Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/404/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220966
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314220966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti O.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. F., A.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská
1, Senec, deti rodičov: matka - U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X. J. XXXX, Y.W. T. - P. a otec - U. O., A..
XX.XX.XXXX, W. A. X, W., zastúpený U.. P. O., AK X. X. W. X, W., o návrhu na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloleté deti O.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. F., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých deti O.: O., A.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne
a na maloletého F., A.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k
rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.03.2014.

Zročné výživné za obdobie od 01.03.2014 do 03.12.2014 vo výške 1 350,- eur (9x150) u maloletej O.G.

O.,A..XX.XX.XXXXa1350,-eur(9x150)umaloletéhoF.O.,A..XX.XX.XXXXsaotcovipovoľujesplácať
u každého z detí v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok.

Do zaplateného výživné súd otcovi započítava čiastku 580,- eur u maloletej O. O., A.. XX.XX.XXXX a
čiastku 580,- eur u maloletého F. O., A.. XX.XX.XXXX.

Súd styk otca s maloletými deťmi O.: O., A.. XX.XX.XXXX Y. F., A.. XX.XX.XXXX neurčuje.

38P/404/2014

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 27.02.2014 sa matka maloletých detí O. Y. F.

domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že obe deti budú zverené do jej
osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na ich výživu sumou 150,- eur mesačne na jedno
dieťa, počnúc mesiacom apríl 2013 a zároveň bude upravený styk otca s deťmi. Počas konania svoj
návrh v časti úpravy styku otca s deťmi zmenila a navrhla ponechať styk otca s deťmi bez úpravy,nakoľko sa s otcom dokážu na tejto otázke dohodnúť. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia žili v
spoločnej domácnosti do apríla 2013, kedy sa otec detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od tohto
obdobianavýživumaloletýchdetíprispievalsporadickýmisumamizasielanýminaúčetmatky,ktorévšak

nedosahovali dohodnutú výšku 150,- eur mesačne na jedno dieťa. Na základe uvedených skutočností
malamatkamaloletýchdetízato,žejejnávrhjedôvodnýažiadalasúd,abymuvcelomrozsahuvyhovel.

Otec s návrhom matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súhlasil, súhlasil
s tým, aby boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a

spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Na výživu maloletých detí bol ochotný prispievať sumou 150,-
eur mesačne na jedno dieťa, avšak počnúc dňom vyhlásenia rozsudku a nie spätne od apríla 2013. Styk
s deťmi nežiadal určiť, mal za to, že sa na uvedenej otázke vedia s matkou dohodnúť. K otázke určenia
počiatku plnenia vyživovacej povinnosti k deťom poukázal na to, že túto povinnosť si od ukončenia
spolužitia s matkou riadne plnil, na výživu detí prispieval sumami v rozsahu 140-300,- eur mesačne,
a teda nie je dôvod na určenie spätného výživného. Deťom zakupuje darčeky pri príležitosti sviatkov,

kontaktuje sa s nimi v škole i u svojich rodičov, teraz bude hradiť u oboch detí školu v prírode.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti s
tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné navrhol určiť v sume 150,-
eur mesačne na jedno dieťa tak, ako to navrhli obaja rodičia a styk otca s deťmi neupravovať. Počiatok

plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom ponechal na úvahu súdu.

Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 27.02.2014, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami
o príjme oboch rodičov, výpismi z účtov preukazujúcimi plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči
maloletým deťom, potvrdeniami o návšteve školy, vyjadrením otca k návrhu a ďalšími listinnými dôkazmi,

na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový
stav:

38P/404/2014 - 67

Maloleté deti O. Y. F. sa narodili z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Do apríla 2013 žili rodičia v spoločnej domácnosti a zabezpečovali starostlivosť o
maloleté deti.

Maloletá O. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. H. N. a maloletý F. X. H. N. na H.G. J. Q. W., kam
ich matka denne vozí osobným motorovým vozidlom. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, kde stravné
predstavuje čiastku cca 28,- eur mesačne na jedno dieťa a navštevujú školský klub, kde matka uhrádza
sumu 13,- eur mesačne na jedno dieťa. Priebežne deťom zakupuje školské potreby a pomôcky, veci na

ošatenie a obuv a uhrádza všetky náklady spojené s návštevou školy u maloletých detí. Organizovane
sa deti mimoškolskej činnosti nevenujú z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane matky,
aktívne trávia voľný čas s matkou a jej priateľom rôznymi aktivitami (bicyklovanie, korčuľovanie a pod.)
zdravotný stav oboch detí je dobrý.

Matka maloletých detí je rozvedená, okrem maloletých detí O. Y. F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Je zamestnaná v spoločnosti X., Y..X.. ako pomocná sila v kuchyni s tým, že jej priemerný mesačný netto
príjem predstavuje čiastku cca 390,- eur, na deti poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 € mesačne na
jedno dieťa, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi a svojim partnerom býva v rodinnom dome v P., ktorý je v
osobnom vlastníctve partnera matky a kde náklady spojené s bývaním predstavujú celkovo čiastku 150,-

eur mesačne + náklady na kúrenie, nakoľko sa tu kúri drevom a plynom. Partner matky je zamestnaný
v spoločnosti W. Q. H. ako šofér s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku
cca 372,- eur, iné príjmy nemá.

Otec maloletých detí je slobodný, okrem maloletých detí O. Y. F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je

zamestnaný v spoločnosti X. I. Q. H. ako bezpečnostný pracovník s tým, že jeho priemerný mesačný
netto príjem predstavuje čiastku cca 1 300,- eur, iné príjmy nemá. Pracuje v smennej prevádzke. Žije
v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a jej maloletou dcérou. Partnerka otca je zamestnaná naC. X. X. ako colná deklarantka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca
600,- eur.

Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
38P/404/2014

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
38P/404/2014 - 68Súd mal, z obsahu spisového materiálu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom O. Y. F. je dôvodný. V otázke zverenia maloletých

detí do osobnej starostlivosti matky súd svojim rozhodnutím zosúladil právny stav so stavom faktickým,
kedy sú maloleté deti od ukončenia spolužitia rodičov vo výlučnej osobnej starostlivosti svojej matky, kde
nebolivovýkoneosobnejstarostlivostiomaloletézistenéžiadnenedostatkyasktorýmvýkonomosobnej
starostlivosti o maloleté deti sa stotožnil aj otec maloletých. Rovnako došlo medzi rodičmi ku konsenzu
ohľadom výšky vyživovacej povinnosti voči obom maloletým deťom, ktorú obaja rodičia navrhli vo výške

150,- eur mesačne na jedno dieťa, ktorá výška vyživovacej povinnosti zodpovedá veku maloletých detí a
ich odôvodneným potrebám a záujmom. Styk otca s deťmi súd ponechal bez úpravy, nakoľko to navrhli
obaja rodičia s tým, že sa na uvedenej otázke vedia dohodnúť.

Spornou medzi rodičmi bolo určenie počiatku plnenia si vyživovacej povinnosti k obom maloletým
deťom, kde matka žiadala určiť počiatok tohto plnenia od apríla 2013, t. j od času, kedy s otcom

maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti a otec žiadal určiť tento počiatok od rozhodnutia súdu,
vzhľadom k tej skutočnosti, že od ukončenia spolužitia s matkou si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom
riadne plnil. K uvedenému súd uvádza, že nebolo možné vyhovieť návrhu matky a počiatok plnenia si
vyživovacej povinnosti zo strany otca určiť od apríla roku 2013, nakoľko matka nepreukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle §77 Zákona o rodine. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine

vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté deti, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za
dobu troch rokov pred dňom začatia konania. Možno tak však urobiť iba v prípade, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa. Tým sa zdôraznila nielen výnimočnosť priznania výživného pre maloleté
dieťa spätne pred začatím konania, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto

možnosti. Preto je súd i povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný
nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť, resp. vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť
alebo si ju plnil v nedostatočnom rozsahu, a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinnosti neuplatnil
včas. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti,
zárobkové pomery povinného rodiča, potreby detí, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie

bývania, osobnej starosltivosti a hodnotí aj ďalšie zákoné kritériá. Súd skúma existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré treba posúdiť podľa konkrétností prípadu. Súd skúmaním dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne nemal z výpovedí účastníkov konania ani
z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli za preukázané, že by matke maloletých detí
bránili vo včasnom uplatnení nároku na výživné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zákonná úprava

pre spätné priznanie výživného vyžaduje. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že matka si návrh na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom podala dňa 27.02.2014, t. j. 11 mesiacov po tom,
čo rodičia maloletých detí ukončili svoje vzájomné spolužitie. Matka detí vedela, kde sa otec zdržiava,
mala na neho i kontakt a predovšetkým otec bol i v kontakte s maloletými deťmi. Z uvedených dôvodov
je zrejmé, že matka dôvodnosť a potrebu priznania spätného výživného nepreukázala a súd nezistil ani

iné dôvody hodné osobitného
38P/404/2014

zreteľa na priznanie spätného výživného tak, ako to žiadala vo svojom návrhu. Vzhľaodm k uvedenému
súd určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na deň 01.03.2014, t. j. od

podania návrhu (27.02.2014).

V rámci rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany otca, ktorú súd
ustálil vo výške 770 € u maloletej O. a vo výške 770 € u maloletého F., pričom k uvedeným sumám
súd dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od 01.03.2014 do

03.12.2014, t. j. za obdobie 9 kalendárnych mesiacov. U maloletej O. mal otec zaplatiť výživné vo výške
1 350,- eur (9x150,- eur), pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletej sumu 580,- €,
ktorá čiastka bola otcovi započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným
výživnýmzostranyotcaumaloletejO.predstavujetedasumu770,-€(1350,-eur-580,-eur=770,-eur).
U maloletého F. mal otec zaplatiť výživné vo výške 1 350,- eur (9x150,- eur), pričom otec za rozhodné

obdobie zaplatil na výživu maloletého sumu 580,- €, ktorá čiastka bola otcovi započítaná do zaplateného
výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého F. predstavuje
teda sumu 770,- € (1 350,- eur - 580,- eur = 770,- eur).Pokiaľ ide o sumu zaplateného výživného zo strany otca za rozhodné obdobie, súd vychádzal z
vydokladovaných peňažných plnení poukazovaných zo strany otca k rukám matky za obdobie od
01.03.2014 do 03.12.2014, ktoré vyčíslil v sume 1 160,- eur a ktorú sumu rozdelil rovnomerne medzi

obe deti, keďže predmetné finančné prostriedky otec poukazoval v celosti, bez definovania konkrétnej
sumy na každé dieťa.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva

vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletých detí podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s.
p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

38P/404/2014 - 69

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.