Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/14/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111202758.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci
navrhovateľov: 1. X.. C. V., N.., K. XX, XXX XX D., 2. X. V., K. XX, XXX XX D., obaja zastúpení právnym
zástupcom: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, P.O.BOX 86, 821 08 Bratislava, proti
odporcovi: KRAMER INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom Za Hornádom 17/3252, 052 01 Spišská Nová
Ves, IČO: 45 497 796, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Šancova

108, 831 04 Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu a vrátenie plnení, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v zastúpení svojim právnym zástupcom sa návrhom na začatie konania podaným na

tunajšom súde dňa 31.01.2011 domáhali určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy s následnou kúpou
prenajatej veci č. 10 001451 zo dňa 30.08.2010 uzatvorenej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom.
Navrhovateľ v 1. rade zároveň žiadal zaviazať odporcu na vrátenie zaplatenej sumy 500,- EUR a
nahradiť navrhovateľom trovy právneho zastúpenia.

Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 30.08.2010 uzatvoril navrhovateľ v 1. rade s odporcom

spotrebiteľskú zmluvu označenú ako Nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. 10
001451(ďalej len "zmluva"). Navrhovateľ v 1. rade uzavrel predmetnú zmluvu bez súhlasu svojej
manželky, navrhovateľky v 2. rade. Na základe tejto zmluvy dodal odporca navrhovateľovi v 1. rade
predmet zmluvy, a to parný čistič, tepelnú rúru, vozík a "V.I.P. kartu" a navrhovateľ v 1. rade mu za
tento tovar zaplatil 500,- EUR. Odporca následne žiadal od navrhovateľa v 1. rade ďalších 199,- EUR.
Navrhovatelia uviedli, že z označenia a povahy zmluvy vyplýva, že mala byť uzatvorená nájomná

zmluva, na základe ktorej by navrhovateľ v 1. rade veci užíval a až následne ich kúpil. Podľa názoru
navrhovateľov odporca nemal záujem definovať podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, keďže jeho
prejav vôle smeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy na splátky. Odporca určil v zmluve tri splátky, a to
zálohu nájomného, prvú mimoriadnu splátku nájomného a zostávajúcu cenu nájomného. Navrhovateľ v
1. rade mal po zaplatení týchto splátok nadobudnúť vlastníctvo tovaru. Podľa názoru právneho zástupcu
navrhovateľov sa jedná o zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva a nie dlhodobé

užívanie veci ako nájmu. Odporca týmto konaním simuloval právny úkon nájomnej zmluvy. Zastretý
právny úkon nezodpovedal vôli navrhovateľa v 1. rade, a preto majú navrhovatelia za to, že tento
právny úkon je neplatný. Ďalším argumentom navrhovateľov, pre ktorý je zmluva neplatná, je neurčitosť
a nezrozumiteľnosť ceny tovarov. Zmluva odporuje viacerým ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a ustanoveniam § 53 Občianskeho zákonníka. Odporca pri uzatváraní zmluvy
uvádzal nepravdivé informácie keď tvrdil, že je dcérskou spoločnosťou nemeckej firmy s tradíciou od

roku 1968, pričom žiadna takáto spoločnosť nie je v Nemecku registrovaná a predal navrhovateľovi
V.I.P. kartu, na základe ktorej mali byť poskytnuté zľavy na tovar v online katalógu, pričom onlinekatalóg v čase uzavretia zmluvy neexistoval. Navrhovatelia ďalej uviedli, že odporca svojím konaním
uviedol navrhovateľov ľsťou do omylu, keď predstieral, že ide o testovanie pracieho prášku a nie o
prezentáciu domácich spotrebičov. Z uvedeného dôvodu je právny úkon obsahom a účelom v rozpore

s dobrými mravmi. Navrhovateľ v 1. rade sa v zmluve zaviazal zaplatiť sumu 699,- EUR. Cenu by hradil
z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovatelia sú dôchodcovia,
cena za tovar predstavuje pre ich rozpočet na domácnosť neprimeranú záťaž. Navrhovatelia sú
presvedčení, že v ich prípade nejde o bežnú vec, o ktorej by mohol rozhodovať len manžel bez súhlasu
manželky. Navrhovateľka v 2. rade sa preto dovolala neplatnosti zmluvy v podaní zo dňa 29.10.2010,

v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. V tomto prípade mali byť použité
spoločné finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto sú z
právneho úkonu povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne a podali žalobu spolu. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy zdôvodnili skutočnosťou, že predmetom sporu je ich vlastnícke
právo. Keďže odporca prevzal od navrhovateľa v 1. rade na základe neplatnej zmluvy 500,- EUR a
navrhovateľ v 1. rade prevzal od odporcu tovar, následkom neplatnosti zmluvy je povinnosť vzájomne

si vrátiť prevzaté plnenia.

Z podania právneho zástupcu navrhovateľov doručeného súdu dňa 06.04.2011 vyplýva, že navrhovateľ
v 1. rade zaslal odporcovi nepoužitý tovar dvomi balíkmi dňa 05.03.2011 a V.I.P. kartu dňa 10.03.2011.
Odporca listami zo dňa 07.03.2011 a 16.03.2011 potvrdil prijatie vráteného tovaru. Po prijatí tovaru zaslal

odporca navrhovateľovi poštový poukaz z 08.03.2011 na sumu 150,- EUR a po doručení V.I.P. karty
poukaz z 18.03.2011 na sumu 209,70 EUR a tiež list, v ktorom navrhovateľovi oznámil, že zvyšnú časť
sumy zaplatenej na základe neplatnej zmluvy nevráti, nakoľko podľa časti II bod 3 zmluvy má nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 139,80 EUR. Navrhovateľ na to reagoval výzvou zo dňa 22.03.2011, v
ktorej vyzval odporcu na vrátenie tejto sumy z dôvodu neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré

je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. e) a k) Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného zobrali navrhovatelia návrh pred začatím konania vo veci samej v časti istiny vo výške 360,20
EUR späť a naďalej požadovali od odporcu vrátenie sumy 139,80 EUR. Súd preto uznesením č.k. 8C
14/2011 - 33 zo dňa 24.05.2011, právoplatným dňa 22.06.2011, konanie v časti návrhu navrhovateľov
o zaplatenie istiny vo výške 360,20 EUR zastavil.

V doplnení žaloby zo dňa 14.04.2011 navrhovatelia argumentovali neplatnosťou zmluvy aj podľa ust.
§ 53c Občianskeho zákonníka, nakoľko predmet zmluvy v časti II bod 2 zmluvy je uvedený menším
písmom ako iná časť textu zmluvy. Navrhovatelia mali za to, že naplnili podmienky naliehavosti právneho
záujmu,keďžeodporcapopieraneplatnosťprávnehoúkonuvlistezodňa26.11.2010,právnepostavenie

navrhovateľov je neisté, keďže odporca odmieta vrátiť zvyšnú sumu a navrhovatelia sa nemôžu bez
určovacieho výroku domáhať uvedeného nároku.

Odporca reagoval na návrh navrhovateľov vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.05.2011. Právny zástupca
odporcu uviedol, že navrhovateľ v 1. rade dňa 07.09.2010 odstúpil od zmluvy, čím si splnil zákonnú

lehotu, avšak nesplnil si zákonnú povinnosť v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji vrátiť tovar po odstúpení od zmluvy v lehote
siedmich pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Odporca upozornil navrhovateľa v 1. rade
na túto povinnosť vo výzve zo dňa 21.12.2010. Vzhľadom k tejto skutočnosti si odporca uplatnil
zmluvnú pokutu podľa časti II. bod 3 zmluvy, podľa ktorej "v prípade porušenia akýchkoľvek povinností

uvedených v tejto Nájomnej zmluve zo strany nájomcu sa zmluvné strany v zmysle ustanovenia §
544 OZ dohodli na zmluvnej pokute vo výške 20% z celkovej ceny tovaru. Za porušenie Nájomnej
zmluvy sa považuje najmä neprebratie tovaru v dohodnutom termíne a vrátenie tovaru po uplynutí
lehoty na odstúpenie od Nájomnej zmluvy podľa bodu 14, časť II tejto Nájomnej zmluvy." Odporca si
zmluvnú pokutu uplatnil v plnej výške a upozornil na to navrhovateľa v 1. rade listom zo dňa 16.03.2011.

Odporca mal za to, že náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ v zmysle právnej úpravy zákona
č. 108/2000 Z. z. Uplatnenie zmluvnej pokuty odporcom je snahou o pokrytie odporcových nákladov,
ktoré mu vznikli konaním spotrebiteľa, nakoľko tovar prevzal až po značnom oneskorení spotrebiteľa,
tovar nebol odporcovi doručený v zákonom stanovenej lehote a tiež zasielaním písomností a upomienok
navrhovateľovi v 1. rade. Odporca spochybňoval viaceré skutočnosti uvádzané navrhovateľmi. Tvrdenie

navrhovateľov, že zmluva je neplatná podľa § 145 Občianskeho zákonníka, keďže na zaplatenie
boli použité prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovateľka v 2. rade
nedala navrhovateľovi v 1. rade súhlas na uzatvorenie zmluvy, čo dôvodili aj dôchodkovým vekom
a neprimeranou záťažou pre domácnosť, nie je podložené žiadnym dôkazom o ich majetkovýchpomeroch a príjmoch. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal skutočnosť, že v danom prípade nejde
o bežnú vec, nakoľko nákup spotrebného tovaru do domácnosti sa dá klasifikovať ako bežná vec.
Vyjadrenie navrhovateľa v 1. rade, že sa jedná o simulovaný právny úkon a navrhovateľ v 1. rade mal

záujem o iný typ právneho úkonu, je podľa názoru odporcu nepravdivé, keďže všetci spotrebitelia boli
poučení, navrhovateľovi v 1. rade právny úkon nebol zastretý, zodpovedal jeho vôli a týmto tvrdením
nedokázal, že by k simulovaniu vôbec došlo. Odporca ďalej spochybnil tvrdenie navrhovateľov o
neurčitosti a nezrozumiteľnosti ceny tovaru, v zmluve je zrozumiteľne uvedená cena tovaru s DPH
a tiež z čoho táto cena pozostáva. Navrhovateľ v 1. rade bol neskôr informovaný o splátkach aj v

jednotlivých upomienkach. Odôvodnením zmluvnej pokuty vo výške 50% v zmysle časti II. bodu 4
zmluvy je, že konaním spotrebiteľa, pri ktorom odstúpi od zmluvy a nevráti tovar, je závažným porušením
práv dodávateľa. Takouto zmluvnou pokutou má odporca snahu predchádzať týmto situáciám a chce
dosiahnuť, aby spotrebitelia odstupovali od zmlúv spôsobom ustanoveným právnymi predpismi. Podľa
názoru odporcu bol jeho postup v danej veci v súlade s ustanoveniami predmetnej zmluvy a príslušných
právnych predpisov a uplatňovaním zmluvnej pokuty si len chránil záujmy, ktoré boli navrhovateľom v 1.

rade porušené. Z uvedených dôvodov žiadal odporca návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť.

Zpodaniadoručenéhosúdudňa29.09.2011vyplýva,ženavrhovateľkav2.radejevdôchodkovomveku,
ekonomicky nie je činná, jej príjem predstavuje dôchodok vo výške 302,30 EUR mesačne. Plnenie zo
zmluvy je v hodnote 699,- EUR čo je viac ako dvojnásobok príjmu navrhovateľky v 2. rade. Navrhovatelia

preto tvrdili, že vzhľadom na pomery navrhovateľky v 2. rade nejde o bežnú vec a zmluva je v zmysle
ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na pojednávaní dňa 28.10.2011 právny zástupca navrhovateľov navrhol z dôvodu hospodárnosti
konania zmenu návrhu. Súd preto vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu

nasledovne: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 139,80 EUR a uhradiť trovy
právneho zastúpenia navrhovateľov v 1. a 2. rade." Navrhovatelia sa domáhali od odporcu zaplatenia
sumy vo výške 139,80 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 s
poukazomnaust.§452ods.2Občianskehozákonníka.Odporcanatomtopojednávanínamietolaktívnu
vecnú legitimáciu navrhovateľky v 2. rade z dôvodu, že navrhovateľka v 2. rade nie je zmluvnou stranou

zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa v podaní doručenom súdu dňa 30.05.2012 poukázal aj na skutočnosť,
že odporca si nesplnil povinnosť uvedenú v § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z., a to vrátiť spotrebiteľovi
uhradenú cenu za tovar do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy.

Právny zástupca odporcu v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 14.06.2012 uviedol, že
správanie a konanie navrhovateľa v 1. rade presvedčilo odporcu, že konkludentne s ním dňa 30.09.2010
uzavrel identickú zmluvu, ktorú predtým navrhovateľ v 1. rade zrušil odstúpením od zmluvy, keďže dňa
30.09.2010 v súlade s poskytnutým splátkovým kalendárom a časovo po odstúpení od zmluvy uhradil

navrhovateľ v 1. rade druhú splátku v sume 199,- EUR a naďalej si tovar ponechal. Odporca mal za
to, že došlo k uzatvoreniu identickej zmluvy za identických podmienok. Preto podľa názoru odporcu
zmluvný vzťah založený zmluvou dňa 30.09.2010 trvá. Navrhovateľ v 1. rade je s úhradou kúpnej ceny
v omeškaní, a preto nie je dôvod na vrátenie žalovanej sumy zo strany odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom,
a to Nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci č. 10 001451 zo dňa 30.08.2010, dokladom
o zaplatení sumy 250,- EUR dňa 30.08.2010, potvrdením o úhrade prvej splátky dňa 30.09.2010,
vyjadrením odporcu k žalobe zo dňa 30.05.2011, prednesmi navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky
v 2. rade, ich právneho zástupcu a právneho zástupcu odporcu na pojednávaniach konaných dňa

28.10.2011, 31.01.2012, 23.04.2012 a 14.06.2012, oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v predmetnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľv1.radeuzavrelsodporcomdňa30.08.2010spotrebiteľskúzmluvuoznačenúakoNájomná
zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. 10 001451. Predmetom zmluvy bol tovar - parný čistič,

tepelná rúra, vozík a V.I.P. karta. Cena tovaru bola stanovená na 699,- EUR a pozostávala zo "zálohy
nájomného pri podpise zmluvy" v hodnote 50,- EUR, "prvej mimoriadnej splátky nájomného" vo výške
250,- EUR a z dvoch mesačných splátok po 199,50 EUR. Navrhovateľ v 1. rade zaplatil pri podpise
zmluvy 50,- EUR a pri prevzatí tovaru 250,- EUR. Navrhovatelia následne zistili, že za tovar zaplatilicenu niekoľkonásobne vyššiu, ako ponúkajú iní predajcovia, a preto navrhovateľ v 1. rade využil svoje
právo podľa bodu 14 zmluvy a zaslal odporcovi dňa 07.09.2010 odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľ v 1.
rade odstúpil od zmluvy podľa § 7 a 8 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom

predaji a zásielkovom predaji. Odporca na odstúpenie od zmluvy nereagoval. Navrhovateľ v 1. rade
zaplatil dňa 30.09.2010 prevodom na účet odporcu prvú splátku v sume 199,50 EUR. Právny zástupca
navrhovateľov oznámil odporcovi listom zo dňa 29.10.2010, že zmluva je neplatná a vyzval odporcu
na vrátenie vzájomných plnení. Navrhovateľ v 1. rade zaslal zabalený a nepoužitý tovar 2 balíkmi dňa
05.03.2011 a V.I.P. kartu dňa 10.03.2011. Odporca listami zo dňa 07.03.2011 a 16.03.2011 potvrdil

prijatie vráteného tovaru. Po prijatí tovaru zaslal odporca navrhovateľovi poštový poukaz z 08.03.2011
na sumu 150,- EUR a po doručení V.I.P. karty poukaz z 18.03.2011 na sumu 209,70 EUR a list, v ktorom
oznámil, že zvyšnú časť sumy zaplatenej na základe neplatnej zmluvy nevráti, nakoľko podľa časti II
bod 3 zmluvy má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 139,80 EUR. Navrhovateľ v 1. rade vyzval odporcu
dňa 22.03.2011 k úhrade zvyšku kúpnej ceny. Na základe uvedeného zobrali navrhovatelia návrh v časti
istiny vo výške 360,20 EUR späť. Súd konanie v tejto časti zastavil a navrhovatelia sa naďalej domáhali

od odporcu vrátenia sumy vo výške 139,80 EUR. Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa
28.10.2011 navrhol z dôvodu hospodárnosti konania zmenu návrhu tak, že navrhovateľ v 1. rade sa
domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 139,80 EUR a náhrady trov právneho zastúpenia. Odporca na
pojednávaní namietol aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky v 2. rade zo dôvodu, že navrhovateľka
v 2. rade nie je zmluvnou stranou zmluvy.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom
predaji spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v lehote podľa § 7 ods. 1 písm.
d). Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom
predaji spotrebiteľ v lehote siedmich pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vráti tovar
predávajúcemu bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespôsobil;
primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom
predaji predávajúci je povinný prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar alebo
za službu alebo vrátiť spotrebiteľovi preddavok najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník bežné veci týkajúce sa spoločných vecí

môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je
právny úkon neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ v 1. rade uzavrel s odporcom dňa
30.08.2010 platný právny úkon, a to spotrebiteľskú zmluvu "Nájomná zmluva s následnou kúpou
prenajatej veci č. 10 001451". V zmysle uvedenej zmluvy si navrhovateľ splnil záväzok a odporcovi
zaplatil dňa 30.08.2010 pri podpise zmluvy a pri prevzatí tovaru spolu sumu 300,- EUR a dňa 30.09.2010

prvú splátku vo výške 199,50 EUR.

Za neopodstatnenú považoval súd námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľky v 2. rade, nakoľko ustálil, že je daná zákonom, nie zmluvou. Navrhovateľ v 1. rade anavrhovateľka v 2. rade sú manželia, ich majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Peniaze, ktoré boli poskytnuté zo spoločného účtu ako plnenie zo zmluvy, patria do BSM. V danom
prípade je súd toho názoru, že ide o bežnú vec, na ktorú nebol potrebný súhlas navrhovateľky v 2.

rade. Z uvedeného právneho úkonu, ktorý sa týka kúpy spoločných vecí, sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne, a preto navrhovateľka v 2. rade je v prejednávanej veci aktívne vecne
legitimovaná.

Medzi účastníkmi je nesporné, že navrhovateľ v 1. rade dňa 07.09.2010 v zákonom stanovenej lehote

7 pracovných dní v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom
predaji a zásielkovom predaji a podľa bodu 14 zmluvy platne a účinne odstúpil od zmluvy, keďže
odporca v zastúpení právnym zástupcom listom zo dňa 16.02.2011 uznal včasnosť, platnosť a účinnosť
tohto odstúpenia. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa v 1. rade od zmluvy sa zmluva podľa
uvedeného ustanovenia a podľa bodu 14 zmluvy od začiatku zrušila.

Navrhovateľ v 1. rade si však nesplnil včas povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 8 ods. 2 zákona č.
108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a z bodu 14 zmluvy,
keď v lehote siedmich pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy nevrátil predávajúcemu tovar.

Súd posúdil dohodu o zmluvnej pokute ako platnú, keďže si odporca uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle

časti II. bod 3 zmluvy, podľa ktorej "v prípade porušenia akýchkoľvek povinností uvedených v tejto
Nájomnej zmluve zo strany nájomcu sa zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 544 OZ dohodli na
zmluvnej pokute vo výške 20% z celkovej ceny tovaru. Za porušenie Nájomnej zmluvy sa považuje
najmä neprebratie tovaru v dohodnutom termíne a vrátenie tovaru po uplynutí lehoty na odstúpenie od
Nájomnejzmluvypodľabodu14,časťIItejtoNájomnejzmluvy."Zmluvnápokutapatríkzabezpečovacím

prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Súd zastáva názor, že dohodnutá
zmluvná pokuta postihovala presne vymedzenú povinnosť, ktorá nebola zo strany navrhovateľa v 1.
rade ako účastníka zmluvy riadne splnená.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danej veci sa jedná o drobný spor a
uplatnené trovy konania sú voči pohľadávke neprimerane vysoké.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je potrebné v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V Bratislave dňa 28.06.2012 JUDr. Otília Doláková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Nikola Brunovská