Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209881
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej
škody 6064,49 Eur a nemajetkovej ujmy 1212,90 Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Čadca. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá
vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov. Ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
navrhol písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného

poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu za účelom vymoženia pohľadávky, ktorá
vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 508600144 uzavretej s dlžníkom
X. R., nar. XX.X.XXXX. Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor zaevidoval pod spis. zn. EX
5838/2011. V rámci uvedeného exekučného konania súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom
vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu t.j. Okresnému súdu Čadca a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie spísanú súdny exekútorom, prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ na označenie exekučnej veci uviedol všetky informácie,
ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľovi neoznámil spisovú značku exekučného
konania.

Poukázal na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011

povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostiexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
v lehote 15 dní od doručenia žiadosti sa nevzťahovala na notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku).
V danej veci však navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu na základe rozsudku rozhodcovského súdu vzmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý nemožno stotožňovať s rozhodnutím
rozhodcovských komisií. Rozhodnutiami rozhodcovských komisií sa rozumeli rozhodnutia v pracovných
sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a

vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami.
Prejednávanie a rozhodovanie pracovných sporov bolo ku dňu 01.02.1991 zrušené, rozhodnutia
rozhodcovských komisií ostali i naďalej vykonateľné. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným
titulom nie podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku, ale podľa ustanovenia
§ 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku ako iné vykonateľné rozhodnutie, ktorého súdny výkon

pripúšťa zákon. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 6.3.2012, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, hoci exekučné konanie začalo dňa 8.4.2011. K rozhodnutiu o poverení tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Omeškanie predstavovalo viac ako 69 dní.

Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol pripojenie súdneho spisu exekučného súdu (Okresného
súdu Čadca) založeného pre exekučné konanie vedené medzi navrhovateľom a vyššie menovaným
povinným pre vymoženie peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č.: 508600144, pričom exekučná vec
bola súdnym exekútorom zaevidovaná pod EX 5838/2011. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nedisponuje
rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie,

ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu, pretože použil rovnopis exekučného titulu ako
nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Exekučný
súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na
všeobecnom súde.

Podľa navrhovateľa nesprávny úradný postup súdu charakterizovaný a/ nevydaním rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote a b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok,
bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa. Exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 2 Ex. por. spôsobom odporujúcim zákonu,
keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej realizoval úplný

judiciálny proces, sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, a teda porušil
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Zdôraznil, že exekučný
súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského

rozhodcovského rozsudku ani nepokračuje v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej
žalobe. Zákonodarca kreáciou § 40 a § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní prejavil vôľu poveriť
všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd len
vtedy, ak dôjde k splneniu formálnych a materiálnych podmienok definovaných v § 40 a k splneniu
dôjde včas, t.j. v lehote stanovenej v § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z hľadiska princípu

právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia
smerujúce k zamedzeniu účinkov rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde
neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase. Ochranu práva,
pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta, nie je možné využiť po tom, čo
takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným

súdom. Exekučný súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa
na zaplatenie dlhu, čím formálne vyvolal stav prekážky veci rozhodnutie v právnom vzťahu medzi
navrhovateľom a dlžníkom. Na jednej strane totiž existuje relevantný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 a chýbajúci subjektívny prvok,
ale tento je materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať

občianske súdne konanie a žiadať ochranu práva pred súdom na zaplatenie istiny a príslušenstva,
pretože existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka veci rozhodnutej tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať exoffo. Podľa aktuálnej právnej úpravy je pritom rozhodcovský rozsudok rovnocenný exekučný titul ako
rozsudok vydaný všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožnila vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného

súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1. ÚS
13/05).

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 6064,49 Eur predstavujúca náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v konaní,
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu, založeného zmluvou o úvere.

Zároveň si navrhovateľ ako poškodený uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovzaručenéhočl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyaprávanaprejednanievecivprimeranom
čase zaručeného čl.6 ods.l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,

že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ považuje
za spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Ako ďalšie dôvody na podporu svojej
žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ tiež uviedol:

a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení
s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti;

b. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho vymáhania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z

realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho
majiteľov;

c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Navrhovateľ si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a

zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 1212,90 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).Navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadalodporcuopredbežnéprerokovaniejehonárokunanáhraduškody,avšakbezpozitívnejreakcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ požiadal súd, aby medzitýmnym rozsudkom v
zmysle ust. § 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Čadca, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z uvedenej Zmluvy o úvere menovaným dlžníkom

postupom, ktorým by správne interpretoval a aplikoval ust. 44 ods. 2 Ex. poriadku a aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 6064,49 Eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 1212,90 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca uviedol, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul nároku na náhrady škody.
Uviedol,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc

súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu
a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporcovi
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporcu v stanovenej

lehote neodstránil, preto odporca nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
odporca nenahradil navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného
prejednania nároku.

Vo veci samej odporca navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má

dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Základným predpokladom pre zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je
zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora

predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších
trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnémusúduzustanovenia§44ods.9)Ex.poriadku.Súdvrozhodnutíozmeneexekútorazároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Je možné, že exekučný

súd mohol rozhodnúť o návrhu oprávneného aj po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu, avšak
v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote mohol rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a
súčasne mu postúpil aj exekučný spis. V prípade, že exekučný súd nekonal o návrhu na zmenu súdneho

exekútora,navrhovateľoviničnebránilovyužiťúčinnýprostriedoknápravy,ktorýmbolopodaniesťažnosti
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 OZ.

Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporca má
zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom

prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporca poukázal aj na to, že
nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup

(I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00).

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. vo veciach kde
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009.Namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody. Navrhovateľ by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej

pohľadávke. Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti
nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov.
Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako
aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov

prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na
tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové. Ďalšia položka majetkovej škody
"udržiavanie" systému je taktiež činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä
pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania
spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí
mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti

je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si navrhovateľ
uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných
žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Navrhovateľ má
zato, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175 € paušálne za

každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne znemožnené.

K nemajetkovej ujme uviedol, že v prvom rade poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR,

keď rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za
každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. V druhom rade poznamenal, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené z návrhu nevyplýva, z tohto dôvodu odporca nemal za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Zároveň uviedol, že pri priznávaní
nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od

spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane
porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa.

Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a

vzniknutouškodou(§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.).Nemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškoda
postupom okresného súdu. Žiadal návrh zamietnuť a priznať trovy konania z dôvodu nepreukázania
základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody podľa Zák. č. 514/03 Z.z.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.12.2014. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa

ani odporca sa na pojednávanie nedostavili. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil
a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa dňa 15.12.2014
elektronicky doručil súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Namietal, že navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie Krajského
súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca. Navrhovateľ pri tom trvá, aby mu

bolo toto rozhodnutie doručené a v prípade, že Krajský súd rozhodne, že sudcovia Okresného súdu
Čadca z prejednania veci vylúčení nie sú, má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu brániť všetkými
možnými zákonnými prostriedkami. Nedoručenie spomínaného uznesenia tvorí prekážku v konaní. Zo
spisu (doručenka je na č.l. 78 p.v. spisu) nepochybne vyplýva, že právnemu zástupcovi navrhovateľa
bolo spoločne s predvolaním na termín pojednávania na deň 14.11.2014 dňa 17.10.2014 doručené

aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10NcC/41/2014 zo dňa 24.7.2014, ktorým sudkyňa
Okresného súdu Čadca JUDr. Laura Žideková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci. Nakoľko uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručované
spoločne s predvolaním na termín pojednávania na deň 14.11.2014 a o termíne pojednávania malprávny zástupca navrhovateľa vedomosť, keďže zaslal súdu návrh na zrušenie termínu pojednávania
(č.l.95-98), je nepochybné, že uznesenie Krajského súdu v Žiline o nevylúčení sudcov Okresného súdu
Čadca z prejednávania rozhodovania danej veci bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené a

tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa je v tomto smere nepravdivé. Podľa § 119 OSP oznámil súd
právnemu zástupcovi navrhovateľa elektronicky dňa 15.12.2014, že súd jeho žiadosti o zrušenie termínu
pojednávania nevyhovuje a pojednávať bude. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ
ako aj jeho právny zástupca mali vedomosť o nariadení pojednávania vo veci už dňa 18.11.2014 a už v
tomto momente mohli vzniesť procesný návrh na zrušenie pojednávania z uvedeného dôvodu a nie až

1 deň pred termínom pojednávania. Súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti
navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,

došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania
súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci

súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu (záznam kancelárie č.l. 77). Doručenie žiadostí

potvrdil vo svojom vyjadrení aj odporca. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu.
Tým mal súd splnenú podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z.
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu
vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol návrh navrhovateľa podľa § 43 ods. 1, 2 OSP. Z rozsudočného návrhu je zrejmé, že
žiada náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške náhradu škody a nemajetkovej
ujmy žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku. Navrhovateľ žiada priznať nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu
nevymožením nároku vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť,

že navrhovateľ prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia unesenia dôkazného
bremena navrhovateľa za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich,
konkrétnych tvrdení. Súd nie je povinný namiesto navrhovateľa zhromažďovať skutkový stav, ktorý má
byť obsiahnutý v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti
účastníkov konania. Naviac navrhovateľ je právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom

prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči navrhovateľovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do
hmotného, ani čo do procesného práva (§ 5 ods. 2 OSP).

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.

Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh čl. 1 - 4, úradný záznam čl. 7, vyjadrenie sudcov
čl. 8 - 10, uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9NcC/270/2013 zo dňa 28. 2. 2013 čl. 12 - 14,
oznam čl. 16, žiadosť o udelenie poverenia čl. 28, zápisnica čl. 29, 30, zmluva o úvere čl. 31, 32, zmenka
čl. 33, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu čl. 34 - 37, uznesenie čl. 38, 39, odvolanie čl. 40 - 57,

uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 61 - 64, uznesenie čl. 65, 66, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10NcC/41/2014 zo dňa 24. 7. 2014 čl. 70 - 73, vyjadrenie odporcu čl. 79 - 88, žiadosť navrhovateľa čl.
89 - 92, odpoveď súdu čl. 93, záznam kanc. čl. 77, návrh na zrušenie pojednávania čl. 96 - 98, návrh na
zrušenie pojednávania zo dňa 15. 12. 2014, návrh na prerušenie konania zo dňa 15. 12. 2014, znalecký
posudok č. 1/2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, zaevidovaný na Okresnom súde
Čadca pod Spr 410/2014, vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku, zaevidované pod Spr 410/2014,

znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., zaevidovaný
pod Spr 1957/13.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný

(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Z exekučného spisu 13Er/10/2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s povinným zmluvu
o úveru dňa 9.10.2009 vo výške 800,- € poskytnutého úveru, zvýšeného o poplatok 772,- €, spolu
1572,- €. Návrh na vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bol podaný dňa 15.11.2010,

rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 2.2.2011, právoplatný dňa 21.2.201. Exekučné konanie začalo
dňa 8.4.2011 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 16.5.2011, súd rozhodol uznesením sp.
zn. 13Er/10/2011, EX 5838/2011 zo dňa 6.2.2012, ktorým žiadosť zamietol, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.5.2013. Žaloba o náhradu škody pre nesprávny úradný postup bola podaná dňa

27.9.2012.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené

kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§

3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom

postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe
právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými exekučnými

titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne
rozhodnutej veci.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmom fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.6.2010okremhoreuvedenéhozneniaboloznenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených).

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia došla súdu dňa
16.5.2011. Súd rozhodol dňa 6.2.2011. Nevydal však poverenie, ale žiadosť o udelenie poverenia

zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2013. Súd dospel k záveru, že k nesprávnemu
úradnému postupu v tomto exekučnom konaní nedošlo. Už v rozhodnom čase bolo účinné vyššie
citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15
dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje
procesnúlehotu15dní navydaniepoverenianavykonanieexekúciepreprípad,žeexekučnýsúdnezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) t. j. notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existenciedôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 bola do Exekučného
poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 z. z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010. Zákonom č.
102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. 6. 2011 bolo predmetné zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm.

d) doplnené za slovom rozhodnutí o „rozhodcovských súdov.“ V dôvodovej správe k predmetnému
zákonu v čl. II bod 2 je uvedené „Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej
republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje

sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a
zmiery nimi schválené.“ Úmyslom zákonodarcu bolo jednoznačné upresnenie z dôvodu aby sa predišlo
mylným interpretáciám uvedeného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku v znení pred 1. 6. 2011 sa týka aj rozhodcovských rozsudkov. V predmetnej veci
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia
v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva,

že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá
(uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010). Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo

zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v
ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.
9. 2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania takto
postupoval v súlade so zákonom, preto uvedený postup exekučného súdu, ktorým preskúmal exekučný
titul nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, tento postup našiel vyjadrenie v samotnom

rozhodnutí,keďžeexekučnýsúdzistilrozporexekučnéhotituluzozákonomžiadosťoudeleniepoverenia
zamietol. Je nepochybné, že v danom prípade išlo o rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, v
ktorej sa vyžaduje zvýšená ochrana spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej

stránke, práve s poukazom na charakter tejto veci ako spotrebiteľskej, kde je potrebné venovať
osobitnú pozornosť vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými
konaniami, zložitejšie a náročnejšie, a to aj po časovej stránke. Súd opätovne zdôrazňuje, že nie je
zákonom stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Samotné rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože

postup našiel vyjadrenie v rozhodnutí. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o
vydanie poverenia nevyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd
žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto
hodnotil, práve ich posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a pre takúto
činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a

nemožnohohodnotiťaniakonesústredený,neefektívny.Postupsúdusaprejavilvsamotnomrozhodnutí
súdu, v konkrétnom uznesení Okresného súdu Čadca. Postup exekučného súdu sa nevyznačoval ani
takýmito okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Dĺžku konania
od podania návrhu na vydanie poverenia do vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia, pri neexistencii zákonom stanovenej lehoty pre vydanie takéhoto rozhodnutia, nepovažoval

súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti za neprimeranú.

Za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia by bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti, toto
však navrhovateľ v návrhu skutkovo nevymedzil, netvrdil a ani nepreukázal, že predmetné rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť
príslušným orgánom. Navrhovateľ ani nepodal proti uvedenému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.
Nezákonnosť rozhodnutia nie je účelné a dokonca ani možné preskúmať v samotnom konaní o
náhradu škody. Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase
prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý je v zmysle príslušných

procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Potom nevyhnutne platí,
že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať zákonnosť
(nezákonnosť) rozhodnutia, v ktorého dôsledku došlo ku vzniku škody. Túto otázku nemôže riešiť ani
ako predbežnú, keďže tú už dostatočne preukázane vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi,ktorého autoritu musí rešpektovať aj súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. V zásade platí, že
právo na náhradu škody je možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, zrušil alebo zmenil pre jeho nezákonnosť príslušný orgán. Účelom predmetného konania

teda nie preskúmať a revidovať vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie v danom exekučnom konaní,
ktoré je záväzné.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi
priznať uplatňované peňažné plnenie majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na ním tvrdenom skutkovom

základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup. Keďže všetky podmienky vzniku
zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej
podmienky, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších

podmienok a to ku vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu súd uvádza, že premlčanie sa podľa
ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky
na náhradu škody je neexistentný, preto sa vznesenou námietkou premlčania bližšie nezaoberal.

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 15. 12. 2014 navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109

ods. 2 písm. c) OSP. Ako dôvod uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7 C
6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného
návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie

zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní vystupujú na strane odporcov
v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade
Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľ, za účasti vedľajšieho účastníka. Okresný súd Prešov v danom konaní
uznesením zo dňa 7. 10. 2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť odporkyňa

v rade 1. - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Odporkyňa v rade 1. navrhla
položiť nasledovné prejudiciálne otázky:

1.) Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2.) V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej

absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov
nápravy umožnených právom členského štátu?
3.) Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať z vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4.) Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7 C 6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ i odporca v tomto konaní, má pre

ďalší priebeh aj rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Ustanovenie
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. kreuje len prípadnú možnosť (teda nie povinnosť) rozhodnutia procesného
súduoprerušeníkonania,akdospejekzáveru,žeprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôže
mať význam pre jeho rozhodnutie, alebo, ak dal na takéto konanie podnet. V prvom rade poukazuje súd

na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že Súdnemu dvoru Európskej únie
boli predložené na zodpovedanie prejudiciálne otázky formulované v predmetnom návrhu na prerušenie
konania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010, ani neuviedol pod
akou spisovou značkou je predmetné konanie na Súdnom dvore Európskej únie vedené. Zároveň súd
má za to, že prípadné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nemôže mať význam pre rozhodnutie
súdu v tejto veci. Z návrhu vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C

6/2010 je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa domáha navrhovateľka
(ktorá je nie účastníčkou tohto konania), pričom účastníci tohto konania (navrhovateľ a odporca)
vystupujú v predmetnom konaní na strane odporcov. Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok
nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, s týmto konaním nesúvisí, nakoľko predmetom tohto konania
je nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Súd vyššie uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný
postup, ani nezákonné rozhodnutie. Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok nepovažoval
súd za významné pre rozhodnutie v tejto veci, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu
trov konania uplatnil, trovy konania však nevyčíslil v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.