Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212203772
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:3212203772.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom právnej veci navrhovateľa: T. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o.,
Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69, proti odporcovi: Hotel Jantár Dudince s.r.o., Nové Zámky,
Majzonovo námestie 2A, IČO: 45445176, zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Dianou Višňovskou, so
sídlom Nové Zámky, Majzonovo námestie 2A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441,
o náhradu škody 2.726,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2.726,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne

zo sumy 2.726,- eur od 21.08.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 2.086,61 eur a to na
účet právnej zástupkyne navrhovateľky Advokátka kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., Bánovce nad
Bebravou, Jesenského 69, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v D. X., a.s., pobočka Bánovce nad
Bebravou, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.08.2012 domáhala zaplatenia náhrady škody
v sume 2.726,- eur, pričom požadovala príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 2.726,- eur od 21.08.2012 do zaplatenia. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým,
že dňa 04.01.2011 bola v súvislosti s kúpeľňou liečbou ubytovaná v ubytovacom zariadení Hotela
Jantár, ktorý sa nachádza na ulici Kúpeľňa 98 v Dudinciach, ktorý prevádzkuje odporca, pričom
navrhovateľka sa počas pobytu v uvedenom hoteli dňa 04.01.2011 pošmykla pri bazéne, ktorý sa

nachádza v Hoteli Jantár, keďže v okolí bazéna sa nachádzalo väčšie množstvo vody a navrhovateľka
v dôsledku pošmyknutia spadla, pričom si narazila o dlažbu pri bazéne ľavú ruku. Uvedený úraz
navrhovateľka ohlásila recepcií Hotela Jantár, ktorá privolala záchrannú zdravotnú službu, pričom
odporca oznámenie úrazu navrhovateľkou písomne potvrdil. Záchranná zdravotná služba spísala o
úraze navrhovateľky záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, v ktorom zaznamenala okolnosti
vzniku úrazu, ako aj potrebu poskytnutia dlahy navrhovateľke, pričom T.. H. P. dňa 04.01.2011 následne
po poúrazovom ošetrení navrhovateľky skonštatoval u navrhovateľky zlomeninu ľavej ruky, čo potvrdil

na rube záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby. V návrhu navrhovateľka uviedla, že ošetrujúci
lekár navrhovateľky T.. T. Y. vo svojej správe zo dňa 26.09.2011, ktorý tvorí súčasť oznámenia o úraze
poisťovni KOOPERATIVA, a.s. Vienna Insurance Group potvrdil, že navrhovateľka utrpela úraz dňa
0.01.2011 a to trieštivú zlomeninu oboch kostí zápästia s posunom, pričom z tejto správy zároveňvyplýva, že navrhovateľka musela podstúpiť operačné liečenie - osteosyntézu zápästia. Ošetrujúci
lekár navrhovateľky T.. T. Y. tiež vypracoval dňa 25.04.2012 lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, v ktorom podľa § 9 Zákona č. 437/2004 Z.z. ohodnotil bolestné počtom

bodov 75, pričom posudzujúci lekár T.. L. P. dňa 31.07.2012 doplnil lekársky posudok o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky o hodnotenie sťaženia jej spoločenského uplatnenia
ohodnotil počtom bodov 100 s prihliadnutím na konštatované obmedzenie pohyblivosti ľavého zápästia,
a to stredne ťažkého stupňa po 2 operáciách. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na ustanovenia
§ 420a odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí

inému prevádzkovou činnosťou, pričom škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
činnosťou, kt. má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti. V tejto súvislosti poukázala,
že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre vznik zodpovednosti stačí, že škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou niekoho, bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie a aj
bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovateľ porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo
nie, pričom na vznik zodpovednosti stačí existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou

a škodou spôsobenou touto činnosťou, a teda ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej
sa nevyžaduje ani zavinenie ani protiprávnosť a ide iba o zodpovednosť za výsledok. Uviedla, že
prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou
alebo fyzickou osobou určitej prevádzke, ktorá aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti, je
súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Teda v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť

odporcu za spôsobenú škodu. Zároveň poukázala aj na ustanovenia Zákona č. 437/2004, ktorý upravuje
náhradu škody za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Taktiež poukázala na ustanovenie
§ 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňuje bolesť
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, ktoré sa poskytujú jednorazovo, pričom pri
určení výšky náhrady sa vychádza z počtu bodov, ktoré sú uvedené v lekárskom posudku. Poukázala

na to, že navrhovateľka utrpela úraz, ktorý je v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou odporcu,
keďže sa poskytla pri bazéne v hoteli, ktorý prevádzkoval odporca. Uviedla, že výška náhrady za bolesť
za rok 2011 predstavovala sumu 15,38 eur za 1 bod, a teda náhrada za bolesť predstavuje za 75 bodov
sumu 1.154,- eur. Zároveň uviedla, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2012 predstavovala sumu 15,72 eur za 1 bod, a teda náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

predstavuje za 100 bodov sumu 1.572,- eur. V návrhu navrhovateľka taktiež uviedla, že odporca má
so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava uzavretú poistnú
zmluvu a odporca dňa 05.01.2011 vyhotovil o úraze navrhovateľky oznámenie o úraze pre uvedenú
poisťovňu, pričom uvedené oznámenie bolo doplnené o správu ošetrujúceho lekára MUDr. T. Y. zo
dňa 26.09.2011, pričom toto bolo dňa 28.09.2011 doručené spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group. Navrhovateľka zároveň za účelom vybavenia jej nároku na náhradu
škody zaslala spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group aj ďalšie doklady
preukazujúce jej nárok na náhradu škody. Uvedená spoločnosť podaním zo dňa 25.11.2011 oznámila,
že navrhovateľka ako poškodená nemá priamo nárok na náhradu škody voči poisťovni a uviedla,
že navrhovateľka si má nárok na náhradu škody uplatniť voči odporcovi. Následne právny zástupca

navrhovateľky dňa 06.06.2012 zaslal odporcovi výzvu na poskytnutie náhrady škody, ktorá mu bola
doručená dňa 08.06.2012 a právny zástupca navrhovateľky zaslal podaním zo dňa 02.08.2012 opätovnú
výzvu a doplnenie nároku na náhradu škody odporcovi a v tejto výzvy si uplatnila navrhovateľka nárok na
náhradu škody za bolesť v sume 1.154,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
1.572,- eur, t.j. spolu nárok navrhovateľky predstavoval sumu 2.726,- eur. Odporca požadovanú náhradu

škody navrhovateľke neuhradil a na uvedenú výzvy právneho zástupcu navrhovateľky nereagoval.
Navrhovateľka napokon v návrhu uviedla, že okrem istiny požaduje aj príslušenstvo pohľadávky s
poukazom na ustanovenie § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 3 odsek
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. K návrhu navrhovateľka pripojila výpis z Obchodného registra
odporcu, potvrdenie odporcu o ohlásení úrazu navrhovateľky, záznam o úraze vyhotovený T.. H. P.

dňa 04.01.2011, lekársky posudok T.. T. Y. zo dňa 25.04.2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
č. 25Cdo 1315/2010, 25Cdo 890/2000, opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 19/2011 o určení
výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011, opatrenie Ministerstva
zdravotníctva SR č. 19/2011 o určení výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2012, oznámenie o úraze odporcu zo dňa 05.01.2011 a zo dňa 28.10.2011, oznámenie poisťovne

KOOPERATIVA, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 25.11.2011 adresované navrhovateľke, výzvy
právneho zástupcu navrhovateľky na poskytnutie náhrady škody zo dňa 06.06.2012, 02.08.2012.Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci vydal platobný rozkaz č. 12RO/162/2012-43, proti ktorému
podal odporca odpor zo dňa 17.09.2012, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľky neuznáva v
plnom rozsahu, keďže nárok nie je dôvodný a uviedol, že navrhovateľka v rozhodnom období bola

ubytovaná v ubytovacom zariadení odporcu, avšak zo strany odporcu boli splnené všetky podmienky
bezpečnosti prevádzky, ktoré ukladá zákon. Namietal, že nie sú zrejmé presné okolnosti, za ktorých
došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľky. Z uvedených dôvodov považoval nárok navrhovateľky za
neoprávnený.

K odporu odporcu sa vyjadril právny zástupca navrhovateľky, ktorý uviedol, že s tvrdeniami odporcu
sa nestotožňuje, keďže nárok voči odporcovi navrhovateľka dostatočne odôvodnila. Poukázal na to, že
odporca ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nekonkretizoval a k podanému odporcu nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali existenciu škodovej udalosti a zodpovednosť odporcu za škodu
vzniknutú v súvislosti s prevádzkovou činnosťou odporcu. Poukázal na to, že vznik škodovej udalosti
potvrdil aj samotný odporca a tiež privolaná záchranná služba. Poukázal na to, že odporca prevádzkuje v

ubytovacom zariadení, t.j. v hoteli aj bazén, ktorý je jeho súčasťou a k povinnostiam odporcu v súvislosti
s jeho prevádzkovou činnosťou patrí predchádzať a zabrániť vzniku škôd v súvislosti s používaním
bazéna, a teda nemohlo dôjsť k splneniu všetkých podmienok bezpečnosti prevádzky, keďže v okolí
bazéna bolo toľko vody, že táto spôsobila navrhovateľke pošmyknutie a pád. Opätovne poukázal
na ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje objektívnu zodpovednosť, pri ktorej

sa nevyžaduje ani protiprávnosť zodpovednosti za škodu sa podľa § 420a odsek 3 Občianskeho
zákonníka možno zbaviť, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v
prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Uviedol, že z dokladov predložených navrhovateľkou
vyplýva, že ku škode nedošlo ani na základe neodvrátiteľnej udalosti ani na základe konania poškodenej
navrhovateľky.

Vo veci sa vyjadrila právna zástupkyňa odporcu, ktorá v podaní zo dňa 20.08.2013 uviedla, že
ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka sa na daný prípad nevzťahuje. Poukázala na to, že
na vznik zodpovednosti stačí existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou a škodou
spôsobenou touto činnosťou, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, pričom príčinná

súvislosť nie je daná vtedy, ak nie je daný liberačný dôvod uvedený v odseku 3 § 420a Občianskeho
zákonníka. Uviedla, že úraz, ktorý sa stal navrhovateľke nemožno priradiť pod ustanovenie § 420a
Občianskeho zákonníka a poukázala na to, že navrhovateľka v návrhu neuviedla, ako prevádzkovou
činnosťou odporcu jej škoda vznikla, pričom úraz navrhovateľky nebol spôsobený prevádzkovou
činnosťou spočívajúcom v prevádzkovaný ubytovacieho zariadenia, keďže medzi nimi neexistuje žiadny

príčinná súvislosť a uviedla, že príčinná súvislosť je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu
podľa § 420a Občianskeho zákonníka a o príčinnú súvislosť ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku
prevádzkovej činnosti, a ak táto činnosť a vznik škody je vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku,
a ak sa tiež preukáže, že nebyť nej, škode by nedošlo. Škodovou udalosťou bol v danom prípade
pád, ktorý bol príčinou vzniku škody navrhovateľky a odporca má za to, že tento pád nevyvolala

prevádzková činnosť odporcu, keďže samotný pád navrhovateľky odporca nemohol žiadnym spôsobom
svojou prevádzkovou činnosťou ovplyvniť ani spôsobiť. Uviedla tiež, že pád, úraz navrhovateľky, ako
aj škoda, ktorá navrhovateľke vznikla neboli spôsobené činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu
alebo vecou použitou pri tejto činnosti a uviedla, že príčinou vzniku škody nebola činnosť odporcu
spočívajúca v prevádzke ubytovacieho zariadenia a rekreačného zariadenia, ale pád navrhovateľky,

pričom prevádzkovou činnosťou odporcu je napríklad varenie jedla, masáže, kozmetika, upratovanie,
procedúry.

Na pojednávaní dňa 17.09.2013 navrhovateľka uviedla, že predmetný úraz sa jej stal na mokrej ploche
vedľa bazéna v Hoteli Jantár, kde bola ubytovaná a kde mala dohodnutú kúpeľnú liečbu a uviedla, že

sa šmykla pri bazéne, kde bola voda, v dôsledku čoho spadla a utrpela úraz. Uviedla, že tento úraz sa
jej stal druhý deň po príchode do kúpeľov. Nevedela uviesť, či bolo obvyklé, že vedľa bazéna bola voda,
keďže do bazéna išla prvýkrát. Uviedla, že v komerčnej poisťovni pre prípad úrazu poistená nebola.
Uviedla, že v priestoroch bazéna neboli upozornenia na možnosť šmyku alebo úrazu a tieto upozornenia
sa v priestoroch bazéna ani pred ním nenachádzali. Uviedla, že v dôsledku úrazu utrpela šok a situácia

mohla dopadnúť aj horšie a že nemá dolámanú chrbticu. Uviedla, že pobytu v hoteli sa zúčastnila na
základezmluvyuzavretejsodporcomavdôsledku úrazumuselaupustiťodďalšieholiečebnéhopobytu.
Odporca jej vrátil celú sumu za zaplatený pobyt a nežiadal od nej náklady na pobyt. Navrhovateľka na
uvedenom pojednávaní uviedla, že v čase, keď došlo k úrazu nebola bosá, mala na nohách gumovúobuv, ktorú nosí k vode. Keď vchádzala k bazénu videla, že je tam voda, dávala si pozor. Uviedla, že
uvedený úraz sa stal o 20.00 hod. Uviedla tiež, že do bazéna išla cez ženskú časť a jej priateľ išiel cez
mužskú časť a potom sa stretli v priestoroch bazéna, pričom priateľ bol svedkom úrazu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu a návrh navrhovateľky
je dôvodný. Uviedla, že odporca okrem ubytovania prevádzkuje krytý bazén v Hoteli Jantár, ktorý je
pre hostí hotela úplne zadarmo od 7.00-22.00 hod., pričom predložila vo fotokópií výpis z internetovej
stránky odporcu. Poukázala na to, že uvedený úraz bol oznámený poisťovni KOOPERATIVA, a.s.

a to na formulári, ktorý bol uvedenej poisťovni zaslaný faxom 05.01.2011 a na uvedenom formulári
odporca potvrdil, že došlo k poistnej udalosti, t.j., že došlo k úrazu. Poukázala na to, že odporca túto
škodovú udalosť oznámil, mysliac si, že ako škodca je zodpovedný za škodovú udalosť. Uviedla, že
niet pochýb o tom, že predmetom činnosti odporcu je prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia a v jeho
rámci aj krytého bazéna, a preto zodpovednosť odporcu sa má posudzovať podľa § 420a Občianskeho
zákonníka, keďže príčinou škody bola prevádzková činnosť odporcu. Poukázala na právne názory

Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo 1/2010 a Okresného súdu Bratislava V č. 8C/157/2002. Poukázala
taktiež na to, že okrem uvedenej škody na zdraví je obmedzená na výkone činnosti z dôvodu škodovej
udalosti, pričom si uplatňuje iba základné nároky, ktoré jej zákon priznáva. Žiadala preto, aby súd návrhu
vyhovel. Uviedla, že lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je jeden a
zo dňa 25.04.2012 vyhotovený T.. T. Y., na ktorom bolo dopísané hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia. Zároveň uviedla, že výšku výpočtu sumy za jeden bod bolestného a náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia určuje opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré by nemal navrhovateľ
ani odporca spochybňovať a poukázala na ustanovenie § 5 odsek 4 Zákona č. 437/2004, z ktorého
vyplýva, že výšku náhrady za bolesť stanovuje Ministerstvo zdravotníctva SR opatrením. Zároveň
uviedla, že z predloženého prevádzkového poriadku vyplýva, a to na strane 1 posledná veta, že

v miestnosti s bazénom sa nachádza nešmykľavá podlaha, avšak tento prevádzkový poriadok je s
dátumom 11.06.2011, a teda pol roka po škodovej udalosti, a teda tento bol vyhotovený dodatočne.
Zároveň uviedla, že žiada, aby bol vypočutý ako svedok A. L..

Konateľ odporcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že nárok navrhovateľky uplatnený návrhom na

začatie konania neuznáva. Žiadal, aby sa zistilo, kde sa konkrétne úraz navrhovateľke stal, kde sa
pošmykla a uviedol, že pri kolaudácii uvedeného hotelového zariadenia sa prihliadalo na to, aby boli
vykonané všetky opatrenia tak, aby sa úrazom predchádzalo, bola nainštalovaná protišmyková dlažba
a upozornenia na možnosť šmyku. Uviedol, že predmetný bazén má hĺbku 1,2 metra a nebolo preto
potrebné, aby bol pri bazéne plavčík. Uviedol, že tam boli namontované upozornenia: "vstup na vlastné

nebezpečie." Uviedol, že uvedený bazén je súčasťou Hotela Jantár, ktorý vlastní odporca. Uviedol, že
navrhovateľka si išla zaplávať už v ten deň kedy sa prišla ubytovať do hotela. Uviedol tiež, že tabuľky s
upozorneniami, ktoré uviedol, tam určite boli, lebo ak by tam neboli, tak hygiena alebo inšpektorát práce
by ich upozornili a inšpektorát práce chodí na kontrolu každý rok a ... uviedol, že za prevádzkovania
hotela po dobu 8 rokov takýto prípad sa nestal a uvedený hotel má veľmi dobré referencie na internete.

Poukázal na to, že združenie telesne postihnutých do uvedeného hotela pravidelne z celého Slovenska
organizuje zájazdy, týždňové pobyty a doposiaľ žiadnemu z týchto klientov sa nestal žiadny úraz napriek
zdravotnému postihnutiu.

Právna zástupkyňa odporcu na uvedenom pojednávaní uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení

vo veci, pričom má za to, že škoda nevznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou odporcu a zároveň
spochybnila lekárske posudky a uviedla, že v roku 2010 je nesprávne uvedená výška bodu. Zároveň
založila do spisu prevádzkový poriadok kúpaliska, t.j. bazénovej časti, ktorá je súčasťou hotela. Uviedla,
že súdu predloží dôkazy o tom, že upozornenia boli v areáli bazénu.

Právna zástupkyňa odporcu podaním zo dňa 10.10.2013 založila do spisu prevádzkový poriadok
umelého kúpaliska zo dňa 11.06.2011, prevádzkový poriadok umelého kúpaliska zo dňa 26.07.2004
a poistnú zmluvu uzatvorenú medzi odporcom a poisťovňou KOOPERATIVA č. 441-2025.935 zo dňa
18.03.2010, z ktorej vyplýva, že odporca bol poistený aj pre prípad zodpovednosti za škodu tak, ako to
vyplýva zo súhrnu poistného bod 9 uvedenej poistnej zmluvy a tiež zložky č. 5 uvedenej poistnej zmluvy.

Na pojednávaní dňa 21.10.2013 konateľ odporcu uviedol, že v čase, keď sa stal navrhovateľke úraz
nebolzriadenýplavčíkpripredmetnombazéne,keďžetopredpisynevyžadovali,pričomnešlooplavecký
bazén. V súčasnosti však predpisy vyžadujú, aby pri bazéne bol prítomný plavčík. Uviedol, že pri vstupedo priestoru bazéna je uvedený "Zákaz vstupu s obuvou" a poukázal na to, že navrhovateľka mala v
priestoroch bazéna obuv, keď došlo k úrazu. Zároveň uviedol, že sa informoval na Inšpektoráte práce
ohľadne úrazu a tam mu oznámili, že protišmyková dlažba zabraňuje tomu, aby došlo k šmyku bosej

nohy, avšak ak je na nohe gumená obuv, je vylúčené, aby došlo ku šmyku.

Navrhovateľka na uvedenom pojednávaní uviedla, že v čase úrazu mala na sebe gumenú obuv, išlo o
pevnejšiu obuv.

Právna zástupkyňa odporcu na uvedenom pojednávaní uviedla, že požiadala KOOPERATIVU
poisťovňu, a.s. o zaslanie negatívneho stanoviska ohľadne riešenia úrazu navrhovateľky, avšak toto
stanovisko jej doposiaľ zo strany poisťovne nebolo zaslané. V tomto stanovisku mali byť uvedené
dôvody, pre ktoré poisťovňa odmietala plniť podľa poistnej zmluvy, ktorú mal odporca s poisťovňou
uzavretú.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na uvedenom pojednávaní uviedla, že výška náhrady za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia bola správne vypočítaná. Zároveň uviedla, že prevádzkový poriadok
zo dňa 26.07.2004 uvádzal ako prevádzkovateľa Privatex - Agro spol. s r.o. so sídlom Nové Zámky.
Zároveň poukázala na to, že z predložených dokladov zo strany odporcu vyplýva, že odporca sa
spočiatku správal ako zodpovedný za škodu, čo vyplýva z potvrdenia poisťovne zo dňa 05.01.2011, ako

i uplatnenia nároku na poistné plnenie a odporca sa zodpovedný za škodu prestal cítiť až potom, ako
mu poisťovňa zamietla poistné plnenie.

Právna zástupkyňa odporcu na uvedenom pojednávaní uviedla, že spoločnosť Privatex - Agro spol.
s r.o. so sídlom Nové Zámky je právnym predchodcom odporcu. Uviedla, že ak odporca žiadal

poisťovňu KOOPERATIVA o poistné plnenie, neznamená to, že odporca uznáva zodpovednosť za úraz
navrhovateľky.

Svedok A. L. na uvedenom pojednávaní uviedol, že s navrhovateľku je v priateľskom pomere a potvrdil,
že v Hoteli Jantár uvedeného dňa počul krik navrhovateľky "moja ruka" a vybehol z mužskej šatne a

videl, že navrhovateľka leží na podlahe. Všimol si, že pri bazéne, kde sa navrhovateľka šmykla bolo
mokro, pomohol navrhovateľke vstať, podoprel ju a spolu išli na recepciu ohlásiť čo sa stalo, a to cez
dámsku šatňu, kde si všimol, že tam bola voda. Na recepcii sa pýtali, prečo je v šatni voda, prečo to nie
je poutierané a odpovedali tak, že len doobeda sa upratujú šatne, poobede tam už nikto nie je. Uviedol,
že uvedená udalosť sa stala okolo 19.00-20.00 hod. Zároveň svedok uviedol, že navrhovateľka mala

obutú pevnú gumenú obuv. Uviedol, že uvedená obuv bola protišmyková. Uviedol, že navrhovateľka sa
nekúpala, keďže v tom čase sa len išli kúpať. Nevedel uviesť, kde sa presne s prihliadnutím na fotografiu
na čl. 80 spisu stal úraz. Uviedol, že úraz sa stal medzi šatňou a vodnou plochou bazéna ale bolo to
v priestoroch bazéna. Zároveň uviedol, že sa nepamätá, že by niekde pred bazénom alebo pri bazéne
bolo upozornenie, že "Vstup na vlastné nebezpečie." Pamätá sa len, že bolo uvedené, že "Pred vstupom

do bazéna je potrebné sa osprchovať." Nepamätá sa, či bolo uvedené "Zákaz používania obuvi."
Taktiež uviedol, že žiadny iný svedok pri úraze navrhovateľky nebol. Uviedol, že tabuľka s uvedeným
nebezpečenstva šmyku tam nebola. Uviedol, že na recepcii mu povedali, že už sa tam stali úrazy, keďže
raz tam bola jedna žena s vnúčatami, spadla a udrela si hlavu a že aj jeden Nemec tam spadol a zlomil
si nohu. Uviedol, že v čase úrazu navrhovateľka ležala asi meter od vodnej plochy bazéna a mala

obutú gumenú obuv. Uviedol, že aj v mužskej šatni bolo mokro, ale v ženskej šatni bola kaluž. Uviedol,
že on mal obuté len šľapky, ktoré si natiahol, nebola to pevná obuv. Uviedol, že navrhovateľka ani on
predtým v bazéne neboli. Išli tam prvýkrát. Uviedol, že príčinou úrazu bola skutočnosť, že navrhovateľka
sa šmykla, keďže dlážka pri bazéne bola mokrá. Uviedol, že keď navrhovateľka spadla ležala na chrbte,
nebola omdletá, kričala.

Právna zástupkyňa odporcu na uvedenom pojednávaní založila do spisu zápisnicu z kontroly
rekreačného zariadenia, ktorú vykonal Regionálny odbor Zvolen dňa 15.02.2010 a 18.04.2011, pričom
v týchto zápisniciach sú výsledky kontroly.

Navrhovateľka na uvedenom pojednávaní uviedla, že obuv, ktorú mala v čase úrazu nevie popísať, išlo
o gumenú obuv. Uviedla, že obuv bola vpredu aj vzadu krytá a bola gumená. Uviedla, že išlo o obuv,
ktorú si musela navliecť posediačky. Uviedla, že takúto obuv obvykle nosila aj do iných bazénov, napr.
v Malých Bieliciach. V tejto obuvi boli diery na odtekanie vody.Napojednávanídňa02.12.2013právnazástupkyňaodporcuzaložiladospisurozhodnutieRegionálneho
úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene zo dňa 21.09.2004, ako i žiadosť o zaslanie rozhodnutí

zo dňa 12.11.2013 a tiež žiadosť odporcu zo dňa 28.10.2013 adresovanú poisťovni KOOPERATIVA,
a.s. ohľadne škody, ktorú utrpela navrhovateľka a tiež založila do spisu e-mailové vyjadrenie likvidátora
poisťovne KOOPERATIVA, a.s. zo dňa 18.11.2013.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na uvedenom pojednávaní predložila súdu fotokópiu obuvi, ktorú

mala navrhovateľka na sebe v čase úrazu. Zároveň poukázala na bod 13 prevádzkového poriadku
odporcu zo dňa 26.07.2004, v ktorom sa uvádza, že dozor nad bezpečnou prevádzkou zabezpečuje
kvalifikovaný plavčík a poukázala na to, že z Vyhlášky č. 72/2008 Z.z. § 9 písmeno p) vyplýva povinnosť
do prevádzkového poriadku zahrnúť spôsob zabezpečenia dozoru plavčíkov.

Z vyjadrenia poisťovne KOOPERATIVA, a.s. zo dňa 21.01.2014 adresované konajúcemu súdu vyplýva,

že poisťovňa KOOPERATIVA, a.s. vedie predmetnú škodovú udalosť ohľadne úrazu navrhovateľky
pod číslom 9521088512, pričom nedisponuje s oznámením o vzniku škody zo strany odporcu a nie je
teda zrejmé stanovisko odporcu, či považuje požiadavku navrhovateľky za oprávnenú, a teda zo strany
poisťovne KOOPERATIVA, a.s. nie je možné ďalej konať.

Právna zástupkyňa odporcu podaním zo dňa 15.04.2014 oznámila súdu, že poisťovňa KOOPERATIVA,
a.s. doposiaľ neodpovedala na poistnú udalosť.

Právna zástupkyňa odporcu podaním zo dňa 30.04.2014 navrhla, aby súd do konania pribral ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,

Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, pričom konajúci súd uznesením č. 6C/170/2013-184 zo
dňa 10.09.2014 pripustil podľa § 93 O.s.p. vstup do konania KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441 ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

Konajúcemu súdu podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 06.06.2014 bolo zaslané oznámenie
odporcu o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré bolo doručené poisťovni
KOOPERATIVA, a.s. dňa 22.01.2014.

Na pojednávaní dňa 05.09.2014 právna zástupkyňa odporcu uviedla, že poisťovňa KOOPERATIVA, a.s.

doposiaľ žiadnym spôsobom nereagovala na oznámenie poistnej udalosti, ktorou bol úraz navrhovateľka
a poisťovňa KOOPERATIVA ani žiadnym spôsobom odporcovi neposkytla poistné plnenie.

Právna zástupkyňa odporcu podaním zo dňa 04.09.2014 sa vyjadrila vo veci a uviedla, že navrhovateľka
sa rozhodla využiť hotelový bazén, ktorý bol k dispozícii hotelovým hosťom denne od 07.00-21.00 hod.,

pričom hostia ho môžu využívať na vlastnú zodpovednosť a prevádzkový poriadok kúpaliska bol v čase
úrazu navrhovateľky vyhotovený právnym predchodcom odporcu Privatex - Agro, s.r.o. a bol riadne
schválený Úradom verejného zdravotníctva a poukázala na rozhodnutie uvedeného úradu, v ktorom sa
uvádza, že v priestoroch bazéna sa nachádza nešmykľavá dlažba s podlahovým vykurovaním. Uviedla,
že hotelovým bazén má rozmery 25m x 7,2m s hĺbkou 1,2m a je v prevádzke od roku 2004, kedy bol

riadne skolaudovaný a spĺňa všetky technické, bezpečnostné a prevádzkové normy, pričom hostia majú
možnosť nahliadnuť do prevádzkového poriadku umelého kúpaliska, ktoré je k dispozícii na recepcii
hotela a v tomto poriadku na strane 4 sú definované podmienky využitia hotelového bazéna, kde je
uvedené, že: do priestorov kúpaliska je možný vstup len v plavkách bez obuvi. V miestnosti s bazénom
je zakázaný vstup s jedlom a nápojmi. Do bazéna je zakázané vstupovať pod vplyvom alkoholu a

iných omamných prekurzorov. V priestoroch bazéna je zákaz fajčiť. Kúpanie je na vlastné nebezpečie.
Kúpajúci nemôžu skákať do bazéna. Uviedla tiež, že na dverách, ktorými sa vstupuje do miestnosti s
bazénom je vyvesená tabuľa s nápisom "Vstup len na vlastnú zodpovednosť," "Vstup len v plavkách bez
obuvi," pričom tieto upozornenia odporca považoval za zvlášť dôležité. Táto tabuľa bola umiestnená na
neprehliadnuteľnéaprístupnémiestoprevšetkýchhostíhotelaauviedla,ženápisy"Vstupdobazénalen

na vlastnú zodpovednosť," "Vstup v plavkách bez obuvi," "Pozor šmykľavý povrch" boli umiestnené na
stane miestnosti s bazénom. Poukázala na to, že navrhovateľka vedela, že povrch bazéna je mokrý, čo
si aj, ako sama uviedla, všimla, a preto mala svoj pohyb a správanie prispôsobiť tomu, aby sa nezranila.
K jej pádu viedla aj skutočnosť, že neuposlúchla podmienku vstup bez obuvi, keďže plastová obuv, ktorása používa na kúpaliskách môže vyvolať nebezpečenstvo šmyku a teda mohla predvídať, že chôdza
na mokrom povrchu vyžaduje zvláštnu opatrnosť a tomu treba prispôsobiť svoj pohyb. Navrhovateľka
uvedené upozornenia nerešpektovala a do priestorov bazéna vstúpila obutá, a teda odporca žiada, aby

súd uvedené skutočnosti zohľadnil. Poukázala na to, že odporca s prihliadnutím na vyššie uvedené nie
je zodpovedný za úraz navrhovateľky, pričom každý hotelový hosť je povinný dodržiavať prevádzkový
poriadok, ktorý sa stal záväzným pre klienta. Poukázala tiež na to, že podmienka využitia hotelového
bazéna na vlastnú zodpovednosť bola vyjadrená určite, jasne a zrozumiteľne, a to nielen uvedeným v
prevádzkovom poriadku ale aj formou výstražnej tabule na dverách vstupu do miestnosti s bazénom.

Poukázalanato,ženavrhovateľkadobrovoľneanavlastnúzodpovednosťvyužilahotelovýbazén,ateda
konala v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka a odporca nemohol žiadnym spôsobom
zabrániť ujme na zdraví navrhovateľky. Zároveň poukázala na to, že v bazénovej časti sa nachádza
protišmyková dlažba s podlahovým vykurovaním, a ak je aj podlaha mokrá nie je šmykľavá. Poukázala
tiež na ustanovenia § 420a odsek 3, § 441 Občianskeho zákonníka a uviedla, že je potrebné posúdiť
všetky príčiny, ktoré viedli ku škode, a to ako u odporcu tak aj u navrhovateľky. Poukázala na rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne č. 17Co 376/2005. Uviedla tiež, že zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy
keď jedna osoba spôsobí inej osobe zavineným konaním alebo svojou činnosťou, resp. nečinnosťou
škodu, pričom ak si niekto spôsobí škodu sám, zodpovedá za škodu sám a nemôže uplatniť právo
na náhradu škody proti inej osobe. Uviedla, že v danom prípade by nebolo správne, ak by za škodu
zodpovedal jeden alebo druhý, pričom o tom, kto je zodpovedný, v akom rozsahu, závisí od toho, či

škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného alebo či škodu výlučne zavinil poškodený.
Prespoluzodpovednosťzaškodutrebazistiťmieruzavineniapoškodenéhonaspôsobenejškode,najmä
to, či poškodený svojim konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu, pričom ak sa
zistí, že poškodený si škodu zavinil výlučne sám, túto znáša sám a Občiansky zákonník neupravuje
otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu

úmyselným konaním. Uviedla, že nedbanlivosť v takomto prípade sa neberie do úvahy ako dôvod
rozdelenia bremena vznášať škodu aj poškodeným. Zároveň poukázala na rozhodnutie R 80/2070 ako
i rozsudky Najvyššieho súdu ČR č. 25Cdo 618/2001 a 25Cdo 890/2000.

Na pojednávaní dňa 27.01.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že pred vstupom do bazéna

nebolo upozornenie o zákaze vstupu s obuvou ani upozornenie, že vstup je len v plavkách bez obuvi,
ani ďalšie upozornenia, ktorú skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka ako i svedok, ktorý bol vo veci
vypočutý dňa 21.10.2013, pričom jediné upozornenie bolo to, že pred vstupom do bazéna je potrebné
sa osprchovať. Uviedla, že navrhovateľka mala v čase úrazu na sebe protišmykovú obuv, a teda
nedošlo k porušeniu prevádzkového poriadku ohľadne zákazu vstupu s obuvou, pretože práva uvedená

obuv mohla zapríčiniť to, že nedošlo k vážnejším dôsledkom úrazu, keďže išlo o protišmykovú obuv
do obuvi a poukázala na vyjadrenie konateľa odporcu, ktorý uviedol, že Inšpektorát práce uviedol,
že použitím uvedenej obuvi nemalo dôjsť k šmyku a následnému úrazu osôb, ktoré používajú túto
obuv. Zároveň poukázala na to, že podľa rozhodnutia Regionálneho úradu ver. Zdravotníctva zo dňa
21.09.2004 mal odporca postupovať tak, že prevádzkový poriadok mal byť k dispozícii na viditeľných

a verejne prístupných miestach, čo odporca nesplnil. Pričom taktiež nebol dodržaný prevádzkový
poriadok odporcu, keď odporca nezabezpečil prítomnosť zodpovedného plavčíka, ktorý mal dohliadať
na prevádzku bazéna aj podľa § 11 odsek 2 vyhlášky č. 30/2002 Z.z.

Právna zástupkyňa odporcu na uvedenom pojednávaní uviedla, že v prevádzkovom poriadku je jasne

napísané,akýmspôsobomjemožnévstupovaťdopriestorovbazénaauviedla,žeupozorneniaozákaze
vstupu bez obuvi a o tom, že kúpanie je na vlastné nebezpečie boli nainštalované na dverách a doposiaľ
sú v pôvodnej verzii na dverách, čo potvrdil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva, keďže nevytýkal
žiadne nedostatky pokiaľ ide o prevádzku. Taktiež je zrejmé, že v priestoroch bazéna sa nachádzala
protišmyková dlažba a v uvedenom rozhodnutí neboli odporcovi vytknuté žiadne nedostatky, čo sa týka

bazénovej časti hotela. Uviedla, že prevádzkový poriadok bol k dispozícii na recepcii hotela, čo je tiež
kontrolované Regionálnym ústavom verejného zdravotníctva, ako aj Inšpektorátom práce. Poukázala
na to, že navrhovateľka vstupovala do priestorov bazéna s obuvou a doposiaľ nie je zrejmé, akú obuv
mala, pričom obuv môže mať rôzny povrch, nie každá je nešmykľavá. Čo sa týka plavčíka, je pravdou,
že plavčík v prevádzkovom poriadku mal byť v priestoroch bazéna, avšak v tom čase nebol potrebný,

keďže bazén má hĺbku 1,2m aj z toho dôvodu bol v priestoroch uvedený nápis "Kúpanie na vlastné
nebezpečie." Zároveň uviedla, že na dverách do bazéna bolo určite oznámenie, že je zákaz vstupu s
obuvou a zákaz vstupu alebo vstup na vlastné nebezpečenstvo a pokiaľ by tam tieto oznámenie neboli
tak by hygiena prevádzkový poriadok neschválila. Uviedla, že keď bol hotel kolaudovaný na dverách dovstupu do bazéna bolo oznámenie o zákaze vstupu s obuvou ako i oznámenie o tom, že vstup je na
vlastné nebezpečie. Uviedla, že žiada, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.

Navrhovateľka na uvedenom pojednávaní uviedla, že mala takú obuv, ako je zobrazené na čl. 133 spisu.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedla, že sa pridržiava vyjadrení, ktorú uviedla
právna zástupkyňa odporcu a žiadala, aby súd zisťoval, či si navrhovateľka škodu sama nezapríčinila,
a to úplne alebo čiastočne. Uviedla, že žiada, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať, niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa§420odsek1,2,3Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti, pričom škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto

spôsobenú, podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže že škodu nezavinil.

Podľa § 420a odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou,

ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác,
ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním

poškodeného.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 odsek 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").
Podľa § 3 odsek 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí

byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

Podľa § 4 odsek 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.
Podľa § 5 odsek 1, 2, 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa

výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctvaSlovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3)
uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 7 odsek 1, 2, 3 Zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený

liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení
bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu6) súvisiacu s poškodením [§
2 ods. 3 písm. a)]. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Súd na základe návrhu na začatie konania, dokladov založených v spise, vyjadrení účastníkov a ich
zástupcov a na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení zistil, že návrh navrhovateľky je
dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka utrpela úraz zlomeninu
ľavej ruky dňa 04.01.2011 v dôsledku pošmyknutia sa pri bazéne, ktorý sa nachádza v Hoteli Jantár,
pričom tieto skutočnosti boli potvrdené samotnými účastníkmi a vyplývajú zo záznamu zdravotného

stavu osoby, ktorý vyhotovil lekár T.. H. P. dňa 04.01.2011. Z lekárskeho posudku T.. T. Y. zo dňa
25.04.2012 je zrejmé, že výška bolestného navrhovateľky bola určená vo výške 75 bodov a výška
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky bola určená vo výške 100 bodov. Výška bolestného
v roku 2011 predstavovala sumu 15,38 eur tak, ako je to uvedené v opatrení Ministerstva zdravotníctva
SR zo dňa 18.05.2011, ktoré bolo uverejnené vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SR v čiastke

16 z roku 2011. Výška sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2011 predstavovala sumu 15,72
eur tak, ako je to uvedené v opatrení Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.05.2012, ktoré bolo
uverejnené vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SR v čiastke 16 z roku 2012. Z uvedeného je
teda zrejmé, že navrhovateľke náleží bolestné vo výške 1.154,- eur (75 bodov x 15,38 eur/bod) a
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.572,- eur (100 bodov x 15,72 eur/bod). Z

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že výška náhrad za bolestné a za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola vypočítaná správne, pričom pri výpočte bolestného sa vychádzalo z
výšky bolestného v roku 2011, pričom pri výpočte bolestného sa vychádzalo zo sumy bolestného
určeného v roku 2011, t.j. z roku, keď bolestné bolo zistené a pri výpočte náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádzalo zo sumy bolestného určeného v roku 2012, t.j. z roku, keď

výška tejto náhrady (t.j. počet bodov) bola zistená. Z okolností úrazu je zrejmé, že škoda na zdraví
navrhovateľke vznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou odporcu, ktorý prevádzkuje Hotel Jantár
ako ubytovacie zariadenie, v rámci ktorého sa nachádza aj bazén, ktorý slúži ubytovaným hosťom,
pričom z výpisu z Obchodného registra odporcu je zrejmé, že predmetom činnosti odporcu sú ubytovacie
služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, a

tiež prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu. Z ustanovenia § 420a odsek 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že prevádzkovou činnosťou sa rozumie cieľavedomá a organizovaná
činnosť, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti určitého subjektu,
pričom predmet týchto činností je vymedzení v zriaďovacej listine, v stanovách alebo v živnostenskom
oprávnení. Z ustanovenia § 420a odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za prevádzkovú činnosť

sa považuje aj činnosť, ktorá bezprostredne nadväzuje na hlavnú činnosť prevádzkovateľa. V danom
prípade je jednoznačne zrejmé, že ku škode navrhovateľky došlo v súvislosti s prevádzkovou činnosťou
odporcu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v predmete činnosti odporcu je obsiahnuté okrem iného
poskytovanie služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto
zariadeniach a prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu, rekondíciu a tiež skutočnosť, že

odporca mal vypracovaný prevádzkový poriadok umelého kúpaliska podľa zákona č. 272/1994 zo dňa
26.07.2004, v ktorom sa uvádza, že v miestnosti s bazénom a sprchami sa nachádza nešmykľavá
ľahko umývateľná podlaha s podlahovým vykurovaním. Zároveň sa v ňom uvádza, že poskytovateľom
prvej pomoci je kvalifikovaný plavčík a že do priestorov kúpaliska je možný vstup len v plavkáchbez obuvi. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou má objektívny charakter a
existuje bez ohľadu na zavinenie. Zbaviť sa tejto zodpovednosti je možné len v prípade, ak bola
škoda spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemala pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená

vlastným konaním poškodeného, pričom zbavenie sa zodpovednosti musí preukazovať prevádzateľ.
Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že ku škode navrhovateľky došlo prevádzkovou
činnosťou odporcu a v priebehu konania sa odporca žiadnym spôsobom nezbavil zodpovednosti za túto
škodu podľa ustanovenia § 420a odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom odporca v priebehu konania
súdu doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou. I keď je nepochybné, že navrhovateľka v čase úrazu mala na sebe obuv,
ktorá je vhodná do bazénov, čo bolo v rozpore s tvrdeniami odporcu o tom, že na vstupe do priestorov
bazéna bol umiestnený nápis: "Vstup v plavkách, bez obuvi" nemožno dovodiť, že by tieto skutočnosti
samé o sebe mohli preukazovať, že k škode na zdraví navrhovateľky došlo len vlastným konaním
poškodenej. Konajúci súd poukazuje na to, že odporca v priebehu celého konania nepreukázal svoje
tvrdeniaotom,žepredvstupomdobazénaboliumiestnenénápisy:"Vstupvplavkách,bezobuvi,""Vstup

na vlastnú zodpovednosť," a ak by tieto upozornenia aj v čase úrazu navrhovateľky boli umiestnené
tak, ako to bolo uvedené, nezbavovalo by odporcu uvedenej objektívnej zodpovednosti. Súd mal za
preukázané, že k úrazu navrhovateľky, a teda škode, vzniklo v príčinnej súvislosti s prevádzkovou
činnosťou odporcu, keďže navrhovateľka využívala služby poskytované odporcom, ktoré boli súčasťou
liečebného pobytu. Konajúci súd zároveň poukazuje na rozporné tvrdenia právnej zástupkyne odporcu

obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 04.09.2014, kde na jednej strane uvádza, že upozornenie "Pozor
šmykľavý povrch" a vyššie uvedené upozornenia boli umiestnené na stene v miestnosti s bazénom a
na druhej strane tvrdí, že povrch bol nešmykľavý. Z okolností úrazu navrhovateľky vyplýva, že k úrazu
došlo tak, že sa navrhovateľka šmykla v plaveckej obuvi, ktorá má protišmykovú úpravu na vode pri
bazéne s nešmykľavým povrchom. V danom prípade odporca nepreukázal, že povrch, na ktorom došlo

k úrazu navrhovateľky bol nešmykľavý. Za daných okolností preto súd vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady škody tak, ako je
to uvedené vo výroku rozsudku.

Súd okrem istiny priznal navrhovateľke aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o

výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v platnom
znení (účinného v čase zistenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 21.08.2012 predstavovala 1,75% a teda úrok z omeškania

predstavuje 9,75%. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek
3 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Preto súd priznal úspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania v sume 2.086,61 eur, vrátane DPH tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku,
pričomtrovykonaniapozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume163,50euraztrovprávneho
zastúpenia celkom v sume 1.923,11 eur, vrátane DPH, ktoré pozostávajú z 2 úkonu právnej služby v
r. 2012 po 111,21 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania) s tým, že

ku každému úkonu právnej služby náležal režijný paušál 7,63 eur, z 3 úkonov právnej služby v roku
2013 po 111,21 eur (písomné vyjadrenie zo dňa 03.07.2013, účasť na pojednávaniach dňa 17.09.2013
a 21.10.2013), z 1 úkonu právnej služby v roku 2013 v sume 27,80 eur (účasť na pojednávaní dňa
02.12.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) s tým, že ku každému úkonu právnej služby
náležal režijný paušál 7,81 eur, z 1 úkonu právnej služby v roku 2014 v sume 27,80 eur (účasť na

pojednávaní dňa 05.09.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) s tým, že k tomuto úkonu
právnej služby náležal režijný paušál 8,04 eur a z 1 úkonu právnej služby v roku 2015 v sume 111,21 eur
(účasť na pojednávaní dňa 27.01.2015) s tým, že k tomuto úkonu právnej služby náležal režijný paušál
8,39eur.Trovyprávnehozastúpeniazaúkonyprávnejslužbyvrátanerežijnéhopaušálutedapredstavujú
celkom sumu 785,79 eur. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal úspešnej navrhovateľke tiež

náhradu za čas strávený na ceste v sume 531,28 eur a to za účasť na pojednávaniach dňa 17.09.2013,
21.10.2013, 02.12.2013 (3 cesty x 8 začatých polhodín x 13,01 eur = 312,24 eur) za účasť na
pojednávaní dňa 05.09.2014 (1 cesta x 8 začatých polhodín x 13,40 eur = 107,20 eur) za účasť na
pojednávaní dňa 27.01.2015 (1 cesta x 8 začatých polhodín x 13,98 eur = 111,84 eur) na ceste Bánovcenad Bebravou - Nové Zámky a späť. Súd tiež priznal úspešnej navrhovateľke náhradu cestovného t.j.
náhradu za spotrebované pohonné hmoty celkom v sume 100,69 eur na ceste Bánovce nad Bebravou -
Nové Zámky a späť v dňoch 17.09.2013, 21.10.2013, 02.12.2013, 05.09.2014 a 27.01.2015, za použitie

motorového vozidla zn. Jeep Grand Cherokee, EČV: X. XXX H. pri cene motorovej nafty 1,176 eur za
liter, 1,150 eur za liter, 1,160 eur za liter, 1,118 eur za liter a 0,973 eur za liter pri spotrebe 9,8 l/100 km,
pričom jedna cesta predstavuje 202 km. Súd taktiež priznal úspešnej navrhovateľke v rámci cestovného
i náhradu za opotrebenie vozidla v sume 184,83 eur za účasť na vyššie uvedených pojednávaniach
(5 ciest x 202 km x 0,183 eur/km). Uvedené trovy právneho zastúpenia, t.j. suma 1.602,59 eur bola

navýšená o 20% DPH, t.j. o sumu 320,52 eur, keďže právna zástupkyňa navrhovateľky je platiteľkou
DPH podľa osvedčenia pre daň z pridanej hodnoty vydaného Daňovým úradom Bánovce nad Bebravou
dňa 19.06.2007 Uvedené trovy právneho zastúpenia za rok 2012 súd priznal úspešnej navrhovateľke
podľa § 10 odsek 1, § 14 odsek 1 písmeno a), c), § 16 odsek 3, § 18 odsek 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 01.06.2013 a trovy
právneho zastúpenia súd priznal úspešnej navrhovateľke podľa § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písmeno

a), c) d), odsek 4, § 16 odsek 3, 4, § 17 odsek 1, § 18 odsek 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.06.2013.

Súd zároveň vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, keďže vedľajší
účastník na strane odporcu náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z

nesprávneho posúdenia veci.