Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010273
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5812010273.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Vandy Mikulášovej a členov

senátu Ing. Dariny Tomajkovej a Kataríny Budzelovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. H., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2015
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., T. č. XXX/X, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
v Žiline,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 10.03.2012 v čase okolo 01:00 hod. na O. námestí č. XXX/X pred J. barom ,,X.“ v O. sa najprv
slovne vyhrážal zabitím Y. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tieto vyhrážky ignoroval, následne L. H. odišiel
domov po nožík a vrátil sa späť do priestorov baru kde sa v čase okolo 03:00 hod., začal slovne s nožom
v ruke vyhrážať P. G., nar. XX.XX.XXXX, čím u neho vyvolal strach a obavu o jeho život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čiň spáchal závažnejším
spôsobom konania- so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §

138 písm. a/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.
§ 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo
výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9T/2/2013 zo dňa 16.10.2014 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žilne sp. zn. 1To/6/2015 zo dňa 17.02.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 30.08.2012 na L. H. obžalobu pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu využil svoje právo a k veci nevypovedal. Súd preto čítal jeho výpoveď z prípravného
konania, kde uviedol, že dňa 10.03.2012 šiel so svojim kamarátom T.. do baru X., ktorý sa nachádza v
O.. V tom čase bol pod vplyvom alkoholu, nakoľko vypil 5 pív a dve vodky. Po príchode do baru šiel k
barovému pultu, kde pil pivo a vodku. Asi po pol hodine kamarát odišiel preč a on ostal pri bare sám.

Neďaleko neho stali pri bare dvaja muži, o ktorých vie, že tam pracujú, ale nepozná ich mená. Jeden z
nich sa ho opýtal, čo na neho čumí. Iba mu povedal, že hľadí. Na to k nemu prišli a začali ho bezdôvodne
z baru vyhadzovať, pričom ho aj udreli. Následne ho z baru vyhodili. Uviedol, že mal bolesti, bol nervózny
a vtedy sa rozhodol, že si pôjde domov pre nožík, aby ich zastrašil. Doma si zobral z kuchyne nožík, kde
ho ešte mama s plačom prosila, aby nerobil hlúposti a aby nožík nechal doma. Aj napriek jej prosbám

nožík zobral a šiel do baru. V bare šiel rovno k majiteľovi P. G., tomuto ukázal nôž, ktorý mal schovaný
pod predlaktím a povedal mu, aby ho nechali na pokoji. Chcel tým zastrašiť jeho kamarátov, ktorí ho
vyhodili z baru, ale nechcel nikomu ublížiť. Taktiež sa nikomu nevyhrážal. Hneď na tomu G. vykrútil ruku
a nôž mu vyrazil. Vtedy ho chytili aj jeho dvaja kamaráti a z baru ho vyhodili. Vyjadril sa, že nikomu
nechcel ublížiť, iba pociťoval krivdu za to, že ho vyhodili z baru. Po skutku bol osobne za majiteľom baru,

ktorému sa ospravedlnil a vyjadril ľútosť nad svojim konaním.

Svedok poškodený P. G. nenavrhol obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu a
ku skutku sa vyjadril, že vďaka tomu, že sú v bare zrkadlá, teraz žije, nakoľko tvrdenie obžalovaného,
že mal pri sebe nôž nie je pravdivé, nakoľko sa poň vrátil. Šiel s ním na neho, avšak on ho zbadal v

zrkadle, stočil sa, vykrútil mu ruku a nôž odhodil. Vtedy prišli chalani, ktorí mu pomohli H. vyšikovať
von a potom zavolali políciu. Vyjadril sa, že vtedy H. ušiel. Pred polnocou bol v bare a bol agresívny na
personál a hostí, a preto ho W. a T. upozornili, aby sa šiel domov upokojiť. Vtedy videl, ako H. šikujú
von z baru. Zranený však nebol. Keď sa znovu do baru vrátil, tak s tým nožom, ktorý mal pri sebe šiel
rovno na neho. Nôž držal pred sebou v pravej ruke. On mu nič nepovedal, iba ho opäť vyšikovali von z

baru a zavolali políciu. Ďalej sa vyjadril, že on s AB. nekomunikuje, nakoľko ho ešte v roku 2006 napadol
so svojím už teraz nebohým bratom s nožmi a polícia to odmietla riešiť. Pri odstraňovaní rozporov sa
svedok vyjadril, že pravdu uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, nakoľko polícia odmieta
riešiť podnety, nakoľko H. je ich informátorom. Aj vtedy bol na druhý deň predvolaný na políciu, kde mu
dohovárali, aby to stiahol.

Svedok Y. W. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že toho dňa okolo jednej prišiel do baru H. a pil pivo
a nejaký alkohol. Asi po hodine začal byť agresívny a tak mu šiel povedať, aby sa upokojil. Keďže to
nepomohlo a jeho agresivita sa stupňovala, tak ho vyšikoval von. Po ceste mu H. nadával do kuriev
a taktiež sa vyhrážal, že ich pozabíja. Toto počul aj T. T., ktorý šiel za nimi. Potom, ako sa vrátili, to

povedal P. G.. H. po dvoch hodinách prišiel H. znovu, pričom v tom čase stál Rajniak meter a pol od
baru po pravej strane a on spolu s T. stáli na ľavej strane. H. šiel rovno k G.. Niečo sa stalo a potom
videl spadnúť nôž. Následne ho všetci traja vyšikovali z baru von, kde ušiel bez toho, aby ho oni traja
naháňali. Políciu volali po skončení diskotéky.

Svedok T. T. sa ku skutku vyjadril, že toho dňa zaregistroval obžalovaného ako prišiel okolo polnoci do
baru s nejakým pánom. Pili alkohol a po určitom čase začali byť agresívny. Keď začali vykrikovať, tak
šiel za nimi W., aby ich ukľudnil. Následne zaregistroval Krššáka, ako šikuje H. von z baru a tak šiel za
nimi. Po určitom čase stáli on s W. v blízkosti baru a P. G. bol na druhej strane. Keďže zaregistrovali
AB. ako sa vrátil do baru, šli rovno za ním. Medzi ním a G. bola potýčka a keď k nim prišli, tak on videl

spadnúť nôž. Následne H. znovu z baru vyšikovali. Hneď po tom volal G. na políciu.Z výsluchu svedka npor. Mgr. R. I. vyplynulo, že pri výsluchu svedkov je postup taký, že najskôr
svedok vypovedá spontánne sám a potom sa mu kladú otázky. Vždy je pri výsluchu prítomný kolega z

kancelárie, čo bolo aj v tomto prípade. Pri výsluchu neboli žiadne problémy a nebolo potrebné vykonávať
konfrontáciu, s tým, že výpoveď obžalovaného a svedkov do seba logicky zapadali. V prípade výsluchu
svedka sa mu dá zápisnica podpísať a v prípade námietok sa táto prepíše podľa vyjadrenia svedka.
Opätovne sa vytlačí a ak súhlasí s jej obsahom, tak ju podpíše. Takýto postup bol použitý aj pri výsluchu
svedka G..

Svedok Kpt. L.. H. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či bol prítomný pri celom výsluchu
svedka G., ale určite bol prítomný v čase, keď kolega I. prečítal svedkovi zápisnicu a následne mu ju dal
k nahliadnutiu a svedok po prečítaní, túto bez námietok podpísal.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj listinné dôkazy a to potvrdenie o zaistení veci, zápisnicu o

prevzatí zaistenej veci, záznam o fyzickom prevzatí veci, fotodokumentáciu, odpis z registra trestov,
správu OO PZ O., správu Mestského úradu O., správu ÚPSVaR B., správu Obvodného úradu B., správu
Sociálnej poisťovne, pobočka J. W., správu V. O., správu OR PZ J. W., správu C. úradu B., spisový
materiál Okresného súdu B. sp. zn. 4T/88/2009, lustráciu v Registri priestupkov, správu T. O. a spisový
materiál Okresného súdu B. sp. zn. 9T/2/2013.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
vzbudilo dôvodnú obavu a čiň spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. V podstate konanie so zbraňou nepopieral ani samotný obžalovaný, i keď sa bránil, že sa
nikomu nevyhrážal, iba chcel zastrašiť vyhadzovačov, ktorí ho predtým z baru vyhodili. Súd je však toho
názoru, že obžalovaný bol vtedy pod vplyvom alkoholu, a už len to, že sa vrátil domov pre nôž poukazuje
na to, že konal pod jeho vplyvom a teda nie všetko si pamätá. Skutočnosť, že bol agresívny potvrdzujú

aj výpovede svedkov T. a W., ktorí vyhadzovali obžalovaného z baru na dva razy a obaja nezávisle od
seba tvrdili, že obžalovaný bol agresívny, svojim správaním obťažoval hostí a personál a po ceste, ako
sa ho snažili z baru vyviesť sa im vyhrážal zabitím.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného
zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prípade obžalovaného súd nezistil poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona. V zmysle
§ 37 písm. m/ Trestného zákona súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť to, že už bol v minulosti
odsúdený.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov.

Podľa § 42 ods.1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal skutok skôr, ako bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 9T/2/2013 zo dňa 16.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilne sp. zn. 1To/6/2015 zo
dňa 17.02.2015 odsúdený za iný trestný čin, súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby

nebol odsúdený.

Vzhľadom na odpis z registra trestov, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol pred spáchaním skutku
vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest

prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie potom súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9T/2/2013 zo dňa 16.10.2014 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žilne sp. zn. 1To/6/2015 zo dňa 17.02.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. d/, alebo
ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je

nebezpečný.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie potom súd uložil obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.