Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. apríl 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/49/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306203046
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5306203046.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľov: X/ L. L., B..

XX.XX.XXXX, X. B.. U.. Y.Á. X. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. L. U. G. a 2/ CHRYZOPAS, s.r.o., so sídlom
Nám. Sv. Jána Bosca 430/26, 010 04 Žilina, IČO: 36 377 830, obaja právne zastúpení splnomocneným
zástupcom JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Sad SNP 669/6,
010 01 Žilina, proti odporcom: X/ Y. Š., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX Č. - L. XXX, X/ Y.. I. Š., U. T. L. T.
XXXX, XXX XX Č., za účasti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Ul.
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov, v
konaní o náhradu škody 2.155,78 € a 15.942,47 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ z
titulu odškodnenia za bolesť sumu 485,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
485,46 € od 29. 12. 2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh navrhovateľa v rade 1/ sa vo zvyšku odškodnenia za bolesť, odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrady vecnej škody a náhrady liečebných nákladov s príslušenstvom z
a m i e t a.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v rade 2/ z
titulu vecnej škody na motorovom vozidle sumu 3 644,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 3 644,46 € od 29. 12. 2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrhnavrhovateľavrade2/savozvyškunáhradyvecnejškodynamotorovomvozidlespríslušenstvom
z a m i e t a.

Otrováchštátuaotrováchúčastníkovkonaniarozhodnesúdsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I/ Podania účastníkov vo veci samej, dispozície s predmetom konania:

Navrhovatelia:

Návrhom na začatie konania, podaným navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ na súde dňa 13.6.2006 proti

odporcom v rade 1/ a 2/ (solidárne), sa navrhovatelia domáhali náhrady škody spôsobenej v dôsledku
dopravnej nehody dňa 13.6.2003 a to navrhovateľ v rade 1/ pôvodne vo výške 1.157,55 € (34.872,50 Sk)
so 6 % úrokom z omeškania od 11.5.2006 do zaplatenia (ako náhrady škody spôsobenej mu na zdraví
a poškodených osobných veciach) a navrhovateľ v rade 2/ pôvodne vo výške 19.916,35 € (600.000,-Sk) s 13 % úrokom z omeškania od 13.6.2003 do zaplatenia (ako náhrady škody spôsobenej mu na
motorovom vozidle zn. P. L. XB, Q.. Č.. Z. XXXBC). V odôvodnení návrhu navrhovatelia uviedli, že dňa
13. 6. 2003 okolo 17,55 hod. viedol Y. Č. osobné motorové vozidlo P. L. XB, evidenčné číslo Z. XXX X.,

evidované na navrhovateľa 2/, v smere od mesta Čadca do Žiliny v ľavom jazdnom pruhu, rýchlosťou
okolo 93 km/hod., pričom v mieste križovatky tejto cesty s výjazdovou vetvou mimo úrovňovej križovatky
ku ceste II. triedy č. 520, po ktorej vchádzalo na cestu I. triedy č. 11 vozidlo značky S. E. L., evidenčné
číslo S. XXX H., vedené odporcom (pozn. súdu odporcom v rade 1/) a v čase nehody evidované na
prevádzkovateľa - odporcu v rade 2/, ktorý podľa záverov znaleckého posudku, spracovaného Ústavom

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, viedol tak, že je nesporné, že s najväčšou pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou príčinou vzniku dopravnej nehody bola tá skutočnosť, že vodič Č. prešiel s
vozidlom P. L. do protismeru z dôvodu reakcie na vojdenie vozidla S. do jeho jazdnej dráhy. Záver
znaleckého posudku bol taký, že vodič Č. reagoval na vozidlo S., potom jeho technika jazdy bola
správna a aj jeho reakciu vyhodnotil ústav za správnu, nakoľko včas reagoval z technického hľadiska
a nemožno mu nič vytknúť, keďže pri zabraňovaní nehody dostal šmyk, ktorý z technického hľadiska

pri rýchlosti, ktorou sa pohyboval, nemohol zvládnuť. Odporca 1/ podľa záverov znaleckého posudku s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vošiel cca 30 km/hod. do jazdného pruhu vozidla L., pričom
mu nedal prednosť v jazde a vytvoril mu prekážku náhlu. Jeho jazda nebola správna a bola s najväčšou
pravdepodobnosťou príčinou dopravnej nehody. Navrhovateľ v rade 1/ tvrdil, že utrpel pri nehode
poškodenie zdravia - zlomeninu čelovej kosti vľavo, zasahujúcu až na spodinu lebečnú v jej prednej

jame, otras mozgu, nalomenie špičky nosových kostí, tržnú ranu ľavej ušnice zozadu, tržnú ranu vo
vchode do pravého nosového prieduchu, tržnú ranu hornej pery zvnútra dutiny ústnej, plošnú kožnú
odierku v oblasti pravého nadpliecka až pravej kľúčnej kosti - čo si vyžiadalo jeho práceneschopnosť
v čase od 13.6.2003 - 22.8.2003, vrátane hospitalizácie, spolu v rozsahu 10 dní. Vo veci bolo začaté
trestné stíhanie proti Y. Č., ktoré bolo na základe vyššie uvedených záverov znaleckého posudku dňa

23. 5. 2006 zastavené, pretože jeho konaním nedošlo k spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví
a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a spôsobeným následkom. Naopak, bolo
jednoznačne ustanovené, že príčinou dopravnej nehody bolo konanie vodiča Citroen, t. j. odporcu 1/,
ktorý nedal prednosť v jazde vozidlu L. a vytvoril mu technicky náhlu prekážku. Vzhľadom na uvedené je
nesporné,žeodporcaporušilustanoveniaopremávkenapozemnýchkomunikáciách,čímporušilprávnu

povinnosť stanovenú v ustanovení § 415 OZ. V zmysle znaleckého posudku je nesporne ustálený záver,
že odporca porušil právnu povinnosť a spôsobil tým škodu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha
voči vodičovi v zmysle § 420 ods. 1 a voči odporcovi 2/ v zmysle § 427 OZ. Na základe uvedeného si
navrhovateľvrade1/uplatnilnáhraduvecnejškodyvovýške424,88€(12800,-Sk),bolestnéhovovýške
732,67 € (22 072,50 Sk), liečebných nákladov vo výške 23,10 € (696,- Sk), sťaženie spoločenského

uplatnenia, nárok z titulu rozdielu na zárobku počas práceneschopnosti, po ukončení práceneschopnosti
a ušlý zisk v bližšie nešpecifikovanej výške s tým, že túto v priebehu konania vyčísli. Navrhovateľ 2/
si uplatnil nárok na náhradu škody na motorovom vozidle P. L. vo výške 19 916,35 € (600 000,- Sk) z
dôvodu,žepriautonehodebolototálnepoškodenépredmetnéosobnémotorovévozidlo,pričomhodnota
vozidla pred nehodou podľa zabezpečených informácii ako i inzertných novín v tom čase predstavovala

sumu 19 916,35 € (600 000,- Sk) až 21 576,- € (650 000,- Sk). Tvrdil, že uvedené vozidlo bolo totálne
poškodené a bolo za protihodnotu jeho odpratania a zneškodnenia odpredané, pričom hodnota zvyškov
nepredstavovala viac ako 165,97 € (5000,- Sk).

Písomným podaním - upresnením návrhu zo dňa 22.02.2008, doručeným súdu dňa 25.02.2008, v

spojení s doplňujúcim podaním zo dňa 14.3.2008, navrhovatelia pôvodne uplatnené nároky v zmysle
citovaného návrhu na začatie konania, vychádzajúc z toho istého kauzálneho a zodpovednostného
vzťahu (škodovej udalosti zo dňa 13.6.2003) čiastočne zmenili. Navrhovateľ v rade 1/ rozšíril na
celkovú sumu 2.155,78 € (64.945,- Sk) rozšírením pôvodne uplatnených čiastkových nárokov na
bolestné - zvýšením na sumu 983,87 € (29.640,- Sk) a na náhradu vecnej škody - zvýšením na sumu

591,15 € (17.809,- Sk) a ďalej vyčíslením ďalších čiastkových nárokov na odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia na sumu 557,66 € (16.800,- Sk), pričom na uplatnenej výške na náhradu
liečebných nákladov 23,10 € (696,- Sk) zotrval spolu s úrokom z omeškania. Navrhovateľ v rade
2/ naopak pôvodný návrh v časti nároku o zaplatenie istiny výslovne obmedzil na sumu 15.610,54 €
(470.283,- Sk) s príslušenstvom (pritom dôvodiac čiastočným plnením Komunálnej poisťovne, a.s. dňa

09.10.2006 v sume 109.717,- Sk z havarijného poistenia).

Na pojednávaní vo veci samej dňa 02.10.2012 právny zástupca navrhovateľov vyhlásil, že navrhovateľ
v rade 2/ sa výslovne domáha zaplatenia istiny 15.942,47 € (480.283,- Sk) s príslušenstvom.Odporcovia:

Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2006 - k uplatneným nárokom na náhradu škody
namietal nedôvodnosť návrhu voči svojej osobe, pretože v čase vzniku škody bol na dovolenke mimo
územia Slovenskej republiky; ako dôkazy na svoje tvrdenie predložil v prílohe cit. vyjadrenia a v ďalšom
priebehu konania svoju žiadosť z 10.01.2007 cestovnej kancelárii o potvrdenie účasti na rekreácii a
potvrdenie S. W. O., H..U.. objednávky zájazdu pre odporcu v rade 2/ a ďalšie osoby na termín 06.6.2003

- 17.6.2003, s potvrdením o zaplatení a kópiou letenky na meno odporcu v rade 2/ v uvedenom termíne.

V ďalšom podrobnejšom písomnom vyjadrení zo dňa 04.9.2008 odporca v rade 2/, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu sa vyjadrujúc k podmienkam návrhu uplatneného voči obom odporcom a
navrhujúc návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť, namietal ďalej i nedostatok preukázania
porušenia predpisov odporcom v rade 1/ ako vodičom vozidla zn. S. E. L., Q.. Č.. S. XXXAO a

preukázania základu jeho zodpovednosti za škodu (príčinnej súvislosti jeho konania so vznikom škody),
poukazujúc pritom ako na dôkazy na znalecké posudky č. 30/2003 z 30.9.2003 a č. 17/2006 z
28.01.2008. Namietal súčasne premlčanie všetkých dielčích nárokov oboch navrhovateľov v rade 1/
a 2/ na náhradu vecnej škody i škody na zdraví - s odôvodnením, že odporca v rade 1/ ako osoba,
ktorá má zodpovedať za škodu (hoci zároveň zodpovednosť odporcu v rade 1/ spochybňujúc) bola

známa navrhovateľom v rade 1/ a 2/ skôr, ako uplynul rok po dopravnej nehode - pred dátumom
13.7.2004. Odporcovia majú za to, že už dňa 25.7.2003 - pri výsluchu navrhovateľa v rade 1/ ako
svedka a poškodeného, vzhľadom na jeho vyjadrenie, v ktorom označil za osobu zodpovednú za
nehodu odporcu v rade 1/, mal o tom vedomosť, ktorá bola ďalej potvrdená i závermi znaleckého
posudku zo dňa 30.9.2003, čo má význam pre plynutie subjektívnej premlčacej doby - keď podľa

odporcov subjektívnu vedomosť oprávneného pritom nemožno viazať na objektívny prvok, ktorým je
napr. rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Odporca v rade 2/ namietal osobitne i premlčanie
nároku navrhovateľa v rade 1/ na bolestné, posudzované navrhovateľom predloženým posudkom zo
dňa 11.5.2006, hoci išlo o diagnostické závery z času prepustenia navrhovateľa v rade 1/ z nemocnice,
takisto premlčanie nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, vzhľadom na

ustálenie zdravotného stavu navrhovateľa v rade 1/ v zmysle znaleckého posudku č. 50/2003 znalca
T.. V., čo potvrdzuje i konštatovanie znalca T.. U. v jeho posudku č. 2/2008; o spôsobenej bolesti a
sťažení spoločenského uplatnenia sa preto navrhovateľ v rade 1/ dozvedel najneskôr 25.7.2003. Popri
namietanom premlčaní uplatnených nárokov odporca v rade 2/ tiež namietal nedostatok preukázania
vzniku škody navrhovateľovi v rade 1/ na veciach, neuznávajúc v tejto časti ani nárok na náhradu

nákladov na zabezpečenie znaleckého posudku na ohodnotenie bolestného, ktoré ako náklady sú
trovami (dôkazov), odkazujúc pritom na ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Namietal nakoniec
ako nepreukázaný i nárok navrhovateľa v rade 2/ na náhradu škody, dôvodiac správnosťou posúdenia
nárokov pri likvidácii poistnej udalosti Komunálnou poisťovňou, a.s. a na tom základe už navrhovateľovi
v rade 2/ preukázane poskytnutým plnením.

Vyjadrením zo dňa 12.12.2012 právny zástupca už oboch odporcov v rade 1/ a 2/, nadväzujúc na
predchádzajúce cit. vyjadrenie zo dňa 04.9.2008 najmä ďalej doplnil odôvodnenie námietky premlčania
uplatnených nárokov, z ktorého dôvodu by preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti za
škodu alebo výšky škody bolo nehospodárne, vrátane odkazov na judikatúru slovenských a českých

súdov. K nárokom navrhovateľa v rade 1/ na náhradu vecnej škody odporcovia zastávajú stanovisko,
že tzv. subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku podľa § 106 ods.1 Obč. zákonníka
začala plynúť dňa 13.6.2003, teda v deň dopravnej nehody, odmietajúc argumentáciu navrhovateľov o
súvislostistrestnýmkonaním,vedenýmpôvodnevočiinejosobe,podpornesodkazomnaprávnezávery
vyslovené v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 4 Cdo 237/2007 zo dňa 29.10.2008 a tiež NS ČR sp. zn. 21

Cdo 2958/2007 zo dňa 13.11.2008 a sp. zn. 25 Cdo 871/2002 zo dňa 30.9.2003. Takisto odporcovia
odmietli stanovisko navrhovateľa v rade 1/, odvodzujúceho začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby od vyhotovenia znaleckého posudku o bolestnom T.. Y. T. zo dňa 11.5.2006, podporne s
odkazom na rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 5 Co 509/2006 zo dňa 28.11.2007. Odvolávajúc sa ďalej na
závery v znaleckom posudku znalca T.. V., ktorý celkovú dobu liečby stanovil do 25.7.2003, odporcovia

tvrdia, že od tohto dňa bolo možné považovať zdravotný stav navrhovateľa v rade 1/ za ustálený a od
tohto dňa si preto kedykoľvek mohol nechať vyhotoviť znalecký posudok s ohodnotením bolestného a
na jeho základe riadne a včas uplatniť príslušný nárok, pričom nečinnosť navrhovateľa v rade 1/ v tomto
smere (ako uviedli účelového „predlžovania“ premlčacej doby) nemôže byť na ujmu odporcov. Vo vzťahuk nároku navrhovateľa v rade 1/ na náhradu škody z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia odporcovia poukazujú na čas riadneho uplatnenia tohto čiastkového nároku na súde - a to
až vyššie citovaným podaním - „upresnením návrhu“ zo dňa 22.02.2008, keď v pôvodnom návrhu na

začatie konania navrhovateľ v rade 1/ výslovne len avizoval budúce rozšírenie návrhu i o takýto nárok.
V tomto prípade preto podľa odporcov v čase uplatnenia tohto nároku navrhovateľom v rade 1/ uplynula
nielen subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť rovnako ako v prípade odškodnenia
za bolesť, tj. 25.7.2003, ale i objektívna trojročná premlčacia doba. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s
právnym názorom odporcov o uplynutí i objektívnej premlčacej doby, odporcovia zdôrazňujú premlčanie

uplatneného nároku v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, k otázke začatia jej plynutia ďalej
podporne odkazujúc i na právne závery vyslovené v uznesení NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1256/2006 a tiež
v rozsudku NS SR sp. zn. M Cdo 37/2000 zo dňa 28.6.2001. Nakoniec k otázke premlčania nároku
navrhovateľa v rade 1/ na náhradu liečebných nákladov odporcovia namietajú, že o údajných nákladoch
spojených s hospitalizáciou sa navrhovateľ v rade 1/ dozvedel s najväčšou pravdepodobnosťou v čase
jej ukončenia, tj. 23.6.2003, odkedy mu preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na

uplatnenie tohto nároku. K deklarovaným a podľa odporcov nepreukázaným nárokom z titulu nákladov
cestovného na lekárske kontroly (postupne v čase od 01.7.2003 do 16.9.2003) odporcovia tvrdia, že
dvojročná premlčacia doba začala navrhovateľovi v rade 1/ plynúť samostatne v deň tej - ktorej lekárskej
kontroly. Spochybnili ďalej súvislosť týchto lekárskych kontrol, ako aj ďalších, ktoré mal navrhovateľ v
rade 1/ absolvovať v r. 2004 (od 05.10.2004 do 25.10.2004) s poškodením jeho zdravia v dôsledku

dopravnej nehody, odmietajúc tvrdenie navrhovateľa v rade 1/ o príčinnej súvislosti jeho ťažkostí s
chrbticou, vrátane operácie, s dopravnou nehodou, odkazujúc pritom na závery v znaleckom posudku
znalca T.. O.. K nároku navrhovateľa v rade 2/ na náhradu škody spôsobenej poškodením motorového
vozidla - okrem námietok týkajúcich sa jeho uspokojenia v rámci likvidácie poistnej udalosti Komunálnou
poisťovňou, a.s., ako je skôr uvedené - odporcovia ďalej, zdôrazňujúc postavenie navrhovateľa v rade

1/ v spoločnosti navrhovateľa v rade 2/ (navrhovateľ v rade 1/, ako priamy účastník dopravnej nehody zo
dňa 13.6.2003 je konateľom spoločnosti navrhovateľa v rade 2/), tvrdia, obdobne ako v prípade citovanej
argumentácie k premlčaniu nároku navrhovateľa v rade 1/ na náhradu vecnej škody, vrátane odkazu
na citovanú judikatúru (doplnenú ďalej o odkaz na uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2656/2004 zo
dňa 14.9.2005), že i v tomto prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na

náhradu škody navrhovateľovi v rade 2/ začala plynúť už v deň dopravnej nehody 13.6.2003.

Vyjadrením zo dňa 12.3.2013 právny zástupca odporcov v rade 1/ a 2/, doplnil predchádzajúce
odôvodnenie námietky premlčania uplatnených nárokov oboch navrhovateľov o stanovisko k otázke
začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov na náhradu škody vo vzťahu k

vedomosti poškodeného o osobe, ktorá škodu spôsobila - reagujúc tak i na následnú argumentáciu
navrhovateľov, označenú odporcami za účelovú (vo vzťahu k vedomosti navrhovateľa v rade 1/ o obsahu
znaleckého posudku č. 30/2003 znalca z odboru cestnej dopravy N.. P.G. O., vyhotoveného pre potreby
trestnéhokonaniaORP:ČVS-34/2003).Odporcoviapoukazujúnapostavenienavrhovateľavrade1/ako
poškodeného v trestnom konaní v zmysle ust. § 69 ods.1 Trestného poriadku, ktorému sa nedoručujú

dôkazy, mal však právo nahliadnuť do spisu a tak sa informovať o stave veci a ak tak neurobil, bol
pasívny, nezaujímal sa o priebeh trestného konania a teda ani o to, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu
vznikla pri dopravnej nehode, nemôžu za takéto jeho správanie (účelové „odďaľovanie“ začatia plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty) niesť zodpovednosť odporcovia.

Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 1. 2015 (po vypovedaní plnomocenstva právnemu
zástupcovi) uviedol, že v celom doterajšom priebehu súdneho konania neboli prioritne riešené základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie je zrejmé,
že odporca v rade 1/ sa nedopustil protiprávneho úkonu, pretože toto mu nebolo preukázané v žiadnom
právoplatnom trestnom rozhodnutí a preto nie je hneď splnený prvý predpoklad zodpovednosti. Hoci

došlo k spôsobeniu škody pri dopravnej nehode zo dňa 13. 6. 2003, otázkou zostáva, kto túto škodu
spôsobil, pričom podľa jeho názoru ju spôsobil Y. Č., voči ktorému bolo vedené trestné konanie.
Zároveň nie je daná ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože ak odporca
v rade 1/ neporušil určitú povinnosť a teda nespôsobil protiprávny úkon, nemôže byť príčinná súvislosť
medzi neexistujúcim protiprávnym úkonom a škodou. Vo vzťahu k zavineniu uviedol, že z vykonaného

dokazovaniajezrejmé,žedopravnánehodazodňa13.6.2003bolabezkontaktnoudopravnounehodou,
tzn. že vzťah odporcu v rade 1/ i v zmysle ním prezentovaných vyjadrení v rámci trestných konaní, ako i
tohto konania k dopravnej nehode sa určite neprieči objektívnemu právu. Zavinenie musí preukázať súd
v trestnom konaní, pričom v tomto prípade takéto rozhodnutie súdu absentuje, preto nie je splnený anitento predpoklad zodpovednosti za škodu. V predmetnom konaní teda nie sú splnené 3 zo 4 základných
predpokladov zodpovednosti a preto nie je daný základ nároku uplatňovaný navrhovateľmi. Zároveň
poukázal, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, týkajúcich sa jednotlivých

nárokov, pretože rôzne účelové čestné prehlásenia, alebo čestné prehlásenie vinníka Y. Č. spochybňuje,
pretože sa jedná o nevierohodného svedka. Zároveň poukázal na niektoré platné judikáty, napr. R
34/1969, R 23/1976, R 16/1980, R 28/1990, R 116/1999, R 61/2008. Na záver žiadal o zváženie použitia
inštitútu zníženia škody, pretože zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody neboli doposiaľ
skúmané a teda ktorý z účastníkov nehody a ako sa pričinil o vznik a následný škodový následok

dopravnej nehody.

Vedľajší účastník na strane odporcov:

Vedľajší účastník na strane odporcov sa vo veci písomne vyjadril podaním zo dňa 18.12.2006 - k
jednotlivým uplatneným nárokom na náhradu škody namietajúc:

- vo vzťahu k nárokom navrhovateľa v rade 1/ nárok na náhradu vecnej škody vedľajší účastník považuje
jednak za nepreukázaný, okrem toho v tejto časti uplatňuje námietku premlčania (keďže navrhovateľ
v rade 1/ v deň vzniku dopravnej nehody poznal výšku vecnej škody do tej miery, aby ju mohol
vyčísliť, urobil tak však až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby) a nárok na náhradu
škody na zdraví z titulu bolestného (namietajúc formálne nedostatky predloženého posudku, podaného

ošetrujúcim lekárom navrhovateľa z hľadiska vyhl. č. 32/1965 Zb.) označil za nepreukázaný.
- vo vzťahu k nároku navrhovateľa v rade 2/ na náhradu vecnej škody vedľajší účastník dôvodil
najmä svojou vedomosťou o poistnom plnení, poskytnutom navrhovateľovi v rade 2/ Komunálnou
poisťovňou, a.s. vo výške 7.286,40 € (219.510,- Sk), pričom poistnú udalosť táto poisťovňa likvidovala
ako totálnu škodu a sumu určila ako rozdiel medzi stanovenou všeobecnou hodnotou motorového

vozidla (10.449,45 €/314.800,- Sk) a stanovenou hodnotou použiteľných zvyškov vozidla (2.779,56
€/83.737,- Sk) a tiež po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti navrhovateľa v rade 2/ v rozsahu 5 %, na
základe čoho podľa názoru vedľajšieho účastníka nie je preto daný právny základ uplatneného nároku
navrhovateľa v rade 2/.
Vedľajší účastník ďalej, vo vzťahu k uplatneným nárokom oboch navrhovateľov v časti o zaplatenie

príslušenstva - úroku z omeškania, namietal, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sa do omeškania zatiaľ
nedostali a návrh v tejto časti preto označil za v celom rozsahu nedôvodný.

II/ Procesné rozhodnutia súdu o predmete konania:

Ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, návrhom na začatie konania
zo dňa 12.6.2006 sa navrhovatelia v rade 1/ a 2/ proti odporcom v rade 1/ a 2/ pôvodne domáhali
náhrady škody a to navrhovateľ v rade 1/ pôvodne vo výške 1.157,55 € (34.872,50 Sk) so 6 % úrokom z
omeškania od 11.5.2006 do zaplatenia (z toho škoda na zdraví - z titulu bolestného vo výške 22.072,50
Sk a škoda spôsobená poškodením osobných vecí vo výške 12.800,- Sk) a navrhovateľ v rade 2/

pôvodne vo výške 19.916,35 € (600.000,- Sk) s 13 % úrokom z omeškania od 13.6.2003 do zaplatenia
(ako náhrady škody spôsobenej mu na motorovom vozidle zn. P. L. XB, Q.. Č.. Z. XXXBC).

Súd uznesením sp. zn. 7C/49/2006 zo dňa 11. 1. 2008 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád podania
pod sankciou odmietnutia podania.

Písomným podaním - upresnením návrhu zo dňa 22. 2. 2008, doručeným dňa 25. 2. 2008 navrhovatelia
pôvodne uplatnené nároky čiastočne zmenili - navrhovateľ v rade 1/ rozšírením na celkovú sumu
2.155,78 € (64.945,- Sk) - z toho z titulu bolestného v sume 983,87 € (29.640,- Sk), z titulu vecnej škody v
sume 591,15 € (17.809,- Sk), z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 557,66

€ (16.800,- Sk) a náhrady liečebných nákladov v sume 23,10 € (696,- Sk), spolu s úrokom z omeškania
a navrhovateľ v rade 2/ naopak čiastočným obmedzením v časti nároku o zaplatenie istiny na sumu
15.942,47 € (470.283,- Sk) s úrokom z omeškania.

Súd uznesením sp. zn. 7C/49/2006 zo dňa 9. 4. 2008 podanie navrhovateľov 1/, 2/ podané na Okresnom

súdeČadca13.6.2006,doplnenépodanímdoručeným25.2.2008odmietolvčastiuplatnenýchnárokov
z titulu rozdielu na zárobku počas práceneschopnosti, po ukončení práceneschopnosti a ušlého zisku,
bližšie nešpecifikovaných. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8. 5. 2008.Uznesením vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 24.6.2008 rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu
navrhovateľa v rade 2/ - vychádzajúc z podania zo dňa 22.02.2008, v spojení s vyhlásením právneho
zástupcu navrhovateľov na pojednávaní dňa 24.6.2008 že „vzhľadom na odlišne uplatnenú sumu v

pôvodnom návrhu a v upravenom návrhu ... vo výške rozdielu medzi sumou 600.000,- Sk tak ako bol
návrh pôvodne uplatnený a 470.283,- Sk, teda v časti o zaplatenie 129.717,- Sk, berie návrh späť a v
tejto časti žiada (konanie) zastaviť“ tak, že konanie v časti o zaplatenie 129.171,- Sk z titulu škody na
motorovom vozidle (tzn. v časti pôvodného návrhu navrhovateľa v rade 2/) postupom podľa ust. § 96
ods.1,2 OSP zastavil.

Za podmienok ust. § 167 v spojení s ust. § 168 ods.2 OSP súd dodatočne vyhotovil písomné vyhotovenie
citovaného uznesenia o čiastočnom zastavení konania, ktoré doručil zástupcom účastníkov súčasne s
nižšie citovanými nasledujúcimi procesnými rozhodnutiami.

Pretože súd nerozhodol o súčasne podanom procesnom návrhu navrhovateľa v rade 1/ - rozšírení

pôvodného návrhu, v zmysle obsahu cit. podania zo dňa 22.02.2008, postupom podľa ust. § 103
OSP v spojení s ust. § 42 ods.3 a § 79 ods.1 OSP tak urobil dodatočne - uznesením vyhláseným
na pojednávaní vo veci dňa 02.10.2012 (vzhľadom na neúčasť zástupcu vedľajšieho účastníka na
pojednávaní vyhotoveným i písomne pod č.k. 7C/49/2006-284), ktorým za podmienok ust. § 95 ods.1,2
OSP procesnému návrhu navrhovateľa v rade 1/ vyhovel a ním navrhnutú zmenu (rozšírenie) návrhu

pripustil.

Na pojednávaní dňa 02.10.2012 právny zástupca navrhovateľov k súdom i účastníkmi konštatovanému
rozporu medzi obsahom odôvodnenia a petitu procesného podania navrhovateľov zo dňa 22.02.2008,
v spojení s citovaným vyhlásením ich vtedajšieho právneho zástupcu na pojednávaní okresného súdu

dňa 24.6.2008 vyhlásil, že ide o zrejmú chybu v počítaní, ktorú urobil predchádzajúci právny zástupca
navrhovateľov v cit. písomnom podaní a v skutočnosti sa predmetné čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľa v rade 2/ vzťahovalo len k sume istiny 109.717,- Sk, v ktorej mu i podľa predloženého
dôkazu bolo plnené poisťovňou a preto ak sa i v zápisnici z pojednávania súdu zo dňa 24.6.2008 uvádza
iná suma, jedná sa o chybu v písaní, o zrejmú nesprávnosť.

Okresný súd, s poukazom na viazanosť návrhu navrhovateľov v zmysle § 153 ods.2 OSP a súčasne
viazanosť vyhláseným cit. uznesením o čiastočnom zastavení konania zo dňa 24.6.2008 (v zmysle §
156 ods.4 v spojení s § 167 ods.1,2, § 168 ods.2 OSP), konštatujúc, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na dodatočnú nápravu zrejmej nesprávnosti, ktorej sa nedopustil súd, ale jeden z účastníkov

sporového konania, prostredníctvom opravného uznesenia podľa § 164 OSP, posúdiac v tejto časti
písomné podanie zo dňa 22.02.2008 v spojení s vyhlásením právneho zástupcu navrhovateľa v rade
2/ na pojednávaní dňa 24.6.2008 a potom i dňa 02.10.2012 ako procesný návrh navrhovateľa v rade
2/ na pripustenie zmeny - rozšírenie návrhu po čiastočnom obmedzení pôvodného návrhu v časti istiny
na sumu 470.283,- Sk (15.610,54 eur), o ktorom (čiastočným zastavením konania) už rozhodol súd,

uznesením č.k. 7C/49/2006-286 zo dňa 18.12.2012 pripustil zmenu návrhu navrhovateľa v rade 2/ - jeho
rozšírením na nárok o zaplatenie istiny 480.283,- Sk (15.942,47 eur) s 13 % ročným úrokom z omeškania
od 13.6.2003 do zaplatenia.

Po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaných procesných uznesení o čiastočnom zastavení konania

o návrhu navrhovateľa v rade 2/ a o pripustení zmien návrhov oboch navrhovateľov v čase vyhlásenia
tohto rozsudku je tak predmetom konania a rozhodovania okresného súdu v tejto veci návrh
navrhovateľa v rade 1/ proti odporcom v rade 1/ a 2/ o náhradu škody vo výške 64.945,- Sk (2.155,78
eur) so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.800,- Sk (424,88 eur) od 23.8.2003 do zaplatenia,
zo sumy 5.009,- Sk (166,27 eur) od 13.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 29.640,- Sk (983,87 eur) od

12.5.2006 do zaplatenia, zo sumy 500,- Sk (16,60 eur) od 24.6.2003 do zaplatenia, zo sumy 196,- Sk
(6,51 eur) od 17.11.2004 do zaplatenia a zo sumy 16.800,- Sk (557,66 eur) od 13.02.2008 do zaplatenia
a navrhovateľa v rade 2/ o náhradu škody proti odporcom v rade 1/ a 2/ vo výške 480.283,- Sk (15.942,47
eur) s 13 % ročným úrokom z omeškania od 13.6.2003 do zaplatenia.

Súd vo veci samej medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 7C/49/2006 zo dňa 11. 4. 2013, rozhodol, že
základ nároku navrhovateľa v rade 1/ proti odporcom v rade 1/ a v rade 2/ spoločne a nerozdielne
na náhradu škody na zdraví z titulu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je
opodstatnený a základ nároku navrhovateľa v rade 2/ proti odporcovi v rade 1/ na náhradu vecnej škodyje opodstatnený. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/297/2013 zo dňa 22. 8. 2013 na základe
odvolania oboch procesných strán rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že súd 1. stupňa nerozhodol o všetkých nárokoch, uplatnených návrhom na začatie konania ako

i z dôvodu, že síce v situácii keď odporcovia v priebehu doterajšieho konania prakticky základ nároku
nespochybňujú a poukazujú len na nimi vznesenú námietku premlčania, nemá ani zvláštny význam
rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku, pokiaľ súd chcel v tomto štádiu
konania riešiť otázku premlčania, prichádzalo by do úvahy skôr rozhodnutie čiastočným rozsudkom.

III/ Vykonané dokazovanie:

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov na jednotlivých
pojednávaniach vo veci samej a účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi, najmä lekárske správy
zo svojej zdravotnej dokumentácie a potvrdenia o zdravotnom stave z obdobia od 23.6.2003 -
03.02.2006, vrátane lekárskeho vyjadrenia z 01.7.2003 (podaného pre potreby trestného konania),

bodové ohodnotenie úrazu zo dňa 11.5.2006, vyhotovené T.. Y. T. Z. B. Ž., navrhovateľom v rade 1/
vyžiadaný znalecký posudok znalca T.. Š. U. č. 2/2008 z 12.02.2008 - vo veci poškodenia zdravia
navrhovateľa v rade 1/, spolu s vyúčtovaním o nákladoch posudku z 12.02.2008, čestné vyhlásenie
navrhovateľa v rade 1/ z 22.02.2008 k rozsahu a výške škody na osobných veciach. Navrhovateľ v
rade 2/ predložil súdu v priebehu konania výpis zo svojho účtu zo dňa 09.10.2006 - o prijatí platby

3.641,94 € (109.717,- Sk) od Komunálnej poisťovne, a.s. a fotokópie časopisu Auto magazín č. 12/2003,
VI. ročník, listy zo dňa 03.8.2006 a 04.10.2006 (vo veci požadovaných dokladov k likvidácii poistnej
udalosti vedľajším účastníkom), súhrnný doklad o likvidácii predmetnej poistnej udalosti a výpočte
poistného plnenia Komunálnou poisťovňou, a.s. z havarijného poistenia navrhovateľa v rade 2/, písomné
oznámenie navrhovateľa v rade 2/ Komunálnej poisťovni, a.s. zo dňa 21.6.2003 o vzniku škodovej

udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla. Súd prečítal správu Komunálnej poisťovne, a.s.
spolu s predloženými dokladmi. Na pojednávaní dňa 24.6.2008 súd dokazovanie doplnil výsluchom
znalca z odboru cestnej dopravy N.. O. k obsahu jeho znaleckého posudku č. 30/2003, ktorý podal
v trestnom konaní, ako aj k dôvodom jeho neskoršej zmeny pri výsluchu v trestnom konaní dňa
03.11.2003, v dôsledku zmeny výpovede jediného svedka nehody (ktorý neskôr opäť zmenil výpoveď,

čo vyvolalo ďalšie posudzovanie prostredníctvom odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity). Osobitne súd sústredil pozornosť na dokazovanie vykonané oboznámením pre
posúdenie prejednávanej veci podstatného obsahu pripojeného spisu z trestného konania vedeného vo
veci trestnoprávnej zodpovednosti za predmetnú dopravnú nehodu (pod sp. zn. OR PZ Čadca ČVS:
ORP-268/OVK-CA-2008).

IV/ Skutkové a právne závery súdu vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom

Všeobecne k aplikovanej právnej úprave o zodpovednosti za škodu

Súd na posúdenie základu uplatnených nárokov navrhovateľov proti odporcom na vykonaným
dokazovaním zistený skutkový stav veci ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (§ 153 ods.1, § 154 ods.1
OSP) aplikoval ako rozhodnú hmotnoprávnu úpravu ustanovenia šiestej časti zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), osobitne potom ust. §§ 427 až
431 Obč. zák. o podmienkach osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov, v spojení s ust. § 420 Obč. zák. o podmienkach všeobecnej zodpovednosti za škodu a
spoločnými ust. §§ 438 až 440 Obč. zák. o spoločnej zodpovednosti a ust. § 441 Obč. zák. o zavinení
poškodeného, ďalej (keďže ide o prípad škody s pôvodom v cestnej premávke) primerane s použitím
ustanovení v čase dopravnej nehody účinného osobitného zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (v tomto
prípade motorových vozidiel v cestnej premávke) v ust. §§ 427 - 431 Obč. zák. je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 Obč. zák.
vyžaduje preukázanie: 1/ udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (tzv.

škodová udalosť), 2/ vzniku škody a 3/ príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody.
Podmienky zbavenia sa zodpovednosti prevádzateľom (liberácia) sú uvedené v ust. § 428 Obč. zák. a
vo vzťahu k zavineniu poškodeného tiež v ust. § 441 Obč. zák.Objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 ods.2
Obč. zák. popri osobách vykonávajúcich dopravu postihuje i tzv. iných prevádzateľov dopravného
prostriedku, za ktorých treba považovať osoby s právnou i faktickou možnosťou disponovať s dopravným

prostriedkom a užívať ho (predovšetkým pôjde o vlastníka, alebo iného oprávneného držiteľa, pričom
prípadný nedostatok zápisu v príslušnej evidencii nie je z tohto hľadiska rozhodujúci).

Zodpovednosť vodiča (ktorý viedol vozidlo, ktorého prevádzkou vznikla škoda, v čase škodovej udalosti)
namiesto prevádzateľa, alebo popri prevádzateľovi prichádza do úvahy vtedy, ak vodič je odlišným

subjektom od prevádzateľa a súčasne nejde o zamestnanca prevádzateľa (§ 420 ods.2 Obč. zák.),
pričom takáto zodpovednosť vodiča je na rozdiel od prevádzateľa založená na zásadách všeobecnej
zodpovednosti za zavinenie podľa § 420 Obč. zák. (k tomu súd odkazuje i na závery v judikovanom
rozhodnutí č. R 29/1979).

Prevádzateľ, ktorý požičia svoje vozidlo inej osobe, zostáva v zásade osobou objektívne zodpovednou

za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky podľa § 427 Obč. zák. (k tomu i R 70/1969),
pretože v takomto prípade nie sú splnené podmienky výlučnej zodpovednosti vodiča ako inej osoby,
odlišnej od prevádzateľa, podľa § 430 Obč. zák. (vodič neužíval vozidlo bez vedomia a proti vôli
prevádzateľa a ani v dôsledku nedbanlivosti prevádzateľa). Objektívna zodpovednosť prevádzateľa
podľa § 427 Obč. zák. za splnenia vyššie uvedených predpokladov zároveň nevylučuje súbežnú

solidárnu zodpovednosť vodiča titulom všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ods.1 Obč. zák., spolu s
prevádzateľom (§ 438 ods.1 Obč. zák., R 3/1984, R 29/1979).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov pri strete viacerých prevádzok
(viacerých prevádzateľov) a ich vzájomné vyporiadanie upravuje ust. § 431 Obč. zák. (v spojení s

§ 153 ods.2 OSP), nadväzujúc na právnu úpravu objektívnej zodpovednosti prevádzateľov v ust. §§
427, 428 Obč. zák. - výlučne však pri posudzovaní škody, ktorá vznikla prevádzateľom; toto zákonné
ustanovenie sa preto netýka posúdenia podmienok zodpovednosti za škodu vzniknutú tretím osobám
(napr. spolujazdcovi), vo vzťahu ku ktorým zodpovedajú prevádzatelia objektívne podľa § 427 Obč. zák.,
podľa miery svojej účasti na spôsobení škody, ktorá závisí na rozhodujúcich okolnostiach, ktoré viedli

ku škode, posudzovaných spravidla najmä podľa zistení a záverov príslušných orgánov vyšetrujúcich
dopravnú nehodu z hľadiska pravidiel cestnej premávky (k tomu R 3/1984, tiež právne závery vyslovené
v uznesení NS ČR sp. zn. 25 Cdo 238/2002 z 09.9.2003, alebo v rozsudku NS ČR sp. zn. 25 Cdo
974/2002 z 28.5.2003).

K podmienkam zodpovednosti odporcu v rade 1/ a odporcu v rade 2/ za škodu

Z pripojeného spisu vo veci vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody zo dňa 13.6.2003, vedeného OR
PZ Martin ČVS: ORP-730/OVK-MT-2009 (pôvodne začatej OR PZ Čadca pod ČVS: ORP-364/10-2003)
súd zistil, že policajný orgán najskôr uznesením ČVS: ORP-34/2003 zo dňa 19.7.2006 podľa § 206 ods.1

Tr. poriadku začal trestné stíhanie proti odporcovi v rade 1/ pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
223 Tr. zákona a neskôr (po viacnásobnom zrušení rozhodnutí policajného orgánu) uznesením ČVS:
ORP-268/OVK-CA-2008 zo dňa 09.6.2008 vyšetrovateľ podľa § 199 ods.1 a § 206 ods.1 Tr. poriadku
začal trestné stíhanie proti odporcovi v rade 1/, ako obvinenému pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 224 ods.1, ods.2 Tr. zákona, účinného do 31.12.2005 - ako vodičovi osobného motorového vozidla

zn. S. E. L., Q.. Č.. S. XXXAO, ktorého majiteľom v čase dopravnej nehody dňa 13.6.2003 bol odporca
v rade 2/, konštatujúc v skutkovej vete výroku cit. uznesenia, že odporca v rade 1/ ako vodič „porušil
svojim konaním ust. § 19 ods.1 zák. č. 315/1996 Z.z. a to tým, že ohrozil vodiča vozidla zn. P. L., idúceho
po hlavnej ceste, ktorému náhle vytvoril prekážku vojdením svojim vozidlom do jazdnej dráhy, pričom
vodič P. L. bol nútený na túto zmenu reagovať vybočením zo svojho jazdného pruhu doľava, následkom

čoho na mokrej ceste pri vyrovnávaní kolízneho stavu dostal šmyk a narazil do zvodidla a železného
zábradlia mosta“ - s odvolaním sa pritom na závery znaleckého posudku č. 17/2006, vypracovaného
ÚSI ŽU v Žiline; Krajská prokuratúra Žilina uznesením č.k. 1 KPt 581/04-31 zo dňa 17.10.2008 sťažnosť
odporcu v rade 1/ ako obvineného proti cit. uzneseniu vyšetrovateľa zamietla ako nedôvodnú (vo vzťahu
k zavineniu odporcu v rade 1/ ako vodiča okrem iného najmä zdôrazňujúc záver cit. znaleckého posudku

ÚSI ŽU v Žiline č. 17/2006, korešpondujúci s rovnakým záverom predchádzajúceho znalca N.. P. O. s
tým, že pokiaľ ten svoje závery zmenil pri ústnom doplnení v prospech odporcu v rade 1/ so zreteľom na
zmenu výpovede svedka nehody Y. H., irelevantnosť takejto zmeny, vrátane technickej neprijateľnosti
je náležite vyhodnotená v odbornom vyjadrení ÚSI ŽU v Žiline č. 16/OV/2004). Uznesením č.k. Pv952/03-195 zo dňa 13.10.2009 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2009) Okresná prokuratúra
Čadca rozhodla o zastavení trestného stíhania v predmetnej veci proti obvinenému odporcovi v rade
1/, pre jeho neprípustnosť podľa § 215 ods.1 písm. d) s poukazom na § 9 ods.1 písm. a) Tr. poriadku

(vzhľadom na premlčanie trestného stíhania po tom, ako došlo na základe znaleckých posúdení z
odboru zdravotníctva k prekvalifikovaniu skutku na trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zákona
účinného do 31.12.2005, s nižšou trestnou sadzbou a odlišnou premlčacou dobou).

K rozsahu viazanosti súdu, prejednávajúcemu túto občianskoprávnu vec, citovaným právoplatným

rozhodnutím Okresnej prokuratúry Čadca o zastavení trestného stíhania v trestnej veci vedenej proti
odporcovi v rade 1/, v zmysle cit. ust. § 135 ods.1, ods.2 OSP súd odkazuje na účel citovaného
procesného ustanovenia a jeho systematické zaradenie v OSP (v druhej hlave tretej časti - o dokazovaní
a hodnotení dôkazov), umožňujúceho civilnému súdu vychádzať z právoplatného rozhodnutia iného
príslušného orgánu, jeho záverov založených na vykonanom dokazovaní v inom konaní a v prípade ak
ide o trestné konanie, zaväzujúce civilný súd právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu v trestnom

konaní „o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal“ (§ 135 ods.1 tretia veta OSP).

Z hľadiska účelu citovaného procesného ustanovenia § 135 ods.1 OSP a osobitne vo vzťahu k predmetu
sporu v prejednávanej veci a účelu cit. hmotnoprávnej úpravy o podmienkach zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov - i keď civilný súd cit. rozhodnutím okresnej prokuratúry
o zastavení konania nie je viazaný, vyššie citované procesné ustanovenia súdu nebránia, aby vychádzal
z výsledkov a hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania v trestnom konaní, najmä ak z nich je
nepochybné, že bol spáchaný skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, inak napĺňajúci všetky
znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona i

to, kto ho spáchal, hoci z určitého, v Trestnom zákone a Trestnom poriadku vymedzeného dôvodu voči
takémuto páchateľovi nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť.

Preto súd, pre potreby rozhodnutia v tejto občianskoprávnej veci a posúdení zodpovednosti
zúčastnených osôb na vzniku predmetnej dopravnej nehody dňa 13.6.2003 vychádzal z vyššie

citovaných záverov orgánov činných v trestnom konaní (dokazovaním vykonaným v priebehu tohto
občianskoprávneho sporového konania podľa návrhov strán sporu nebol preukázaný opak), na základe
ktorých viedli trestné stíhanie proti odporcovi v rade 1/ až do jeho zastavenia dňa 03.11.2009 v dôsledku
premlčania trestného stíhania.

Zároveň súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní. Zo
znaleckého posudku č. 17/2006 vypracovaného Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho
inžinierstva vyplýva, že z technického hľadiska nie je možné preukázať, či vozidlo Citroen vošlo do
jazdnej dráhy vozidla P. L., alebo nie. Vodič Č. prešiel s vozidlom P. L. do protismeru a pri vracaní
sa do svojho pruhu dostal šmyk. Z technického hľadiska je najprijateľnejšie, že tak urobil na základe

reakcie na vojdenie vozidla S. do jeho jazdnej dráhy. Keďže ide o tzv. nepriamu zrážku, z technického
hľadiska vojdenie vozidla S. nie je možné preukázať ale iba určiť, či bolo technicky prijateľné. Po
vyhodnotení všetkých výpovedí z technického hľadiska je možné konštatovať, že z technického hľadiska
je temer isté, že vozidlo S. vošlo do jazdnej dráhy vozidla P. L., ak teda vodič Č. reagoval na vozidlo S.,
potom jeho technika jazdy bola správna, aj jeho reakciu je možné hodnotiť ako správnu. Na vozidlo S.

reagoval včas a z technického hľadiska mu nemožno nič vytknúť. Vozidlu P. L. nedal prednosť v jazde a
vytvoril mu prekážku náhlu. Technika jeho jazdy nebola správna a bola s najväčšou pravdepodobnosťou
vzniku dopravnej nehody. K dopravnej nehode došlo s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že vodič Š.
vošiel s vozidlom S. do jazdnej dráhy vozidla P. L., vodič Č.ý na toto vojdenie reagoval tak, že vybočil
doľava a pri vracaní sa do pravého jazdného pruhu dostal šmyk, počas ktorého narazil do zvodidiel

vpravo. Aj keď nedošlo k priamej zrážke vozidiel P. L. H. S., celkový priebeh nehody a zanechané
stopy jednoznačne nasvedčujú tomu, že S. vošiel do jazdnej dráhy vozidla P. L.. Z technického hľadiska
najpravdepodobnejšou príčinou dopravnej nehody bolo to, že vozidlo S. nedalo prednosť vozidlu P. L.
pri vychádzaní na hlavú cestu. Zo všetkých zdokumentovaných stôp a výpovedí je možné konštatovať,
že s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou nehody bolo nedanie prednosti v jazde vodičom Š.. Súd

zároveň poukazuje i na znalecký posudok č. 30/2003 vypracovaný Ing. Vladimírom Trnkom, z ktorého
záverov vyplýva, že vodič osobného motorového vozidla továrenskej značky S. začal vchádzať z
vjazdového pruhu do jazdnej dráhy vodičovi vozidla P. L.. Technika jazdy vodiča vozidla S. nebola
správna. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávnatechnika jazdy vodiča osobného motorového vozidla továrenskej značky S.. Hoci znalec N.. P. O.
následne pri výsluchu dňa 3. 11. 2003 po prečítaní a naštudovaní zápisnice o výsluchu svedka Jozefa
H. (ktorý zmenil svoju pôvodnú výpoveď) zmenil závery posudku v tom zmysle, že príčinou dopravnej

nehody z technického hľadiska bol nesprávny spôsob jazdy vodiča osobného motorového vozidla L.,
túto svoju výpoveď pri výsluchu pred policajným orgánom dňa 13. 5. 2004 a po oboznámení sa s
odborným vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva Žilina z 20. 4. 2004 vyvrátil a skonštatoval, že platia
závery znaleckého posudku, ktorý vypracoval v pôvodnej verzii, t. j. že príčinou dopravnej nehody z
technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla značky S.

a trval ďalej na záveroch uvedených v znaleckom posudku č. 30/2003. Z odborného vyjadrenia č. 16/
OV/2004 Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva, zo dňa 20. 4. 2004 vyplýva, že po
preštudovaní znaleckého posudku N.. P. O. je možné konštatovať, že tento posudok je z technického
hľadiska v podstate správny. Z technického hľadiska je však nesprávne, že jednou krátkou výpoveďou
úplne zmenil závery svojho písomne podaného posudku. Z technického hľadiska je potrebné zaoberať
sa výpoveďou svedka H., ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 8. 3. 2003 popisuje priebeh dopravnej nehody

tak, že vodič vozidla S. sa rozhodol zmeniť smer jazdy sprava doľava a vodič vozidla P. L. začal prudko
brzdiť, pričom sa dostal do šmyku. Ten istý svedok dňa 24. 10. 2003 popisuje priebeh nehody úplne
ináč a je potrebné konštatovať, že vzdialenosti, rýchlosti a časy v tejto výpovedi sú z technického
hľadiskaneprijateľné.ZtechnickéhohľadiskajedruhávýpoveďsvedkaH.neprijateľná.Najprijateľnejším
priebehom dopravnej nehody sa javí výpoveď vodiča Y. Č. a výpoveď svedka H. zo dňa 8. 8. 2003.

Samotná skutočnosť, na ktorú poukazovali odporcovia, že odporca v rade 1/ nebol v trestnom konaní
právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu a právoplatne odsúdený za tento trestný čin, nie
je právne relevantná, nakoľko v prípade akceptácie tejto argumentácie by nikdy nebolo možné uplatniť
nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní spôsobenej trestným činom, pokiaľ by nedošlo

k odsudzujúcemu rozhodnutiu v trestnom konaní. V každom štádiu trestného konania orgány činné v
trestnom konaní zisťujú okrem iného i či sa skutok stal, či je trestným činom a kto tento skutok spáchal.
V danom prípade bolo v trestnom konaní trestné stíhanie obvineného Y. Č. zastavené z dôvodu, že je
nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Rovnako i voči neskôr obvinenému odporcovi v rade 1/
bolo trestné stíhanie zastavené, avšak z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné (uplynula 3-ročná

premlčacia doba) a nie z dôvodu tak, ako to bolo v prípade Y. Č., že by bolo nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený. Pokiaľ teda odporca v rade 1/ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin ublíženia
na zdraví, neznamená to, že nenesie občianskoprávnu zodpovednosť na náhradu škody, ktorá bola
spôsobená navrhovateľom v dôsledku jeho protiprávneho konania.

Súd,takistosodvolanímsanazisteniaorgánovčinnýchvtrestnomkonanídodáva,ževčasepredmetnej
dopravnej nehody odporca v rade 2/ bol vlastníkom motorového vozidla zn. S. E. L., Q.. Č.. S. XXXAO,
vedeného odporcom v rade 1/ s vedomím a súhlasom odporcu v rade 2/ ako vlastníka vozidla a
navrhovateľ v rade 2/ bol vlastníkom poškodeného vozidla zn. P. L. XB, Q.. Č.. Z. XXXBC, ktoré v čase
nehody viedol ako vodič jeho zamestnanec Y. Č. a navrhovateľ v rade 1/, súčasne konateľ navrhovateľa

v rade 2/ sa v tomto vozidle viezol ako spolujazdec (uvedené skutočnosti neboli v zmysle § 120 ods.3
OSP medzi účastníkmi sporné).

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových záverov o okolnostiach dopravnej nehody zo dňa
13.6.2003 ako škodovej udalosti, vrátane dokumentovania škody spôsobenej dotknutým účastníkom

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, súd konštatuje, že sú splnené podmienky objektívnej
zodpovednosti odporcu v rade 2/ ako prevádzateľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda, podľa §§ 427 ods.2 a nasl. Obč. zák. a súčasne spoločne a nerozdielne s ním
i podmienky všeobecnej zodpovednosti odporcu v rade 1/ ako vodiča, podľa § 420 ods.1 Obč. zák.
(za porušenie dôležitej právnej povinnosti vodiča, vyplývajúcej z vtedajšej osobitnej právnej úpravy

- cit. § 19 ods.1 zák. č. 315/1996 Z.z.) v spojení s ust. § 438 ods.1 Obč. zák. Pritom súd nezistil,
vychádzajúc zo zistení orgánov činných v trestnom konaní, vrátane znaleckých posudkov, žiadne
skutočnosti nasvedčujúce možnej úplnej alebo čiastočnej liberácie odporcu v rade 2/ ako prevádzateľa
v zmysle § 428 Obč. zák., ani odporcu v rade 1/ ako vodiča v zmysle § 420 ods.3 Obč. zák. i v spojení
na ust. § 441 Obč. zák. (o spoluzodpovednosti poškodených) resp. v prípade oboch prevádzateľov

motorových vozidiel, ku ktorých stretu došlo ani podmienky nasvedčujúce prijatie záveru o čo i čiastočnej
spoluzodpovednosti navrhovateľa v rade 2/ vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ v zmysle § 431 Obč. zák.

Námietka premlčania práva na náhradu škody spôsobenej na veciach a na zdraví.Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia

veta Obč. zák.). Obč. zák. v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a
objektívnu (§ 106 ods. 2 Obč. zák.). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plyne druhá premlčacia
doba. Obč. zák. viaže premlčanie práva na náhradu škodu uplynutím subjektívnej 2 ročnej premlčacej
doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj

na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi, a k jeho vedomosti o škode.

Námietka premlčania, vznesená v priebehu konania v tejto občianskoprávnej veci obomi odporcami
podľa ust. § 106 ods.1 Obč. zák., je námietkou proti jednotlivým nárokom oboch navrhovateľov - v

prípade navrhovateľa v rade 1/ spôsobenej na veciach a na zdraví, v prípade navrhovateľa v rade
2/ na veciach (poškodením motorového vozidla), uplatneným podľa tvrdenia odporcov už po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby - ktorá začína plynúť odo dňa, keď:
1/ sa poškodený dozvie o škode a
2/ o tom, kto za ňu zodpovedá,

pričom pre začatie plynutia premlčacej doby zákon v cit. ustanovení výslovne vyžaduje, aby boli splnené
obe vyššie uvedené podmienky. Súd dodáva, že v prípade škody na zdraví zákon v ust. § 106 ods.2
Obč. zák. lehotu na uplatnenie nároku formou objektívnej premlčacej doby neohraničuje.

Navrhovatelia proti námietke premlčania v predmetnej veci argumentovali predovšetkým tvrdením, že

ich vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu, bola viazaná na hodnotenie okolností a príčin predmetnej
dopravnej nehody zo dňa 13.6.2003 príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

Z vyššie označeného trestného spisu súd zistil, že vyšetrovateľ na základe oznámenia o dopravnej
nehode zo dňa 13.6.2003 a jeho následným doplnením uznesením zo dňa 23.6.2003 začal trestné

stíhanie vo veci (pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zákona) a nasledujúcim uznesením
ČVS:OÚJP-364/10-03zodňa20.11.2003vzniesolobvinenievpredmetnejtrestnejveci,užzospáchania
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 a 2 Tr. zákona ako obvinenému Jánovi Červenému,
tzn. vodičovi, ktorý v čase nehody viedol motorové vozidlo patriace navrhovateľovi v rade 2/, s odvolaním
sa na závery znaleckého posudku ustanoveného znalca z odboru cestnej dopravy N.. O. č. 30/2003

z 30.9.2003; Okresná prokuratúra Čadca uznesením č.k. Pv 952/03-24 zo dňa 20.01.2004 sťažnosť
obvineného proti cit. uzneseniu vyšetrovateľa zamietla ako nedôvodnú, stotožňujúc sa so závermi
vyšetrovateľa. Vo vysvetlení k záverom svojho posudku dňa 13.5.2004 vo vzťahu k svedeckej výpovedi
svedka Amricha zo dňa 24.10.2003 a k záverom odborného vyjadrenia ÚSI ŽU v Žiline č. 16/OV/2004
zo dňa 20.4.2004 znalec naďalej zotrval na záveroch svojho cit. posudku, súčasne nenamietajúc proti

záverom cit. odborného vyjadrenia s tým, že sám neskúmal technickú prijateľnosť nehodového deja
opísaného v predmetnej svedeckej výpovedi. Na tom základe vyšetrovateľ nariadil ďalšie znalecké
dokazovanie, zavŕšené už vyššie citovaným znaleckým posudkom ustanoveného znalca ÚSI ŽU v Žiline
č. 17/2006 zo dňa 28.01.2006, v ktorom konštatoval, že „s najväčšou pravdepodobnosťou príčinou
nehody bolo nedanie prednosti v jazde vodičom Š.“. Na uvedenom skutkovom základe potom Okresná

prokuratúra Čadca uznesením č.k. Pv 952/03-82 zo dňa 16.3.2006 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.5.2006) zastavila trestné stíhanie proti obvinenému Jánovi Červenému podľa § 215 ods.1 písm. c)
Tr. poriadku, konštatujúc, že je nepochybné, že nespáchal skutok, pre ktorý bol obvinený. Nasledujúcim,
už skôr citovaným uznesením ČVS: ORP-34/2003 zo dňa 19.7.2006 vyšetrovateľ podľa § 206 ods.1 Tr.
poriadku začal v predmetnej veci trestné stíhanie proti odporcovi v rade 1/ pre trestný čin ublíženia na

zdraví podľa § 223 Tr. zákona, pokračujúc v jeho trestnom stíhaní, ako je vyššie uvedené.

Jestvujúce komentáre Občianskeho zákonníka sa zhodujú - pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby, viazaného na subjektívnu podmienku vedomosti poškodeného o škodea škodcovi, že je potrebné pritom vychádzať z preukázanej a nie len predpokladanej vedomosti
poškodeného, rozumejú tým však najmä vedomosť o prvej podmienke podľa ust. § 106 ods.1 Obč.
zák. (o konkrétnej škode, jej rozsahu). V prípade nadobudnutia vedomosti o osobe škodcu, ak ide o

škodu spôsobenú takým protiprávnym konaním, ktoré je predmetom trestného konania, na jednej strane
- bez ohľadu na zásadu prezumpcie neviny obvineného v trestnom konaní a jeho zodpovednosti podľa
Trestného zákona - je potrebné mať na zreteli, že zodpovednosť za škodu je inštitútom občianskeho
práva a táto zodpovednosť podľa predpisov občianskeho práva hmotného nie je vždy nevyhnutne
spojená so súčasnou zodpovednosťou podľa predpisov trestného práva hmotného, na strane druhej

však na preukázanie takejto vedomosti o osobe škodcu nepostačuje samo osebe subjektívne
presvedčenie poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ale toto musí byť založené i na objektívnych
skutočnostiach. V prípade dopravnej nehody názor vyslovený príslušným orgánom činným v trestnom
konaní v rámci objasňovania a vyšetrovania dopravnej nehody, disponujúcim procesnými prostriedkami
na zabezpečenie získania všetkých potrebných dôkazov, vrátane odborných stanovísk znalcov, podľa
názoru súdu nepochybne nad subjektívnym názorom poškodeného jednoznačne prevažuje - a to bez

ohľadu na to, že sa neskôr (v konkrétnej trestnej veci na základe iných znaleckých záverov) preukáže
opak. Navrhovatelia, hoci subjektívne bezprostredne po nehode v oznámení poisťovni označili odporcu
v rade 2/ ako prevádzkovateľa (a súčasne i vodiča) vozidla zodpovedného za nehodu, prirodzene
neuplatnilinároknanáhraduškodyvočiodporcomvobčiansko-právnomkonanískôr,keďorgányčinnév
trestnom konaní relevantným postupom a po zabezpečení relevantných podkladov, vrátane znaleckého

posudku, vec posúdili odlišne a označili (i formálne, vznesením obvinenia) za osobu zodpovednú
za vznik škody vodiča navrhovateľa v rade 2/ a tým súčasne i vozidlo, ktorého prevádzkovateľom
bol navrhovateľ v rade 2/ ako vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, ale tak urobili,
podaním návrhu v tejto občianskoprávnej veci na súde dňa 13.6.2006 až po právoplatnom zastavení
trestného stíhania proti obvinenému Y. Č., ktoré, ako už je uvedené, bolo zastavené na základe záverov

znaleckého posudku ÚSI ŽU v Žiline č. 17/2006 zo dňa 28.01.2006, v ktorom znalecký ústav označil
ako osobu, ktorá nedaním prednosti v jazde podľa predpisov v cestnej premávke spôsobila dopravnú
nehodu, odporcu v rade 1/.

Súd má zato, že zákonné podmienky pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods.

1 Obč. zák. navrhovateľom v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ ako osobe zodpovednej za
škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. (za zavinenie) a rovnako i vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ ako
osobe zodpovednej za škodu podľa § 427 Obč. zák. začala plynúť najskôr dňom podania znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 17/206 zo dňa 28. 1. 2006 z ktorého
záverov vyplynulo, že práve odporca v rade 1/ spôsobil dopravnú nehodu nedaním prednosti v jazde

podľa predpisov o cestnej premávke. Vtedy mohli získať informácie, na základe ktorých si mohli urobiť
úsudok o osobe konkrétneho škodcu, vtedy subjektívny pocit poškodeného bol podporený i objektívnymi
okolnosťami. Poškodený ako strana v trestnom konaní, mal právo nahliadnuť do trestného spisu v
priebehu trestného konania a oboznámiť sa s týmto znaleckým posudkom a jeho závermi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v čase uplatnenia návrhu obomi navrhovateľmi v tejto veci na súde
dňa 13. 6. 2006 tak navrhovateľom vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ ako vodičovi a k odporcovi v rade 2/
ako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla S., ktorým bola spôsobená škoda navrhovateľom,
neuplynula subjektívna 2-ročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ na náhradu škody a rovnako
ani objektívna 3-ročná premlčacia doba (vzťahujúca sa k nárokom na náhradu vecnej škody) podľa §

106 ods. 2 Obč. zák..

K jednotlivým čiastkovým nárokom na náhradu škody navrhovateľov v rade 1/ a 2/.

Navrhovateľ v rade 1/ si uplatnil nárok na náhradu vecnej škody vo výške 591,15 € tvrdiac, že pri

dopravnej nehode mu boli poškodené slnečné okuliare RAY-BAN, tričko, nohavice, strieborná retiazka,
hodinky Dox spolu vo výške 424,88 € (12 800,- Sk), z toho náklady na opravu časti náramku a
sklíčka predstavujú pri retiazke 33,19 € (1000,- Sk) a pri hodinkách 66,39 € (2000,- Sk). Vzhľadom
k tomu, že doklady o oprave neboli archivované, ako dôkaz vynaložených finančných prostriedkov,
pripojil svoje čestné vyhlásenie zo dňa 22. 2. 2008, v ktorom uviedol pri jednotlivých poškodených

veciach rok ich nadobudnutia, nadobúdaciu hodnotu a zostatkovú hodnotu, pričom v konaní si uplatnil
celkovú zostatkovú hodnotu uvedených poškodených vecí vo výške 424,88 €. Predmetné čestné
vyhlásenie, ktoré vyhotovil sám navrhovateľ v rade 1/ nie je relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval,
že navrhovateľovi v rade 1/ vznikla vecná škoda v uplatnenej výške. Predmetné čestné vyhlásenievystavené samotným navrhovateľom v rade 1/ nemá dôkaznú silu a objektívne nepreukazuje, že
navrhovateľovi v rade 1/ bola v dôsledku poškodenia veci, ktoré mal v čase dopravnej nehody na
sebe spôsobená škoda v ním vyčíslenej výške. Navrhovateľ nepredložil žiadne ďalšie dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, ohľadom vzniknutej škody na veciach, hoci v konaní nesie dôkazné
bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností. Nakoľko súd nemal preukázané, že navrhovateľovi
v rade 1/ vznikla škoda na uvedených veciach v uplatnenej výške, považoval súd nárok navrhovateľa
v tejto časti za nedôvodný. Navrhovateľ v rade 1/ si zároveň uplatnil titulom vecnej škody i sumu
166,27 € (5 009,- Sk), ktorú vynaložil v súvislosti so zabezpečením znaleckého posudku na bolestné a

sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktorý zaplatil uvedenú sumu. Ide o znalecký posudok č. 2/2008
vypracovaný znalcom T.. Š. U.. Pokiaľ si navrhovateľ dal vyhotoviť znalecký posudok na bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia v priebehu súdneho konania, v danom prípade nejde o vecnú
škodu, ktorá mu bola spôsobená dopravnou nehodou, ale ide o trovy konania v zmysle § 137 OSP
- trovy dôkazov, nakoľko predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v priebehu súdneho konania
a predložený ako dôkaz na preukázanie uplatneného nároku na bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Preto považoval súd nárok navrhovateľa v rade 1/ v tejto časti za nedôvodný.

Navrhovateľ v rade 1/ si zároveň uplatnil liečebné náklady v sume 23,10 €, ktoré pozostávajú z náhrady
za 10 dní pobytu v nemocnici pri dennej taxe 1,66 € (60 Sk), ktorú sumu zaplatil v čase prepúšťania
z nemocnice a zo sumy 6,51 € (196,- Sk) za náhradu cestovného na kontroly v termínoch dňa 1. 7.

2003, 30. 7. 2003, 19. 8. 2003, 22. 8. 2003, 16. 9. 2003, 5. 10. 2004, 13. 10. 2004 a 25. 10. 2004.
Navrhovateľ vynaloženie týchto nákladov relevantným spôsobom v priebehu konania nepreukázal.
Nepredložil súdu žiaden dôkaz, že za hospitalizáciu v nemocnici v čase od 13. 6. 2003 do 23. 6.
2003 uhradil sumu 16,60 €. Ohľadom uplatnenej sumy na náhradu cestovného na lekárske kontroly vo
výške 6,51 €, predložil časť zdravotnej dokumentácie, z ktorej vyplýva len to, že v uvedených termínoch

bol na lekárskych vyšetreniach. Navrhovateľ neuviedol, akým dopravným prostriedkom na predmetné
vyšetrenia sa dopravoval, bližšie nešpecifikoval z čoho pozostáva uplatnená suma 6,51 €, aké náklady
na cestovné vynaložil na každé lekárske vyšetrenie zvlášť, taktiež nepredložil žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by preukázal, že v súvislosti s uvedenými lekárskymi kontrolami vynaložil finančné prostriedky na
cestovné v uplatnenej výške a taktiež súd nemal preukázané, či predmetné lekárske kontroly sa týkali

zdravotného stavu v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
považoval súd nárok navrhovateľa na náhradu škody titulom liečebných nákladov za nedôvodný,
nakoľko nebol v priebehu súdneho konania preukázaný.

Navrhovateľ v rade 1/ si taktiež uplatnil nárok na bolestné vo výške 983,87 € (29 640,- Sk) a sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 557,66 € (16 800,- Sk). Poukázal pritom na znalecký posudok
č. 2/2008 vypracovaný znalcom T.. Š. U., podľa ktorého bolestné bolo ohodnotené na 494 bodov, čo
pri náhrade 1,99 € (60,- Sk) za jeden bod predstavuje uplatnenú sumu náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 280 bodov. Odporcovia rozporovali závery znaleckého
posudku znalca T.. Š. U. s poukazom na znalecký posudok T.. Y. O., ako i znalecký posudok T.. K. V.,

ktoré boli vypracované v trestnom konaní i s poukazom na to, že T.. Y. O. bol pribratý v rámci trestného
konania ako kontrolný znalec a vyjadroval sa i k znaleckým posudkom oboch znalcov T.. K. V. H. T.. Š.
U., pričom znalec T.. Y. O. nemal zásadné výhrady voči záverom znalca T.. K. V., avšak mal výhrady vo
vzťahu k znaleckému posudku znalca T.. Š. U..
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že v trestnom konaní bol na základe uznesenia

policajného orgánu pribratý ako znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia - traumatológia T..
K.Š. V., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 50/2003, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v rade 1/
pri dopravnej nehode utrpel tieto poranenia: zlomeninu čelovej kosti vľavo, zasahujúcu až na spodinu
lebečnú v jej prednej jame, otras mozgu, nalomenie špičky nosových kostí, tržnú ranu ľavej ušnice
zozadu, tržnú ranu vo vchode do pravého nosového prieduchu, tržnú radu hornej pery zvnútra dutiny

ústnej, plošnú kožnú dierku v oblasti pravého nadpliecka až pravej kľúčnej kosti. Poranenia, ktoré
poškodený utrpel, z lekárskeho hľadiska možno klasifikovať ako ľahké ublíženie na zdraví. O tom,
či poranenia, ktoré poškodený utrpel, zanechali hodnotiteľné trvalé následky, sa zodpovedne možno
vyjadriť až 1 rok od skončenia liečenia, čo je doba potrebná na ich ustálenie. Súčasná porucha zdravia
trvala v stanovenej dobe liečenia a to od 13. 6. - 25. 7. 2003. Následne v trestnom konaní podal

navrhovateľ v rade 1/ podnet pre trestné stíhanie odporcu v rade 1/ a zároveň predložil znalecký
posudok č. 2/2008 znalca T.. Š. U. (ktorý bol rovnako predložený i v tomto súdnom konaní) znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, z ktorého vyplýva, že obvyklá doba PN a liečby
pri zraneniach, ktoré utrpel poškodený je 3 mesiace. Z medicínsko-zdravotníckeho hľadiska sa jednáo ťažké zranenie, nakoľko u neho došlo k výraznému narušeniu telesnej integrity, k dlhodobejšiemu
a bolestivému spôsobu liečby a k trvalým následkom. Znalec ohodnotil bolestné na 247 bodov, ktoré
zvýšil o dvojnásobok základnej sadzby, t. j. na 494 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil

na 140 bodov, ktoré zvýšil o dvojnásobok, t. j. na 280 bodov. Následne bol v trestnom konaní
vypracovaný znalecký posudok č. 3/2009 znalcom T.. Y. O., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia chirurgia - traumatológia, ktorý sa vyjadril i k dvom predchádzajúcim znaleckým posudkom
T.. V.H. H. T.. U.. K znaleckému posudku, vypracovanému T.. K. V. nemal žiadne podstatné výhrady.
Naopak, k znaleckému posudku vypracovanému T.. Š. U. mal viaceré výhrady, napr. k dobe trvania

práceneschopnosti, klasifikácii poranenia ako ťažké poranenie, ďalej k tomu, že poranenia si vyžadovali
bolestivý spôsob liečby, že poranenia u poškodeného v oblasti tváre sú takého charakteru, žeby ich bolo
možné považovať za zohyzdenie, že porucha dýchania nosom je v príčinnej súvislosti so zranením, ktoré
poškodený utrpel pri dopravnej nehode, že poškodený po úraze trpí na postkomočný syndróm, ďalej
mal výhrady k hodnoteniu bolestného ako i k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšeniu
základného počtu bodov za bolesť na dvojnásobok, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, a

k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko k tomuto sťaženiu nedošlo. Súd pri určení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal práve zo
znaleckého posudku T.. Y. O., ktorého závery sú v podstate zhodné so závermi uvedenými v znaleckom
posudku T.. K. V. (v ktorom však nebolo vypracované bodové ohodnotenie), pričom znalec v znaleckom
posudku dostatočne a presvedčivo poukázal na nedostatky znaleckého posudku znalca T.. Š. U.. Súd

poukazuje i na to, že T.. Š.O. U. je zapísaný v zozname znalcov v odbore zdravotníctva a farmácie,
v odvetví ortopédie, ktoré zrejme nezodpovedá ako najkompetentnejšie skúmaným skutočnostiam -
charakteru a povahe zranení spôsobených pri dopravnej nehode a ich následkov, nakoľko ortopédia
predstavuje chirurgický odbor, ktorý sa zaoberá poruchami zdravia, týkajúcimi sa pohybového aparátu,
ich diagnostikou a liečbou. Naopak, traumatológia predstavuje chirurgické odvetvie, ktoré sa zaoberá

komplexnou liečbou poranení, i preto súd vychádzal práve zo znaleckého posudku vypracovaného
znalcom v danom odbore traumatológia ako odborníkom na stanovenie charakteru a povahy zranení
a ich následkov.
Znalec T.. Y. O. v znaleckom posudku ohodnotil bolesť, ktorú pri dopravnej nehode utrpel navrhovateľ v
rade 1/ spolu na 243,75 bodov. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť

sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod, čo predstavuje spolu sumu 14 625,- Sk, po prepočte konverzným
kurzom na platnú menu 485,46 €, ktorú sumu súd navrhovateľovi v rade 1/ priznal.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví poškodeného
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na naplnení jeho spoločenských úloh. Z predmetného

znaleckého posudku vyplýva, že poranenia, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa 13. 6.
2003 u poškodeného nezanechali následky takého charakteru, ktoré by u neho znižovali jeho uplatnenie
v spoločnosti a sťažovali by jeho uplatnenie v zamestnaní. Poranenia, ktoré poškodený utrpel znalec
kvalifikoval ako ľahké poranenia. V dôsledku poranení, ktoré poškodený utrpel pri dopravne nehode, nie
je obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a pri uplatnení sa v spoločnosti. Tento znalecký posudok

bol vypracovaný po viac ako 5 rokoch od dopravnej nehody a skončenia liečenia (dňa 19. 1. 2009),
kedy už možno povedať, že sú vzhľadom na dlhé časové obdobie ustálené prípadné trvalé následky.
Podľa záverov znaleckého posudku poranenia, ktoré navrhovateľ v rade 1/ utrpel pri dopravnej nehode
nezanechali na jeho zdraví následky takého charakteru, ktoré by u neho znižovali jeho uplatnenie v
spoločnosti a sťažovali by jeho uplatnenie v zamestnaní. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, nezanechali

u neho následky trvalého charakteru. Nakoľko súd nemal preukázané nepriaznivé následky pre životné
úkony navrhovateľa v rade 1/ na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo plnenie
jeho spoločenských úloh, považoval súd návrh navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia za nedôvodný.

Navrhovateľ v rade 2/ si uplatnil voči odporcom nárok na náhradu škody na motorovom vozidle vo výške
15 942,47 €. Pôvodne žiadal navrhovateľ v rade 2/ náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 19
916,35 € (600 000,- Sk) z dôvodu, že takéto boli ceny obdobných motorových vozidiel a obdobného
vybavenia v roku 2003. Z dôvodu poskytnutia poistného plnenia Komunálnou poisťovňou, a. s. dňa 9.
10. 2006 vo výške 3 641,94 € (9 717,- Sk) vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 4 305,82 € (129 717,-

Sk) späť a následne svoj nárok rozšíril na nárok o zaplatenie istiny 15 942,47 € (480 283,- Sk), o ktorých
procesných návrhoch navrhovateľa v rade 2/ súd v priebehu konania rozhodol, ako je uvedené vyššie
v odôvodnení rozhodnutia.Odporcovia ako i vedľajší účastník tvrdili, že Komunálna poisťovňa, a. s. zaplatila navrhovateľovi v
rade 2/ škodu na motorovom vozidle vo výške 7 286,40 € (219 510,- Sk) pričom táto poisťovacia
spoločnosť poistnú udalosť zlikvidovala ako totálnu škodu. Všeobecnú hodnotu motorového vozidla

určila na sumu 10 449,45 € (314 800,- Sk), hodnotu použiteľných zvyškov stanovila na sumu 5 779,56
€ (83 737,- Sk). Výška poistného plnenia poskytnutého navrhovateľovi v rade 2/ predstavuje rozdiel
medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla a hodnotou jeho použiteľných zvyškov po odrátaní
spoluúčasti navrhovateľa v rade 2/, ktorá bola dohodnutá na 5%.
Na základe žiadosti súdu Komunálna poisťovňa, a. s. oznámila, že z poistnej zmluvy č. 410 220 2601

z poistnej udalosti č. 902 2405 023 zo dňa 12. 6. 2003 vyplatila dňa 4. 10. 2006 navrhovateľovi v rade
2/ poistné plnenie 3 641,94 € (109 717,- Sk) a poistné 193,06 € (5 816,- Sk). Iné nároky z uvedenej
poistnej zmluvy neboli vyplatené. Poistná udalosť bola likvidovaná ako totálna škoda motorového
vozidla, evidenčné č. Z. XXX X.. Podľa výpočtu poistného plnenia malo byť poistné plnenie 219 510,-
Sk. Podľa súhrnného dokladu o likvidácii poistnej udalosti poistné plnenie bolo len 115 533,- Sk, nakoľko
spoluúčasť bola 115 530,- Sk. Odôvodniť túto skutočnosť nie je možné vzhľadom na časový odstup,

migráciu systému a nemožnosť dohľadať poistnú zmluvu.
Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie a likvidačnej správy (čl. 296 j) vyplýva, že všeobecná
hodnota motorového vozidla bola určená na sumu 10.449,45 € (314 800,- Sk) a hodnota použiteľných
zvyškov na sumu 2.779,56 € (83 737,- Sk), spolu 7.670 € (231 063,- Sk) s tým, že plnenie celkom je
vo výške 3.835 € (115 533,- Sk). Zo súhrnného dokladu o likvidácii poistnej udalosti (čl. 53) vyplýva, že

výška škody po kontrole bola určená na sumu 231 063,- Sk, ktorá bola znížená o spoluúčasť 5% - 115
530,- Sk a výška priznaného plnenia bola stanovená na sumu 115 533,- Sk.
V danom prípade zrejme došlo k matematickej chybe pri výpočte spoluúčasti na sumu 115 530,- Sk,
nakoľko 5% zo sumy výšky škody 231 063,- Sk je 11 553,15 Sk (nie 115 530,- Sk). Z predmetného
súhrnného dokladu o likvidácii poistnej udalosti vyplýva, že spoluúčasť bola dohodnutá na 5%, čo

potvrdili i odporcovia a vedľajší účastník vo svojich písomných vyjadreniach. Vzhľadom k tomu, že
výška škody bola stanovená na sumu 231 063,- Sk po odrátaní spoluúčasti navrhovateľa 2/, ktorá bola
dohodnutá na 5% vo výške 11 553,15 Sk mala byť výška priznaného plnenia 219 510,- Sk. Uvedené
potvrdzuje i ďalší listinný dôkaz, výpočet poistného plnenia - motorového vozidla (čl. 54) z ktorého
vyplýva, že poistné plnenie vo výške 231 063,- Sk po odpočítaní spoluúčasti 5% vo výške 11 553,- Sk,

ktoré malo byť poukázané, bolo vo výške 219 510,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že zo strany Komunálnej
poisťovne, a. s. bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 109 717,- Sk, čo preukázal výpisom z účtu
(čl. 112). Rovnako z vyjadrenia Komunálnej poisťovne, a. s. vyplýva, že poskytla navrhovateľovi v
rade 2/ poistné plnenie vo výške 3 641,94 € (109 717,- Sk). Odporcovia a vedľajší účastník tvrdili, že
Komunálna poisťovňa, a. s. zaplatila navrhovateľovi v rade 2/ poistné plnenie vo výške 219 510,- Sk,

avšak súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukázal toto tvrdenie o poskytnutí poistného plnenia
vo výške 219 510,- Sk. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Komunálna poisťovňa, a. s.
po vyšetrení poistnej udalosti stanovila výšku poistného plnenia na sumu 219 510,- Sk (po odpočítaní
spoluúčasti 5%) avšak poistné plnenie bolo navrhovateľovi v rade 2/ poskytnuté len vo výške 109 717,-
Sk, zaviazal súd odporcov v rade 1/, 2/ na zaplatenie sumy 3 644,46 € (109 792,85 Sk) ako rozdielu

medzi poistným plnením, ktoré malo byť navrhovateľovi v rade 2/ poskytnuté a poistným plnením,
ktoré navrhovateľovi v rade 2/ bolo poukázané na účet. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady škody na
motorovom vozidle považoval súd nárok navrhovateľa v rade 2/ za nedôvodný, nakoľko dostatočným
spôsobom nepreukázal, že hodnota motorového vozidla značky VW Passat 3B, evidenčné č. Z. XXX
X. bola 19 916,35 € (600 000,- Sk). Navrhovateľom v rade 2/ predložený Cenník automobilov na

slovenskom trhu zverejnený v časopise Automagazín č. 12/203, VI. ročník (čl. 114, 115) v ktorom sú
uvedené ceny obdobných motorových vozidiel v roku 2003, nepreukazuje, že hodnota motorového
vozidla značky P. L. evidenčné č. Z. XXX X. bola v čase dopravnej nehody vo výške 19 916,35 €
(600 000,- Sk), nakoľko cena motorového vozidla je závislá od viacerých údajov (napr. technický stav
motorového vozidla, vybavenie, počet najazdených km, a pod.), preto súd návrh navrhovateľa v rade 2/

vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

Navrhovatelia 1/ a 2/ si zároveň uplatnili úroky z omeškania zo žalovaných súm. Súd rozhodol, že
navrhovateľovi v rade 1/ patrí bolestné vo výške 485,46 €, pričom navrhovateľ v rade 1/ si uplatnil
úroky z omeškania z uplatnenej sumy bolestného vo výške 6 % ročne od 12. 5. 2006 do zaplatenia a

navrhovateľ v rade 2/ si uplatnil úroky z omeškania z uplatnenej sumy náhrady škody na motorovom
vozidle vo výške 13% ročne od 13. 6. 2003 do zaplatenia. Z hľadiska začatia omeškania je potrebné
vychádzať z § 563 Obč. zák. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 5. 2011, sp. zn. 6Cdo/16/2010),
podľa ktorého dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, a tedak omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím lehoty na splnenie povinností. Navrhovatelia pred začatím
súdneho konania nevyzvali odporcov na zaplatenie náhrady škody, preto súd ustálil počiatok omeškania
odporcov odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Odporcovi v rade 1/ bola žaloba doručená dňa

28. 12. 2006, odporcovi v rade 2/ bola doručená dňa 8. 12. 2006, preto súd priznal navrhovateľom nárok
na úroky z omeškania odo dňa 29. 12. 2006. V období od 27. 9. 2006 do 27. 3. 2007 bola diskontná
sadzba určená NBS vo výške 4,75% ročne, preto súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania podľa
§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu dopravnej nehody) vo výške 2-násobku diskontnej sadzby
NBS, platnej k 1. dňu omeškania, t. j. vo výške 9,5% ročne, a to navrhovateľovi v rade 1/ zo sumy

485,46 € od 29. 12. 2006 do zaplatenia a navrhovateľovi v rade 2/ zo sumy 3 644,46 € od 29. 12.
2006 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh i ohľadom úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky sleduje osud pohľadávky, preto ak súd zamietol
navrhovateľmi uplatnené nároky vo zvyšnej časti (bolestné v zostávajúcej časti, vecnú škodu, liečebné
náklady, sťaženie spoločenského uplatnenia, škodu na motorovom vozidle v zostávajúcej časti ), musel
zamietnuť aj úrok z omeškania z týchto čiastkových nárokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľov je
dôvodný len sčasti, preto zavial odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
v rade 1/ z titulu odškodnenia za bolesť sumu 485,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 485,46 € od 29. 12. 2006 do zaplatenia a vo zvyšku uplatnených čiastkových nárokov na

náhradu škody - vo zvyšku odškodnenia za bolesť, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrady vecnej škody a náhrady liečebných nákladov návrh navrhovateľa v rade 1/ zamietol a zároveň
zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v rade 2/ z titulu vecnej
škody na motorovom vozidle sumu 3 644,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 3 644,46 € od 29. 12. 2006 do zaplatenia a vo zvyšku náhrady vecnej škody na motorovom vozidle

návrh navrhovateľa v rade 2/ zamietol. Na záver súd poznamenáva, že v danom prípade nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na primerané zníženie náhrady škody v zmysle § 450 Obč. zák. a
ani odporcovia v konaní netvrdili a neuviedli žiadne dôvody osobitného zreteľa, na ktoré by súd mohol
prípadne prihliadať a na ich základe náhradu škody primerane znížiť.

O trovách účastníkov a o trovách štátu rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle § 151 ods. 3, ods. 6 OSP z dôvodu väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v tomto
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.