Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2011

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/54/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810201421
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2011:5810201421.9

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ J.
D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V. M., XXXXX/XX, v rade 2/ J. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Uzlovská X/X, v rade 3/ J. D., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. F. XXX, v rade 4/
G. X., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., R. XXX, v rade 5/ J. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
W., X. XXXX/XX, zastúpený žalobcom 1/ J. D., bytom J. V. M. XXXXX/XX, žalobcovia v 1/ až 5/

právne zastúpení advokátom JUDr. Antonom Slamkom, advokátska kancelária so sídlom Dolný Kubín,
Radlinského 1735/29, proti žalovaným: v rade I/ G. R., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., E. XXX, v
rade II/ J. R., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., E. XXX, v rade Z./ R. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., F. XXX, v rade IV/ J. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., F. XXX, v rade V/ J. U., rod. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, v rade VI/ H. R., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., U. XXX, v rade T./
W. F., rod. D., nar. X.XX.XXXX, bytom N., T. A. XX, v rade T./ J. X., rod. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom N.,

G. XXX, v rade IX/ J.. D. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N., F. XXX, v rade X/ P. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., U. XXX, v rade XI/ G. R., rod. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom N., U. XXX, žalovaní zastúpení
advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom Námestovo, Štefánikova 269/24,
v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia v 1/ až 5/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v I/ až XI/ rade
trovy konania vo výške 1266,77 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 01.04.2010 v znení jej poslednej zmeny, ktorú súd
pripustil uznesením zo dňa 27.09.2011 č.k. 5C/54/2010-246 domáhali, že nehnuteľností označené
v petite navrhovaného rozsudku patria do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi neb. R. D.,

nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. - R., I. X/X. Svoju žalobu odôvodnili tým,
že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely na predmetných pozemkoch na základe notárskeho
osvedčenia č. N XXX/XXXX, zapísaného do katastra nehnuteľností Z XXXX/XXXX. Pozemky boli pred
zápisom notárskeho osvedčenia vedené v katastri nehnuteľností na meno R. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá
skutočnosť vyplýva z originálov LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. N., kde
sú zapísané všetky zmeny v osobách vlastníkov. Dedičmi - právnymi nástupcami po neb. R. D., nar.

XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. - R., I. X/X sú na základe D XXX/XX jeho deti
žalobkyňa 2/ - J. Bernaťáková, rod. D., G. D. a J. D. - žalobca 1/. Právnymi nástupcami po neb. G.
D., nar. XX.X.XXXX, zomrl. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., X. F. sú na základe D XXXX/XX jeho
manželka J. D. - žalobkyňa 3/ a ďalej deti G. X. - žalobkyňa 4/ a J. D. - žalobca X/. R. nástupcovia
po neb. R. D. - žalobcovia 1/ - 5/ nikdy nepodpisovali žalovaným I/ až IX/ súhlas s vydaním notárskeho
osvedčenia podľa zákona č. 323/1992 Zb. - ďalej len „notársky poriadok“. Poukázali na ustanovenia §

63 notárskeho poriadku. V zmysle uvedeného, ak vlastník nehnuteľností, ktorá sa notársky osvedčuje
je mŕtvy, prípadne neznámy, zákona na osvedčenie vlastníctva k takejto nehnuteľnosti vyžaduje súhlasprávnych nástupcov tohto vlastníka, ak sú títo známi. Právnymi nástupcami sú dediči vlastníka. Takýto
súhlas musí byť daný všetkými právnymi nástupcami bez výhrady, v opačnom prípade nie sú splnené
podmienky na osvedčenie vlastníctva k takejto nehnuteľností. Žalovaní mali vedomosť, majetok ktorého

R. D., pri mene ktorého bol uvedený identifikátor - dátum narodenia, si osvedčujú. Mali tiež vedomosť,
že tento odišiel z N. do J., kde ja zomrel. Žalovaní nikdy nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi
predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto nikdy nenadobudli na základe osobitného právneho titulu
od pôvodného vlastníka - R. D., resp. jeho právnych nástupcov, naviac s poukazom na verejnosť
katastrálneho operátu sa mohli presvedčiť o skutočnom vlastníkovi predmetných pozemkov. Vzhľadom

na ich nedobromyseľnosť nemohli ani vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudnúť na základe
vydržania. Notárske osvedčenia vydané formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, na základe ktorého
sa notársky osvedčovali podiely po neb. R. D. na predmetných pozemkoch, bolo vydané v rozpore so
zákonom, nakoľko sa k nemu nevyjadrovali právni nástupcovia po neb. R. D. - žalobcovia v 1/ až 5/
rade, preto neboli splnené všetky podmienky na vydanie notárskeho osvedčenia, ktoré s poukazom
na ustanovenie § 63 písm. a/ bod 1 notárskeho poriadku nemalo byť vydané, a preto je osvedčenia

s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Naliehavosť podanej žaloby
odôvodnilitým,žeurčenímmôžebyťmajetokprejednanývdedičskomkonaníonovoobjavenommajetku
po R. D..

Právny zástupca žalobcov žiadal určiť, že nehnuteľnosti patri do novoobjaveného dedičstva po právnom

predchodcovi žalobcov R. D., ktorý sa svojho života predmetné nehnuteľnosti nepreviedol, nedaroval
a ani inak nescudzil príbuzným alebo tretím osobám. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
ku dňu smrti poručiteľa svedčí práve R. D. ako poručiteľovi. Žalovaní nesplnili ani podmienku
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 a násl. Občianskeho zákonníka najmä
podmienku dobromyseľnej držby, keďže im nesvedčí žiadny titul alebo iná objektívna skutočnosť, ktorá

by zakladala poctivosť a dobrú vieru v držbe predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že k vydaniu
notárskej zápisnice č. N 239/2008 zo dňa 15.12.2008 nebol doložený súhlas právnych nástupcov
pôvodného vlastníka - R. Domina, pričom k vydaniu osvedčenia sa vyjadroval H. D., nar. XX.X.XXXX,
ktorý nie je dedičom R. D.. Bolo porušené ustanovenie § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Naliehavý právny
záujem odôvodňoval tým, že po vyhovení žalobe a požadovanom určení, že sporné nehnuteľnosti patria

do dedičstva, možno následne majetok dedičsky prejednať v konaní o novoobjavenom majetku, keďže
tieto nehnuteľnosti neboli predmetom pôvodného dedičského konania.

Žalobca 1/ J. D. uviedol, že ich otec predal len časť pozemkov G. M., ostatnú časť pozemkov nepredal
ani nedaroval a táto ostala tak, neskôr bola vložená do družstva. Býval nad pekárňou, kde bývali aj

ostatní súrodenci jeho otca R. D., v ktorom okolí sa obhospodarovali aj pozemky, ktoré boli podelené.

Žalobkyňa 2/ a 3/ G. X. a J. D. sa k pozemkom, ktoré vlastnil ich otec a manžel G. D. - syn R. D. sa
nevedeli vyjadriť.

Právnyzástupcažalovanýchžiadalžalobuzamietnuťzdôvodu,žeužv20-tychrokochminuléhostoročia
došlo k reálnej deľbe nehnuteľností. R. D. bol síce vedený v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastník
sporných nehnuteľností, avšak táto skutočnosť bola len formálna, keďže právne vzťahy k pozemkov boli
usporiadané inak a nezodpovedali zápisom v katastri nehnuteľnosti. H. D. podelil svojho syna H. a Z.
D. s pozemkami, ktoré on užíval ako vlastník tak, že Z. D. ostal užívať pozemky v tzv. pitakovke a H.

D. pozemky v inej časti N.. Reálna deľba bola rešpektovaná minimálne od 20. rokov minulého storočia
podnes. R. D. ako syn H. D. sa odsťahoval z N. v roku XXXX a celý svoj majetok predal, dôkazom
čoho je oboznamovaná kúpna zmluva, v zmysle ktorej predal nehnuteľnosti E., pričom z článku IV tejto
kúpnej zmluvy vyplýva, že iné nehnuteľnosti v N. už nevlastní. Poľnohospodársku pôdou, ktorú vlastnil
odpredal v tejto časti iným občanom, o čom svedčí list MNV v K. R., z ktorého vyplýva, že k pôde R.

D. z N. prebral povinnosti G. M. - obyvateľ K. R.. Z potvrdenia MNV v N. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva,
že H. E. odkúpil od R. D. rodinný dom s hospodárskymi stavbami bez poľnohospodárskej pôdy a pôdu,
ktorú mal R. D. už užívajú iní občania, ktorí platia predpísané dávky a túto pôdu R. D. predal, resp.
daroval príbuzným. Aj súrodenci R. D. a ďalší právni nástupcovia prehlásili H. E., že R. D. odpredal
majetok, medzi súrodencami je usporiadaný už od roku 1935 a tak sú aj užívané, čo je MNV známe. Je

preto nesporné, že ešte medzi pôvodnými predkami žalobcov a žalovaných Z. D. a H. D. došlo reálnej
deľbe pôvodného majetku H. D. a žalovaní si osvedčili vlastnícke právo, ktoré nadobudli vydržaním len k
nehnuteľnostiam,ktorévlastnilnazákladereálnejdeľbyZ.D..Taktobolovlastníctvokpozemkovužívane
v nezmenenom stave doposiaľ a všetci reálnu deľbu a držbu rešpektovali a to aj právni nástupcovia oneb. H. O. - dcére H. D., ktorý zmluvou previedli na žalovaných svoje spoluvlastnícke podiely, ktoré by
im prislúchali práve z majetku H. D., a ktoré na základe reálnej deľby užíval a vlastnil Z. D. a následne
jeho právni nástupcovia. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

Žalovaná I/ - dcéra Z. D. vo výpovedi uviedla, že spolu s otcom Z. D. bývali a obrábali pozemky dolu
v N. na tzv. pitakovke. H. D. a jeho rodina bývali nad pekárňou, kde užívali aj pozemky a nikdy si
nenárokovali na ich pozemky, ktoré obrábali na pitakovke. Pozemky sa takto užívali a zrejme ich podelil
ešte dedo H. D., ktorý zomrel, keď bola prvá svetová vojna. N. H. D. a jeho syna R. D. nikdy neužívala

pozemky na pitakovke. Dolu na pitakovke pozemky okrem jej otca Z. D. nikdy iný neužíval a ani si na
tieto pozemky nič nenárokoval.

Žalovaná II/ - dcéra Z. D. vo výpovedi uviedla, že si pamätá, že od mala užívali pozemky dolu na
pitakovke a nikto si na ne nárok nerobil. Tieto obrábali, robili na nich a užívali ich. R. D. a jeho rodina
užívali pozemky hore nad pekárňou a preto tam oni robiť nechodili a ani si nárok na pozemky nad

pekárňou nerobili. Jej otec mal päť detí J., T., H. a G., ktorým daroval pozemky na pitakovke, kde bývali
od narodenia, a kde si neskôr po vydaji, postavili rodinné domy. Medzi jej otcom Z. D. a jeho bratom H.
D. neboli nikdy spory ohľadom pozemkov na pitakovke, pretože spolu dobre vychádzali.

Žalovaný IV/ J. D. - syn H. D. a vnuk Z. D. uviedol, že sa narodil, býval dolu v N. na tzv. pitákovke.

Pamätal si od svojho otca, že ešte jeho dedo pozemky na pitakovke medzi súrodencami podelil. Jeho
otec spomínal delenie pozemkov medzi jeho dedom Z. D. a jeho súrodencami, keď povedal, že pozemky
sú spravodlivo podelené aj keď nie sú právne prevedené (papierovo v poriadku). Povedal, že jeho dedo
Z. Domin dostal pozemky na pitakovke, a preto sa držali len týchto pozemkov a nenárokovali si na
pozemky v iných častiach obce N.. Ďalej o delení pozemkov má vedomosť o tom, že rodina R. D. užívala

pozemky hore nad pekárňou a pozemky na pitakovke boli pridelené jeho dedovi Z. D.. Vie, že dom po R.
D. mali kúpiť E. a poľnohospodársku pôdou G. M.. Skutočnosť, že pozemky v tzv. pitakovke sú vlastnícky
zapísané na meno R. D. sa dozvedel okolo 2000, keď začali dávať pozemky do poriadku.

Žalovaná V/ - dcéra H. D. a vnučka Z. D. vo výpovedi doplnila, že hore nad pekárňou pozemky vôbec

neužívali a ani tam nechodili. Spolu so svojim otcom H. D. užívali pozemky na tzv. pitakovke, kde sa v
rodinnom dome aj narodila, vyrastala a pozemky spolu s otcom užívali. Ďalšie pozemky na pitakovke
užívali súrodenci jej otca H. D. a deti Z. D.. Na časti pozemkov, ktoré užívali spolu s jej otcom pokiaľ
sa nevydala do N., prípadne na časti, ktoré užívali otcovi súrodenci z rodiny R. D. a jeho právnych
nástupcov nikdy nevidela a ani si za života jej otca nenárokovali na žiadnu časť pozemkov, na ktorých

bývali a v okolí ich domu užívali.

Žalovaná VI/ - dcéra H. D. a vnučka Z. D. doplnila, že na pitakovke sa narodila, bývala a pozemky,
ktoré sa tam nachádzajú užívali. V susedstve pozemky na pitákovce užívali deti súrodencov jej otca.
Od svojho otca si pamätá, že tento hovoril, že jeho dedo H. D. pozemky spravodlivo podelil, nakoľko

R. D. a jeho rodine podelil pozemky pri kostole nad pekárňou a Z. D. - jej dedovi pridelil pozemky v
pitakovke. Pozemky sa takto užívali a nikto z rodiny R. D. a následne jeho právni nástupcovia si nárok
na pozemky v pitakovke nerobil.

Žalovaná VII/ dcéra H. D. a vnučka Z. D. vo výpovedi uviedla, že na pitakovke sa narodila, vyrastala a

tieto pozemky aj užívali. N. R. D. a jeho právni nástupcovia mali pozemky hore nad pekárňou. Vedľa ich
pozemkoch na pitakovke užívali pozemky súrodenci sestry jej otca H. D. a dcéry Z. D.. V roku 1986 sa
vydala a odišla z N. a odvtedy sa o pozemky nezaujímala.

Žalovaná VIII/ a IX/ - dcéry H. D. a vnučky Z. D. zhodne uviedli, že na pitákovke sa narodili, vyrastali a

pozemky užívali. Na tieto pozemky si nikto nikdy nenárokoval. Jej otec rozprával, že mal strýka, ktorý
sa odsťahoval a tento mal pozemky nad pekárňou, na ktoré si nerobil z ich rodiny nikto iný nárok. Od
svojho otca si pamätali, ktoré hovoril, že pozemky na pitákovke sú ich, t.j. patria deťom Z. D..

Žalovaná XI/ vo výpovedi doplnila, že odvtedy ako sa vydala za P. R. - syna žalovanej II/ a vnuka Z. D.

v roku XXXX býva na pitakovke, kde pomáhajú obrábať pozemky babke - žalovanej II/, ktoré užívajú
doposiaľ. Doplnila, že ešte od svojej mamy P. W., rod. N. bývajúcej v blízkosti Z. D. vie, že Z. D. bol
spravodlivý človek, ktorý svoje deti spravodlivo podelil so všetkým majetkom, nielen hnuteľným ale aj
nehnuteľným. Z rodiny R. D. a ani nikto iný si na pozemky na pitakovke nerobil nárok.Svedok J. O. - syn sestry R. D. H. O. uviedol, že si pamätá, že pozemky dolu v N. na tzv. pitakovke nikdy
neužívali. N. H. O. užívala pozemky na E., pričom od svojej matky vie, že strýko R. D. pozemky predal

cudzej rodine, keďže sa hnevala, že ich mohol predať súrodencom. Pozemky sa takto užívali až kým
neprišlo družstvo. Potvrdil, že od svojej matky H. O. vie, že jeho právni predchodcovia sa reálne podelili
tak, že Z. D. a jeho deti užívali pozemky dolu v tzv. pitakovke a H. D. a jeho deti užívali pozemky nad
pekárňou. Ani ostatní súrodenci jeho mamy H., J. a X. pozemky v pitákovke neužívali.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov J. O., T. X. a
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu a pripojenými spismi D 976/1994, N 239/2008,
RI 209/75, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

Právny predchodca všetkých účastníkov konania bol H. D., ktorý mal päť detí Z. D., G. D., W. J., rod.
D., J. G., rod. D. a H. D.. G. D. bol bezdetný. W. J. a J. G. odišli na začiatku dvadsiateho storočia do I..

Z. D. bol právny predchodca žalovaných a H. D. bol právny predchodca žalobcov.
R. D., nar. XX.XX.XXXX bol synom H. D. (čl. 43). R. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a po ktorom
bolo prejednané dedičstvo pod D XXX/XX mal tri deti J. D. - žalobcu 1, J. U. - žalobkyňu 2 a G. D.. G. D.
zomrel dňa XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutia D XXXX/XX (čl. 40) a jeho právnymi
nástupcami sú J. D. - žalobkyňa 3/, G. X. - žalobkyňa 4/ a J. D. - žalobca 5/.

Ešte za života H. D. - otec Z. a H. D. podelil svoje deti, synov Z. a H. s pozemkami, ktoré on užíval
ako vlastník tak, že Z. D. - právny predchodca žalovaných ostal užívať pozemky v tzv. pitákovke a H. D.
- právny predchodca žalobcov si postavil rodinný dom v inej hornej časti N. - nad pekárňou pri kostole,
v ktorej užíval aj pozemky a kde si následne postavili rodinné domy jeho deti medzi nimi aj R. D.. R.
D. a jeho ďalší súrodenci ako deti H. D. a vnuci H. D. si v takto reálne podelenej časti v obci N. taktiež

postavili rodinné domy a v inej časti - tzv. pitakovke si postavili rodinné domy deti Z. D. (medzi nimi aj
žalovaní ako právni nástupcovia).
R. D. pred odchodom (odsťahovaní sa) do T. býval v rodinnom dome v N. súp. č. XXX. Ešte predtým
ako sa odsťahoval v priebehu rokov 1964-1965 (uvedené potvrdil vo výpovedi jeho syn - žalobca J.
D.) svoje nehnuteľnosti (majetok) predal. Z potvrdenia vystaveného bývalým J. v N. zo dňa 24.6.1964

vyplýva, že rodinný dom s hospodárskymi staviskami (hospodárskymi budovami) odkúpil H. E. bez
poľnohospodárskej pôdy. Z obsahu tohto potvrdenia ďalej vyplýva, že R. D. poľnohospodársku pôdu,
ktorú vlastnil, údajne predal, resp. daroval príbuzným, ktorý z tejto pôdy platia predpísané dávky. R. D.
odpredal H. E. nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnom protokole č. XXX k.ú. N. pod A I rad. č. X
parc. č. XXXX pod U U v podiele XX/XXX-účasti, dôkazom čoho je kúpna zmluva zo dňa 12.03.1970,

registrovaná pod RI XXX/XX (pripojený spis Okresného súdu Dolný Kubín RI XXX/XX). Jednalo sa
o rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. N. spolu s dvorom, hospodárskymi budovami a intravilánom pod
budovami a záhradu nachádzajúcu sa pri tomto rodinnom dome. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že
dôvodom prevodu je skutočnosť, že odpredávateľ R. D. - sa natrvalo odsťahoval z N. do T. a žiadne iné
nehnuteľnosti v N. už nevlastní.

K predaju poľnohospodárskej pôdy bolo súdom zistené, že R. D. predal všetku pôdu v N. na E. dňa
XX.X.XXXX G. M. v hodnote XX XXX,- X. (čl. 80), ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T. X. - dcéra
G. M., ktorá vo výpovedi uviedla, že od matky z rozprávania vie, že matka mala kúpiť od R. D. pozemky,
ktoré sa nachádzali nad pekárňou a na E., pričom za pozemky mala vyplatiť XX XXX X., avšak do
zmluvy sa napísala suma 3000 Kčs. Vierohodnosť jej tvrdení potvrdzuje aj kúpna zmluva RI XXX/XX

(čl. 172) zo dňa 19.6.1967, z ktorej bolo zistené, že R. D. odpredal G. M. nehnuteľnosti zapísané v
k.ú. N., v pozemno-knižnej vložke XXX pod A I, r.č. 4, parc. č. XXXX - roľa, lúka pasienok, záhrady,
zapísanépodUXXcaXXbnamenoR.D.vpodieleXX/XXX.Kprevodutýchtonehnuteľnostíboludelený
súhlas rozhodnutím bývalého ONV - odbor VHPL v Dolnom Kubíne dňa 8.8.1967 pod č. k. 881/67-práv,
z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že predmetom prevodu je všetka poľnohospodárska pôda, ktorú

scudziteľ vlastnil, tento sa z obce odsťahoval.
O reálnej deľbe, ktorá mala prebehnúť medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných Z. D. a
H. D., ktorého synom bol R. D., bolo súdom z výsluchu žalovaných a svedka J. O. zistené, že rodina
R. D. pozemky v dolnej časti N. na tzv. pitakovke neužívala. Právni predchodcovia R. D. a jeho
rodina užívali pozemky na E. a pozemky nad pekárňou, keďže ešte predtým prebehla reálna deľba

tak, že Z. D. a jeho rodina užívali pozemky na tzv. pitákovke a rodina R. D. mala pridelené pozemky
nad pekárňou. Skutočnosť, že ešte medzi týmito právnymi predchodcami účastníkov konania mala
prebehnúťreálnadeľbanasvedčujúajvkonanípredkladanélistinnédôkazy,osobitnečestnéprehlásenia
zo dňa 20.1.1970, v ktorom súrodenci R. D. J. R., H. O. rod. D., M. D., rod. W., Z. R., H. R., H. R., P. R.a T. R. potvrdzovali prevod rodinného domu a záhrady R. D. - kupujúcemu H. E., uviedli, že majetok
medzi súrodencami, t.j. súrodencami R. D. je už usporiadaný od roku 1935 a takto si to užívame, čo
je MNV známe.

Takto reálne vyčlenené pozemky na E. a nad pekárňou R. D. po odsťahovaní sa do T. predal, keď už
z vyššie citovaného potvrdenia zo dňa 15.4.1967 (čl.80) vyplýva, že pozemky na E. predal G. M. a dom
spolu s pozemkom E. (čl. 81 a pripojený spis RI 209/75). Iné pozemky R. D. neužíval hoc mu zápisy
o ich evidencii svedčili.
Nehnuteľnosti, ku ktorým určenia sa žalobcovia domáhajú, že patria do dedičstva po neb. R. D., zomr.

XX.XX.XXXX ako to vyplýva zo správy katastra boli pôvodne vedené na meno R. D. v pozemno-knižných
protokoloch č. XXX, XXX a XXX k.ú. N. a týmto v súčasti zodpovedajú nehnuteľnosti zapísané na
príslušných listoch vlastníctva uvedených v petite navrhovaného výroku rozsudku v znení pripustených
zmien uzneseniami tunajšieho súdu.

V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 129 ods. 1,2 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon

Podľa § 130 ods. 1, 2 a 3 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak

sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Na prvom mieste sa súd musel zaoberať otázkou, či žalobcovia majú na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, pričom zistil, že v prípade určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, sa títo na základe jeho dodatočného prejednania stanú
spoluvlastníkmi v podieloch z dedičstva na pripadajúcich, ich právne postavenie ohľadom vlastníckeho
práva, do ktorého vydaním osvedčenia zasiahli žalovaní, sa zmení a nebude neistým. Právny záujem

žalobcom na žiadanom určení je teda daný.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že vlastníctvo možno nadobudnúť okrem iných spôsobov aj
vydržaním. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri
súčasnom splnení zákonom požadovaných predpokladov a to: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,

držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, v danom prípade
minimálne 10 rokov.

Oprávnenou držbou sa rozumie faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a dobrá
viera, že držiteľovi vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo

dokázaťamožnoonejusudzovaťlenvzhľadomnaokolnosti,zaktorýchsatentopsychickýstavnavonok
prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol
alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva,patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať
držiteľ veci. Strata dobrej viery držiteľa nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré
z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec

alebo právo patrí.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca žalobcov nie je dôvodná. Žalovaní a ešte ich právni
predchodcovia užívali pozemky zapísané v protokole č. XXX, XXX a XXX k.ú N. ešte na meno R. D. v
tzv. pitakovke minimálne od roku XXXX, ku ktorému roku malo najneskôr dôjsť medzi deťmi H. D. - Z.

a H. a medzi ich deťmi k reálnej deľbe, keď Z. D. boli reálne pridelené pozemky na pitakovke a H. D.
pozemky nad pekárňou. V užívaní pozemkov na pitakovke rodinu Z. D. a jeho deti a následne aj ich deti
nikto nerušil, užívali ich v dobrej viere a presvedčení, že ešte ich právni predchodcovia si pozemky takto
podelili, pozemky obhospodarovali a neskôr si na nich postavili rodinné domy. Rodina H. D. a jeho syna
R. D. tieto pozemky neužívala, keďže užívali pozemky im reálne vyčlenené a nachádzajúce sa v hornej
časti obce N. - nad pekárňou. Dátum, ku ktorému súd ustálil reálne užívanie a držanie pozemkov v tzv.

pitakovke právnymi predchodcami žalovaných súd odvodil jednak z výpovedí žalovaných v tom, že ešte
ich dedovia sa s pozemkami podelili, keď najstaršia žalovaná I/ a dcéra Z. D. uviedla, že pozemky podelil
dedo R. D. - t.j. H. D., ktorý zomrel, keď bola prvá svetová vojna, v nadväznosti na čestné prehlásenie
súrodencov a deti jedného zo súrodencov R. D. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého obsahu je zrejmé, že
majetok medzi súrodencami je už usporiadaný od roku 1935 a takto si ho užívame, čo je MNV známe.

Vydržacia doba začala právnym predchodcom a následne žalovaným plynúť od 1.1.1936, ktorá v zmysle
vtedy platného obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola u nehnuteľností XX rokov, t.j. mala
skončiť k 1.1.1968. Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Zb. sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona
spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržania doba, ktorá začala
plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10

ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula skôr, t.j. 10 ročná vydržania lehota skončila 1.1.1961,
ku ktorému dátumu sa žalovaní (a ich právni predchodcovia) stali vlastníkmi nehnuteľností hoc boli tieto
vedené na meno R. D..

Nie je preto podstatné, že k vydaniu osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vo forme notárskej

zápisnice nebol daný súhlas žalobcov ako právnych nástupcov R. D., keďže žalovaní (ich právni
predchodcovia) sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností už oveľa skôr, ich vydržaním najneskôr
ku dňu ku dňu 1.1.1961. V čase vydania notárskeho osvedčenia boli už vlastníkmi osvedčovaných
nehnuteľností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným v I/ - IX/ rade
priznal náhradu trov konania vo výške 1266,77 €. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
predstavujúcich odmenu za štyri úkony právnej pomoci; 1/ príprava a prevzatie zastúpenia, 2/ účasť
na pojednávaní dňa 21.7.2011, 3/ účasť na pojednávaní dňa 13.09.2011, 4/ účasť na pojednávaní dňa
20.10.2011, z toho jeden úkon á 256,50 € x 4 = 1026 €. K odmene právnej pomoci súd priznal náhradu

hotových výdavkov v podobe režijného paušálu 4 x 7,41 € = 29.64 € a uplatnenú 20 % DPH z priznanej
odmeny a hotových výdavkov 211,13 €. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval
v zmysle § 9, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15 a 16, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. S poukazom na
ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy konania sú žalobcovia povinný zaplatiť do rúk právneho

zástupcu žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).