Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/66/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209071
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111209071.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing.

Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
konkurze, IČO: 00 009 199, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, zastúp.: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka
13, 917 01 Trnava, proti odporcom: 1/ R. D., Q.. XX.X.XXXX, U. W., E. XX, 2/ R. D., Q.. XX.X.XXXX, U.
W., E. XX,W..Č.. T. T. F. Q. R.ou, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1 a 2 sú povinní vypratať byt č. XX,. nachádzajúci sa na dvanástom nadzemnom podlaží
v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo 8399/70, zapísaný na LV číslo
XXXX, katastrálne územie W., bez zabezpečenia bytovej náhrady a to v lehote pätnástich dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporcovia 1 a 2 sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 528,45
Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporcovia 1 a 2 sú povinní zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur na účet Okresného súdu
Trnava do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 26.4.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. až

3. rade (predtým odporca 1/ R. D., odporkyňa 2/ M. K. a odporca 3/ R. D.) vypratať byt č. XX, na
12. nadzemnom podlaží v bytovom dome XX b.j. na E. I.. Č.. XX T. W., označenom súp. č. XXXX,
postavenom na parc. č. 8399/70, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 520 m2, kat.
úz. W., okres W., obec W., zapís. na LV č. XXXX, vydanom Správou katastra W., byt ktorý pozostáva z 1
izby,kuchyne apríslušenstva,do15dníodprávoplatnostirozsudkuaaby ichzaviazalajnanáhradutrov
konania. Ďalej v návrhu uviedol, že dňa 12.9.2007 Okresný súd Trnava, uznesením č.k. 25 K/2/2007-70
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO: 00 009 199 a

12.12.2007 uznesením 25 K/2/2007-823 rozhodol o výmene správcu a za nového správcu úpadcu
bol ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár a dňa 29.9.2010 bola uzavretá Dohoda o spätnom prevode
nehnuteľnosti medzi správcom úpadcu a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.,
IČO: 36 862 649, ako predchádzajúcim prenajímateľom a vlastníkom predmetného bytu a vklad bol
povolený pod V 4984/10, pričom v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii
oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu podliehajúcim konkurzu prešlo na správcu úpadcu.

Predchádzajúci správca zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX bytový dom E. XX, kat. úz. W.,
do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou o spornom zápise v prospech spoločnosti TAZ,
a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803.Dňa 26.11.2007 podal H. - správca úpadcu TAZ, a.s., IČO: 36 227 803 proti navrhovateľovi na Okresný
súd Trnava návrh na vylúčenie veci, aj predmetného bytu, z konkurznej podstaty, ktoré konanie sa viedlo
pod č.k. 44 Cbi/6/2007, v ktorom konaní bol návrh zamietnutý rozsudkom 44 Cbi/6/2007-653, zo dňa

26.3.2008, z dôvodu, že bol nedôvodný, pretože nebolo preukázané právo TAZ, a.s. vylučujúce zápis a
KrajskýsúdTrnavadňa23.9.2008rozsudkompodč.k.21CoKr/4/2008-767potvrdilrozsudokOkresného
súdu Trnava, č.k. 44 Cbi/6/2007-653, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008, v ktorom
konaní bolo zisťované vlastnícke práva spoločnosti TAZ, a.s. aj k predmetnej nehnuteľnosti vo forme
prejudiciálnej otázky v ktorom konaní bol zistený nedostatok vlastníckeho práva spoločnosti TAZ, a.s. a

z toho dôvodu bol zamietnutý návrh na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
- navrhovateľa , teda nemôžu byť nehnuteľnosti a aj predmetný byt v správe H.. R. a sú predmetom
konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu - navrhovateľa, teda sú vo vlastníctve štátu s
právom hospodárenia navrhovateľa.

Odporcovia uzatvorili dňa 7.2.2006 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ , a.s. v likvidácii, k bytu č. XX,

ktorý sa nachádza na 12. nadzemnom podlaží bytového domu na E. I.. Č.. XX T. W., zapísanému na LV
č. XXXX, kat. úz. W., táto zmluva je však neplatná, pretože domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo
nakladať s predmetným bytom tak, že by tento byt mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi
vzťahmi, keďže v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebol vlastníkom tohto bytu, preto je táto zmluva
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a jej platnosť sa nedá usudzovať len s poukazom na

vtedy existujúci zápis spoločnosti TAZ, a.s. na príslušnom liste vlastníctva, pretože táto skutočnosť
zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu osobe na liste vlastníctva zapísanej a opak bol
preukázaný v súdnom konaní 44 Cbi/6/2007.

Súd rozsudok zo dňa 18.10.2012, č.k. 17C/66/2011 - 135 konanie voči odporkyni 2 M. K., N.. D., Q..

X.XX.XXXX zastavil, návrh navrhovateľa zamietol a odporcom 1 až 3 nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Na podklade odvolania navrhovateľa odvolací súd, t.j. Krajský súd v Trnave uznesením zo 17.2.2014,
č.k. 23Co/192/2013-163 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,

že rozhodnutie voči odporkyni 2 sa stalo právoplatným a to dňom 6.12.2012 (preto v záhlaví tohto
rozhodnutia sú označovaní len dvaja odporcovia).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisovým materiálom a
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa Zmluvy o nájme bytu uzatvorenej dňa 11.4.2005 medzi prenajímateľom TAZ, a.s. v likvidácii
Trnava v zast. Správa mestského majetku Trnava, príspevková organizácia a nájomcom S. D. bol
prenajatý byt č. XX T. W., Q. E. XX na dobu neurčitú.

Podľa Zmluvy o nájme bytu s uvedením na nej , že ide o prechod nájmu, uzatvorenej dňa 7.2.2006
medzi TAZ , a.s., v zastúpení Správou mestského majetku Trnava, príspevková organizácia, ako
prenajímateľom a odporcami ako nájomcami (tu aj M. D.), odporcom bol prenajatý byt č. XX, T. W., Q.
E. XX na dobu neurčitú.

Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 4.3.2011 vyplýva, že odporcom bola daná výpoveď z dôvodu
nezaplatenia nájomnému za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 (január, apríl, máj, jún, júl, august,
október, november a december) v zmyslel § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka a tak zo strany
nájomcov došlo k opakovanému porušenie povinnosti na riadne a včasné zaplatenie nájomného. Ďalej
odporcovia boli vyzvaní k odovzdaniu bytu a to do troch dní od uplynutia výpovednej lehoty k rukám

prenajímateľa.

Odporca 1 pri výsluchu dňa 19.7.2011 uviedol, že oni bývali spočiatku na Y. X T. W., tento byt vymenili
za byt na E. XX T. W. a až neskôr tento byt vymenili za byt na E. XX T. W., pričom nájomcom týchto
bytov bol ich otec a po smrti otca, ktorý zomrel v roku XXXX bola s odporcami , ako jeho nástupcami

uzavretá nájomná zmluva.Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, zo dňa 27.9.2012, odporca 1 bol od
1.2.2010 evidovaný ako poberateľ dávky a príspevkov a dávka v hmotnej núdzi mu bola vyplácaná vo
výške 62,50 Eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, zo dňa 25.9.2014 vyplýva, že odporca 2
nie je a ani nebol v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, nepoberá a ani nepoberal
pomoc v hmotnej núdzi a nie je posudzovaný ako občan v hmotnej núdzi.

Na pojednávaní dňa 18.10.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nájomná zmluva uzavretá s
odporcami dňa 7.2.2006 nebola platne uzavretá, pretože ten kto s nimi nájomnú zmluvu uzatváral nebol
prenajímateľom a nebol daný ani súhlas vlastníka na jej uzavretie a uviedol, že boli dané aj výpovede
z nájmu predmetného bytu odporcom, z dôvodu, že mali nedoplatok na nájomnom vo výške 475,56
Eur za rok 2010 a až po doručení tejto výpovede odporca 1 zaplatil časť nájmu v roku 2012 a uviedol,
že tieto výpovede predložil navrhovateľ súdu iba z dôvodu, aby bolo zrejmé, že odporcovia neplatili

riadne nájomné a predložil ich súdu aj z dôvodu právnej istoty, ak by sa súd nestotožnil s právnou
argumentáciou uvedenou v návrhu. Odporca 1 na tomto pojednávaní uviedol, že nevie prečo ho chcú
z bytu vypratať a z akého dôvodu a nevie ani aké má dlhy, keď mu ich vyčíslia , on sa bude snažiť ich
zaplatiť a uviedol, že je pravdou, že býva v byte aj s bratom, ktorý je narkomanom a ktorý do bytu, keď
on nie je doma, vodí si aj rôznych kamarátov.

Na pojednávaní dňa 26.9.2014, ktoré sa konalo v neprítomnosti navrhovateľa a odporcov v súlade s §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že dňa 15.3.2010
bola vykonaná zo strany zamestnancov navrhovateľa ohliadka bytu, ktorý užívajú odporcovia, pričom
zápisnicu o tejto ohliadke podpísal odporca 1, čo možno v danom prípade považovať za moment, kedy

sanavrhovateľdozvedelotom,ktoreálneužívabyt.Zdôvodudlhodobéhoneplatenianájmuakoislužieb
spojených s užívaním bytu bola odporcom doručená výpoveď z nájmu bytu a to konkrétne R. D. dňa
29.3.2011 a R. D. dňa 11.4.2011, pričom táto výpoveď nebola zo strany odporcov napadnutá v zákonnej
lehote na jej neplatnosť a preto navrhovateľ je oprávnený si uplatňovať nárok spočívajúci vo vyprataní
bytu. Tiež uviedol, že odporcovia sú stále neplatičmi a neprispôsobivými občanmi, kedy stále porušujú

domový poriadok. Navrhovateľ v priebehu roku 2009 oznamoval aj odporcom čísla účtov, na ktoré majú
platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu. V závere uviedol, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcami došlo konkludentne a to najneskôr ku dňu vykonania ohliadky bytu
a v šiestom mesiaci roku 2010 bolo odporcom doručované vyúčtovanie od správcu bytového domu,
týkajúce sa zložených preddavkových platieb a skutočne čerpaných služieb za rok 2009.

Zo zápisnice ohliadky bytu zo dňa 15.3.2010 vyplýva, že vlastník bytu vykonal ohliadku bytu, ktorý užívali
v tom čase (a stále užívajú) odporcovia, pričom odporca R. D. je označený ako nájomca bytu.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a

rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme

manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.Podľa § 710 ods. 3 ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že

ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje
o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa§711ods.2Občianskehozákonníkadôvodvýpovedesamusívovýpovediskutkovovymedziťtak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
pred uplynutím ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne
dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu
zanikol.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde
do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo
len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má
nájomca právo na prístrešie.

Z vykonaného dokazovania ako aj z rozhodovacej činnosti tak Okresného súdu Trnava ako aj Krajského
súdu v Trnave je súdu známe, že medzi navrhovateľom, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu
TAZ š.p. a H.. D. R., ako správcom konkurznej podstaty TAZ a.s. v likvidácii, prebieha viacero súdnych

sporovohľadom vlastníckychprávohľadomvecípatriacichdokonkurznejpodstatytohoktoréhosprávcu
a obaja správcovia konkurznej podstaty zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti ktorých sú
správcami pri súpise majetku okrem iného aj predmetný byt a tento duplicitný zápis bolo potrebné
vyriešiť a o tejto otázke prebiehali súdne konania a v prvom z nich sa domáha vylúčenia vecí, vrátane
predmetného bytu, z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ,

š.p. Ing. Pavol Korytár, ktoré konanie prebieha na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 68
Cbi/10/2000 a doposiaľ nie je právoplatne skončené a v druhom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia
vecí vrátane predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. správca konkurznej podstaty
úpadcu TAZ, a.s., ktoré konanie prebehlo pred Okresným súdom Trnava, pod č.k. 44 Cbi/6/2007 a v
odvolacom konaní pred Krajským súdom v Trnave, pod sp. zn. 21 CoKr 4/2008 a bolo právoplatne

skončené, v ktorom konaní návrh H.. D. R., správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. o vylúčenie
veci a to aj predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. bol zamietnutý a Krajský súd v
Trnave toto rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd SR dovolanie H.. D. R. odmietol, v ktorom konaní sa
súd ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, pričom logickým
výkladom, možno dospieť k záveru, že ak bol zamietnutý návrh na vylúčenie veci z konkurznej podstaty

úpadcu TAZ, š.p. nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej otázky rozhodnuté zásadne
odlišne, z čoho vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, ako
správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p.Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd preukázané, že zmluva o nájme bytu uzatvorená medzi
právnym predchodcom odporcov, S. D.K. zo dňa 11.4.2005 a prenajímateľom TAZ a.s. v likvidácii
bola uzatvorená neplatne, nakoľko prenajímateľ nebol vlastníkom bytu a teda predmetná zmluva bola

absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a preto nemohlo dôjsť ani k prechodu nájmu
v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Potom bolo potrebné zistiť, či medzi navrhovateľom a odporcami došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.
Z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájom bytu vyplýva, že zmluva o nájme bytu nemusí

byť uzatvorená písomne. V danom prípade podľa názoru súdu došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu
medzi účastníkmi konkludentne, ich konaním, ktorá má všetky podstatné náležitosti podľa § 685 ods. 1
a § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri právnych úkonoch vyjadrených inak ako slovami je potrebné
prihliadať ako ku skutočnej vôli toho, kto právny úkon uskutočnil, tak na druhej strane k ochrane dobrej
viery a rozumného očakávania toho, komu bol právny úkon určený.

Navrhovateľ koncom roka 2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 44Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu a v ktorom bol úspešný, vedel,
že aj byt odporcov má zapísaný v súpise majetku úpadcu bez poznámky a vlastníctvo bytu prestalo byť
sporné. Od uvedenej doby sa teda navrhovateľ správal ako správca majetku (bytu), ktorého vlastníkom
bol úpadca, TAZ š.p. v konkurze. Zároveň navrhovateľ komunikoval s odporcami prostredníctvom

oznamov vo vchode bytového domu ako aj písomne tak, že im oznamoval čísla účtov, na ktoré treba
poukazovať nájomné. Tiež boli označovaní ako nájomcovia, čo vyplýva aj zo zápisnice o ohliadke
bytu a výpovede z nájmu bytu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia na základe informácií
poskytnutých navrhovateľom platili úhrady nájomného (február 2010, marec 2010 a september 2010)
a služieb a poskytli súčinnosť pri ohliadke bytu. Navrhovateľ platby poskytované odporcami prijímal a

pre neplatenie nájomného im dal výpoveď v zmysle § 711 ods. 1 psím. d/ Občianskeho zákonníka.
Uvedené konanie navrhovateľa je jeho prejavom vôle, ktorá nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom,
že prejavil vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu s odporcami, pretože spôsob jeho vyjadrovania znamená,
že takto komunikujú subjekty záväzkového vzťahu založeného nájomnou zmluvou. Podľa názoru súdu
nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla a bola uzatvorená najneskôr dňa 15.3.2010, kedy vlastník

bytu vykonal ohliadku bytu, ktorý chcel predať a zistil kto tento byt užíva ako nájomca. Odporcovia boli
v tomto konaní dobromyseľní pretože disponovali s písomnou zmluvou o nájme bytu zo dňa 7.2.2006 aj
keď neplatnou, čo sa však ale prejavilo až koncom roka 2008 a z tejto zmluvy odvodzovali všetky svoje
práva a povinnosti nájomcov (nielen nájomcovia, ale aj sám prenajímateľ - navrhovateľ, keď využil svoje
právo a doručil nájomcom výpoveď z nájmu bytu).

Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, že nájomca neplatil
nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a nájomca preukáže, že ku dňu určenia
výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu,
ktorá trvá 6 mesiacov (§710 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu

ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
a úhradu za planenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace alebo tým, že prenechá
byt alebo jeho časť inému do nájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm. d/
Občianskeho zákonníka). Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov pred uplynutím
ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo ak sa písomne dohodne

s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady má sa za to, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (§ 711
ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z uvedených ustanovení tak vyplýva, že predpokladom zániku dôvodu
výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka je splnenie dvoch zákonom stanovených
podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to, že nájomca po doručení výpovede podľa §
711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka pre neplatenie nájomného musí v prvom rade preukázať

prenajímateľovi - navrhovateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (§710 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Aj keď zákon výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať, že nájomné
nezaplatil z dôvodu hmotnej núdze, z § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že stav
hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite a to najneskôr do konca výpovednej lehoty

(§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka). Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom
časovom limite prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu
v trvaní ďalších 6 mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ďalšou podmienkou, ktorá musí
byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka jeskutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné prenajímateľovi
alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady.

Keďžedošlokuzavretiunájomnejzmluvymedziúčastníkmi,odporcoviabolioprávneníužívaťpredmetný
byt a zároveň boli povinní platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Nakoľko
boli odporcovia v omeškaní s platbou nájomného za čas dlhší ako tri mesiace, navrhovateľ v súlade s §
711 ods. 1 psím. d/ Občianskeho zákonníka odporcom vypovedal nájom bytu bez zabezpečenia bytovej
náhrady, pričom odporcovia na súde neuplatnili neplatnosť výpovede v zákonom stanovenej lehote. Súd

mal preukázané z fotokópie doručeniek k výpovedi, že táto bola odporcovi 1 doručená dňa 29.3.2011
a odporcovi 2 dňa 11.4.2011, na základe uvedeného potom odporcom začala plynúť trojmesačná
výpovedná lehota, a to u odporcu 1 odo dňa 1.4.2011 a u odporcu 2 odo dňa 1.5.2011 (prvým dňom
mesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorombolanájomcovidoručenávýpoveďznájmubytu),uplynutím
ktorej došlo k zániku nájmu bytu (výpovedná lehota u odporcu 1 uplynula dňom 30.6.2011 a u odporcu
2 dňom 31.7.2011. V zmysle písomnej výpovede boli odporcovia povinní vypratať byt a tento odovzdať

navrhovateľovi do 3 dní od zániku nájmu bytu, odporcovia však byt v príslušnej lehote nevypratali.

Dlh odporcov za rok 2010 sumu vo výške 475,56 Eur. Odporcovia nedoplatok uhradili dňa 14.05.2012,
t.j po uplynutí výpovednej lehoty. Odporcovia nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že navrhovateľovi
do konca výpovednej lehoty preukázali, že v čase dania výpovede boli v hmotnej núdzi a tak nebol

splnený jeden z predpokladov zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Odporcom sa tak výpovedná lehota nepredĺžila o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov v zmysle §
710 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tu treba uviesť, že samotné zaplatenie dlžného nájomného mohlo
mať za následok len splneniu dlhu, nie aj zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípadne nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú

lehotu a odporcovia návrh na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote nepodali,
nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty (§710 ods. 3 Občianskeho zákonníka) t.j. u odporcu 1
dňom 30.6.2011 a u odporcu 2 dňom 31.7.2011.

Čo sa týka bytovej náhrady pri platnej výpovedi z nájmu bytu, v danom prípade treba uviesť, že pri

skončení nájomného pomeru z dôvodu nezaplatenia nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu nájomca nemá právo na bytovú náhradu okrem prípadov, keď preukáže, že je v
hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo ak ide o dôvod hodný osobitého zreteľa. V danom prípade
odporcovia nemajú právo na bytovú náhradu s poukazom na ustanovenie § 712a ods.3 Občianskeho
zákonníka, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca 1 a ani odporca 2 neboli ku dňu

rozhodnutia o vyprataní v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (odporca 1 nebol a ani nie je v hmotnej
núdzi podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa
25.9.2014 a odporca 2 je vo výkone trestu odňatia slobody a preto ho nemožno považovať za osobu
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, keďže si tento stav privodil sám spáchaním trestného činu) a
spĺňali by podmienky na náhradné ubytovanie a tiež nepreukázali súdu ani iný dôvod hodný osobitného

zreteľa pre priznanie bytovej náhrady vo forme prístrešia. Zároveň súdu nepreukázali ani tú skutočnosť,
že by spĺňali zákonné predpoklady na priznanie bytovej náhrady vo forme náhradného bytu v zmysle §
712a ods. 4 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade tak boli splnené všetky podmienky na vypratanie bytu bez zabezpečenia bytovej
náhrady, keď odporcovia v súčasnosti užívajú byt bez právneho dôvodu a preto súd návrhu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrí mu plná náhrada trov konania, ktorá spočíva v trovách
právneho zastúpenia vo výške 528,45 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 8 úkonov právnej služby, a to príprava a
prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ), žaloba zo dňa 31.03.2011 a odvolanie proti

rozsudku zo dňa 30.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky ), účasť na pojednávaní dňa 19.07.2011,
13.03.2012, 06.09.2012, 18.10.2012 a 26.09.2014 (§ 14 ods. 1 psím. c/ a § 14 ods. 5 písm. b/ cit.
vyhlášky), t.j. 3 x 57 Eur, 2 x 14,67 Eur, 2 x 58,69 Eur a 1 x 61,87 Eur, 8 krát náhrada výdavkov namiestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky ), t.j. 3 x 7,41 Eur, 4
x 7,63 Eur a 1 x 8,04 Eur a DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky).

Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) od súdneho poplatku
je oslobodený správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok
postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa položky I/1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch, z návrhu na začatie konania ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak predmet konania

nemožno oceniť peniazmi sa vyberie súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 Eur.

Keďže v prejednávanej veci je navrhovateľ osobne oslobodený od súdnych poplatkov a súd jeho návrhu
v plnom rozsahu vyhovel, uložil podľa výsledku konania odporcom, ktorí nie sú od tejto povinnosti
oslobodení, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 Eur na

príjmový účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.