Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221213
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113221213.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 834 proti odporkyni
D. H., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5,
zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o
zaplatenie 1 447,60 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1 510,58 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 1 447,60 € od 07.08.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 86,50 € a v trovách právneho
zastúpenia 660,49 € tak, že plnením jedného z nich zanikne v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého
z nich, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia sumy 1 447,60 € s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania za obdobie od 11.09.2010 do 06.08.2012 v sume 62,98 € a 8,75 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 1 447,60 € od 07.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.06.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa,
Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol dlžníčke
poskytnutýúver.Dlžníčkaneplnilasvojepovinnostizozmluvy,neplatilasplátkyvstanovenýchtermínoch.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka voči nej postúpená na postupníka
- navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 2 815,62 €, ktorá pozostávala
z istiny 2 330,92 €, úroku 245,69 €, úroku z omeškania 203,13 €. Zdôraznil, že predmetná zmluva

o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých pred
01.01.2008spravujúObchodnýmzákonníkom,bezohľadunapovahuúčastníkovvzťahu.Do31.12.2007
sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť
podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť

úkonov pred 01.01.2008. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver 1 659,70 €, ktorý
mala splatiť v mesačných splátkach po 30,80 €, vždy k 10. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje
splátky splatné v období od 10.09.2010 do 10.07.2014 v počte 47 a v celkovej výške 1 447,60 €,
pretože splátky splatné pôvodne od 20.08.2012 do 10.07.2014 sa stali splatnými dňa 06.08.2012,kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšok splátok si v konaní neuplatňuje. Zároveň
si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne z jednotlivých dlžných splátok 30,80
€ za obdobie od 11.09.2010 do 06.08.2012 v celkovej výške 62,98 €, ktorú sumu v návrhu presne

špecifikoval.

Podaním, doručeným súdu dňa 18.08.2014, doplnil navrhovateľ, že na základe zmluvy o splátkovom
úvere pôvodný veriteľ poskytol odporkyni úver 1 659,70 €, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach, s
úrokovou sadzbou 11,75 % ročne, v splátkach po 30,80 € mesačne, vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc

dňom 10.07.2007 a konečnou splatnosťou dňa 10.07.2014. Dňa 28.06.2012 pôvodný veriteľ postúpil
pohľadávku z predmetnej zmluvy na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu
2 815,62 €, z toho istina 2 330,92 €, úrok 245,69 €, úrok z omeškania 203,13 €. Istina 2 330,92 €
pozostávala z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov. Odporkyňa na dlh uhradila sumu
spolu 555,29 €, z ktorej suma 517,94 € bola započítaná na istinu úveru, suma 33,19 € na poplatky a
4,15 € na úrok z omeškania. Poplatky za správu úveru a za upomienky predstavovali sumu 330,06

€, zmluvné úroky sumu spolu 889,10 €, pričom podrobne popísal spôsob ich výpočtu. Zdôraznil, že v
tomto konaní si ale uplatňuje len splátky splatné v období od 10.09.2010 do 10.07.2014 v počte 47 a v
celkovej výške 1 447,60 €, pričom dňa 06.08.2012 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Dňa 01.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý dňa 13.03.2014 doručil

súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorá nemohla
navrhovateľovi postúpiť živú pohľadávku, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba
banka. Predmetom postúpenia pohľadávky potom mohla byť len pohľadávka z ukončeného zmluvného
vzťahu. Vzhľadom k uvedenému namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní.

Podaním zo dňa 11.12.2014 vedľajší účastník na strane odporkyne doplnil, že zotrváva na
predchádzajúcich námietkach a v tomto smere poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách a dôvodovú
správu k predmetnému zákonnému ustanoveniu, v zmysle ktorých môže byť predmetom postúpenia
pohľadávky z banky na inú osobu, nebanku, len pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu, teda
podľa jeho názoru len splátka úveru, ktorá je nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Z tohto

dôvodu namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Zároveň musí byť splnená podmienka, že banka
vyzve písomne klienta na úhradu peňažného záväzku, čo navrhovateľ nepreukázal. Zdôraznil, že ku
dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať dlh odporcov vo výške 2 815,62 €, pretože táto suma
predstavujeskapitalizovanúsumuceléhoúveru,ktorýmaltrvaťaždoroku2014.Vtomtosmerepoukázal
na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 07.05.2014 č.k. 8C/156/2012-279 a Krajského súdu v

Prešove č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.05.2014, Okresného súdu Trnava č.k. 10C/369/2013-78 zo
dňa 08.07.2014 a rozsudku Okresného súdu Košice č.k. 17C/45/2014-115 zo dňa 24.07.2014.
Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu trovy konania.

Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadril podaním zo dňa 20.10.2014 a 13.01.2015 tak, že s právnym

názorom vedľajšieho účastníka nesúhlasil a mal za to, že je možné postúpiť aj nezosplatnenú
pohľadávku banky osobe, ktorá bankou nie je. Poukázal na písomnú výzvu banky pred postúpením
pohľadávky a stanovisko NBS, ktoré pripojil.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom za splnenia podmienok podľa § 101 ods.

2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, vedľajšieho účastníka a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti, a v neprítomnosti odporkyne,
ktorá, hoci riadne predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania;
vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 06.06.2007
vrátane Všeobecných obchodných podmienok, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2012,

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2012, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.07.2012, písomnými podaniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka,
vyjadreniami navrhovateľa na pojednávaní, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 06.06.2007 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto

4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporkyňou ako dlžníčkou, uzavretá zmluva
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na ktorej základe jej veriteľ poskytol úver 1 659,69 €/50 000,-
Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,80 €/928,- Sk vždy k 10. dňu
v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru 33,19 €/1 000,- Sk bol splatný v deň podpisu zmluvy. Prvásplátka bola stanovená na deň 10.07.2007 a posledná na deň 10.07.2014. Výška úrokovej sadzby bola
premenlivá, ku dňu podpisu zmluvy 11,75 % ročne, poplatok za správu úveru bol 1,99 €/60,-
Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 15,88 %.

Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 7.6.1
je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem
iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac
ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní.

Výzvou zo dňa 27.05.2009 vyzvala banka odporkyňu na riadne plnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX s tým, že ku dňu 30.04.2009 bola v omeškaní s plnením sumy 157,47 €. Zároveň
odporkyňu upozornila, že v prípade neuhradenia sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy banka
pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ju bude následne
kontaktovať.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka voči odporkyni
postúpená postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola
odporkyni oznámená listom zo dňa 18.07.2012. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
predstavoval zostatok pohľadávky odporkyne ku dňu postúpenia sumu 2 815,62 €, z toho istina 2 330,92

€, úroky 245,69 €, úroky z omeškania 203,13 €.

Právny nástupca veriteľa - navrhovateľ využil z toho dôvodu svoje oprávnenie požadovať okamžité
predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu 18.07.2012, a to výzvou zo dňa 18.07.2012.
Výzvou vyzval odporkyňu na plnenie dlhu najneskôr do 28.07.2012.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach s tým, že má za to, že preukázal
dôvodnosť svojho nároku.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu

06.06.2007.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky

alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak
je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré

sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za
to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníčkou) vznikla
zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah,
podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť menovanej úver
a odporkyni povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje

po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka. Odporkyňa akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala
povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako
sa k tomu zmluvou zaviazali.Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm.
b/ a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného

vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva
bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné
podmienky, pričom text dokumentov menovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred

pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy
nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala
ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej
domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.

Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol
síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely
Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v

režimespotrebiteľskýchzmlúvpodľa§52 anasl.Obč.zák.vzneníúčinnomod01.01.2008.Ustanovenie
§ 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu

súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní,
ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka z.č.
102/2014 Z.z. výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

S poukazom ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní
najskôr s otázkou, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, ktoré je v súlade s výpisom z bankových kníh jeho právneho
predchodcu, ktoré tvoria prílohu č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012, predčasnú

splatnosť celého úveru vyhlásil až navrhovateľ, a to dňom 18.07.2012. V konaní pritom nebol zistený
opak. Navrhovateľ potom mohol svoj nárok na zaplatenie celého zvyšku úveru na súde uplatniť prvýkrát
dňa 19.07.2012. Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde dňa 19.08.2013, teda v rámci plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Okrem toho, navrhovateľ opakovane zdôraznil, že predmetom
konania je len jeho nárok na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 10.09.2010 do dňa 10.07.2014,

t.j. opäť splátok splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, počítanej dokonca
pre každú splátku osobitne.

Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky nie
je premlčané.

Ďalej, predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 06.06.2007 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu. Odporkyňa zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplývaúčel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako
spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi

účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať
náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona.

Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti,
stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporkyni vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu
zmluvou o splátkovom úvere zaviazala, teda v mesačných splátkach po 30,80 €, vždy k 10.
dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.07.2007 do dňa poslednej splátky 10.07.2014. Nakoľko svoju povinnosť
si neplnila riadne, navrhovateľ oprávnene, v súlade s bodom 7.6.1 písm. a/ Všeobecných obchodných

podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere vyhlásil ku dňu 18.07.2012 splatnosť celého
dlhu. Týmto dňom potom nastala zročnosť dlhu ako celku, t.j. nielen tých splátok, ktoré odporkyňa
dlhovala dovtedy, ale aj tých, ktoré sa mali splatiť len v budúcnosti. Navrhovateľ si však v tomto konaní
uplatnil len dlžné splátky za obdobie od 10.09.2010 do 10.07.2014 a zvyšok dlhu si od odporkyne
neuplatňuje. Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporkyne domáha len toho, na čo má vo

vzťahu k nej právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.

Odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatila včas, a sú preto v
omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky. Navrhovateľovi
tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 1 447,60 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na

úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Navrhovateľ si vyčíslil úrok z omeškania zo splátok splatných od 10.09.2010 do 06.08.2012 sadzbou
8,75 % ročne na sumu 62,98 €, ktorú sumu mu súd i priznal. Ďalej si uplatnil úrok z omeškania 8,75
% ročne (sadzba platná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) zo sumy 1 447,60 € od
07.08.2012 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB platná od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola

0,75 % a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 447,60 € od 07.08.2012
do zaplatenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy spolu 1 510,58 €
(1 447,60 € + 62,98 €) s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 447,60 € od 07.08.2012 do

zaplatenia.

Pokiaľ vedľajší účastník namietal, že pôvodný veriteľ nemohol previesť na navrhovateľa živý úver, súd
konštatoval, že táto námietka nie je dôvodná. Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý
bol odporkyni poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7

ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odhliadnuc od skutočnosti, že slovenský právny poriadok nepozná
termín „živý úver“, žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku,
postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Uvedené nemožno vyvodiť ani
výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu.

Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy
banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen časti)

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"),
aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k tomuto zákonnému
ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen nesplácanej časti
dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky,
ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou.

Uvedené napokon vyplýva aj z vyjadrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014, podľa ktorého
banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách oochrane bankového tajomstva. V zmysle § 91 ods. 1 zákona o bankách môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady chránené bankovým tajomstvom
len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta, ktorý obsahuje účel a prípadne aj

podmienky poskytnutia informácii a dokladov chránených bankovým tajomstvom tretím osobám. Pokiaľ
banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky z úveru,
ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo pobočka zahraničnej
banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť pohľadávku len v súlade

s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takto môže postupovať, ak je klient napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky v omeškaní so splnením ním čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Toto právo nemôže
uplatniť, ak klient pred postúpením uhradí banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok. Aplikácia tohto ustanovenia závisí

od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka
zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za
podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/ alebo úrokov
alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie
omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V prípade, že je úver splatný jednorázovo,

podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú splnené, ak klient v deň splatnosti nezaplatil
úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
bankynazaplateniedlhujevomeškaníviacako90kalendárnychdnípodnisplatnostiúveru.Pokiaľideo
osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči
odporkyni na navrhovateľa (28.06.2012), odporkyňa ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy
o splátkovom úvere, bola v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90
dní, pričom banka pred postúpením pohľadávky odporkyňu písomne vyzvala na zaplatenie dlhu výzvou

zo dňa 27.05.2009. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu odporkyne na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou (navrhovateľ) podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách tak boli
nepochybne splnené a námietka vedľajšieho účastníka v tomto smere nie je dôvodná.

Taktiež námietku vedľajšieho účastníka, že ku dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať dlh

odporkyne výške 2 815,62 €, pretože táto suma predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý
má trvať až do roku 2014, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa
(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Vo všeobecnosti platí zásada, že
postúpiť možno akúkoľvek pohľadávku, okrem pohľadávok definovaných v § 525 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku

určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Postúpiť možno teda aj doposiaľ nesplatnú pohľadávku, resp.
pohľadávku, ktorá je splatná len čiastočne, pokiaľ nejde zároveň o pohľadávku, popísanú v § 525 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

Ako je uvedené vyššie, zmluvou o splátkovom úvere sa odporkyňa zaviazala splácať úver, ktorý im

právny predchodca navrhovateľa poskytol vo výške 1 659,69 €, v mesačných splátkach po 30,80 €, vždy
k 10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.07.2007 do dňa poslednej splátky 10.07.2014. Celkom sa teda
zaviazala zaplatiť 85 splátok po 30,80 €, t.j. sumu 2 618,- €. Dňa 28.06.2012 došlo k postúpeniu
pohľadávky zo strany veriteľa na navrhovateľa, pričom pohľadávka bola na neho postúpená v celkovejvýške 2 815,62 €, s tým, že splatnosť celého úveru nastane až dňom 10.07.2014 (príloha č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávky). Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa pohľadávku,
ktorá bola nepochybne už čiastočne splatná (splátky splatné v období odo dňa uzavretia zmluvy o

splátkovom úvere do dňa postúpenia pohľadávky) a čiastočne nesplatná (splátky splatné v období odo
dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky do dňa konečnej splatnosti úveru 10.07.2014), v
celkovej výške 2 815,62 €, čo zákon nevylučuje, pričom je len vecou zmluvných strán zmluvy o postúpení
pohľadávok, akým spôsobom postupovanú pohľadávku identifikujú tak, aby bola dostatočne určitá, a
teda argument vedľajšieho účastníka nie je dôvodný. V konaní pritom nebolo zistené, že by pohľadávka

zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 06.06.2007 predstavovala niektorú z pohľadávok definovaných v
§ 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čo by vylučovalo jej spôsobilosť na postúpenie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov

konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi priznal plnú náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 86,50
€ a v trovách právneho zastúpenia 660,49 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebza5úkonovprávnejslužbyá71,37
€, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu, písomné
vyjadrenia z 13.08.2014, 20.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa
13.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky), 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 € za úkony

v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014, 1 x režijný paušál á
8,39 € za úkon v roku 2015. Ďalej zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods.
1 vyhlášky za cestu na pojednávanie súdu dňa 13.01.2015 za 6 polhodín á 13,98 €. Taktiež mu patrí
náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 13.01.2015 za
trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j. 254 km nasledovne: paušálna náhrada 46,48 € (254 km x 0,183 €)

+ náhrada za spotrebované PHM 23,11 € (254 km x spotreba 7 l/100 km x cena PHM 1,300/1 l).
Taktiež mu patrí DPH v sadzbe 20 %, t.j. vo výške 110,08 €. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú
spolu sumu 660,49 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za
úkon - pokus o zmier zo dňa 16.07.2013, nakoľko ide o úkon, vykonaný pred súdnym konaním, za ktorý
nie je možné priznať náhradu v rámci rozhodovania o trovách samotného súdneho konania.

Súd na zaplatenie trov konania navrhovateľa zaviazal odporkyňu, ale aj vedľajšieho účastníka na jej
strane, ktorý v konaní sleduje osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, a to i čo sa týka trov konania.
Okremtohosúdprihliadolnaskutočnosť,žezobsahupodanívedľajšiehoúčastníkasajaví,ževpriebehu
konania, ktoré trvalo viac ako rok, odporkyňu (spotrebiteľov) i napriek tomu, že je občianskym združením

založeným na ochranu spotrebiteľov, nekontaktoval, nesnažil sa oboznámiť podobnejšie s vecou samou
a na súd podával podania, ktoré, podľa znalostí súdu z iných obdobných konaní, predstavujú obsahovo
totožné podania, bez ohľadu na skutočný stav veci. Za danej situácie mal súd za to, že je spravodlivé,
aby sa na hradení trov konania navrhovateľovi podieľal aj vedľajší účastník, vystupujúci v konaní na
strane plne neúspešnej odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.