Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Dubovinská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Er/520/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211857
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7611211857.6
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod č. k. EX 11636/09,
na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne
zastúpenomadvokátskoukanceláriouAdvocate,s.r.o.,sídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:36865141
protipovinnému:X.W.,K..XX.X.XXXX,O.W.K.B.,Š.K.XXXX/X,prevymoženie2027,eursprísl.takto
r o z h o d o l :
Exekúciu zastavuje.
Oprávnený je p o v i n n ýzaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo
výške 21,48 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Súdnym exekútorom bola na tunajšom súde dňa 3.8.2011 podaná žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 2027,77 eur s
prísl. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č. SR 05419/09 zo dňa 24.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2009
a vykonateľnosť dňa 24.9.2009.
Uznesením č. 2Er/520/2011 zo dňa 18.10.2011 tunajší súd čiastočne zamietol žiadosť o vydanie
poverenia a to v časti vymoženia istiny 1 208,95 eur spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne od
27.10.2008 do zaplatenia, úroku z omeškania nad 8,5 % ročne zo sumy 995,81 eur / 30.000,- Sk /
od 27.10.2008 do 25.6.2009, zo sumy 985,81 eur od 26.6.2009 do 19.7.2009, zo sumy 973,81 od
20.7.2009do6.8.2009,zosumy963,81eurod7.8.2009do16.9.2009,zosumy948,81 eurod17.9.2009
do 19.11.2009, zo sumy 938,81 eur od 20.11.2009 do 20.12.2009, zo sumy 928,81 eur od 21.12.2009
do 30.12.2009, zo sumy 918,81 eur od 31.12.2009 do 25.1.2010, zo sumy 908,81 od 26.1.2010 do
26.2.2010, zo sumy 893,81 eur od 27.2.2010 do 17.6.2010, zo sumy 883,81 eur od 18.6.2010 do
12.7.2010, zo sumy 863,81 eur od 13.7.2010 do 22.7.2010, zo sumy 853,81 eur od 23.7.2010 do
29.8.2010, zo sumy 833,81 eur od 30.8.2010 do 10.4.2010, zo sumy 818,81 eur od 11.4.2010 do
zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 165,17 eur. V uvedenej časti bolo
exekučné konanie uznesením č. 2Er/520/2011 zo dňa 20.3.2012 právoplatne zastavené.
Dňa 19.10.2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny 818,81 eur s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy995,81 eur / 30.000,- Sk /od 27.10.2008 do 25.6.2009, zo sumy
985,81 eur od 26.6.2009 do 19.7.2009, zo sumy 973,81 od 20.7.2009 do 6.8.2009, zo sumy 963,81 eur
od 7.8.2009 do 16.9.2009, zo sumy 948,81 eur od 17.9.2009 do 19.11.2009, zo sumy 938,81 eur od
20.11.2009 do 20.12.2009, zo sumy 928,81 eur od 21.12.2009 do 30.12.2009, zo sumy 918,81 eur od
31.12.2009 do 25.1.2010, zo sumy 908,81 od 26.1.2010 do 26.2.2010, zo sumy 893,81 eur od 27.2.2010
do 17.6.2010, zo
-2-sumy 883,81 eur od 18.6.2010 do 12.7.2010, zo sumy 863,81 eur od 13.7.2010 do 22.7.2010, zo sumy
853,81 eur od 23.7.2010 do 29.8.2010, zo sumy 833,81 eur od 30.8.2010 do 10.4.2010, zo sumy 818,81
eur od 11.4.2010 do zaplatenia , trov konania 425,90 eur, trov právneho zastúpenia v exekúcii 83,38
eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie.
Súdny exekútor požiadal o opravu poverenia v časti istiny. Následne dňa 30.9.2013 opätovne požiadal
o opravu poverenia avšak z dôvodu nesprávne uvedených intervalov, z ktorých sa počítajú úroky z
omeškania, pričom uviedol, ako má správne znieť poverenie zo dňa 19.10.2011.
Tunajší súd vyzval súdneho exekútora z dôvodu opätovného preskúmania exekučného titulu ako aj
Zmluvy o úvere č. 7053871 zo dňa 29.5.2008 aj napriek tomu, že táto bola preskúmaná v rozhodnutí
tunajšieho súdu dňa 18.10.2011, o vyčíslenie trov exekúcie pre prípade, ak by došlo k zastaveniu
exekučného konania. Z uvedených uznesení ( zo dňa 18.10.2011 a zo dňa 20.3.2012 ) je zrejme, že
súd sa nezaoberal rozhodcovskou doložkou a teda vzhľadom na tento nedostatok opätovne preskúmal
exekučný titul ako aj úverovú zmluvu ( bez ohľadu či by bol predložený návrh na opravu poverenia ),
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č SR 05419/09 zo dňa 24.8.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.9.2009 a vykonateľnosť dňa 24.9.2009 bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému 2204,77 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1951,80 eur od
27.10.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 425,90 eur. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené,
že priznaná istina pozostáva z nezaplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 1951,80
eur, poplatku za upomienku 7,96 eur, trov mediačného konania 245,10 eur, čo predstavuje spolu sumu
2204,77 eur a úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1951,80 eur od 27.10.2008 do
zaplatenia. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola Zmluva o úvere č. 7053871 zo dňa
29.5.2008.
Zo Zmluvy o úvere č. 7053871 zo dňa 29.5.2008 bolo zistené, že povinnému bol poskytnutý úver vo
výške 995,81 eur (30 000,- Sk ) oprávneným. Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver za obdobie 12
mesiacov v mesačných splátkach po 162,65 eur (4.900,-Sk). Povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
spoluspríslušnýmpoplatkomvovýške955,98eur(28.800,-Sk)t.j.spolusazaviazalvrátiťsumu1951,80
eur (58.800,- Sk). V predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená ročná priemerná miera nákladov (ďalej
RPMN).
Súčasťou zmluvy sú Zmluvné podmienky oprávneného, v ktorých článku 17 Zmluvy sa uvádza, že
všetky spory, ktoré vzniknú z n tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky.
Podľa §45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
-3-
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu
súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
-4-
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom.
Exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených
v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, teda či tento
rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a) alebo b) citovaného zákona,
alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku vzmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O. s. p.. Taktiež už vo fáze rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) je exekučný súd povinný
prihliadať na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť.
Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č 7053871 zo dňa 29.5.2008, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č.
93/13/EHS. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe vyššie uvedenej Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Súčasťou Zmluvy o úvere, je aj rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17 všeobecných zmluvných
podmienok. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
-5-
Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou rozhodcovskej formulárovej zmluvy a spotrebiteľ
ju nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej
doložky. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Už vzhľadom
k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná.
Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na
uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku
treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia
C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa".
Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie
rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovskýrozsudok.Zobsahuspisuvyplýva,žezmluvnédojednaniavrozhodcovskejzmluve,určujú
že sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnej
zmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené v súdnom
konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode
17 zmluvy ( všeobecné podmienky poskytnutia úveru ).
Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).
Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrhna všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemal povinný ako
spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v
rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na
oprávnenom ako veriteľovi.
Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú
za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného
-6-
článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa,
aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú
podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom
dôsledku nemal inú možnosť ako zastaviť exekúcie aj bez návrhu podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu
môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa§200ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaksúdrozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.
Súd na základe zistených skutočností má za to, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie z
dôvodu, že predložil nespôsobilý exekučný titul a preto na trovy exekúcie zaviazal oprávneného.
Súdnyexekútorpredložilvyúčtovanievktoromžiadalpriznaťtrovyexekúcievovýške21,48eur.Odmena
súdneho exekútora tvorí výšku 16,60 eur podľa § 21a vyhlášky 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, ako odmena za spísanie návrhu do zápisnice a hotové výdavky podľa § 22 cit.
vyhlášky v sume 1,30 eur. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 17,90 eur , ktoré
zvýšil o účtovanú 20% DPH. Trovy exekúcie tak predstavujú sumu 21,48 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
-7-V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.