Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212144
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114212144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred sudcom JUDr. Lenkou

Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K
Červenému dvoru 3269/25a,130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, práv. zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti
odporkyni: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. - K. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy
801,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 801,13 eur spolu s 6% ročným
úrokom zo zmenkovej sumy 851,13 eur od 30.5.2011 do 22.10.2012 vo výške 71,77 eur, a zo sumy

801,13 eur od 23.10.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo
výške 2,84 eur, všetko v splátkach po 20 eur mesačne, splatné do 20.dňa v mesiaci, pod hrozbou straty
výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.4.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky na tlačive

podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Navrhovateľ sa
uvedeným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy 801,13 eur so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 851,13 Eur od 14.4.2011 do 22.10.2012 čo predstavuje sumu
1187,33 Eur, zo sumy 801,13 Eur od 23.10.2012 do zaplatenia, a zaplatenia 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy 851,13 Eur od 30.5.2011 do 22.10.2012 čo predstavuje sumu 71,77 Eur, zo sumy
801,13 Eur od 23.10.2012 do zaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej

sumy, teda 2,84 eur a náhrady trov konania. Navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 16.4.2010 na zmenkovú sumu 851,13 eur,
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 14.4.2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 50 eur a na úroky
0,00 eur. Navrhovateľ nežiadal nariadiť pojednávanie a k návrhu pripojil listinné dôkazy a to výpis z
obchodného registra a originál zmenky vystavenej odporkyňou.

Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vyzval
odporkyňu na odpoveď k návrhu. Odporkyňa súdu nedoručila odpoveď na tlačivo C.V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva

za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci
skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje
právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., v prospech ktorého odporkyňa zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku od odporkyne
prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov

a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/iné úvery.

Navrhovateľ poukazoval na to, že súd mal postupovať podľa procesných pravidiel nariadenia č.
861/2007. K tomuto súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť

dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením
čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Je povinnosťou súdu
ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje
takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v
prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Cieľom nariadenia

č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce
vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu
spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej
únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie, Charta základných práv
Európskej únie). Aj pri nečinnosti spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola

na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012).

V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v
Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc

slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia
č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach,
podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporkyňa netrvali
na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie
dokazovania - výsluch odporkyne.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si brala úver od p. Čampiša , kde išlo o spol. Pohotovosť vo
výške 800 eur, tuším mali u nich ešte jeden úver ten bol vyšší vo výške 1000 eur a tento ona splatila
splátkami bolo to vyše 100 eur. Zaplatila asi dva, tri krát. Potom sa dostali do finančnej krízy. Volala
preto Čampišovi a dva krát bol u nej doma a zaplatila mu po 50 eur. Pýtala sa ho, či môže platiť po
menších splátkach, povedal že nie, že to bude na súde, že má vyčkať do rozhodnutia súdu. Ona už

teraz nemá ani úverovú zmluvu, ani doklady o tom, koľko zaplatila. Exekúcia sa voči nej neviedla. Ďalej
uviedla, že by túto sumu mohla splatiť v splátkach po 20 eur, nakoľko má postihnutú dcéru. Poberá len
opatrovateľský príspevok vo výške 270 eur a má ešte jednu nezaopatrenú, školopovinnú dcéru. Manžel
je nezamestnaný. V lete, keď bude mať nejakú brigádu, by mohla zaplatiť aj viac.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s návrhom, zmenka č. 404200466,
uznesenie o prerušení 14C/76/2014-18, uznesenie 6Co 600/2014-42, oznámenie o zastavení
dovolacieho konania, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 23.11.2015 a zistil tento skutkový stav:

Zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 16.4.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do

zmenky bola vpísaná suma 851,13 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 14.4.2011. Zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo 404200466. Ide o
zabezpečovaciu zmenku. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.Súd konštatuje, že navrhovateľom súdu predložená zmenka bola podpísaná odporcom v pravo dole v
zmenke.

Náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (ďalej len "zmenkového zákona").

Podľa Článku I. § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku,
pojatédovlastnéhotextulistinyavyjadrenévjazyku,v ktoromjetátolistinaspísaná;2.bezpodmienečný

sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Článku I. § 5 ods. 1 cit. zákona, v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní, môže
vystaviteľ ustanoviť úročenie zmenečnej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Článku I. § 5 ods. 2 cit. zákona, úrokovú mieru je potrebné udať v zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Článku I. § 5 ods. 3 cit. zákona, úrok beží od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
iný deň.

Podľa Článku I. § 33 ods. 1 cit. zákona, zmenka môže byť vystavená na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý deň.

Podľa Článku I. § 33 ods. 2 cit. zákona, zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou
sú neplatné.

Súd zistil z predloženej zmenky, že sa jedná o vistazmenku, kde je možné úročenie podľa Článku I. §
5 cit. zákona.

Podľa Článku I. § 11 ods. 1 cit. zákona, každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa Článku I. § 11 ods. 3 cit. zákona, zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na
zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne
zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Článku I. § 12 ods. 1 cit. zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka,
na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Článku I. § 13 ods. 1 cit. zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený

(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Článku I. § 14 ods. 1 cit. zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Článku I. § 20 ods. 1 cit. zákona, indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako

indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

Podľa Článku I. § 20 ods. 2 cit. zákona, pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 cit. zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ
pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Článku I. § 48 cit. zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí

úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade síce odporkyňa uviedla, že
si brala úver zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., avšak nevedela predložiť ani úverovú zmluvu ani
ďalšie listiny, ktoré pri podpise zmluvy podpisovala. Zároveň bolo lustráciou ako aj výsluchom odporkyne
zistené, že sa proti nej neviedlo exekučné konanie. Súd preto nemohol preskúmať úverovú zmluvu a
zistiť , či išlo skutočne o spotrebiteľský úver, kedy je uhradzovacia funkcia zmenky vylúčená vzhľadom na
výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd skúmal zmenku s poukazom na ust. zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.

Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévči.I.§75zákonazmenkového

a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Zmenka je platná, keďže v zmysle či. I. § 76 ods. 2
zmenkového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §
77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na

platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka "bez protestu", ktorá je
na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení

s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa uznáva aj jej uplatnenie
na súde, pričom podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním
lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V zmenkách splatných na videnie môže
vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej
sumy.

Okremistiny(zmenkovejsumy),zákonnéhoúroku6%ročneúrokuaodmeny,ktorésúdtýmtorozsudkom
navrhovateľovi priznal na základe predloženej zmenky, bol navrhovateľom uplatnený aj 0,25% denný
úrok zo sumy 851,13 eura od 14.4.2011 do zaplatenia. Uvedený denný úrok je po prepočte úrokom
vo výške 91,25% ročne.

Súd uvádza, že zmenkový zákon výšku úrokovej sadzby, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke,
neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Výška úroku však nie je neobmedzená. Aj platnosť
právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný
predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke
treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku
nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Na absolútnu neplatnosť (časti) úrokovej
doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné

prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine
vo výške 91,25% ročne. Na takúto výšku možno bez ďalšieho prihliadnuť ako na úročenie hraničiace s
nepoctivosťou, alebo dosahujúce kvalitu úžery. Neplatnosť v zmysle § 41 však podľa názoru súdu môže
postihovať aj len časť právneho úkonu, najmä pokiaľ nie je neplatnosťou niektorej jeho časti (ktorá nie

je pre právny úkon esenciálna) dotknutý celý právny úkon. Tak tomu je aj v tomto prípade, pričom súd
prihliadol na neplatnosť dojednania v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 801,13
eur od 14.4.2011 a v tejto časti návrh zamietol.Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po
splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle či. I. § 48 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi,
a to 6% úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

Zároveň súd rozhodol tak, že umožnil odporkyni splatiť predmetný dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1
OSP, nakoľko odporkyňa poberá len opatrovateľský príspevok vo výške 270 eur na postihnutú dcéru,
má ešte jednu nezaopatrenú, školopovinnú dcéru a manžel je nezamestnaný. Dlh je povinná splatiť v
splátkach po 20 eur mesačne, splatné do 20.dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc
právoplatnosťou rozsudku.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že v pomere úspešnejšej odporkyni
by priznal náhradu trov konania, vyjadrujúc tak úspech vo veci. Tieto jej však priznané neboli, nakoľko

odporkyňa si právo na ich náhradu neuplatnila a ani jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. Navrhovateľ
bol úspešný čo do istiny v sume 801,13 eur spolu s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 851,13 eur
od 30.5.2011 do 22.10.2012 vo výške 71,77 eur, a zo sumy 801,13 eur od 23.10.2012 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy vo výške 2,84 eur a odporkyňa čo do
navrhovateľom požadovaného zmenkového úročenia istiny vo výške 0,25% denne , ktoré by v prípade,

že by bola celá istina splatená do januára 2016 bolo vo výške 3522,62 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.