Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202271
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214202271.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :
Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, S. S. Z. XX, XXX XX I., právne zastúpený: L. Z.Ľ., S..X..F.., S. S. M.
X, XXX XX I., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 euro,
titulom majetkovej ujmy a nemajetkovú ujmu vo výške 328,00 euro. Škoda mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie
nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dni, alebo s omeškaním viac ako 6 mesiacov), a o vydaní
nezákonného rozhodnutia. Tým, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu
právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný
titulu, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Mal za to, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške a to skutočná škoda v sume 125
euro v súvislosti s vynaloženými nákladmi spojenými činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, jednak správy pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca 70
euro, na udržiavanie a správu informačného systému 40 euro a na administratívne spracovanie text tou
v jednotlivých urgencii 15 euro.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal žalobca aj nemajetkovú ujmu vo výške 328,00 euro, ktorá podľa
tvrdenia žalobcu predstavovala alikvotným pomerom 55 euro za každý mesiac omeškania činnosti
exekučnému súdu s odkazom na stanoviska Ústavného súdu pri určovaní priemernej náhrady
nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, za každý rok označených vzťahuje satisfakcia výške 20 000
SK (660 euro).

Žalobca v podanej žalobe súčasne namiesto zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu v Galante s
odôvodnením, takže, ak Okresný súd sám zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) vznik škody na strane žalobcu, je vylúčené, aby sudcovia tohto súdu rozhodovali predmetný
spor. S poukazom na § 12 O.s.p. žiadal, aby vec bola prikázaná inému súdu vecne príslušnému.
Sudcovia Okresného súdu v Galante navrhli vylúčenie v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. , o ktorej námietke

rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. XNcC/XX/XXXX-XX a prikázal vec Okresnému
súdu Dunajská Streda.

Žalovaná namietla dôvodnosť podanej žaloby jednak jej neurčitosť a zmätočnosť. Navrhla postup
podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. , odmietnutie podania. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa §
8 O.s.p., § 15 zákona číslo 514/2003Z.z.. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním
žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu podaním žaloby o náhradu škody za
nesprávny úradný postup, nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosti o predbežné prejednanie
nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej doručená dňa 23. 4. 2012. Žaloba na
súd bola podaná dňa 27. 9.2012. Tým považoval žalobu podanú predčasne. Žiadosť o predbežné
prejednanie nároku malo vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej stanovenej lehote neodstránil, preto
nárok nepovažovala za predbežne prejednaný. Tieto skutočnosti dôvodili nepriznanie nároku na
náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežne prejednania nároku. Vo veci
samej žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnený a nepreukázaný. V tomto smere poukázala na
rozhodnutia Ústavného súdu v súvislosti s tvrdenými prieťahmi a nezákonným úradným postupom súdu
v konaní, keď konštatovala, že nemožno len konštatoval s poukazom na nález Ústavného súdu SR III
- ÚS/69/2011 - 25 zo dňa 3. 5. 2011 (každý nech si stráži svoje právo). Žalobca nevyužil účinné právne
prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná mala za to, že všeobecný súd konajúci
o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní.
Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci
disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 s SR ). V opačnom prípade by mohlo dôjsť
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Ďalej poukázala na to, že nie každý prieťah v konaní
možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48
ods. 2 ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní
ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I. US 16/2002, I US 63/00 ). Ak
neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba
považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania samo osebe ešte nemusí
bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I. US 476/2012, IV. US 92/2004, III. US
168/2005, II. US 90/2003 ). Žalovaná poukázala na to, že pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia
podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a ods.2
Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 1. 6.
2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo 102/2011 Z.z.. V žiadostiach doručených súdu
po 1. 6. 2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky
rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1. 6. 2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkov nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí. V prípade,
keď poverenie nebolo vydané, oprávnený nemôže svoj nárok uplatňoval z titulu prieťahov v konaní,
ale z titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa návrh žalobcu spočíva v nesprávnej
aplikácii právnych predpisov), z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup
však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol
(Najvyšší súd ČR č.2Cdo 129/1997 zo dňa 29. 6. 1999 ), podľa ktorého nesprávny úradný postup
nezakladajú vady konania -, napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistení
skutočnosti, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 4Cdo 24/2004 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu čas po vydanom
rozhodnutí, uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25. 8. 2009 - rozhodovaciu
činnosť, ktorej podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup . Je teda zrejmé,
že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia
podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.( ak bolo právoplatne rozhodnutie, ktorým bola
škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a
vydania rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za

nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Žalovaná zároveň vniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., keď k
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27. 9.
2012 uplynula trojročná premlčacia lehota.

Rovnako mala za to, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody., keď škodu žalobca presvedčil
nevyčíslil a nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade teda žalovaná diktovala žalobcovi nie o konanie v rozpore s dobrými mravmi,
keď opakovane požaduje od spotrebiteľa v rozpore so zákonom neprimerané vysoké úroky, poplatky
a iné sankcie. Opakovane porušil práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve jednak pri
negatívne vnímanej podnikateľské činnosti žalobcu. Rovnako poukázala na absenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným porušením povinnosti súdu a vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona číslo 514/2003
Z.z.). Tento stav si zavinil samotný žalobca spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou
pri obhajovaní svojich práv.

V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd
konštatuje, že neboli dôvody na zastavenie konania v zmysle § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Odo
dňa rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti
nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby.
Pre posúdenie právomoci súdu je právne irelevantné, že žalobca neodstránil vady žiadosti o predbežné
prejednanie nároku v stanovenej lehote, v tomto smere je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 16
ods. 2 druhá veta zákona číslo 514/2003 Z.z. ktorá hovorí, že tým nie je dotknuté právo poškodeného,
domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
Na výzvu súdu žalobca doručil kópiu žiadosti o predbežnom prejednaní nárokov s dátumom, pečiatkou
nadriadeného orgánu. Doručenie žiadosti potvrdila aj žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe. Súčasťou
žiadosti bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany
žalobcu podľa § 15 a 16 zákona číslo 514/2003Z.z., predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s
nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol žalobu žalobcu podľa ust.§ 43 ods. 1, 2 O.s.p., keďže z podanej žaloby bolo zrejmé, že
žiada náhradu škody a nemajetkovú ujmu, zrejmé aj to v akej výške náhradu škody a nemajetkovú ujmu
žiadal. Z obsahu žaloby vyplýva aj základ uplatneného nároku. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu
škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu nevymožením
pohľadávky vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť, že žalobca
prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia uznesenia dôkazného bremena
žalobcu za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich, konkrétnych tvrdení.
Súd nie je povinný namiesto žalobcu zhromažďovať skutkový stav, ktorý má byť obsiahnutý v žalobe
(§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov naviac žalobca je
právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom prípade samostatne, nie hromadne.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta O.s.p. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom, je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní. Rovnako je daná aktívna
legitimácia žalobcu v konaní na podanie žaloby na náhradu škody, pretože bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku škody /§ 5 ods. 1 zákona
číslo 514/2010. Z.z./.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oznámením o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O.s.p. doručený
dňa 09. 04. 2014, výzvou na doloženie dôkazov tvrdených v žalobe adresovaná žalobcovi doručená
7.5.2013, odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu na odstránenie určitosti návrhu 20.5.2013,
doručením žaloby a vyjadrenia žalobcu žalovanej 14.6.2013, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa
2.7.2013doručenie podrobného poučenia účastníkom konania, pripojením spisu Okresného súdu
Galanta 24 Er/862/2008, žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania na základe, ktorých dôkazov súd
ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa § 119 O.sp. , Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 2. 09. 2014 na 14. 10. 2014 o 11,00 hod. Účastníci mali doručenie
vykázané dňom 05. 09. 2014, keďže žalovaná mailom dňa 13. 10. 2014 súhlasila s prejednaním veci v jej
neprítomnosti a súčasne ospravedlnila neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu mailom, bez
zaručeného elektronického podpisu, doručené súdu dňa 13.10.2014 o 17, 07 hod a súčasne požiadal
o odročenie pojednávania, na iný vhodný termín, z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde
Trenčín, žalobcu CD Consulting s.r.o. bez uvedenia čísla konania a času pojednávania, keď nepripojil
ako dôkaz predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo skôr vytýčené ako , ktorej odročenie sa žiada,
pričom ich klient trvá na osobnej účasti advokáta, vylúčil substitúciu. Súčasne žiadal, aby sa nekonalo
pojednávanie v ich neprítomnosti.

Vzhľadom na dôkazné bremeno žalobcu na jeho tvrdenia o kolízii pojednávania v zmysle § 120
ods.1 O.s.p., súd pokračoval v konaní v neprítomnosti účastníkov. Súd poznamenáva, že aj v prípade
kolízie pojednávania, si musel advokát žalobcu uvedomiť množstvo pojednávaní, ktoré vyvolá podanými
žalobami a v tomto smere zabezpečiť zastupovanie v záujme plynulého rozhodovania vo veciach.
Advokátska kancelária právneho zástupcu žalobcu disponuje tromi advokátmi a štyrmi koncipientami,
pričom plná moc bola daná právnickej osobe.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta č. sp.zn. XXEr/XXX/XXXX vyplynulo, že bola
podaná žiadosť exekútorom o vydanie poverenia na Okresný súd Galanta dňa 13. 11. 2008, na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 22. 07. 2008 pod číslom S. XXXXX/
XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 08. 2008 a vykonateľnosť 28. 08. 2008, ktorým bol povinný P.
E. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom istiny 25 440,-Sk so zmenkovým
úrokom 0, 25 % denne z dlžnej sumy od 12. 2. 2008 až do zaplatenia a k náhrade trov konania 6
737,-Sk, ktorý dlh vznikol nezaplatením poskytnutého úveru na základe zmluvy uzavretej dňa 06. 12.
2007 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný na
exekútorskom úrade dňa 27.10. 2008, čo znamená, že exekútor podal žiadosť o vykonanie exekúcie
až po uplynutí troch týždňov od podania návrhu. Exekučný súd následne uznesením dňa 28. 1. 2013
v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 15. 1. 2014 súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom O..
X. D. zastavil a náhradu trov exekučného konania nepriznal. proti uzneseniu v zákonnej lehote podal
odvolanie oprávnený, v dôsledku čoho uznesenie na nenadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., v platnom znení č. 215/2007 Z.z., č. 477/2008 Z.z. a č. 518/2008
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz zo
zodpovednosti za škodu sa nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosti (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písmena a 2/, b/ citovaného zákona, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003Z.z.).

2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1 a § 17, 1, 2, 3, 4, § 18 zákona číslo 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti, v prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydalo v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako šesť mesiacov. Nesprávnym
úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na
základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými
exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Čím mal porušiť zásadu právnej istoty a
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a/ nezákonným rozhodnutím
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 5 citovaného zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 citovaného zákona, Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

Podľa § 9 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z
výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu v ruskej práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4,5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., každý je povinný bezodplatne poskytnúť
súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným
orgánom.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku
dňu doručenia žiadosti o udelenia poverenia súdu, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia
žiadosti o udelenia poverenia súdu, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Galanta vo vyššie uvedenom exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Galanta
mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 14.11.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak

došlo podľa žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Žalovaná
sa bránila v konaní tvrdením, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
Ďalej žalovaná poukazovala na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená
automaticky prieťahy v konaní.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca spísal návrh u exekútora
dňa 27.10.2008 na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnej, pre vymoženie
pohľadávky 844,52 eura s príslušenstvom. Dňa 13.11.2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť o
udelenia poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Poverenie súd vydal dňom 14.11.2008. Okresný súd
uznesením zo dňa 28.1.2013, spojitosti s opravným uznesením zo dňa 25.1.2014 zastavil exekúciu .
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanej dňa 27.4.2012
požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci.
Žalovaná na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala
dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím
bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula
šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta za neopodstatnený. Dňa 13.11.2008 bola
Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňom
14.11.2008 vydal poverenie pod Č.. XXXX XXXXXX*, keď následne exekučné konanie zastavil , teda
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na druhý deň od jej doručenia súdu, a
nie s omeškaním viac ako 6 mesiacov, ako uvádza žalobca, keď návrh bol spísaný u súdneho exekútora
iba mesiac pred podaním žiadosti. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či
Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez
návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne resp.
čiastočne zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola
určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (resp. čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania
návrhu na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
rozhodnutia o jej čiastočnom zamietnutí, viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom
predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých
iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského
súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Galanta neboli
zistené žiadne pochybenia, konal riadne. Možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik
zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a tento nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo
vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci vznikla
akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a
vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného
systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného
systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať
pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k
vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom
konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu
Galanta v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne
popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba
prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora,
s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom
neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.
Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal
sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom,
ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na
ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom
na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských
rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná
súvislosť ich vzniku s postupom F. S. M. v exekučnej veci.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku . Súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom
nezaoberal

Procesný súd v závere svojho rozsudku poukazuje v tomto smere na rozhodnutia odvolacích súdov
v obdobných veciach Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 1. 2014 číslo konania 9 Co /384/2013 a
Krajského súdu v Žiline číslo 11Co/164/2013 - 126 a , kde súdy konštatovali obdobný právny názor
v súvislosti s prieťahmi namietanými žalobcom pri vydávaní poverení v súvislosti s preskúmavaným
exekučným titulom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).