Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215913
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115215913.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného
Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
proti odporkyni: E. B., L.. XX.X.XXXX, J. C.-O. XXX, G., štátny občan SR, o zaplatenie 466,89 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 397,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 27.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporkyňa je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 19,29 eur za zaplatený

súdny poplatok a vo výške 70,03 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, všetko priamo právnemu
zástupcovi navrhovateľa do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.5.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy výške 466,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
od 27.12.2013 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporkyňou

zmluvu č. S., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje odporkyni využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie
uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 300 vo výške 69,67 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovými cenami (ďalej

len „výsledná suma“), t. zn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila
tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa

rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia). Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo
výške 397,22 eur vyfakturovaných v období 2013/09 - 2013/09. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo
dňa 12.12.2013 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus
o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Zároveň si navrhovateľ uplatnilúrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. 27.12.2013.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na vyššie uvedené zák. ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor,

nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie cit. zák. ust., súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa
XX.XX.XXXX.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise a to najmä zmluvou č. S. zo dňa 21.5.2013, dodatkom k zmluve o poskytovaní

verejných služieb, pokusom o pokonávku, faktúrou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili dňa 21.5.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. S.,

na základe ktorej bola odporkyni zapožičaná mikroprocesorová karta SIM za účelom využívania
telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom v programe Zábava 2. Dňa 21.5.2013
uzatvorili účastníci dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola v čl. 1 bod 1.2. dohoda
strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Nokia 300 so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 14,- eur. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov.

Cenu za poskytované služby navrhovateľ odporkyni fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX. Odporkyňa
v lehote splatnosti faktúru neuhradila. Navrhovateľ vyzval dňa 12.12.2013 odporkyňu na zaplatenie
pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 511,08 eur v dodatočne
poskytnutej lehote na plnenie do 26.12.2013, pričom uviedol, že pohľadávka vznikla neuhradením
faktúry za zúčtovacie obdobie 09/2013. Odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa na pokus o pokonávku

nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol uzatvorená
zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 43 zákona o elektronických komunikáciách.
V zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných
služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, bol dostatočne určito dojednaný predmet
záväzkov na strane navrhovateľa i odporkyne. Na základe predmetne zmluvy a v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú
službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná navrhovateľom. Pretože odporkyňa túto vyúčtovanú cenu
riadne nezaplatila, a to ani napriek výzve navrhovateľa, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť dlžnú
vyúčtovanú sumu vo výške 397,22 eur ako cenu služieb.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.12.2013 do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporkyňu vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy
najneskôr do 26.12.2013. Odporkyňa však na uvedený pokus o pokonávku nereagovala, čím sa dostala
do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa

27.12.2013, preto je povinná zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania
súd krátil na 5,25 %, nakoľko základná sadzba ECB k prvému dňu omeškania bola 0,25 %, zvýšená
o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 5,25 %. Z uvedených dôvodov súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh
v tejto časti zamietol..

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 69,67 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol.
Navrhovateľ výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi
právo pri porušení záväzku odporkyne riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie
viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že odporkyňa si bola vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný

za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len
z dôvodu, že odporkyňa sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena mobilného
telefónu za ktorú bol predaný odporkyni bola 14,- euro a predajná cena je 90,- eur.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka

sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej
povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie

priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa
nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti
za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak
ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk

a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v
dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že
je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležitépre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná

udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník
zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,

alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať
všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi
nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že

na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti
a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
ženiesúsplnenéuvedenépodmienkyatakniejetudanáanizodpovednosťodporkynezaškodu,ktorúsi

uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporkyne spočíva
v tom, že porušila svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržala lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti
s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu a to
akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporkyni a predajnej skutočnej cene.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ
nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho,
že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy)

všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP),
ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv s odporkyňou
preukázané nebolo a teda odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila
(na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené
medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporkyne platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporkyne nie je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie
majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporkyni podľa dodatku

zľavnený mobilný telefón, čo bolo dňa 21.5.2013, keď bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o
pripojení č. S.. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený telefón odporkyni podľa vyjadrenia navrhovateľa
došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón. Až následne odporkyňa
nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípadenajskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po
uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporkyne riadne platiť za služby v mesiaci 09/2013 ako
vyplýva z predloženej faktúry. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne

konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je
protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola
zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a

akciovoucenoumobilnéhotelefónutakniejenásledkomprotiprávnehoúkonuodporkyne,alevýsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa
tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol
vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku

protiprávneho konania odporkyne a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne
ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení
navrhovateľ poskytol odporkyni zľavu na cenu mobilného telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú
spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporkyne. V danom prípade neboli splnené
základnépredpokladyvznikuzodpovednostizaškodupodľacitovaného§420Občianskehozákonníkaa

tak v tejto časti o zaplatenie sumy 69,67 eur ako náhrady škody súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ
si v konaní uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 27,50 eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 99,82 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia - 33,20 eur, podanie návrhu na
vydanie platobného rozkazu 33,20 eur, 2x režijný paušál 8,39 eur, + 16,64 eur ako 20 % DPH). Súd
preskúmaluplatnenétrovy,pričomzospisovéhomateriálumalpreukázané,ženavrhovateľuhradilsúdny
poplatok vo výške 27,50 eur. Trovy právneho zastúpenia boli čo do rozsahu úkonov právnych služieb,
ako aj ich finančného vyjadrenia uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods.

3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel súdom priznanej istiny k tomu, čoho sa navrhovateľ domáhal, predstavuje úspech navrhovateľa
85,08 %, jeho neúspech teda predstavuje 14,92 % a jeho čistý úspech je 70,16 %. Súd preto v súlade

s citovaným zákonným ustanovením priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 70,16 % zo
sumy zaplateného súdneho poplatku, t.j. 19,29 eur a 70,16 % z uplatnených trov právneho zastúpenia,
t.j. 70,03 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo inédôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).