Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235975
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113235975.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu Dopravný podnik

mesta Prešov, a.s., Bardejovská 7, Ľubotice, zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom
v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanej S. Q., C.. XX.X.XXXX, S. U. XX, o zaplatenie 33 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6,60 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2013 navrhol žalobca uložiť žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 33 EUR, z dôvodu, že žalovaná dňa 29.11.2011 na linke č. 8 MHD cestovala v Prešove
bez platného cestovného lístka. Tunajším súdom bol dňa 13.12.2013 vydaný platobný rozkaz č.k. 17Ro
504/2013-10, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná
v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.

V podanom odpore doručenom súdu dňa 31.12.2013 žalovaná uviedla, že k uvedenej skutočnosti
došlo neúmyselne a len z nevedomosti, keďže pri ceste dopravným prostriedkom žalobcu dňa
29.11.2011 si označila cestovný lístok v sume 0,20 eura a až pri kontrole sa od revízora dozvedela o
zmene ceny cestovných lístkov, ktorý mal byť v sume 0,25 eura. Poukázala na to, že je na invalidnom
dôchodku, vlastní preukaz ZŤP, preto si kupuje polovičné cestovné lístky, žije sama a okrem iného má
poškodený sluch na 90 %, málo komunikuje s ľuďmi, preto nemala možnosť dozvedieť sa o zmenách,
ktoré nastali v okresnom meste, keďže býva v obci Rokycany. Nakoľko je invalidná dôchodkyňa a žije

úplne sama, nachádza sa v hmotnej núdzi, preto žiada, aby bola oslobodená zaplatiť náhradu trov
konania.

Dňa 22.4.2014 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/151/2014 zo dňa 2.7.2015 bol tento rozsudok zrušený a vec bola
vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, okrem
iného vyplýva, že právo na strane žalobcu síce existuje, ale jeho aplikácia by bola šikanózna, pretože

úmyslom žalovanej, tak ako to tvrdila a ako to vyplýva aj z obsahu spisu, nebolo cestovať na čierno.
Žalovaná mala zakúpené cestovné lístky v hodnote 0,20 Eur, je vo vyššom veku a so zdravotným
obmedzením, ako uvádza má poškodený sluch na 90 %. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na
platnú judikatúru s tým, že dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, ale sú skôr merítkometického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti
a poctivého správania. Ide o súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou

časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Pojem dobré mravy sa nachádza v ust.§ 3 ods.1
Občianskeho zákonníka. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré síce zodpovedá
zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Postup podľa ust.§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka má miesto
len vo výnimočných situáciách. Je tomu aj vtedy, keď výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Preto

odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal otázkou, či v danom prípade vzhľadom na
úmysel žalovanej a všetky okolnosti prípadu neprichádza do úvahy aplikácia ust.§ 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka ako to vyplýva z obsahu odvolania žalovanej, ale i všetkých jej podaní adresovaných súdu,
i žalobcovi.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zápisom o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa

29.11.2011,upomienkouzodňa1.3.2013,odpoveďamižalobcuzodňa7.12.2011,3.1.2012a23.4.2013,
faktúrou č. 110120246, platobným rozkazom, odporom žalovanej z 26.12.2013 s pripojenou žiadosťou
o odpustenie pohľadávky a odpoveďou na upomienku, výsluchom žalovanej, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná sa dňa 29.11.2011 v čase o 12.26 hod. na linke č. 8 pri kontrole cestujúcich v dopravnom
prostriedku žalobcu nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Z uvedeného dôvodu pracovník
žalobcu spísal zápis o vykonanej prepravnej kontrole, z ktorého je zrejmé, že žalovaná sa pri kontrole
preukázala označeným cestovným lístkom v nezodpovedajúcej hodnote a prirážku k cestovnému
nezaplatila, bola preto vyzvaná, aby zaplatila dlžnú čiastku do 5 dní v pokladnici dopravcu. Žalovaná

zaslala dňa 2.12.2011 žalobcovi písomné vysvetlenie ohľadom prepravnej kontroly zo dňa 29.11.2011,
na ktoré žalobca reagoval písomne odpoveďou zo 7.12.2011, kde oznámil žalovanej, že trvá na úhrade
pohľadávky. Následne žalovaná dňa 22.12.2011 zaslala žalobcovi žiadosť o odpustenie pohľadávky a
žalobca listom z 3.1.2012 oznámil žalovanej, že z opätovného prešetrenia veci vyplynuli závery, ktoré
nezmenili pôvodné stanovisko, preto trvá na zaplatení pohľadávky formou mesačných splátok po 11 eur.

Žalovaná neuhradila pohľadávku žalobcu ani na základe výzvy z 1.3.2013 označenej ako posledný
pokus o zmier. Žalobca faktúrou č. 110120246 účtoval žalovanej úhradu v sume 33 eur.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 168/96 Z.z. o cestnej doprave v platnom znení, pravidelná autobusová doprava
sa vykonáva na uspokojenie prepravných potrieb osôb ako pravidelne opakovaná preprava cestujúcich

(ďalej len „cestujúci“) po vopred určenej trase dopravnej cesty s určenými zastávkami na nastupovanie a
vystupovanie cestujúcich (ďalej len „autobusová linka“), ktorých dopravca prepravuje podľa prepravného
poriadku, cestovného poriadku a tarify. Súčasťou pravidelnej autobusovej dopravy je preprava príručnej
batožiny, prípadne aj cestovnej batožiny, domácich zvierat a autobusových zásielok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča

alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť
úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými
údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu
totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie

úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm.
b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave
ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy
o preprave osôb, pri ktorej si však žalovaná nesplnila povinnosť označenia platného cestovného lístka,
keďže mala mať označený cestovný lístok v hodnote 0,25 EUR a pri kontrole bolo zistené mala označený

cestovný lístok v hodnote 0,20 EUR. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu, prvostupňový súd dospel k záveru, že výkon práva žalobcu vo vzťahu k
žalovanej týkajúci sa vymáhania sankcie v plnej výške, teda sankcie, ktorá sa v podstate uplatňuje pokiaľ
cestujúci vôbec neoznačí cestovný lístok, je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná,
ktorá je dôchodkyňou so zdravotným postihnutím (90 % stratou sluchu) predložila pri kontrole platne

označený cestovný lístok, avšak nie v hodnote 0,25 EUR, pričom túto skutočnosť odôvodnila tým, že
často do mesta (Prešova) necestuje, mala vopred nakúpené cestovné lístky v hodnote 0,20 EUR a
vôbec nemala informáciu o tom, že došlo k zmene výšky cestovného, teda k jeho zvýšeniu. Za daných
okolností by preto, podľa názoru súdu, skutočne odporovalo dobrým mravom, pokiaľ by žalovaná mala
byť sankcionovaná plnou výškou úhrady (sankcie), nakoľko žalovaná nejazdila „na čierno“, ale ako
staršia osoba nemala vedomosť o zmene výšky cestovného, keďže navyše nie je obyvateľkou mesta

Prešov a do mesta dochádza iba sporadicky, za účelom lekárskych vyšetrení. Z týchto dôvodov preto
súd určil pomernú časť sankcie, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná vlastne mala platne označený
cestovný lístok v pomere 4/5-ín k výške vtedy platného cestovného pre dôchodcu (ZŤP), preto priznal
žalobcovi sumu 6,60 EUR, ako 1/5-inu uloženej sankcie (33:5=6,60) a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania bolo rozhodnuté na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšia žalovaná

si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.