Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214225142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214225142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou vo veci mal. Z. A., nar. X.X.XXXX, bytom

u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. X a O. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. pri C., časť O. S., H. XX, na návrh matky, v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/98/2011-60 zo dňa 14.10.2011 vo výroku
o výživnom tak, že od XX.X.XXXX do budúcna zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. Z. A., nar.
X.X.XXXX, zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhradiť vždy
do XX. dňa v mesiaci k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX eur je otec
p o v i n n ý uhradiť v mesačných splátkach po XX eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka, ktorá je matkou mal. Z. A., nar. X.X.XXXX, návrhom podaným na tunajšom súde dňa
XX.X.XXXX žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na maloletú Z. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur

mesačne. Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že posledná vyživovacia povinnosť otca na mal.
Z. bola stanovená rozsudkom OS KE II sp. zn. 27P/98/2011-60 zo dňa 14.10.2011 v sume XXX eur
mesačne. Od X.X.XXXX maloletá nastúpila na 2. stupeň, je žiačkou 5. ročníka ZŠ G. XX v G., čím jej
vznikli zvýšené výdavky napr. na školské pomôcky, pracovné zošity, knižky, krúžky, plávanie, anglický
jazyk, stravu. Zvýšené výdaje v súvislosti s nástupom do školy dokladuje bločkami. Navrhovateľka je od
decembra 2012 na invalidnom dôchodku a poberá invalidný dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne do
decembra XXXX, kedy ide na prehodnotenie. Má otvorenú živnosť ako kaderníčka, kde občas pracuje,

keď jej to zdravotný stav dovolí. Odporca, ktorý je otcom mal. Z., sa s mal. Z. nestretáva a nemá o
ňu záujem. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti s mal. Z. nekomunikuje, aj keď sa maloletá
viackrát pokúšala s otcom spojiť cez sms správy. Otec jej vôbec neodpovedal. Na druhej strane riadne
prispieva na výživu maloletej v súdom stanovenej výške výživného, avšak okrem súdom stanoveného
výživného na dcéru ani počas sviatkov ako sú narodeniny, meniny, Mikuláš, Vianoce ničím neprispeje,
nespomenie si na ňu, nezavolá jej, ani jej nič nedonesie. Matka má vedomosti, že odporca má so svojou
manželkou vývarovňu jedál „U nás doma“, ktorú prevádzkujú spolu, kde odporca je zodpovedný vedúci

a jeho manželka živnostníčka. O výške jeho príjmu nemá vedomosti.

Odporca, ktorý je otcom mal. Z., sa k návrhu na zvýšenie výživného písomne nevyjadril.Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 41P/125/2014-25 zo dňa 3.10.2014 ustanovil mal. Z. A., nar.
X.X.XXXX, za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na mal. Z. A., nar. X.X.XXXX, určená rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/98/2011-60 zo dňa XX.XX.XXXX tak, že otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu mal. Z. sumou XXX eur mesačne. V čase určenia poslednej vyživovacej
povinnosti v roku XXXX, kedy maloletá bola žiačkou 2. ročníka, súd vychádzal z príjmu otca XXX

eur ako kuchára, ako aj z príjmu z ďalšej činnosti, a to zabezpečenia hudby vo výške XXX eur na
jednu akciu, t.j. mesačne X.XXX eur. Ako z vyjadrenia otca vyplynulo, tento poprel uvedenú činnosť,
ale nepochybne z mailovej komunikácie a z jeho výpovede vyplynulo, že vykonával túto činnosť a
na preukázanie svojho tvrdenia odmietol uviesť svedka. Čo sa týka matky, súd vychádzal z daňového
priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok XXXX, kde matka vykazovala základ dane v
sume XXX,XX eur ročne.

V súčasnosti ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, otec je zamestnaný, pracuje ako kuchár
na polovičný úväzok v prevádzke „U nás doma“ a jeho zamestnávateľom je R. A. - U nás doma,
IČO: XXXXXXXX (manželka odporcu). Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný
príjem otca za obdobie od 10/2013 do 09/2014 bol vykazovaný v sume XXX,XX eur. Ďalej z výpisu zo

živnostenského registra Okresného úradu Košice - okolie č. živnosť. registra: XXX-XXXXX vyplynulo,
že ku dňu XX.X.XXXX menovaný celkove zrušil živnostenské oprávnenie v jednotlivých predmetoch
podnikania.

V súčasnosti matka od X.X.XXXX je na invalidnom dôchodku a poberá invalidný dôchodok vo výške

XXX,XX eur mesačne. Okrem toho ako SZČO vykonáva činnosť v oblasti kaderníctva na C. X v G., kde
po odrátaní nákladov predstavuje čistý mesačný príjem matky z tejto činnosť v sume XXX eur. Menovaná
ďalej z ÚPSVaR Košice poberá prídavok na dieťa v sume XX,XX eur.

Okrem mal. Z. matka inú vyživovaciu povinnosť na dieťa nemá. Taktiež otec okrem mal. Z., inú

vyživovaciu povinnosti na dieťa, nemá.

Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa XX.XX.XXXX
vyplynulo,žematkaO.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XXX/X,G.,žijenauvedenejadresesmal.dcérou.
Otec O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, O. S., žije na uvedenej adrese v 3-izbovom rodinnom dome s

manželkou, R. A. a jej dvoma maloletými deťmi. Pán A. je zamestnaný v prevádzke „U nás doma“, ktorú
vlastní jeho manželka. Pracuje na polovičný úväzok ako kuchár s čistým mesačným príjmom vo výške
od XXX do XXX eur. Iné príjmy otec neuviedol. K jeho výdavkom patrí úhrada výživného na mal. Z.. Na
tunajšom úrade otec uviedol, že s úhradou výživného mu vypomáha jeho manželka, on jej preto dáva k
rukám všetky finančné prostriedky. Z jeho vyjadrenia ďalej vyplýva, že finančne mu vypomáhajú rodičia.

Maloletá Z. navštevuje 5. ročník ZŠ G. XX v G.. Stravuje sa v školskej jedálni, kde matka mesačne
uhrádza XX eur. Navštevuje krúžok plávania, za čo matka uhrádza XX eur polročne a jednorázovo jej
začiatkom roka zakúpila vzdelávací preukaz v sume XX eur. Maloletá chodí na doučovanie anglického
jazyka, za čo jej matka uhrádza XX eur mesačne a poistenie v sume XX eur mesačne. Maloletá Z. je
zdravá. Dôvodom podania návrhu na zvýšenie výživného je zmena pomerov na strane maloletej, ktorá

v septembri 2014 nastúpila na druhý stupeň základnej školy a potreby maloletej sa v súvislosti s tým
zvýšili. Matka uviedla, že jedným z dôvodov pre podanie tohto návrhu je aj to, že otec maloletej sa o
dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma. Maloletá otca formou sms-iek pred časom prosila o príspevok na
kúpu knihy, otec ju však úplne odignoroval a na sms-ky jej ani neodpovedal. Otec s podaným návrhom
na zvýšenie výživného nesúhlasí. Uviedol, že nemá peniaze navyše. Je zamestnaný u svojej manželky,

s ktorou údajne nemajú veľmi dobré vzťahy a z vyjadrenia otca vyplýva, že ich manželstvo smeruje k
rozpadu. Pán A. uviedol, že v súčasnosti má novú priateľku, hľadá si nové zamestnanie a bývanie. Na
tunajšom úrade sa vyjadril, že svoju dcéru nenavštevuje, ani ju nemá v záujme navštevovať, keďže mu
nechýba. Uviedol, že nemá záujem o dcéru, ani o jej matku. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pán A.
sa o svoju mal. dcéru žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ju, ani sa s ňou nestretáva. Svojou

osobnou účasťou sa na starostlivosti a výchove maloletej nepodieľa. Vzhľadom k tomu, že maloletá
v školskom roku 2014/2015 nastúpila na druhý stupeň základnej školy a jej potreby priamo úmerne
s rastom a vekom rastú, úrad odporúča návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, zvýšiť výživné sprihliadnutím na príjmové a majetkové možnosti a schopnosti otca, predovšetkým na vek a odôvodnené
potreby mal. Z..

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka trvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného a žiadala
zvýšiť výživné zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na
strane maloletej Z., pričom bola prístupná k dohode s otcom.

Otec na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a nebol prístupné

k žiadnej dohode ohľadom zvýšenia výživného.
Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX doporučil návrhu matky na zvýšenie
výživného vyhovieť.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.

Podľa ust. § 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom
v zmysle ust. § 78 ods. l Zákona o rodine je výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej
strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v

tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie
výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie
o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 os. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. l Zákona o

rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiaces rozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadieťaťa, rozvojomjehozáujmovapotrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne a športové potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom,

t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak
to možnosti, schopnosti a majetkové pomery dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný
podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje priurčení výživné, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Na
strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne, ale aj potencionálne príjmy, celkové

majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.

Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, posledná vyživovacia povinnosť otca na maloletú bola
určená rozsudkom OS KE II, právoplatným X.XX.XXXX, kedy maloletá Z. mala X rokov a bola
žiačkou 2. ročníka základnej školy. V čase rozhodovania o výživnom otec maloletej pracoval ako

kuchár, kde dosahoval čistý príjem cca XXX eur mesačne a okrem toho mal príjem z ďalšej činnosti -
zabezpečovanie hudby cca X.XXX eur mesačne. Matka v tom čase bola SZČO v oblasti kaderníctva
a jej základ dane za rok XXXX činil XXX,XX eur. V súčasnosti bude mať maloletá XX rokov, je na 2.
stupni základnej školy, z čoho je evidentné, že od posledného určenia výživného v roku XXXX došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej zvýšenie výživného na maloletú. Vo
vzťahu k hodnoteniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy

výživného do podania návrhu na zmenu výživného, ubehla doba 4 rokov a je nepochybné, že u mal.
Z. došlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb v súvislosti s vekom, nástupom na 2. stupeň a školskú
dochádzku, ako aj záujmovú činnosť, na úhrade ktorých sú povinní podieľať sa obidvaja rodičia. K
zmene pomerov došlo i na strane matky mal. dieťaťa, ktorá sa od januára XXXX stala úplne invalidnou
a onkologicky sledovanou pacientkou. Čo sa týka otca, k zmene pomerov došlo, ako z vykonaného

dokazovania vyplynulo, i na jeho strane a to tým, že sa znížil jeho príjem a pracuje len na polovičný
úväzok za odmenu vo výške XXX,XX eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že podanie návrhu zo strany matky
na zvýšenie výživného na mal. Z. je dôvodné, nakoľko od roku XXXX došlo k podstatnej zmene

pomerov na strane maloletej, súdom určené výživné vo výške XXX eur zodpovedá veku a potrebám
mal. dieťaťa (XX rokov) a podľa názoru súdu aj schopnostiam a možnostiam otca, pričom otec okrem
mal. Z., inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Podľa názoru súdu je v schopnostiam otca prispievať na výživu maloletej Z. A., nar. X.X.XXXX, sumou

XXX eur mesačne, nakoľko u otca ide o mladého, zdravého človeka, ktorý je vyučeným kuchárom.
Skutočnosť, že pracuje len polovičný úväzok ako kuchár u svojej terajšej manželky R. A. a jeho príjem
dosahuje len cca XXX eur mesačne nijako neodôvodnil a skutočnosť, že pracuje len na úväzok, nie
je ospravedlnením k tomu, aby súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Pokiaľ by aj otec
mal. dieťaťa takýto minimálny príjem v skutočnosti dosahoval, je v schopnostiach a možnostiach otca

zabezpečiť si lepšie platené miesto. Otec však nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že sa niekde
uchádzal o inú a lepšie platenú prácu, že by chodil na brigády popri zamestnaní, keďže času mal dosť
a pracoval len na 50 % úväzok. Naopak, ako z výpovede otca vyplynulo, na brigády nikde nechodil a
nechodí a čo sa miesta kuchára, zháňal si zamestnanie, ale ponúkali mi najviac XXX eur mesačne
a on chcel viac. Ďalej otec uviedol, že živné na mal. Z. mu pomáhajú splácať terajšia manželka a

pomáhajú mu aj jeho rodičia. Súčasne súd prihliadol aj na tú skutočnosť, ktorá nie je sporná, že otec sa
o maloletú Z. žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ju, ani sa s ňou nestretáva. Svojou osobnou
účasťousanastarostlivosti avýchovemaloletej nepodieľa. Vzhľadomnavyššie uvedenéskutočnosti
a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na mal. Z. od podania

návrhu od XX.X.XXXX do budúcna, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že otec riadne prispieva na výživu maloletej Z. sumou XXX
eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX XXXX
tak predstavuje rozdiel medzi súdom určeným výživným a uhradeným výživným zo strany otca v

sledovanom období, t.j. XXX eur x X mesiace - XXX eur x X mesiace (XXX - XXX). Dlžné výživné
za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX tak činí XXX eur. Na návrh otca súd povolil otcovi splácať
dlžné výživné v mesačných splátkach po XX eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok,
s ktorým spôsobom splácania dlžného výživného matka súhlasila.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal
účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na
Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§ 42 ods. 3), proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.