Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2011

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Er/832/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210212971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech XXXMarkovič
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2011:4210212971.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, proti povinným: 1) T. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Z. na C. č.d.
XX, a povinnému 2). H. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. č.d. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške
3.176,69 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného v rade 2) proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra

Kriváňa, exekútorský úrad Ružová dolina č. 6, Bratislava, EX XXX/XXXX zo dňa 21.01.2011 doručené
exekútorovi dňa 26.01.2011 a námietky proti exekúcii zo dňa 07.01.2011 doručené exekútorovi dňa
10.01.2011 z a m i e t a.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad Bratislava,
Ružová dolina č. 6, pod sp.zn. 6Er/832/2010 (EX 984/2010 ) v y h l a s u j za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.09.2010 domáhal voči povinnému vykonania

exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3.176,69 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako
exekučný titul predložil oprávnený rozhodcovský rozsudok vedený pod sp.zn. 47/08/09 vydaný
Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 31.08.2009 , ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.09.2009 a vykonateľnosť dňa 22.09.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.09.2010.

Súdny exekútor požiadal dňa 30.09.2010 tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 06.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*048556 v konaní vedenom
pod sp.zn. 6Er/832/2010 (EX 984/2010) pre súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa .

Povinný v rade 2). prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.01.2011 a dňa 26.01.2011 doručené
na exekútorský úrad Mgr. Drahomíra Kriváňa ( EX 984/2010 ) námietky proti exekúcii , teda povinný

v rade 2) podal námietky proti exekúcii v lehote podľa §-u 50 Ex. poriadku . Tiež povinný v rade 2)
prevzal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a voči danému upovedomeniu podal
dňa 10.01.2011 na exekútorský úrad Mgr. Kriváňa námietky proti exekúcii .

Povinný v rade 2) v oboch námietkach uviedol, že nemá vedomosť o existencii žiadneho rozhodnutia
Slovenského arbitrážneho súdu . Tiež namietal že rozhodcovský rozsudok mu nikdy nebol doručený a

tiež mu nie je zrejmé z akého dôvodu, titulu by mal pre oprávneného uhradiť istinu a úrok z omeškania
a nevie uviesť , či povinná v rade 1). Má dlžobu, nakoľko on v danom vzťahu figuruje ako ručiteľ. Tiežkonštatoval, že ak by mu bol rozsudok arbitrážneho súdu doručený, bol by sa proti nemu v zákonnej
lehote odvolal a podal opravný prostriedok .

Podľa §-u 50 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z.z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje
zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať .

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie

exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.

Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie
štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok
incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým
odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že

tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok.

Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému
podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.

V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku , ktorý bol predmetom základného konania .
Okolnostitýkajúcesadôvodnostitakéhotonárokupretonemožnoaniakonámietkupribrať(R55/1961).

Súd preskúmaním námietok povinného v rade 2). dospel k záveru, že sú nedôvodné , a to z dôvodu,
že povinný v rade 2). nemal zákonný dôvod podať námietky proti upovedomeniu o spôsobe exekúcie
predajom nehnuteľností -ktoré podal dňa 07.01.2011 , nakoľko zákon takúto možnosť nepripúšťa . Čo

sa týka námietok povinného proti exekúcii samotnej zo dňa 21.01.2011, tak tie súd vyhodnotil ako
nedôvodné, nakoľko z pripojeného spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že povinný v rade 2).
prevzal rozhodcovský rozsudok 47/08/09 dňa 16.09.2009, teda jeho tvrdenie o tom, že mu nič nebolo
doručené , sa nezakladá na pravde . Preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol .

Dňa 06.12.2010 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie poverenia
zo dňa 06.10.2010, v ktorom súdny exekútor uviedol, že žiada, aby súd preskúmal správnosť
vydania poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie.

Z predložených dokladov (zmluva o revolvingovom úvere č. 8000059175 zo dňa 29.01.2007 a Zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere) zistil súd nasledovné skutočnosti:

Oprávnený poskytol povinnému na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške

1.394,54 Eur (42012,- Sk), s tým, že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému celkovú výšku úveru v
36 mesačných splátkach po 77,47 Eur ( 2.334,- Sk), pri ročnej percentuálnej miere nákladov 70,04 %.
Celková výška úveru, ktorá predstavovala celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie
zmluvy, bola v sume 2.789,09 Eur (84024,- Sk).Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 264/2006
Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie,

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení zákona č. 264/2006 Z.z. veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení zákona č. 264/2006 Z.z. spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva
definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný charakter, pričom špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. (s účinnosťou od 2.4.2010 v zákone č.
129/2010 Z.z.). Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o revolvingovom
úvereboliZmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,nakoľkonebolidohodnutéindividuálne,
ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke
a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Na základe údajov uverejnených v
Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky
a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pričom z predložených dokladov nie je preukázané,
že by bol úver poskytnutý povinnému za účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vyššie uvedená zmluva je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným (t.j.
právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov ako podnikanie)
a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
revolvingovom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené s úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona.

Zmluvné dojednania vzťahujúce sa k príslušnej zmluve o revolvingovom úvere upravujú v bode 18
označenom ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“, spôsob riešenia sporov vzniknutých na
základe zmluvy medzi zmluvnými stranami.

Podľa bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred
rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy
o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Bod 18.2 Zmluvných dojednaní je označený ako Rozhodcovská doložka. V rámci tejto rozhodcovskej

doložky, podľa bodu 18.2.1 Zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ budú riešené a
s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich
rozhodcov: advokát JUDr. Gustáv Ret, advokát JUDr. Ján Smetana, advokátka JUDr. Marianna
Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč.

V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude
môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu
veriteľ.
Zmluvné strany vyhlasujú, že v rozhodcovskom konaní sa budú riadiť nasledovným postupom:
a) Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane

podávajúcej žalobný návrh. Bez zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za
rozhodcu, zašle rozhodca žalobný návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takomto prípade povinný zaslať
rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.

b) Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia
žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať
ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí,
rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ktorý možno preskúmať

v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 17.2 ods. 17.2.1. písm. f).
c) V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
d) Rozhodca je oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla Veriteľa, pokiaľ sú predložené

písomné dôkazy nedostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
j) V prípade, ak rozhodca po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu v konkrétnom
konaní, nebude spôsobilý vykonávať funkciu rozhodcu, (najmä zo zdravotných dôvodov), žalobca bude
oprávnený jednostranne rozhodnúť o rozhodcovi (aj takom, ktorý nie je dohodnutý v tejto doložke), ktorý
prevezme rozhodovanie v neukončených rozhodcovských konaniach.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania

dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť
považované za neprijateľné zmluvné podmienky.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 84/2007 Z.z. v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou

osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V mnohých prípadoch sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného
práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, ide nepochybne o prípad značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka,

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako
inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným

od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými
mravmi.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v
danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda

vyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto
normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany
spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov,
resp. konania proti nim.Dobré mravy ako prirodzenoprávna kategória nepodliehajú tak dynamickým zmenám ako pozitívne
právo. Prijatie § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov,

ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho
práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky
neboli v rozpore s dobrými mravmi, aj v čase pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka.
Prijatím § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka dostala len určitá časť dobrých mravov svoju zákonnú
definíciu.

Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva okrem
iného v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétnych
rozhodcov, ktorí mali rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným, s tým, že v prípade,
že ani jeden z ním zvolených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa
rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ, t.j. oprávnený.

Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa je samotný postup v rozhodcovskom konaní, ktorým sa mali zmluvné strany
riadiť, keď podľa bodu 18.2 Zmluvných dojednaní (Rozhodcovská doložka) výber rozhodcu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko

sa dá predpokladať, čo prax potvrdzuje, že žalobné návrhy podávajú takmer výlučne veritelia, znamená
to de facto, že spory sa riešia pre rozhodcami, ktorých si veriteľ navyše sám zvolil.

Je síce pravdou, že formálne má spotrebiteľ možnosť vybrať si spôsob riešenia sporov, avšak reálnym
faktom zostáva, že žalobcom v prípadoch nesplácania poskytnutých úverov je spravidla výlučne veriteľ

(t.j. oprávnený), čo znamená, že pri takto formulovanej rozhodcovskej doložke má nielen vopred
vybraných konkrétnych rozhodcov, ale v prípade potreby môže určiť náhradníka on sám. Veriteľ
(t.j. oprávnený) takto vedel vopred určiť, ktorý konkrétny rozhodca rozhodne spor s dlžníkom (t.j.
povinným). Ak by aj dlžník, t.j. povinný, namietal osobu rozhodcu, resp. všetkých rozhodcov uvedených
v rozhodcovskej doložke, je výber náhradného rozhodcu znova a výlučne na veriteľovi, t.j. oprávnenom.

Pre porovnanie, v súdnom konaní pred všeobecným súdom je zákonný sudca vyberaný náhodným
výberom, čím sa má zabezpečiť rovnosť strán, pričom je neprípustné, aby si žalujúca strana zákonného
sudcu vyberala sama.

V danom prípade bolo v rámci rozhodcovskej doložky dohodnuté skrátené rozhodcovské konanie sui

generis, v rámci ktorého je rozhodca oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský
rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo
skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca v takomto prípade zašle rozhodcovský rozsudok spolu so
žalobným návrhom žalovanému. Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej
odpovededo7dníoddoručeniažalobnéhonávrhužalovanému.Pouplynutítejtolehotyžalovanýnesmie

svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v
uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať
v rozhodcovskom konaní. V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský
rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Takýto procesný postup v rámci rozhodcovského konania je nepochybne v neprospech spotrebiteľa ako
slabšejzmluvnejstrany.Jeneprijateľné,abysioprávnenývrámciadhéznychzmluvnýchpodmienokurčil
taký postup rozhodcu, kedy môže byť vydané rozhodcovské rozhodnutie bez akejkoľvek účasti dlžníka,
založené iba na tvrdeniach veriteľa. V mnohých prípadoch spotrebiteľa nemajú dostatočné právne

povedomie, aby sa dokázali účinne brániť, pričom v tomto prípade je možné dôvodne predpokladať,
že veriteľ sa spoliehal práve na nečinnosť dlžníka, čo by mu zabezpečilo exekučný titul vydaný iba na
základe ním predložených tvrdení.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rámci rozhodcovskej doložky je taktiež dojednanie, podľa ktorého

po uplynutí už 7-dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede, nesmie žalovaný svoju žalobnú odpoveď
dopĺňať ani inak meniť, čím sa odníma spotrebiteľovi možnosť v prípade vzniku sporu účinne sa brániť.
Zároveňjeuvedenálehotadoznačnejmiereskrátenánapríkladvporovnanísmožnosťouodporcupodaťv lehote 15 dní odpor voči platobnému rozkazu v prípade občianskoprávneho skráteného konania pred
všeobecným súdom.

V neprospech spotrebiteľa je aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého je rozhodca oprávnený nariadiť
ústne pojednávanie v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú predložené písomné dôkazy nedostačujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, a to bez ohľadu na bydlisko spotrebiteľa (t.j. povinného). Pre porovnanie,
miestna príslušnosť všeobecného súdu v súdnom konaní sa spravuje miestom bydliska odporcu
(§ 84 a nasl. O.s.p.). Takéto zmluvné dojednanie nepochybne spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože bydlisko povinného môže byť
vzdialené od sídla veriteľa desiatky až stovky kilometrov. Ide teda o neprijateľnú podmienku, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že alternatíva riešenia sporov (pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom) je len zdanlivá, pretože v prípade sporov medzi

zmluvnými stranami je žalobcom takmer výlučne veriteľ (t.j. oprávnený), veriteľ si vie vopred určiť
konkrétneho rozhodcu, ktorý bude spor rozhodovať, taktiež si v rozhodcovskej doložke vymienil určitú
svojskúformuskrátenéhokonania,čímsidokážezaobstaraťprizdanlivejrovnostizmluvnýchstránveľmi
jednoduchým spôsobom právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Zmluvné dojednania povinní reálne ovplyvniť nemohli, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Povinní ako spotrebitelia mohli len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj predtlačenému zneniu
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a je písaná drobným písmom.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann
v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených

prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98). V predmetnom rozsudku Súdny
dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú
skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo

svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875,
bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď
spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,

nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich
uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu,
ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a
posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď
to spotrebiteľ nenamieta.

V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004
Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod 1
písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať

žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plneniepriznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné

informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je v zmysle
vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej

doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44

Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd môže
zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.

V danom prípade to znamenalo vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku, súd bol toho
názoru, že exekučné konanie je potrebné vyhlásiť za neprípustné a zastaviť .

Otrováchexekúcierozhodnesúdosobitnýmuznesenímpopredloženívyčísleniatrovexekúciezostrany
súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch

vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.