Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222189
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412222189.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.106,40 Eur titulom
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnému V. E.. Žalobu odôvodnila tým, že
ako oprávnený subjekt (veriteľ) navrhla písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo
strany dlžníka. Exekúciu navrhla vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom V. E.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 293/2003 a predložil ho spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Nové Zámky.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované

pod č. X XXX*XXXXXX. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, podal podľa ustanovenia § 44 ods.8 Exekučného poriadku návrh na zmenu súdneho
exekútora. Legitímne očakával, že súd jej svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Podľa § 44 ods.7 Exekučného poriadku v znení platnom do 1.9.2005 a podľa
§ 44 ods. 8 v znení platnom od 1.12.2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou nekomplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. V danom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, bol nečinný

viac ako 608 dní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnostipohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému 40,-Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, t.j. spolu
175,-Eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jej
legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 Exekučného poriadku a

správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil jej oprávnené záujmy
riziku, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora dôjde k zániku povinného, vzniklo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných nárokov a

základných práv, ktorú vyčísluje sumou 1.106,40 Eur pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa každý
na rok poznačený prieťahmi poskytla satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 663,88 Eur. Výpočet
nároku nemajetkovej ujmy urobil alikvôtnym pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Krajský súd v Nitre uznesením 7NcC/131/2012-9 zo dňa 18.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nové Zámky vylúčil z prejednávania rozhodovania vo veci a zároveň vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná dňa 7.2.2014 doručila súdu písomné vyjadrenie, ktorým žalobu ako neopodstatnenú navrhla
zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že v žalobe neuvádza
konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis, ale v skutočnosti
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému

súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobkyňa ju nepodala po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
preto má za to, že nárok tvoriaci predmet konania je uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala,
že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť ne predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu

exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od
uvedeného žalobkyni nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie

sťažnosti predsedovi príslušného súdu pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Poukázala aj
na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v Zákone, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej
veci. Zároveň poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi.

To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. V zmysle
ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípadoch, ak bytieto boli konštatovaní vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa v žalobe neuvádza, či uplatnené vecné
náklady ako materiálna škoda predstavujú podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú

škodu alebo ušlý zisk. Neprodukovala dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.
Spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musela využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Požadovať
paušálne odmeny za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany žalobkyne, pričom preskúmanie nároku
je znemožnené. K nemajetkovej ujme uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe flustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako

právnická osoba. Nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať
na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Žalobkyňa náležite nezdôvodnila, že v čom ovplyvnilo včasné nerozhodnutie o zmene
exekútora jej podnikateľské postupy, zánik podnikateľských aktivít a plánov. Nemá za preukázaný
vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, ani to, že by sa mala poskytovať žalobkyni

za nemajetkovú ujmu náhrada v peniazoch. Taktiež nemá za preukázané príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom súdu a pre nepreukázanie splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. žalobu považuje za
neopodstatnenú.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 4ER/472/03 a rozsudkom zo dňa 9.6.2014 žalobu s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1,2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 7,8 v znení
od 1.12.2006 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre uznesením vo
veci 5Co/798/2014-116, 5Co/799/2014 zo dňa 1.7.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keďže na vec aplikoval ustanovenie

§ 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku účinné od 1.12.2006. Keďže exekučné konanie začalo v septembri
až v októbri 2003, vzťahuje sa na posúdenie zákonných podmienok zmeny exekútora právna úprava
ustanovenia § 44 Exekučného poriadku účinná v čase začatia exekúcie, pričom v tom čase bola zmena
exekútora upravená v§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý neurčoval lehotu na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora. Vytýkal súdu prvého stupňa, že si neuvedomil obsah žaloby žalobcu, ktorý sa

domáhal nároku z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nerozhodnutí o návrhu na
zmenu exekútora v zákonnej lehote. Súd sa mal sa zaoberať výlučne tým, či došlo k rozhodnutiu o
návrhu na zmenu exekútora, či v tom čase platná právna úprava stanovovala lehotu na vydanie takéhoto
rozhodnutia, či bolo vydané v lehote.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili písomne. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4ER/472/03 a znaleckým posudkom
Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, č. 1/2014 zo dňa 1.3.2013 predloženého
žalobkyňou. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Exekučná vec oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému V. E. o vymoženie pohľadávky v sume
3.390,-Sk s 0,25%-ným denným úrokom od 12.4.2013 do zaplatenia, trov notára za spísanie notárskej
zápisnice v sume 2.472,-Sk, súdneho poplatku za vydanie poverenia 500,-Sk, trov právneho zastúpenia600,-Sk, trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie 1.050,-Sk a predbežných trov exekúcie 2.920,-Sk
je vedená na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4ER/472/03. Konanie bolo začaté na návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.9.2003. Návrh nie je opatrený prezentačným razítkom

exekútora, ktorý ho však postúpil exekučnému súdu dňa 10.10.2013. Exekučným titulom je Notárska
zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom Partizánske č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/
XXXX zo dňa 16.6.2003. Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 3.11.2003 zamietol žiadosť o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27.2.2004
vo veci 5CoE/26/2004-19 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Exekučný

súd vydal dňa 4.4.2005 poverenie č. 5404 027852 pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova. Dňa
8.10.2007 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora. Na výzvu súdu zo dňa 10.6.2008
súdny exekútor JUDr. Jozef Matejov podal dňa 30.6.2008 vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a
zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 11.6.2009 súd vyhovel návrhu oprávnenej a ďalšou
exekúciou poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.8.2009.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby

jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2007 tento zákon upravuje a) zodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa§44ods.5Zákonač.233/95Z.z.(Exekučnýporiadok)vzneníúčinnomod1.9.2003 akoprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky

pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods.1,2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005
(1) Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva

platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia
§ 34 ods. 1 až 3 , § 37 ods. 4 a 5 , § 46 ods. 3 , § 47 ods. 3 , § 58 ods. 5 , § 134 ods. 2 , § 136 ods. 3 a 4
, § 145
ods. 1 sa

použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Nakoľko exekučné konanie bolo začaté pred účinnosťou novely EP, ktorá zaviedla v ustanovení §
44 ods.7 povinnosť súdu o zmene exekútora rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu a podľa
vyššie citovaného prechodného ustanovenia EP na konania začaté pred účinnosťou tejto novely sa

dokončiapodľa právaplatnéhodo31.8.2005,súdna posúdenieuplatnenéhoprávnehonárokuaplikoval
ustanovenie § 44 ods.5 EP v znení účinnom od 1.9.2003, ktoré neurčuje lehotu na rozhodnutie o žiadosti
o zmene exekútora.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s

výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.Predmetom prejednávanej veci je finančný nárok žalobkyne uplatnený z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri
jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak
sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú
škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia
úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať
ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva
vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať,
že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami.

Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je
spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu
nemajetkovej ujmy, avšak v každom prípade musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť za túto škodu je formou
zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nevymedzuje taxatívne, len uvedením príkladov. Úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie

rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Pri zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom teda musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného

rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu,
že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.
Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi

normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú:
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods. 2 citovaného
zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo
forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že táto je výsledkom činnosti
príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého

stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupuzákon presne nevymedzuje, len uvedením príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti, ktoré
sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne

od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných
súdoch Slovenskej republiky, medzi nimi aj vo veciach vedených na Okresnom súde Nové Zámky (v
predmetnej veci viď Zoznam žiadostí, položku 8). Súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné
prerokovanie nároku predloženého žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so
zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum

jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora a označenie exekučného spisu. Z predložených
dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné
prerokovanie nároku, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
uplatnená v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady
škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah

písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania
ho neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne
podaná.

Žalobkyňa sa domáha náhrady majetkovej škody v sume 175,-Eur (náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej) a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1.106,40 Eur, ktorá jej mala

vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v nevydaní rozhodnutia o návrhu na
zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a
vykonaním úradného postupcu bez splnenia zákonných podmienok. Na preukázanie výšky majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy si žalobkyňa zadovážila znalecký posudok Ekonomickej univerzity v
Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014. Znalecký ústav v závere tohto posudku uvádza, že na

základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a
úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v
súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote

mzdové náklady určil sumou 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného
systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j.
spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie dôkazom vzniku uplatnenej
majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady
na tlač, náklady na úpravu informačného systému a nálady na telekomunikačné služby. V posudku

sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej
lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. poverenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej
veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanie
rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie
reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka a 8. Overovanie

prijatia ekonomického podania-sťažnosti. Závery vyslovené v znaleckom posudku na náklady na mzdu
pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú
len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov
vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných vecí boli náklady z ktorých
ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody

nesprávnym úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci v ktorých má žalobkyňa postavenie
oprávnenej a nie je podložený dôkazmi. Pre uvedené súd znalecký posudok Ekonomickej univerzity
v Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania majetkovej škody uplatnenej v konaní, preto na neho
neprihliadol.Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. zaťažuje v tomto konaní žalobkyňu. Pod unesením
dôkazného bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane,
že účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Súd
zdôrazňuje ustanovenie § 44 ods5 EP nestanovila lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora a
žalobkyňa nepreukázala, že ňou uplatnená škoda spočíva v zmenšení jej majetku, alebo v ušlom
zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s jej činnosťou uskutočňovanou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o nej. Nemajetkovú škodu vníma ako vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. V návrhu vychádzala len z predpokladov,
nepredložilažiadnedôkazy,svojetvrdenianezdôvodnila,nepreukázalaakánemajetková(morálna)ujma
jej ako právnickej osobe vznikla, závažnosť ujmy a jej následkov. Z vlastnej činnosti je súdu známe,

že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov
poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov, pokút, ktoré nie sú zmluvnými stranami
individuálnedohodnuté).Príjmyžalobkyneztýchtoúverovvporovnanísobčasnýmneúspechomvrámci
bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a na jej ďalšiu
existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti

subjektov,návratnosťúveru,takakotorobiainépeňažnéústavy,nemožnovykladaťnaťarchužalovanej.
Takému konania nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane žalobkyne
došlo k morálnej ujme, že postupom súdu bolo poškodené jej obchodné meno vo vzťahu k existujúcim
alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrela alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. V
súvislosti s majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala vynaloženie nákladov

uplatnených v tomto konaní na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí len tvrdiť, že jej vznikli náklady,
ktoré vyčíslila bez predloženia dôkazu o ich vynaložení. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to,
že pôvodne poverený exekútor až do vyžiadania exekučného spisu súdom za účelom rozhodnutia o
žiadosti o zmene exekútora je povinný pokračovať v exekúcii a vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu
pohľadávky oprávneného. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala

vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, ani príčinnú súvislosť medzi ich vznikom a
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Preto žalobu pre neunesenie dôkazného
bremena zamietol ako nedôvodnú.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej

nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho
predpisu.