Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219379
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114219379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
odporcovi I.. M. R., štátnemu občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom U., K. D. XXXX/X, o zaplatenie
228,43 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.08.2014 voči odporcovi domáha zaplatenia sumy

228,43 € s 8,50 % úrokom z omeškania od 21.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh dôvodil tým, že odporcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
31.08.2006 poskytol úver vo výške 934,71 € splatný v 24 mesačných splátkach v sume po 69,18 € v
termínoch splatnosti podľa zmluvy. Účastníci sa dohodli na odklade splátok č. 11, 12 a 13, ktoré sa
odporca zaviazal zaplatiť ako splátky č. 25, 26 a 39. Dňa 31.01.2008 poskytol odporcovi i revolvingový
úver vo výške rámca 830,16 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 69,18 €. Odporca
sa dostal do omeškania už s plnením splátky č. 5. Do uplatnenia práva podľa § 565 Obč. zák. uhradil len

sumu 1 176,08 €. Navrhovateľ si uplatnil právo podľa § 565 Obč. zák., teda okamžitú splatnosť úveru,
pričom odporca mal uhradiť dlžnú sumu 1 314,40 € do dňa 20.08.2008. Túto uhradil len čiastočne vo
výške 1 085,97 €.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea

ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd vychádzal z návrhu, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti navrhovateľa,
oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 30.08.2006, výpisu z karty klienta - odporcu, výpisu z
obchodného registra ohľadne navrhovateľa, ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový

a právny stav:

Dňa 30.08.2006 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi sumu934,71 € a odporca sa úver zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach splatných k 18. dňu v mesiaci po
69,18 €. RPMN úveru bola 88,98 %. Zároveň odporca požiadal o revolving. Podľa oznámenia veriteľa
o schválení úveru zo dňa 30.08.2006 bola schválená výška úveru 1 660,23 €, s dobou splatnosti 24

mesiacov, k 18. dňu v mesiaci, s výškou mesačnej splátky 69,18 €. Dátum splatnosti prvej splátky
bol 18.10.2006, dátum poslednej splátky bol 18.09.2008. RPMN úveru bola 88,98 %, schválená výška
revolvingu 830,11 €, mesačná splátka po vykonaní revolvingu 69,18 €, RPMN po vykonaní revolvingu
83,82 %. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola 725,52 € a zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 406,76 €, poplatok za poskytnutie úveru bol 49,79 €. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť

dňa 30.08.2006.

Súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti navrhovateľa
(ďalej tiež „ZD“), podľa ktorých v zmysle bodu 4.1. je revolving automatické poskytnutie ďalšieho úveru
(peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2.

tejto zmluvy. Podľa bodu 4.2. ZD v prípade, že dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy
každých ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a
následne vždy každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých
18 splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov,
bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený,

t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu
oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník
bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať revolving zo strany veriteľa
právny nárok.

Podľa bodu 13.1 ZD v prípade omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného
záväzku podľa tejto zmluvy o viac ako 35 a viac dní po termíne splatnosti, sa všetky záväzky dlžníka,
ktoré sa podľa tejto zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti, stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa
zmluvné strany nedohodnú inak.

Ako vyplýva z výpisu karty klienta - odporcu, úver mu bol poskytnutý dňa 31.08.2006, pričom splatnosť
prvej splátky bola dňa 18.10.2006 a posledná splátka bola splatná dňa 18.09.2008. Zmluvné strany sa
v priebehu trvania vzťahu dohodli na odklade splátok č. 11 až 13, ktoré mal odporca uhradiť ako splátky
č. 25 (splatná dňa 18.10.2008), č. 26 (splatná dňa 18.11.2008) a č. 39 (splatná dňa 18.12.2009).
Dňa 31.01.2008 bol odporcovi vyplatený i revolving v sume 830,11 €. Podľa karty klienta si navrhovateľ

od odporcu uplatnil celú sumu dlhu dňom 20.08.2008.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodáva3teľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10
ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže

poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak
je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd
za to, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého
navrhovateľovi vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver a odporcovi povinnosť vrátiť ho podľa
dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a

podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Odporca akceptoval
jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a
včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Predmetná zmluva o úvere zo dňa 30.08.2006 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Odporca zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne
vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo potrebné vysporiadať sa
v konaní s otázkou, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. V

prípade premlčania pohľadávky umožňuje tento inštitút rýchle vydanie rozhodnutia vo veci samej, bez
potreby vykonávania ďalších dôkazov či bez potreby aplikovania iných právnych noriem, ktoré sa na
vec vzťahujú.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právnaúprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym
obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý

právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho
hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho
zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie
§ 52 ods. 1 Obč. zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah
spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.

V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero
(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného

znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
účinného od 01.01.2008 o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere
uzavretú 20.12.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník

možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie
a zabezpečujú jeho ochranu.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka - z.č.
102/2014 Z.z. - sa výslovne v § 52 ods. 2 zavádza pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Navrhovateľ predloženou zmluvou o spotrebiteľskom úvere v konaní jednoznačne preukázal, že
medzi ním ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého
navrhovateľ poskytol odporcovi jednak bežný úver v celkovej výške 934,71 €, ktorý sa odporca zaviazal
navrhovateľovi vrátiť zvýšený o úrok v 24 mesačných splátkach po 69,18 €, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 18.10.2006 a posledná dňom 18.09.2008. Zmluvné strany sa v priebehu trvania vzťahu

dohodli na odklade splátok č. 11 až 13, ktoré mal odporca uhradiť ako splátky č. 25 (splatná dňa
18.10.2008), č. 26 (splatná dňa 18.11.2008) a č. 39 (splatná dňa 18.12.2009). Ďalej si zmluvné strany
dojednali i poskytnutie revolvingového úveru, ktorý navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 31.01.2008,
a ktorý sa tento zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 69,18 €. Nakoľko odporca nesplácal
dlh riadne, bol v omeškaní so zaplatením splátky č. 21 (splatnej dňa 18.06.2008) o viac ako 35 dní,

navrhovateľ využil oprávnenie dané mu ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a čl. 13.1 ZD
a zosplatnil celú pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške 1 314,40 €, ktorú mal odporca uhradiť do
20.08.2008, z ktorej si v tomto konaní uplatňuje len sumu 228,43 € s ohľadom na plnenie odporcu v
sume 1 085,97 €. Uvedené skutočnosti odporca v konaní nespochybnil, a preto z nich súd vychádzal.

Súd premlčanie posúdil podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Nakoľko navrhovateľ zosplatnil celú
svoju pohľadávku voči odporcovi ku dňu 20.08.2008, začala trojročná premlčacia doba plynúť dňom
21.08.2008 a uplynula dňa 21.08.2011. Keďže navrhovateľ podal na súd žalobný návrh až dňa
25.08.2014, teda viac ako tri roky po uplynutí premlčacej lehoty, je potrebné konštatovať, že právo
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy vrátane jej príslušenstva je premlčané a nemožno ho s

poukazom na § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení spolu v spojení s § 100
ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka priznať.Záversúduoaplikáciiust.§100anasl.Občianskehozákonníkaajnaprávnevzťahyúčastníkovkonania,
vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je
podporenýajjudikatúrouvyššíchsúdov,napr.rozsudokKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.5Co/483/2014

zo dňa 30.07.2014.

Pre úplnosť súd udáva, že nárok navrhovateľa je premlčaný, i keby z jeho strany nedošlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti celého dlhu ku dňu 20.08.2008.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Z tohto zákonného ustanovenia začala plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa
splatnosti tej - ktorej splátky, čo znamená, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú
dňa 18.10.2006 uplynula dňom 18.10.2009, pre splátku splatnú dňa 18.11.2006 dňa 18.11.2009, a
tak ďalej, až po poslednú (odloženú) úveru č. 39, vyplývajúcu z karty klienta - odporcu, splatnú dňa

18.12.2009, pri ktorej premlčacia doba uplynula dňom 18.12.2012, teda viac ako rok a pol pred podaním
žalobného návrhu na súd (25.08.2014).

Na základe uvedeného súd návrh v celosti zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách.

Podľa § 142 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi by vo vzťahu k
navrhovateľovi patrila náhrada všetkých trov konania. Odporca si však žiadne trovy neuplatnil, z obsahu
spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, a preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.