Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214203
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713214203.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu A. F., X.. XX.X.XXXX,

L. R. V., S. H. XXX, zast.
JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, AK Poprad, Francisciho 25, proti žalovanému EU PROPERTY,
s. r. o., Štefánikova 4882/8, Poprad, IČO: 36673811, zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, AK
Poprad, Štefánikova 8, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 30.9.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a

nerozdielne k úhrade sumy 3.000,-- eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

Uznesením č. k. 13C/107/2013-52 zo dňa 31.3.2014, právoplatným dňa 8.5.2014, súd konanie voči
žalovaným v 1. a 2. rade zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca
uviedol, že dňa 25.3.2013 uzavrel dohodu o rezervácii nehnuteľnosti, pretože mal záujem o kúpu
rodinného domu nachádzajúceho sa v R.R. V. č. súp. XX. Na základe tejto dohody zaplatil zálohu vo
výške 3.000,-- eur. Dňa 24.5.2013 odstúpil od tejto dohody z dôvodu, že v dohode bolo nepravdivé

vyhlásenie predávajúcich o tom, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, nie sú
zaťažené záložným právom, v skutočnosti však na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v
prospech Československej obchodnej banky, a. s. Žalobca tvrdil, že o tejto skutočnosti nevedel, a preto
sa rozhodol odstúpiť od rezervačnej zmluvy. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy predmetná zmluva zanikla
a teda žalovaný je povinný vrátiť mu bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože všetci účastníci dohody o rezervácii nehnuteľnosti

boli oboznámení o stave predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k existujúcej ťarche na predmetné
nehnuteľnosti. Žalobca túto skutočnosť účelovo popiera, avšak táto skutočnosť vyplýva z výpovede
ostatných účastníkov zmluvného vzťahu, ako aj z mailovej komunikácie medzi zástupcom žalovaného a
zástupcomžalobcu,ktorýmbolajehomatka.PoukázalnainterpretačnépravidláObčianskehozákonníka
a uviedol, že skutočnosť, že v zmluve je obsiahnuté chybné vyhlásenie nespôsobuje neplatnosť tejto
zmluvy, pretože význam právneho úkonu je nepochybný. Žalobca podľa žalovaného zmenil názor a
potom čo sa rozhodol, že predmetnú nehnuteľnosť nekúpi, hľadal len spôsob ako by mu neprepadla

rezervačná záloha.Z výpovedí účastníkov, výpovedí svedkov S. F., G. X., A.. O. R. C. A.. U. R. a z pripojených listinných
dôkazov, najmä z obsahu dohody o rezervácii nehnuteľnosti, výpisu z LV č. XXX, odstúpenia od zmluvy,
výzvy na úhradu žalovanej sumy, mailovej komunikácie, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 25.3.2013 bola podpísaná dohoda o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinností spojených
s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti medzi
A.. O. R. C. A.. U. R. ako budúcimi predávajúcimi a žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako
sprostredkovateľom. Predmetom kúpnej zmluvy mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcimsavk.ú.R.Á.V.,zapísanýmnaLVč.XXX,atorodinnémudomuč.súp.XX,postaveného
na parc.
č. XXX a pozemku parc. č. XXX o výmere 965 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

V zmysle bodu 1.2 zmluvy sa budúci kupujúci a budúci predávajúci zaviazali najneskôr do 30.5.2013
uzavrieť kúpnu zmluvu. V zmysle bodu 1.3 kúpna cena bola dohodnutá vo výške 74.000,-- eur, ktorá

mala byť uhradená tak, že v deň podpisu zmluvy budúci kupujúci uhradí sumu 3.000,-- eur, ktorá bude
poukázaná do peňažnej úschovy sprostredkovateľovi a druhú časť kúpnej ceny uhradí z prostriedkov
čerpaného hypotekárneho úveru, a to bezodkladne po splnení podmienok stanovených pre čerpanie
úveru, najneskôr v lehote do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy. V zmysle bodu 1.5 zmluvné strany poverili
sprostredkovateľa, aby zloženú zálohu vydal tomu účastníkovi dohody, ktorému na nájom za podmienok

uvedených v dohode vznikne právny nárok.

V článku II, bode 2.1, písm. c/, dohody, je uvedené vyhlásenie budúceho predávajúceho,
že nehnuteľnosti neboli nadobudnuté na základe zabezpečovacieho prevodu práva, alebo v
dôsledku nesplnenia povinnosti zabezpečenej zabezpečovacím prevodom práva zo strany povinného

(predchádzajúceho vlastníka nehnuteľností), alebo nehnuteľnosti neslúžia ako záloh zabezpečujúci
úver, pôžičku alebo iný právny vzťah budúceho predávajúceho alebo tretích osôb.

V zmysle článku III, bodu 3.2, písm. c/, dohody, budúci predávajúci sa zaväzuje, ak sú nehnuteľnosti
predmetom záložného práva zabezpečiť a odovzdať sprostredkovateľovi najneskôr ku dňu podpisu

kúpnej zmluvy potvrdenie záložného veriteľa o tom, že došlo k úplnému splateniu záväzku
zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam (kvitanciu), alebo že došlo k zániku záložného
práva k nehnuteľnostiam z iných dôvodov, napr. presun záložného práva na inú nehnuteľnosť.

V článku IV, bod 4.2, dohody, bola upravená možnosť budúceho kupujúceho odstúpiť od dohody v

prípade, ak sa ktorékoľvek z vyhlásení budúceho predávajúceho uvedené v bode 2.1 dohody ukáže ako
nepravdivé, alebo ak budúci predávajúci odmietne poskytnúť budúcemu kupujúcemu súčinnosť spojenú
so zabezpečením a čerpaním úveru na úhradu kúpnej ceny. Odstúpenie od dohody je potrebné ostatným
dvom stranám oznámiť písomne a v takom prípade dohoda o odstúpení zaniká ku dňu doručenia
odstúpenia od dohody.

V článku IV, bod 4.3, dohody, sa strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy
ani k platnému odstúpeniu od dohody je strana dohody, ktorá zapríčinila neuzavretie kúpnej zmluvy,
alebo neposkytla na uzavretie kúpnej zmluvy potrebnú súčinnosť, povinná uhradiť všetky náklady, ktoré
ostatným dvom stranám vznikli. Náhrada týchto nákladov bola dohodnutá ako paušálna náhrada, a to vo

výške zaplatenej zálohy 3.000,-- eur. Táto paušálna náhrada sa rozdelí medzi tie strany dohody, ktoré
nespôsobili zmarenie podpisu zmluvy, a to rovným dielom (v pomere 50:50).

Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že žalovaného oslovila jeho matka, ktorá
t. č. pracuje vo Švajčiarsku, ale chcela by sa vrátiť, a preto sa rozhodli kúpiť ešte jeden dom v R. V.. Dom

by však kúpil žalobca. Matka žalobcu dohodla so žalovaným stretnutie, na ktorom sa zúčastnil žalobca,
ktorý prejavil záujem o kúpu domu, preto si dohodli stretnutie, na ktorom došlo k podpisu rezervačnej
zmluvy a k zaplateniu zálohy 3.000,-- eur. Tvrdil, že o skutočnosti, že nehnuteľnosť je založená v
prospech banky, sa dozvedel asi mesiac a pol po podpise zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že zálohu v sume
3.000,-- eur zaplatil z vlastných finančných prostriedkov a zvyšok finančných prostriedkov mala

zabezpečiť jeho matka.

Svedkyňa S. F., matka žalobcu, uviedla, že zaregistrovala inzerát na predaj predmetného domu, a keďže
v tom čase mala peniaze z predaja bytu a chcela niečo kúpiť s tým, že dom by bol na žalobcu. Žalobcajej potom volal, že sa tam bol pozrieť, že dom je v zlom stave, ale kvôli pozemku by sa to oplatilo kúpiť,
tak mu povedala nech vybaví všetky veci ohľadom predaja. Povedala jej, že má zaplatiť nejakú zálohu,
ale nevedela v akej výške. Svedkyňa uviedla, že viackrát komunikovala s pracovníčkou žalovaného pani

X., ale tiež nevedela, že je nehnuteľnosť založená v prospech banky, pretože jej to nikto nepovedal.
Žalobca jej povedal, že zaplatil sumu 3.000,-- eur, a že keď 1.000,-- eur spustia, tak by mal zaplatiť asi
70.000,-- eur.

Svedkyňa G. X. ako živnostníčka zabezpečuje činnosti žalovaného, teda uzatváranie zmlúv. Svedkyňa

potvrdila, že ju mailom kontaktovala matka žalobcu, ktorá mala záujem o kúpu predmetného rodinného
domu a chcela ho kúpiť okamžite, svedkyňa jej však povedala, že je potrebné nehnuteľnosť si najskôr
ohliadnuť a následne sa dohodli, že na ohliadku príde žalobca. Pri ohliadke sa stretli aj s budúcimi
predávajúcimi, ktorí informovali žalobcu o tom, že majú úver, a že predmetná nehnuteľnosť je založená,
takže budú musieť požiadať o predčasné splatenie úveru. Aj žalobca uvádzal, že bude potrebovať asi
mesiac na vybavenie úveru. Následne pri ďalšom stretnutí podpísali rezervačnú zmluvu a vtedy žalobca

aj vyplatil zálohu. Svedkyňa pripustila, že v zmluve došlo k viacerým preklepom, keďže kúpna zmluva
mala byť uzavretá do 30.5.2013, avšak v jednom z bodov sa uvádzal dátum 30.4.2013 a tiež omylom
v zmluve ostalo aj vyhlásenie uvedené v bode 2.1, písm. c/, avšak všetci účastníci dohody vedeli, že
nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom, pretože túto skutočnosť preberali tak pri ohliadke, ako aj
pred podpisom rezervačnej zmluvy. Svedkyňa tiež uviedla, že používa vzory rezervačných zmlúv, do

ktorých dopisuje údaje a zrejme preto v tomto prípade došlo k niektorým preklepom.

Svedok A.. O. R. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sa stretol dvakrát, a to pri ohliadke domu a
potom pri podpise rezervačnej zmluvy. Pri ohliadke domu bola okrem nich ešte pani X.. Svedok uviedol,
že pri ohliadke ukázal interiér a okolie domu, ale mal pocit, že žalobca nemal veľmi záujem o ohliadku

a chcel iba zaplatiť zálohu. Pri tomto stretnutí tiež rozoberali kedy bude zaplatená záloha a žalobcu
upozorňovali na to, že majú na dome hypotéku, a že budú musieť požiadať banku o predčasné splatenie,
čo trvá asi 6 týždňov. Z tohto dôvodu aj riešili zaplatenie zálohy, aby tento dom ďalej neponúkali.
Následne sa stretli pri podpise rezervačnej zmluvy, kde sa bavili aj so žalobcom aký termín majú dať
na uzavretie kúpnej zmluvy, aby dovtedy vybavili predčasné splatenie hypotéky. Na základe toho potom

dohodli termín na uzavretie kúpnej zmluvy. Svedok uviedol, že tesne pred podpisom si prečítal celú
dohodu a po prečítaní upozorňoval pani X. na jeden bod, v ktorom sa uvádzalo, že nehnuteľnosť nie je
záloh, ale ona povedala, že to nevadí, že všetci vedia, že je tam záložné právo. Svedok tiež uviedol,
že žalobca nemal žiadne výhrady voči tejto klauzule a vedel, že potrebujú cca 6 týždňov. Svedok tiež
potvrdil, že pri podpise rezervačnej dohody bol predložený aj list vlastníctva.

Svedkyňa A.. U. R. potvrdila vyjadrenia svojho manžela A.. O. R. ohľadom ohliadky nehnuteľností a
tvrdila, že žalobca od počiatku vedel, že na rodinnom dome je zriadené záložné právo a bez súhlasu
banky to nemôžu previesť. Svedkyňa uviedla, že rezervačnú zmluvu čítala v deň, keď ju podpisovali.
Tiež poukázala na to, že si najali realitnú kanceláriu, aby pre nich zabezpečila predaj domu, preto sa

nevie vyjadriť namietaným nedostatkom dohody. Potvrdila, že jej manžel namietal jedno ustanovenie
dohody týkajúce sa vyhlásenia o záložnom práve, ale J. X. mu povedala, že je to v poriadku.

Podľa § 51, Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 48, ods. 1, Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48, ods. 2, Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha vrátenia sumy 3.000,-- eur, ktorú zaplatil žalovanému na
základe dohody o rezervácii nehnuteľnosti ako prvú časť kúpnej ceny. Účastníci konania boli zmluvnými
stranami pri uzavretí vyššie uvedenej zmluvy, na základe ktorej im žalovaný ako sprostredkovateľ
zabezpečoval predaj nehnuteľností, a to rodinného domu s pozemkom, zapísaného na LV č. XXX prek. ú. V. a účastníkmi zmluvného vzťahu boli aj A.. O. R. C. A.. U. R., ako budúci predávajúci. Žalobca
preukázateľne uhradil sumu 3.000,-- eur žalovanému v deň podpisu zmluvy, t. j. 25.3.2013 a žalovaný
si doposiaľ tieto finančné prostriedky ponechal v celom rozsahu.

V danom prípade ide o nepomenovanú zmluvu uzavretú v zmysle § 51 Obč. zákonníka, ktorej účelom
bolo zabezpečiť uzavretie zmluvy o predaji vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobca poukazoval na
spotrebiteľský charakter tejto zmluvy, avšak podľa názoru súdu v danom prípade nejde o spotrebiteľskú
zmluvu. V zmysle § 52, ods. 1, Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade ide o trojstranný právny
úkon, kde predmetom nebolo poskytnutie plnenia zo strany osoby, ktorá by mohla byť dodávateľom v
zmysle § 52, ods. 3, Obč. zákonníka, ale účelom tejto zmluvy bolo predovšetkým upraviť právne vzťahy
smerujúce k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy medzi budúcimi predávajúcimi a budúcim kupujúcim.
Navyše pri tejto zmluve boli jednotlivé dojednania dohodnuté individuálne, aj keď na text samotnej
zmluvy bola použitá vzorová zmluva, v ktorej boli upravené dojednania účastníkov konania.

Žalobcasasvojhonárokudomáhaztituluvydaniabezdôvodnéhoobohateniapredovšetkýmspoukazom
na ust. § 457 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého v prípade zrušenia zmluvy sú zmluvné strany povinné
navzájomsivrátiťto,čonazákladezrušenejzmluvynadobudli.Vkonaníbolopreukázané,žekuzavretiu
kúpnejzmluvytýkajúcejsapredmetnýchnehnuteľnostínedošlozdôvodovnastranežalobcu.Preprípad,

ževdohodnutejlehotenedôjdekuzavretiukúpnejzmluvy,včlánkuIV,bod4.3,sizmluvnéstranydohodli,
že ten účastník rezervačnej dohody, ktorý zapríčiní, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy je povinný
ostatným dvom stranám uhradiť náklady týchto zmluvných strán, a to vo forme paušálnej náhrady, ktorej
výška bola dohodnutá vo výške zálohy na kúpnu cenu. Náhradu týchto nákladov si potom zostávajúce
zmluvnéstranymalirozdeliťrovnýmdielom(vpomere50:50).Zobsahuzneniatohtoustanoveniazmluvy

je zrejmé, že táto povinnosť sa nevzťahuje iba na žalobcu ako budúceho kupujúceho, ale aj na budúcich
predávajúcich v prípade, ak by k neuzavretiu zmluvy došlo z dôvodov na ich strane.

Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v prípade odstúpenia od zmluvy by si nemohol žalovaný
uplatňovať tieto náklady, pretože v zmysle § 48, ods. 2, Obč. zákonníka, odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Z predloženej zmluvy nevyplýva iné dojednanie medzi účastníkmi, naopak, z článku IV 4.3 je zrejmé,
že nárok na paušálnu náhradu výdavkov majú zmluvné strany iba v prípade, ak nedošlo k platnému
odstúpeniu od dohody.

Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.5.2013, ktorý bol doručený žalovanému ako aj budúcim
predávajúcim, čo žalobca preukázal predložením podacích lístkov. Táto skutočnosť ani v konaní nebola
spochybnená. Keďže podľa názoru súdu nárok žalovaného a budúcich predávajúcich na paušálnu
náhradu výdavkov by vznikol iba v prípade, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, súd ako
prejudiciálnu otázku riešil platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. V zmysle § 48, ods. 1,

Obč. zákonníka, účastník môže odstúpiť od zmluvy, ak táto možnosť vyplýva zo zákona, alebo bola
účastníkmi dohodnutá. Žalobca od zmluvy odstúpil s poukazom na článok 4.2 dohody, v zmysle ktorého
budúci kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy, ak sa ktorékoľvek z vyhlásení budúceho predávajúceho
uvedené v bode 2.1 ukáže ako nepravdivé. Článok II.1, písm. c/, obsahuje okrem iného vyhlásenie
budúceho predávajúceho, že nehnuteľnosti neslúžia ako záloh zabezpečujúci úver, pôžičku alebo iný

právny vzťah budúceho predávajúceho alebo tretích osôb. Práve na tento bod žalobca poukázal v
odstúpení od zmluvy. Nepochybne uvedené ustanovenie zmluvy nezodpovedá skutočnosti, keďže aj
podľa listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v
prospech Československej obchodnej banky,
a. s. Žalovaný však poukazoval na to, že žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, pretože od počiatku

ho o tom informovala jeho zástupkyňa ako aj budúci predávajúci. Chybou zástupkyne žalovaného sa
stalo, že v písomnom vyhotovení zmluvy nebolo toto ustanovenie vyškrtnuté. V zmysle § 35, ods. 2,
Obč. zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že žalobca vedel o zriadenom záložnom práve, a že aj

termín dokedy bude zmluva uzavretá (t. j. 30.5.2013) bol medzi účastníkmi dohodnutý tak, aby budúci
kupujúci mohli predčasne splatiť úver, na základe čoho by banka navrhla výmaz záložného práva.
Nakoniec aj v článku III 3.2, písm. c/, bolo dojednané, že najneskôr ku dňu podpisu kúpnej zmluvy sa
budúci predávajúci zaväzujú predložiť potvrdenie záložného veriteľa o tom, že došlo k úplnému splateniuzáväzku zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam. Aj vzhľadom na ustanovenia článku II
2.1, písm. c/ a článku III 3.2, písm. c/, dohody, ktoré sú vo vzájomnom protiklade, je potrebné pri výklade
právneho úkonu prihliadnuť aj na vôľu účastníkov zmluvného vzťahu v súlade s ust. § 35, ods. 2, Obč.

zákonníka.

Tvrdenie žalovaného, že žalobca vedel o záložnom práve v celom rozsahu potvrdzujú svedecké
výpovede svedkov A.. O. R.P. C. A.. U. R.. Obaja svedkovia boli účastníkmi zmluvného vzťahu ako
budúci predávajúci a jednoznačne vypovedali, že už pri ohliadke rodinného domu, ktorej sa zúčastnil

žalobca, ho informovali o záložnom práve a o tom, že potrebujú niekoľko týždňov na predčasné splatenie
úveru,nazákladečohobydošlokvýmazuzáložnéhopráva.Obajasvedkoviatiežpotvrdili,žepripodpise
dohody mali účastníci zmluvy k dispozícii list vlastníctva, z ktorého táto skutočnosť tiež vyplývala. Aj
svedkyňa G. X., ktorá zastupovala žalovaného pri uzatváraní dohody, jednoznačne potvrdila, že žalobca
tak pri ohliadke rodinného domu, ako aj pri stretnutí, na ktorom došlo k podpisu dohody, bol informovaný
o záložnom práve. Svedkyňa S. F., matka žalobcu, vypovedala, že viackrát komunikovala s G. X., čo

potvrdzujú aj predložené maily. Svedkyňa síce tvrdila, že nevedela
o existencii hypotéky a záložného práva, avšak toto tvrdenie je v rozpore s predloženým mailom z
19.4.2013, v ktorom uvádza „Na začiatku ste mne predsa povedali, že majú
55.000,-- eur hypotéku, tak sa vyplatí.“ Aj táto skutočnosť podľa názoru súdu nasvedčuje tomu, že
žalobca vedel o existencii záložného práva.

S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca vedel o tom, že na predmetných
nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo a že v zmluve je chybne uvedené prehlásenie budúceho
predávajúceho v článku II 2.1, písm. c/, na čo aj svedok A.. O. R. upozornil G. X., ktorá však
nepovažovala za podstatné túto chybu z dohody odstrániť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

takéto prehlásenie v zmluve nezodpovedá vôli účastníkov dohody a iba chybou pri vyhotovovaní zmluvy
ostalo toto zmluvné dojednanie zahrnuté v texte dohody, teda súd dospel k záveru, že odstúpenie
od zmluvy s poukazom na uvedené ustanovenie za situácie, keď žalobca mal vedomosť o existencii
záložného práva nemožno považovať za platné. Zo správania žalobcu je zjavné, že mal záujem o kúpu
predmetného domu za dohodnutých podmienok, ktoré boli obsiahnuté v dohode, avšak ako vyplýva aj z

mailovej komunikácie medzi matkou žalobcu a G. X. po určitom čase mal záujem o zníženie kúpnej ceny,
ktorá však už bola dohodnutá v rezervačnej zmluve. Keďže zo strany budúcich predávajúcich nebol
záujem na znížení kúpnej ceny, žalobca následne využil možnosť odstúpenia od zmluvy s poukazom
na nepravdivé vyhlásenie budúceho predávajúceho obsiahnuté v článku II 2.1, písm. c/, dohody. Keďže
s prihliadnutím na svedecké výpovede toto ustanovenie jednoznačne nezodpovedalo vôli budúcich

predávajúcich, o čom žalobca mal vedomosť, podľa názoru súdu odstúpením od zmluvy z dôvodov
uvádzaných žalobcom, možno hodnotiť ako úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v
zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatný. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,
nedošlo ani k zrušeniu zmluvného vzťahu, a preto ostatné zmluvné strany, ktorými sú žalovaný a budúci
predávajúci, majú nárok na dohodnutú paušálnu náhradu nákladov. Je potrebné poukázať na to, že táto

paušálna náhrada nákladov sa týka aj budúcich predávajúcich, ktorí na základe rezervačnej zmluvy už
nemohli predmetné nehnuteľnosti ponúkať na ďalší predaj a navyše pristúpili k predčasnému splateniu
úveru, s čím mali tiež spojené zvýšené výdavky. Podľa názoru súdu paušálna náhrada nákladov ani
nebola dojednaná v neprimeranej výške, keďže predstavuje cca 4 % z dohodnutej kúpnej ceny, za ktorú
mal byť realizovaný predaj nehnuteľnosti.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný, priznal náhradu trov konania. Žalovaný však nevyčíslil trovy konania v lehote 3 dní od

vyhlásenia rozhodnutia. Zo spisu ani nevyplývajú žiadne trovy žalovaného. Keďže zo strany žalovaného
nedošlo k vyčísleniu trov konania, je potrebné aplikovať ust.
§ 151, ods. 2, O.s.p., v zmysle ktorého v takom prípade súd náhradu trov konania neprizná, pričom nie
je ani viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa
konaniekončí.Zuvedenéhodôvodusúdtedarozhodol,ženáhradutrovkonaniaúčastníkomnepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).