Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213352
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom Mgr. Daniel Konerackým v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 175

eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v
Žiari nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

Súd v danej veci vytýčil termín pojednávania na deň 06.11.2015 s tým, že . navrhovateľ, jeho právny
zástupca ako aj zástupca odporcu sa na pojednávanie nedostavili napriek tomu, že im bolo predvolanie
riadne doručené. Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd odročil pojednávanie resp. aby ho zrušil
a to z dôvodu, že sa nemohli pripraviť na pojednávanie nakoľko mu nebola oznámená ich značka

identifikujúca konkrétny žalobný návrh a to napriek tomu, že žiadali o oznámenie takejto skutočnosti s
tým, že bez určenia ich značky nie je možné určiť, ktorý konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom
súdneho pojednávania nakoľko sa vedie veľké množstvo konaní. Z týchto dôvodov žiadal odročiť
pojednávanie a oznámiť jeho značku podaného návrhu na začatie konania. Okrem toho navrhovateľ tiež
žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu ako aj prejudiciálnej
otázky v konaní a to z dôvodu, že podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nevylúčení sudcov
Okresného súdu Žiar nad Hronom ústavnú sťažnosť s tým, že zároveň prebieha konanie na Okresnom

súde Prešov pod č. k. 7C 6/2010, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EU s prejudiciálnymi otázkami, pričom
takéto rozhodnutie môže mať vplyv na konanie. O návrhoch navrhovateľa na prerušenie konania súd
rozhodol samostatným uznesením, ktorým zamietol takéto návrhy s tým, že poukazuje na odôvodnenie
takéhoto rozhodnutia. Súd zároveň pojednával v neprítomnosti účastníkov konania resp. ich zástupcov
nakoľko dôvody, ktoré uviedol právny zástupca navrhovateľa aby sa pojednávanie odročilo resp.
zrušilo súd nepovažoval za relevantné. V predmetnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o vylúčení
príslušných sudcov tunajšieho súdu s tým, že vec bola pridelená zákonnému sudcovi, ktorý je nestranný

a nezávislý. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím o vylúčení sudcov tunajšieho
súdu a podal voči nemu ústavnú sťažnosť podľa názoru súdu nebráni tomu, aby vec bola prejednaná
a rozhodnutá. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľ sa nemohol riadnym spôsobom pripraviť na
pojednávanie nakoľko mu nebola oznámená značka jeho návrhu na začatie konania tak žiadny právnypredpis neustanovuje povinnosť súdu v predvolaní uviesť značku návrhu na začatie konania. Okrem
toho právny zástupca navrhovateľa mohol ako zástupca navrhovateľa dostaviť sa na súd a nahliadnuť
do spisového materiálu s tým, že ako je známe súdu z jeho činnosti tak v predmetnej veci ide o druhovo

rovnaké návrhy na začatie konania v ktorých namieta navrhovateľa porušenie ustanovení Exekučného
poriadku /ide najmä o prípady nedodržanie lehoty na vydanie poverenia alebo rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora príslušným okresným súdom/ v dôsledku čoho mu mala vzniknúť škoda a teda v
prípade ak by sa dostavil na pojednávanie mal by možnosť obhajovať skutočnosti uvedené v podanom
návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ poukázal v podanom návrhu na začatie konania na to, že sa domáha náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z poukazom na skutočnosť, že navrhol písomným podaním súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Z. O.. Súdny exekútor postupoval

podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a
udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej

súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa
28.10.2009 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na
zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe
s tým, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 107 dní. Navrhovateľ sa dozvedel o
porušení jeho práv ako aj spôsobenej škody dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo

dňa 12.2.2010. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo
výške 175 €, ktorá predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 €. Ďalej škodu tvorí suma 15 € na
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z titulu

nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 165,96 €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na
základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok. V danej veci bol exekučný súd podľa
názoru navrhovateľa nečinný viac ako 107 dní. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom
o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym

úradnýmpostupomOkresnéhosúduvŽiarinadHronom,pretožetentonerozhodolojejnávrhunazmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy o úvere v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a
následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi
z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 165,96 €.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa

23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že
pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.

514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,

avšaknajmävtýchprípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť.
Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2
Zákonač.514/2003Z.z.pričomvšaktakátopodmienkanebolasplnená. Odporcavpísomnomvyjadrení
konštatoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj

nedostatok príčinnej súvislosti ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr
než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup v súlade
s ustálenou súdnou praxou tak možno považovať porušenie právnou normou ustanoveného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou

činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho

činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari
nad Hronom sp. zn. 10Er 335/2003 /EX 1349/03/, že súdny exekútor Y.. Y. Ď. požiadal tunajší súd
písomným podaním - žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená

súdu dňa 1.8.2003 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava proti povinnému Z. O.I., bytom B. X., S. Č.. XX, na vymáhanie sumy 9.670,-Sk s prísl.
Okresný súd v Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 27.8.2003 a na vymoženie uloženej povinnosti
poveril súdneho exekútora Y.. Y. Ď.. Oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu dňa
2.11.2009 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 13.11.2009 vyzval súdneho exekútora Y.. Y.

Ď. na vyjadrenie s k takémuto návrhu na zmenu exekútora. Súdny exekútor, Y.. Y. Ď., doručil súdu dňa
18.12.2009 vyúčtovanie trov exekučného konania EX 1349/03 - 10Er 335/2003 ako aj vyjadrenie
súdneho exekútora, ktorým žiadal, aby na náhradu jeho trov bol zaviazaný oprávnený. Okresný súd
v Žiari nad Hronom rozhodol uznesením dňa 12.2.2010 o návrhu na zmenu exekútora tak, že návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho

exekútora Y.. G. W.. Súdnemu exekútorovi Y.. Y. Ď.D. priznal trovy exekúcie.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo
síce rozhodnuté v 30-dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa
ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len

zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález
Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej
rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automatiky
nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti,
že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02).
Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy
(obdobne aj pojem v „primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie

toho ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Všeobecným predpokladom na
zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením
exekútora, ktorým žiada nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu
súdneho exekútora predloží žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie
jeho doterajších trov, pretože súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd musí

rozhodnúť v uznesení aj o trovách doterajšieho exekútora. Súd musí vyzvať exekútora na zaslanie
príslušného exekučného spisu, aby mohol realizovať postup v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Súd
v rámci rozhodnutia o zmene exekútora poverí vykonaním exekúcie nového exekútora a následne vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodnepoverený.Zpripojenéhoexekučnéhospisutak,akojevyššiekonštatované,súdzistil,ženávrhnazmenu
exekútora bol podaný 2.11.2009, pričom súd vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k takémuto
návrhu. Exekútor súdu doručil spis s vyúčtovaním trov konania dňa 18.12.2009. Až v tomto okamihu súd

mal kompletné podklady, aby mohol o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť. Súd rozhodol
v danej veci dňa 12.2.2010. Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal bez zbytočných prieťahov na jeho strane, súd
nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný
postup. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nebolo tiež zistené, že by predseda súdu na ktorom

prebiehala exekúcia, resp. Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých
odvodzoval navrhovateľ svoj nárok. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003
Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to
z pojmu
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností.

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne
neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi,ktorébybolomožnékvalifikovaťakozbytočnéprieťahy.Ztohtovyplýva,ženiekaždýprieťahv
súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem
zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných

veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov, pričom v rovnakom čase
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-
administratívnym zdržaním. V roku 2009 v agende Er napadlo na tunajší 6190 vecí a v roku 2010 6360
vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia. Okrem toho boli doručované
návrhy na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť

súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie
je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky škoda ako aj nemajetkovej ujmy, uvedené v
§ 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu
nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku. Navrhovateľ však nepreukázal, že by činnosťou

súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody, ani
nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom,
že súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom

rozsahu, avšak aj keď si náhradu trov konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani
mu nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.