Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. november 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223010
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214223010.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci navrhovateľky: C. R.,

narodená: XX.XX.XXXX, bytom: I. Č.. XX, B., zastúpená advokátkou: JUDr. Slávka Kováčová, sídlo:
Štúrova č. 20, Košice, proti odporcovi: T. R., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: I. Č.. XX, B., v konaní o
určenie výživného pre dospelé dieťa

r o z h o d o l :

I. Odporca T. R., narodený XX.XX.XXXX, je povinný od 22.8.2014 platiť navrhovateľke C. R., narodenej
dňa XX.XX.XXXX výživné vo výške 100,00 eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 22.8.2014 do začiatku mesiaca november 2015 vo výške 949,03 eur
je odporca povinný zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,00 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do
zaplatenia. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Košice II dňa 22.8.2014 domáhala, aby súd
zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 300,00 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Svoj
návrh odôvodnila tým, že je dcérou odporcu, pričom z dôvodu, že v súčasnosti študuje na Univerzite
Pavla Jozefa Šafárika V Košiciach je odkázaná na platenie výživného zo strany otca, avšak odporca sa
vyjadril, že jej nebude prispievať a neprispieva ani na chod spoločnej domácnosti, v ktorej žijú spoločne
aj s jej matkou.

Navrhovateľka uviedla, že za nájom bytu, kde býva sa hradí 200,75 eur mesačne, za elektrinu sa hradí
59,00 eur mesačne, za rozhlas a televíziu 4,64 eur, za SIPO 63,00 eur, UPC 15,00 eur, za plyn 20,00
eur štvrťročne a odpad 41,80 eur mesačne. Ďalej uviedla, že k štúdiu potrebuje internet, za ktorý sa platí
17,92 eur mesačne, a jej ďalšie výdavky sú: cestovné 10,00 eur mesačne, paušál za telefón 8,00 eur
mesačne, školné a za knihy a pomôcky 100,00 eur ročne, ISIC karta 8,00 eur ročne. Navrhovateľka tiež
uviedla, že nosí kontaktné šošovky za 60,00 eur, na ktoré jej doteraz prispel odporca raz za pol roka
(polovicu jej občas prispeje aj matka), kupuje roztok ku šošovkám 13,00 eur štvrťročne, a nosí okuliare,

za ktoré jej odporca uhradil 100,00 eur. Navrhovateľka uviedla, že má zdravotné problémy - je alergička,
preto raz za 4 - 5 mesiacov zaplatí vakcináciu za 9,00 eur a kupuje si lieky, za ktoré polročne dopláca asi
50,00 eur, plus mesačne má v tejto súvislosti aj ďalšie výdavky do 10,00 eur. Navrhovateľka uviedla, že
jej matka jej platí vreckové vo výške 20,00 eur, pričom odporca jej nikdy žiadne vreckové nedal. Taktiežuviedla, že odporca jej platí životnú poistku vo výške 6,70 eur mesačne, uhrádza jej farbu do tlačiarne
(asi 30,00 eur každé 4 mesiace), odporca jej prispel na výlet do Prahy sumou 300,00 eur a naposledy
jej zaplatil výživné vo výške 100,00 eur s tým, že sa vyjadril, že jej už nebude ničím prispievať.

Odporca s podaným návrhom spočiatku vôbec nesúhlasil, neskôr prejavil ochotu dohodnúť sa na platení
výživnéhovovýškepo150,00eurmesačne,pričomtotosvojestanoviskonakonieczmeniltak,žesúhlasí
s výživným vo výške 100,00 eur mesačne. Poukázal na to, že s navrhovateľkou a jej matkou stále žijú v
jednejdomácnosti,pričommesačneprispievanabytsumou150,00eur,okremtohozabezpečujenákupy

pre domácnosť (potraviny, hygienické potreby, platí internet) a navrhovateľke prispieva na školské
potreby, platí jej mesačník, paušál na mobil, prispieva navrhovateľke na šošovky, nakupuje jej oblečenie
a prispieva jej aj finančne v prípade, že ho o to navrhovateľka požiada. Odporca tiež poukázal na
skutočnosť, že jeho príjmy sú nízke a z dôvodu neúspechu v podnikaní neskôr ukončil výkon svojej
podnikateľskej činnosti a zaevidoval sa na úrade práce ako nezamestnaný.

Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2015 navrhovateľka uviedla nasledovné skutočnosti. Návrh podala
z dôvodu, že jej rodičia sa rozvádzajú a otec jej vykrikoval, že po rozvode jej nebude vôbec prispievať.
Potvrdila, že otec jej občas aj prispieva, aj minule jej dal na výlet do tatier 50,00 eur, tiež uviedla, že
odporca jej vždy dá nejaké peniaze, keď ho o to požiada. Žalobu podala z dôvodu, že chce mať istotu, že
bude mať peniaze každý mesiac a nechce, aby to záviselo od nálady a dobrej vôle odporcu. Študujem v

2. ročníku na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Kým neboli rodičia rozhádaní, tak odporca prispieval
na domácnosť sumou 350,00 eur mesačne a teraz platí iba 175,00 eur a polovicu SIPO, čo je 30,00 eur.
Odporca robí aj pravidelné nákupy potravín. Ja mám brigádu, pracujem v obuvi u zamestnávateľa T. -
C, s.r.o., kde mesačne zarobím okolo 50,00 eur.

Odporca na pojednávaní dňa 17.2.2015 vypovedal nasledovne. Nie je pravda, že by navrhovateľke
vykrikoval, že na ňu nebude nič platiť, to bolo adresované v hneve jej matke. Viac ako 150,00 eur
mesačne by nezvládol, pretože má aj nejaké výdavky (platí šeky, odvody a iné výdaje) a ani to nevie
poriadne garantovať, pretože
jeho príjem je kolísavý. Momentálne nemám žiadny príjem a bol som nútený zobrať si pôžičku, aby

som mohol zabezpečiť svoje potreby. Pracujem ako živnostník v odbore murár - stavbár a momentálne
nemám žiadnu prácu, pretože je zima. Minulý rok som ani neplatil daň, pretože som mal taký malý
príjem, že som ju ani nemusel platiť. Navrhovateľke prispievam, neviem presne uviesť koľko mesačne,
dávam jej podľa potreby, ona by mohla lepšie vedieť koľko to mesačne je. Minulý rok v októbri som si
zobral pôžičku 5.000,00 eur od svojej banky, nebola určená na nejaký konkrétny účel, ponúkla mi ju

moja banka. Ako podnikateľ nevlastním motorové vozidlo, mám iba súkromné vozidlo, nemám žiadne
pracovné stroje a zariadenia, iba murárske pracovné pomôcky. Moje bezpodielové spoluvlastníctvo s
matkou navrhovateľky nebolo zrušené, máme spoločný byt na I. ulici č. XX v B., záhradu s drevenou
chatkou v Y..

Na pojednávaniach dňa 12.6.2015 a 13.11.2015 odporca uviedol nasledovné. Ja neviem mesačne
garantovať navrhovateľke nejakú sumu, pretože moje príjmy sú značne kolísavé. Bol by som ochotný a
schopný sa dohodnúť na 100,00 eur mesačne. Ja navrhovateľke prispievam a nie je celkom pravda, že o
navrhovateľku sa stará iba jej matka, pretože stále žijeme v jednej domácnosti a ja prispievam aj na chod
domácnosti (približne polovicou výdavkov), rozdiel je iba v tom, že už nedávam celú výplatu manželke.

Medzičasom som bol nútený pozastaviť výkon svojej živnosti a od 5.10.2015 som bol zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je pravdou, že som svojho času zarábal celkom slušné peniaze,
ale to už je doba minulá takých 5 - 6 rokov späť. Podnikanie som ukončil z dôvodu, že na trhu je strašne
veľká konkurencia a ja som už ani nestíhal platiť odvody do poisťovne.

Písomným podaním zo dňa 25.6.2015 navrhovateľka uviedla, že odporca jej v máji 2015 dal 30,00 eur,
v júni 2015 jej dal 420,00 eur na dovolenku a 10,00 eur na mesačník MHD a dňa 14.6.2015 jej dal 20,00
eur.

Na pojednávaní dňa 13.11.2015 bola vo veci vypočutá svedkyňa S. R.. Svedkyňa je matkou

navrhovateľky a už bývalou manželkou odporcu. Svedkyňa uviedla nasledovné skutočnosti. Odporca
stále disponoval značnými peniazmi a aj nimi disponuje. To z čoho my dve žijeme nám nepostačuje
na živobytie, s odporcom som žila v manželstve 24 rokov a viem o tom, že ma dosť peňazí. Keď sa
odporca dozvedel, že sa s ním rozvádzam a dcéra bude od neho požadovať výživné, tak si zobralúčelovo pôžičku, ktorú vôbec nepotreboval. On vo svojom odbore murár - obkladač má svoju bohatú
klientelu a vie zarobiť dosť peňazí. Dcéra mi povedal, že keď bola s otcom v L., tak odporca mal v
peňaženke celú bundžu peňazí. Aj ja som pri tankovaní na benzínovej pumpe videla, že odporca má

dosť peňazí, o ktorých mi ale povedal, že sú požičané. Dcéra žije so mnou v jednej domácnosti a starám
sa o ňu, momentálne študuje a iba cez prázdniny si brigádnicky niečo privyrobí. Dcéra si od odporcu
pokiaľ sme boli manželia pýtala peniaze cezo mňa. Ide mi o to, aby mala dcéra nejakú finančnú istotu,
aby vedela riadne fungovať.

Odporca je otcom navrhovateľky, pričom táto sa narodila z manželstva odporcu a jej matky. Manželstvo
rodičov navrhovateľky bolo počas priebehu tohto súdneho konania rozvedené. Obaja účastníci konania
spolu s matkou navrhovateľky
stále žijú v jednej domácnosti, pričom odporca prispieva minimálne 1 na chod domácnosti (platby v
súvislosti s bývaním 175,00 eur + 30,00 eur na SIPO). Tieto skutočnosti súd zistil z rodného listu
navrhovateľky a tiež z výpovede svedkyne S. R. na pojednávaní dňa 13.11.2015.

Navrhovateľka je študentkou 2. ročníka denného štúdia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Počas
svojho štúdia si navrhovateľka brigádnicky zarobí mesačne čiastku vo výške 50,00 eur. Tieto skutočnosti
súd zistil z Potvrdenia FF UPJŠ zo dňa 6.6.2014 a tiež z vyjadrení účastníkov konania.

Odporca do 1.10.2015 podnikal ako živnostník v odbore murár - stavbár a v priebehu rokov 2012, 2013
a 2014 boli jeho príjmy z tejto podnikateľskej činnosti nasledovné: 1. v roku 2012 mal odporca čistý
príjem 3.476,00 eur, 2. v roku 2013 mal odporca čistý príjem vo výške 3.805,77 eur a 3. v roku 2014
to bol príjem vo výške 2.641,14 eur. Žalovaný ukončil (respektíve prerušil) svoju podnikateľskú činnosť
ku dňu 1.10.2015. Tieto skutočnosti súd zistil z daňových priznaní žalobcu za rok 2012 (č.l. 76 - 88),

za rok 2013 (č.l. 89 - 102), za rok 2014 (č.l. 19 - 31) a z Potvrdenia Okresného úradu Košice zo dňa
30.9.2015 (č.l. 138).

Matka navrhovateľky bola do 31.5.2015 zamestnaná u MUDr. F. A., kde mala mesačný príjem vo výške
cca 500,00 eur. Tento pracovný pomer skončila na základe výpovede zamestnávateľa z organizačných

dôvodov a od 10.6.2015 pracuje podľa Dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti A. P..D..G.., s
mesačným príjmom 100,00 eur brutto. Tieto skutočnosti súd zistil z Dohody o pracovnej činnosti (č.l. 32)
a z výpovede z pracovného pomeru (č.l. 33).

Odporca má vedený peňažný tzv. bežný účet v spoločnosti Tatra banka, a.s.. Za obdobie od 1.1.2010 do

11.6.2015 bolo na tomto peňažnom účte vedené veľké množstvo peňažných operácií. Z obsahu výpisu
z tohto peňažného účtu je zrejmé, že za cca 5 a pol roka došlo k navýšeniu peňažných prostriedkov
na tomto účte o 524,75 eur.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“): „(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.“

Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime (sumy životného minima): Za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak
ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.“

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.“

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine: „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“

Na základe vykonaného dokazovania súd spoľahlivo zistil, že odporca ako otec navrhovateľky podľa
vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má voči navrhovateľke
vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce povolanie a to formou denného
štúdia na vysokej škole, a preto ešte stále nie je objektívne spôsobilá sama sa živiť.

Pri samotnom určení výšky výživného súd vychádzal zo zásad ustanovených v § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, t.j. zobral do ohľadu odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery odporcu (respektíve jeho stanovisko, že je ochotný platiť výživné vo výške 100,00
eur mesačne).

Z obsahu Daňového priznania odporcu za rok 2014 je zrejmé, že odporcov čistý mesačný príjem
predstavoval čiastku vo výške 220,09 eur (2.641,14 eur/ 12 mesiacov). Iný odporcov príjem nebol
preukázaný, pretože vyjadrenie navrhovateľky a svedkyne o bundži peňazí u odporcu, resp. plnej
peňaženke, súd neakceptoval z dôvodu neurčitosti takýchto vyjadrení ako aj osobnej zaujatosti na

výsledku sporu. Z obsahu predloženého výpisu z účtu odporcu za obdobie od 1.1.2010 do 1.6.2015 nie
je možné bez ďalších podporných dôkazov vyvodiť záver, že príjem odporcu bol vyšší. V súvislosti s
daňovým obdobím roka 2014 je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že tento príjem nie je zásadne
rozdielny oproti rokom 2012 a 2013, t.j. súd nepredpokladá, že by odporca cielene z dôvodu rozvodu,
respektíve tohto súdneho konania umelo ovplyvňoval svoj ekonomický výsledok za dané obdobie.

Sohľadomnazistenúvýškupríjmuodporcuzaobdobieroka2014ananespornúskutočnosť,žeodporca
prispieva na spoločné bývanie a občas zaplatí navrhovateľke nejaké finančné čiastky, má súd za to,
že pri určení výšky výživného mal súd vychádzať z obsahu § 62 ods. 3 Zákona o rodine a priznať
navrhovateľke výživné vo výške minimálne stanovenej zákonom. S poukazom na znenie § 2 písm.

c) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, to teda mala byť čiastka vo výške 27,13 eur.

Konkrétnu sumu výživného vo výške 100,00 eur mesačne súd určil z dôvodu, že odporca takéto výživné
je ochotný uhrádzať. Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo
výške 100,00 eur mesačne od podania návrhu do budúcna.

Dlžné výživné vo výške 949,03 eur za obdobie od 22.8.2014 do začiatku mesiaca november súd určil
tak, že od stanoveného výživného za celé toto obdobie (29,03 eur pomerná časť za mesiac 8/2014 + 14
x 100,00 eur za mesiace 9/2014 až 10/2015), t.j. od sumy 1.429,03 eur odrátal sumu 480,00 eur, ktorú
odporca navrhovateľke počas konania zaplatil a to podľa jej vyjadrenia zo dňa 25.6.2015 (č.l. 103).

S ohľadom na vyššie uvedené závery konajúceho súdu bola žaloba navrhovateľky v časti nad priznaný
nárok neopodstatnená, preto súd žalobu čiastočne zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 Zákona č. 60/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov:

„Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd
môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.“

S ohľadom na relatívne vysokú sumu dlžného výživného ako aj na zistenú výšku mesačného príjmu
odporcu súd využil vyššie uvedenú právomoc danú § 160 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. umožnil
odporcovi uhradiť dlžné výživné pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,00 eur, s tým, že pokiaľ
odporca vynechá nejakú splátku, tak sa celý zostatok dlhu stane splatný okamžite.Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 60/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov:
„Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.“

O trovách konania účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. žiadnemu z nich nebolo priznané právo na ich nahradenie, pretože obaja účastníci konania
boli vo svojich nárokoch úspešný iba čiastočne.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm.
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa

písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.