Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210644
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112210644.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľky: R.. V. Z.,

bytom I., W. XX, zastúpená JUDr. Kamil Beresecký, advokát so sídlom v Nitre, Farská 33, proti
odporcom: 1. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, so sídlom Lužianky, Hlohovecká
2, IČO: 42337402, zastúpený JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40, 2. Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00156621, Dobrovičova 12, Bratislava,
o zaplatenie sumy 14.667,51 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcova v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 14,667,51 € s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.127,28 € od 1.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.127,28 € od 1.6.2011 do zaplatenia,

zo sumy 1.127,28 € od 1.72011 do zaplatenia, zo sumy 1.127,28 € od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy
1.128,26 € od 1.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.128,26 € od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.128,26
€ od 1.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.128,26 € od 1.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.128,26 € od
1.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.128,26 € od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.129,61 € od 1.3.2012
do zaplatenia, zo sumy 1.129,61 € od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.129,61 € od 1.5.2012 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd návrh proti odporcovi v 2. rade zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcov v1. a v 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť jej sumu 19.032,- € s 9% úrokom z omeškania a to zo súm 1.464,- € mesačne od

1.4.2011 do zaplatenia a následne mesačne z týchto súm až do apríla 2012 zo sumy 1.464,- €. Návrh
odôvodnilatým,ževsúčasnostijejodporcovianeumožňujúvykonávaťfunkciuriaditeľkyCentravýskumu
živočíšnej výroby v dôsledku čoho jej vzniká prekážka v práci a má právo na náhradu ušlej mzdy za
mesiace marec 2011 až marec 2012 za ktoré obdobie jej mala byť vyplatená suma 19.032,- €. Poukázal
na skutočnosť, že s odporcom v 2. rade uzatvorila dňa 1.12.2008 pracovnú zmluvu na základe ktorej sa
stala generálnou riaditeľkou príspevkovej organizácie a to odporcu v 1. rade, pričom bodu 2 zmluvy je
zamestnancom odporcu v 1. rade s miestom výkonu práce Nitra a dňa 26.11.2008 bola menovaná do

funkcie generálnej riaditeľky odporcu v 1. rade a následne ministrom pôdohospodárstva SR do funkcie
riaditeľky odporcu v 1.rade v zmysle menovacieho dekrétu, pričom prípisom zo dňa 8.2.2010 mala byť
z tejto funkcie riaditeľky odvolaná a Okresný súd Bratislava v konaní vedenom pod sp,zn. 8C/143/2010
zo dňa 30.9.2011 určil, že je riaditeľkou Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra, Lužianky, Hlohovecká2 a to na základe dekrétu vydaného ministrom pôdohospodárstva SR, pričom odporca v 1. rade jej za
obdobie do februára 2011 vrátane vyplácal mzdu a to aj pred vynesením spomínaného rozsudku.

Navrhovateľka uviedla, že uzatvorila pracovný pomer a bola menovaná do funkcie riaditeľky, pričom plat
jej bol určený dekrétom v zmysle ktorého sa jej mzda upravovala a pri vyčíslení mzdy vychádzala z
potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby.

Právny zástupca navrhovateľky poukázal na pracovnú zmluvu navrhovateľky a ustanovenie § 4 Zákona

č. 552/2003 Zb., pričom zotrvával na tom, že odporcovia, ktorí sú žalovaní, aj keď v bode 2 zmluvy je
zamestnávateľom navrhovateľky odporca v 1.rade, pričom pracovnú zmluvu s navrhovateľkou uzatvoril
odporca v 2. rade a na okresnom súde Bratislava bol podaný návrh, ktorý bol postúpený pôvodne z
Okresného súdu Nitra, o určenie že navrhovateľka je riaditeľkou u odporcu v 1. rade, ktoré konanie
nebolo ukončené, avšak týkalo sa iba vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. Rade a to v
súvislosti s jej odvolaním z funkcie a nie s pracovno-právnym vzťahom, pričom sa v danom konaní ani

neriešilo kto je zamestnávateľom navrhovateľky, iba v odôvodnení rozhodnutia sa uvádzalo, že je to
odporcav2.rade.Ďalejuviedol,žeodporcav1.radeprestalnavrhovateľkevyplácaťmzduodmarca2011
do marca 2012 a návrh navrhovateľky je podaný v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, pretože ide o
prekážky v práci na strane zamestnávateľa a aj v inom konaní Najvyšší súd konštatoval, že zamestnanec
nemá povinnosť chodiť do práce pokiaľ ho zamestnávateľ nevyzve v danom prípade k výkonu funkcie

riaditeľky. Ďalej uviedol, že ak by bola ďalšia pracovná zmluva, ale ak by aj nebola, tak pracovno-
právny vzťah vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade a iba z opatrnosti uvádza aj odporcu v
2.rade, i keď rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave mal byť pasívne legitimovaný odporca v 1.rade
a súd bude zrejme zamietať návrh voči odporcovi v 2.rade v tomto konaní, pretože pracovnú zmluvu,
ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcom v 2.rade, ide o právny úkon, ktorý vykonal odporca v 2.rade

v mene odporcu v 1.rade. Ďalej uviedol, že dodatočne došlo k odvolaniu z funkcie navrhovateľky a to
v júli 2013, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na tento nárok, pretože sa týka iného obdobia, pričom
navrhovateľka sa domáhala, aby jej bol umožnený výkon práce, ktorú skutočnosť zasielal listinami obom
odporcom. Právny zástupca navrhovateľky v priebehu konania vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy
4.364,49 €, v ktorej časti bolo konanie zastavené. Poukázal na skutočnosť, že otázka, či išlo o prekážku

zamestnanca voči zamestnávateľovi, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná a v danom prípade
treba aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré neoblo skutkovo vyvrátené a v zmysle
ktorého nie je dané obmedzenie ohľadne náhrady mzdy.

Právny zástupca odporcu v 1.rade navrhol návrh zamietnuť a poukázal na skutočnosť, že ak sa

navrhovateľkapovažovalazazamestnanca,pričomvofunkciiriaditeľkynemalapriamehonadriadeného,
do práce nenastupovala a teda nemá nárok na náhradu mzdy, pričom ohľadne intertenporálneho
ustanovenia poukázal na to, že ku koncu roku 2012bola náhrady mzdy limitovaná výškou 9 mesiacov
v zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce a aj Okresný súd Bratislava 1 v súvisiacej veci ustálil, že
bola zamestnankyňou odporcu v 2.rade a nie odporcu v 1.rade.

Odporcav1.rade(pôvodný)uviedol,ženebolúčastníkomsporuvedenomnaOkresnomsúde Bratislava
1 a poukázal len na prílohy k návrhu a na strane 6 rozsudku uvedeného súdu v zmysle ktorého sa
uvádza, že pracovno-právny vzťah vznikol s odporcom v 2.rade, pričom pracovná zmluva navrhovateľky
bola uzatvorená na výkon práce generálnej riaditeľky a on nevie, kto by mal vzhľadom na ďalšie konanie

vyplácať jej mzdu, ktorá jej bola vyplácaná aj keď by jej bolo určené, že nie je riaditeľkou, teda pokiaľ
sa nedohodnú na jej ďalšom zaradení. Taktiež poukázal na ustanovenie § 79 Zákonníka práce, ktoré
stanovilo dobu vyplácania mzdy a na skutočnosť, že navrhovateľka je zamestnaná na SPU v Nitre, teda
nesúhlasil so súbehom týchto miest.

Odporca v 2.rade uviedol, že nie sú v spore pasívne legitimovaní a považuje za absurdné
tvrdenie odporcu v 1.rade, ktorý navyše dal navrhovateľke výpoveď a tvrdí, že bol zamestnávateľom
navrhovateľky, pričom poukázal na článok 5 pracovnej zmluvy, pričom účastníkom konania sú len kvôli
ochrane práv navrhovateľky ako uviedol jej zástupca a v konaní o neplatnosť výpovede nevystupujú teda
k vzniku pracovnej zmluvy a vzťahu došlo medzi odporcom v 1.rade a navrhovateľkou kongludentne

tým, že vykonávala prácu riaditeľky. Poukázal na bod 5 pracovnej zmluvy v zmysle ktorej sa uvádza,
že pracovný pomer je na dobu určitú do výberového konania, ktoré sa uskutočnilo a od 1.2.2009 došlo
k delimitácii, organizácie sa rozdelili, preto bolo nové výberové konanie na funkciu riaditeľky, do ktorejnavrhovateľku menovali, avšak po výberovom konaní a menovaní mala byť uzatvorená nová pracovná
zmluva, pričom ak by navrhovateľka nebola vo funkcii riaditeľky tak by bola odmeňovaná inak.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania a právnych zástupcov doplnil dokazovanie oboznámením sa
s pracovnou zmluvou z 1.12.2008, s menovaním do funkcie, s menovacím dekrétom z 13.1.2009,
s odvolaním z funkcie, s rozsudkom OS BA I č.k. 8C/143/2010-92, s rozsudok KS v Bratislave
5Co/118/2012-111, s rozhodnutím 1Mcdo/13/2009 č.3, so stanovisko odporcu v 1. rade, s listom
navrhovateľky, so zaslaním navrhovateľky, s oznámením právneho zástupcu navrhovateľky, s

vyjadrením odporcu v 1. rade, so mzdovým listom navrhovateľky, so znaleckým posudkom č. 4/2014, s
informáciou a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Dňa 1.12.2008 uzatvorila navrhovateľka s odporcom v 2.rade - Ministerstvom pôdohospodárstva
SR pracovnú zmluvu na funkciu generálnej riaditeľky príspevkovej organizácie Slovenské centrum
poľnohospodárskeho výskumu Nitra s tým, že v bode 2 zmluvy sa uvádza, že riaditeľ je zamestnancom

Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu Nitra s miestom výkonu práce Nitra s nástupom od
1.12.2008, pracovný pomer bol na dobu určitú do uskutočnenia výberového konania podľa § 5 zákona,
v bode 7 bolo uvedené, že výšku a zloženie funkčného platu určí ministerstvo podľa Zákona č. 553/2003
Z.z..

Menovaním zo dňa 26.11.2008 bola navrhovateľka ministrom pôdohospodárstva SR menovaná
do funkcie dočasného vedúceho zamestnanca - generálnej riaditeľky Slovenského centra
poľnohospodárskeho výskumu v Nitre, do vymenovania generálneho riaditeľa po úspešnom vykonaní
výberového konania, najdlhšie na 6 mesiacov. Odporca 1. rade - Centrum výskumu živočíšnej
výroby Nitra ako výskumná organizácia bol zriadený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR zriaďovacou listinou č. 5195/2008-250 z 18.12.2008, akreditovaný Ministerstvom
školstva, vedy, výskumu a športu SR Osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj č.
CD-2009-34848/35965-1:11 z 4.12.2009.

Následne bola opätovne menovaná dňa 13.1.2009 ministrom pôdohospodárstva SR do funkcie

dočasného vedúceho zamestnanca - riaditeľky odporcu v 1. rade - Centra výskumu živočíšnej výroby
Nitradovymenovaniariaditeľapoúspešnomvykonanívýberovéhokonanianajdlhšiena6mesiacov.Dňa
8.2.2010 bola ministrom pôdohospodárstva SR odvolaná z funkcie riaditeľky Centra výskumu živočíšnej
výroby Nitra a to dňom 9.2.2010. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. v konaní o určenie, že
navrhovateľka je riaditeľkou Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra, v ktorom konaní na strane odporcu

vystupoval iba odporca t.j. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, bolo dňa 30.9.2011 rozhodnuté, že
navrhovateľka je riaditeľkou Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra, Hlohovecká č. 2, do ktorej funkcie
bola menovaná dekrétom ministra pôdohospodárstva SR dňa 2.6.2009, vo zvyšku súd návrh zamietol.
V predmetnom konaní odporca namietal pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko trval na skutočnosti, že
navrhovateľka je v pracovnom pomere s Centrom výskumu živočíšnej výroby Nitra a nie s ním i keď

pracovná zmluva bola uzatvorená na výkon práce generálnej riaditeľky príspevkovej organizácie s
nástupom od 1.12.2008 na výkon práce v Slovenskom centre poľnohospodárskeho výskumu Nitra,
ktorý je jej zamestnávateľom a trval na tom, že je s ním v pracovno-právnom vzťahu, pričom aj po
odvolaní z funkcie navrhovateľka je stále v pracovnom pomere, avšak žiadnu prácu nevykonávala,
nechodila do práce po skončení jej dlhodobej PN, mzda jej však bola vyplácaná. V odôvodnení rozsudku

Okresného súdu Bratislava I na str. 6 súd skonštatoval, že pracovný pomer navrhovateľky vznikol s
odporcom, teda s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorý počas celého konania
nespochybnil existenciu pracovného pomeru založeného práve na uvedenej pracovnej zmluve. Súd jeho
námietku, že nie je pasívne legitimovaný s tvrdením, že je v pracovnom pomere s Centrom výskumu
živočíšnej výroby Nitra (odporcom v 1.rade v tomto spore) považoval za nedôvodnú, pričom poukázal na

pracovnúzmluvunavrhovateľkyuzavretúsodporcom-MinisterstvompôdohospodárstvaSRsnástupom
od 1.12.2008 na výkon práce generálnej riaditeľky štátnej príspevkovej organizácie. Prvostupňové
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/143/2010-92 bolo potvrdené rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k.8Co/118/2012-111 zo dňa 28.5.2013 právoplatné dňom 10.6.2013. Odvolací súd
skonštatoval, že rozhodnutie súdu I. stupňa je vecne správne, nakoľko navrhovateľke nebolo riadne

doručené odvolanie z funkcie riaditeľky a preto je naďalej riaditeľkou Centra výskumu živočíšnej výroby
Nitra,doktorejfunkciebolamenovanádekrétomministrapôdohospodárstvaSRStanislavomBecíkomč.
1/143/2009-100 zo dňa 2.6.2009. Rozhodnutím Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
č. 4818/2013 - 250 zo dňa 26.11.2013 bola s účinnosťou 31.12.2013 zrušená bez likvidácie organizáciaCentrumvýskumuživočíšnejvýrobyNitrasosídlomHlohovecká2,Lužiankyazároveňbolasúčinnosťou
od 1.1.2014 zriadená štátna príspevková organizácia: Národné poľnohospodárske a potravinárske
centrum ako právny nástupca pôvodnej organizácie , teda v danom prípade ide o univerzálnu sukseciu

a súd ďalej konal s takto označeným odporcom v 1.rade. V znaleckom posudku č. 4/2014 znalkyne
Ing. Lenky N. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie personalistika bolo zistené, že navrhovateľka
mala podľa mzdového výpisu z roku 2001 určený funkčný plat vo výške 1.464,- €, bola zamestnancom
vo výkone práce vo verejnom záujme a jej mzda bola vyčíslená za obdobie od marca 2011 do marca
2012 vrátane spolu vo výške 19.032,- € hrubá mzda, 14.667,51 € čistá mzda s tým, že mesačne táto

mzda predstavovala sumu 1.127,28 € za mesiace marec 2011 až jún 2011, 1.128,26 € od júla 2011 do
decembra 2011, a od januára 2012 mesačne 1.129,61 € až do obdobia marec 2012 vrátane.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje
práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme k zamestnávateľom, ktorými sú
a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo

vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1)
c) právnické osoby založené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky,
obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, Fondu
národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67%,
d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých

väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší
územný celok.

Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov právnickej osoby podľa odseku
2 písm. c) sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti

štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku sa zníži
pod úroveň 67%, a to odo dňa prevodu majetkovej účasti.

Podľa § 1 ods. 4 cit. zákona na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona vymenovanie je predpokladom výkonu funkcie štatutárneho orgánu
právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom.

Podľa § 4 cit. zákona právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym

orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci
ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného
predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená.

V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ
nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá
nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do
ktorého pôsobnosti patrí.

Podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce ( ďalej len ZP ) pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 ZP ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený
poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými

podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na
inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.Podľa § 142 ods. 2 ZP ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,
poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.

Podľa § 142 ods. 3 ZP ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

Ak zamestnanec bude z funkcie zriaďovateľom odvolaný, prestane spĺňať predpoklad určený týmto

zákonom. Následne sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť na zmene dohodnutých
pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce. V zmysle uvedeného, ak osobitný predpis
alebo tento zákon ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom
záujme,zamestnanecmusíbyťzvolenýalebovymenovaný.Predpoklady,ktorésúustanovenézákonom,
musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. Ak zamestnanec prestane
spĺňať predpoklady ustanovené zákonom, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63

ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce (nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na
výkon dohodnutej práce).
Zamestnancom na účely zákona č. 552/2003 Z.z. rozumie fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom
vzťahu (t. j. v pracovnom pomere alebo vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce,
dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov) k zamestnávateľovi, na

ktorého sa vzťahuje zákon. Zamestnancom na účely zákona je aj štatutárny orgán, ale podmienkou
je, že štatutárny orgán je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, na ktorého sa vzťahuje
zákon. Vymedzenie pojmu zamestnanca na účely tohto zákona je užšie, ako je vymedzenie pojmu
zamestnanca v Zákonníku práce. Podľa § 11 Zákonníka práce zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v
pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch

vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Zákon ustanovuje, kto je oprávnený robiť právne úkony
za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý má postavenie štatutárneho orgánu. Zákonník práce
priznávakomplexnúspôsobilosťkonaťvmenezamestnávateľa,právnickejosoby,štatutárnymorgánom.
Podľa ustanovenia § 20 Občianskeho zákonníka štatutárnymi orgánmi právnických osôb sú tí, ktorí sú
na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Obchodný

zákonník ustanovuje, kto je štatutárnym orgánom podnikateľských subjektov, právnických osôb, najmä
jednotlivých druhov obchodných spoločností.
Podľa Zákonníka práce zmluvnou stranou pri uzatváraní pracovného pomeru môže byť okrem
zamestnanca len zamestnávateľ. Nadriadený orgán, resp. zriaďovateľ nemohol podľa právneho stavu
platného do prijatia zákona so štatutárnym orgánom zamestnávateľa uzatvárať pracovnú zmluvu,

pretoženebolsubjektompracovnoprávnehovzťahu.Zákonpretoustanovil,ktojeoprávnenýrobiťprávne
úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej, resp. podriadenej
organizácie a nie je zamestnancom nadriadeného orgánu, zriaďovateľa a ani ústredného orgánu štátnej
správy, do pôsobnosti ktorého patrí. Zákon to určil orgánu, ktorý je mimo zamestnávateľa. Zákon teda
výslovne ustanovuje, že právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym

orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je tento štatutárny orgán vymenovaný alebo
zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu, robí právne úkony jeho predseda alebo iná
fyzická osoba týmto orgánom poverená.

V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ

nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá
nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do
pôsobnosti ktorého patrí.

V predmetnom konaní súd mal preukázané vymenovanie navrhovateľky do funkcie štatutárneho orgánu

právnickej osoby zriadenie štátnym orgánom t.j. menovanie do funkcie vedúceho zamestnanca -
riaditeľky odporcu v 1. rade ministrom pôdohospodárstva SR. Zákonom č. 552/2003 a je predpokladom
výkonu tejto funkcie, bez ktorého menovania a takéhoto právneho úkonu by navrhovateľka nemohla
vykonávať funkciu riaditeľky odporcu v 1.rade. Odvolanie z tejto funkcie bolo predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I. v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/143/2010, v ktorom

bolo konštatované, že je naďalej navrhovateľka riaditeľkou Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra,
Hlohovecká č. 2, Lužianky toho času po zmene odporcu v 1.rade, ktoré odvolanie z funkcie riaditeľky jej
nebolo platne doručené. Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha náhrady mzdy, ktorá jej bola priznaná
podľa mzdového výpisu z roku 2011, navrhovateľka mala určený funkčný plat vo výške 1.464,- €, bolazamestnancom vo výkone práce vo verejnom záujme, nemala za hodnotené obdobie nárok na prechod
do vyššieho platového stupňa a taktiež u nej nedochádzalo k valorizácii miezd. Súd v danom konaní
konštatuje, že navrhovateľka má nárok na mzdu, ktorá jej prináležala z titulu výkonu funkcie riaditeľky,

ktorú vykonávala u odporcu v 1.rade, z ktorej odvolanie v spornom období nebolo účinné, pretože
jej nebolo kvalifikovaným spôsobom doručené a keďže sa domáha zaplatenia mzdy práve z výkonu
tejto funkcie súd má za to, že pasívne legitimovaným v spore je odporca v 1. rade a nie odporca v 2.
rade, pretože navrhovateľka bola zamestnancom vo výkone práce vo verejnom záujme, ktoré pracovno-
právne vzťahy sa spravovali predovšetkým osobitným predpisom a to zákonom č. 552/2003 Z.z. a

vzťahy, ktoré neboli týmto zákonom upravené tak sa podporne na tieto vzťahy vzťahuje Zákonník práce.
V ustanovení § 1 ods. 4 Zákona č. 552/2003 sa uvádza, že pracovno-právne vzťahy zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme sú pracovno-právne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby
podľa§ 3 ods. 1 Zákonníka práce. V danom prípade teda pracovný pomer vznikol medzi navrhovateľkou
a odporcom v 1.rade a to v súvislosti týkajúcej sa výkonu jej funkcie riaditeľky a preto súd námietku
odporcu v 2.rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tvrdením, že navrhovateľka je v pracovnom

pomere s odporcom v 1.rade, ktorý by mal byť zaviazaný jej vyplácať mzdu vyhodnotil ako dôvodnú. S
poukazom na výsledky znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľke prináleží mzda
vyčíslená v znaleckom posudku a to netto spolu vo výške 14.667,-€ za obdobie marca 2011 až marec
2012 vrátane. Ohľadne posúdenia nároku z titulu prekážok v práci súd dospel k záveru, že v danom
prípadeišlooprekážkunastranezamestnávateľavzmysle§142ods.3Zákonníkapráceazaexistencie

tejto prekážky v práci nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom
po celý pracovný čas. Navrhovateľka v spornom období nebola platne odvolaná z funkcie, išlo o jej
výkon práce vo verejnom záujme, výkon práce jej odporca v 1.rade neumožnil. Stav ktorý nastal po
odvolaní navrhovateľky z funkcie a nedohodnotí sa s ňou na inej vhodnej práci je prekážkou v práci na
strane zamestnávateľa, za ktorej situácie nenastupovanie navrhovateľky do práce nebolo porušením jej

povinností. Navyše navrhovateľka v spornom období nebola platne odvolaná z funkcie, ktorú nemohla
vykonávať a trvanie na tom, aby sa dostavovala na pracovisko by nemalo rozumný zmysel, pretože by jej
tento výkon práce jednoznačne nebol umožnený a teda ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa
v dôsledku čoho jej prináleží mzda, ktorej výška bola v konaní preukázaná znaleckým dokazovaním.
V danom prípade neplatí ust. § 79 Zákonníka práce, pretože ide o nárok na náhradu mzdy nie z titulu

neplatného skončenia pracovného pomeru, ale z titulu prekážok na strane zamestnávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň priznal navrhovateľke aj príslušenstvo podľa § 517 ods. 1,2 Zákonníka práce, pričom
splatnosť mzdy bola do konca nasledujúceho mesiaca a preto k omeškaniu výplaty mzdy došlo za
mesiac marec 2011 až od 1.5.2011 a rovnako ohľadne mzdy za ďalšie mesiace to bolo uplynutím
posledného dňa mesiacanasledujúcepomesiaci,zaktorýmzdapatrila.Súdpretonávrhprotiodporcovi
v 2,. rade zamietol ako aj ohľadne dátumu od ktorého požadovala priznať úroky z omeškania, pretože

ich požadovala od nesprávneho dátumu, teda vždy o mesiac skôr než jej patrilo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.