Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/548/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5608206335.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: MONEY PLUS, a.s., so sídlom
Palkovičova 217/16, Bratislava, IČO: 35 962 682, zast. LAW FIRM s.r.o., advokátskou kanceláriou so
sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 867 209, proti povinnej: I., nar. XX. X. XXXX, bytom J., pre
vymoženiepohľadávky688,44eursprísl,vykonávanéhosúdnymexekútoromJUDr.MiroslavomŠupom,
so sídlom Exekútorského úradu Kmeťkova 30, Nitra, pod sp. zn. Ex 3024/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom sa dňa 14. 8. 2008 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 3024/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 20.740,- Sk s prísl., priznanej rozhodcovským
rozsudkom, sp. zn. i639.2536 zo dňa 9. 5. 2008, ktorý vydal JUDr. Tomáš Tomaníček, rozhodca Stáleho

rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom Arm. Gen. L. Svobodu 9, Bratislava. Súdnemu exekútorovi
bolo udelené poverenie č. 5505 015156* zo dňa 21. 10. 2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
20.740,- Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví,
ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd je povinný počas celého konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci, a pokiaľ zistí, že je tu prekážka, pre ktorú nemožno exekúciu vykonať, túto v zmysle § 58
ods. 1 Exekučného poriadku zastaví aj bez návrhu. Pokiaľ sa exekúcia vedie na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Pokiaľ exekučný súd v štádiu po vydania poverenia dospeje k záveru, že nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať, a exekučný titul teda dosiaľ
nenadobudol právoplatnosť, a zároveň ide o spotrebiteľskú vec (zásada vigilantibus iura scripta sunt),

aj bez návrhu exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.Z pripojených listín, najmä Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Obchodných podmienok spoločnosti
EURO PROVIDUS, a.s., pre poskytovanie spotrebiteľských úverov (ďalej len „obchodné podmienky“),
a rozhodcovského rozsudku, exekučný súd zistil, že oprávnená spoločnosť, v tom čase podnikajúca

pod obchodným menom EURO PROVIDUS, a.s., a povinná uzavreli dňa 12. 6. 2007 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 032/07/01018 (ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 11.000,- Sk (365,13 eur), ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných
splátkach. Nakoľko povinná neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy a bola v omeškaní so splácaním
úveru,oprávnenýodstúpilodzmluvyanáslednepodalnarozhodcovskomsúdežalobu.Rozhodcovským

rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 20.740,- Sk s príslušenstvom,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej
len ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou oprávneného a povinnou, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou),

ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, obchodné
podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa
rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v
Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné

od 1. 1. 2008). Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. (v súčasnosti
pod obchodným menom MONEY PLUS, a.s.), ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov
nebankovýmspôsobomzvlastnýchzdrojov,atedakonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,
a spotrebiteľ. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že

povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o
fyzickú osobu - nepodnikateľa, v zmluve bližšie identifikovanú rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru. Zo zmluvy
pritom nijakým spôsobom nevyplýva, že by bol úver poskytnutý povinnému na účely jeho obchodnej,
prípadne inej podnikateľskej činnosti, pričom nič nebránilo právnej predchodkyni oprávneného zahrnúť

do zmluvy aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý. Navyše, samotná zmluva
je označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ a pod označením zmluvy je uvedené, že sa
uzatvára podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd dospel z predložených
listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa,
za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa

spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu
zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti právnej predchodkyne oprávneného a v
konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú
zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto
zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 OZ).

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti
zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa vsúkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že
vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať

nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Občiansky zákonník
sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v ust. §
53 OZ preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje,
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana,
ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu

obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy,
pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za

neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť,
aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola
do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem §
60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii), ktorý novelizoval OZ, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná
pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych

vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Bod 4 obchodných podmienok upravuje rozhodcovskú doložku tak, že „Zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo

súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, ako aj spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr uzatvorených zmlúv, alebo
súvisiacich s týmito zmluvami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik týchto zmlúv, predložia na
rozhodnutie v rozhodcovskom konaní STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IUDEX s.r.o., so
sídlom Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť

rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní s tým, že takéto rozhodnutie bude pre Zmluvné strany
konečné a záväzné.“Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 4 obchodných
podmienok je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Túto
skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom

rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkýmzmluvnýmdojednaniamuzatvorenejspotrebiteľskejzmluvy,atedaajrozhodcovskémukonaniu.
Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Rozhodca, rozhodcovský súd je

súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc
z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie
prípadných sporov prostredníctvom ním vopred vybraného rozhodcovského súdu, za účelom reálneho
sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených
zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou

doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu
dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z.
účinnýmod1.januára2008zaviedlado §53ods.4písm.r)vznení:„zaneprijateľnúpodmienkuuvedenú
v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet
žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ
§ 53 OZ a tiež čl. 6 ods. 1 smernice - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou

podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie
môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve

rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných
exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na
vykonanieexekúciejeexistenciavykonateľnéhorozhodnutiapomateriálnejajformálnejstránke.Ktýmto
predpokladomsúdprihliadazúradnejpovinnosti.Súčasťoupredpokladovnavykonateľnosťexekučného

titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na takéto rozhodnutie príslušným. Ak rozhodnutie vydal
nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko
nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby
neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.
04. 2009).

Súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je postihnutý vadou formálnej
vykonateľnosti z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka,
ktorou mala byť právomoc rozhodcovského súdu založená, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve neplatná. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) v

spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúciu priamo
v rozhodnutí, ktorým exekúciu zastavil. Preto súd aj vzhľadom na potrebu prednostného zastavenia už
prebiehajúcej exekúcie rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.