Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205107
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513205107.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa CEE
COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1 st Floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin proti odporcovi T. W., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XXX, XXX XX B. C., občianke SR
v konaní o zaplatenie 884,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd ne p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu
istiny vo výške 884,19 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 5.9.2013 do zaplatenia a na

náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,
( ďalej len pôvodný veriteľ) dňa 21.2.2006 zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie
povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie
k jeho bežnému účtu, ale odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy pôvodnému veriteľovi nesplnil
riadne a včas, k 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 884,19 eur. Na
základezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa21.08.2012savlastníkompohľadávkyajejpríslušenstva

stal navrhovateľ, ktorý vyzval odporcu na zaplatenie sumy 1 024,80 eur (vrátane príslušenstva) dňa
23.8.2012.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh na
začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že
uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo

vyjadreníuviedolrozhodujúceskutočnostinasvojuobranuapripojillistiny,naktorésaodvolávaaoznačil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd opakovane vyzval navrhovateľa výzvami, ktoré prevzal dňa 21.11.2013 (č.l. 49 spisu), dňa
17.3.2014 (č.l. 60 spisu) a 12.10.2015 (č.l. 73 spisu) na predloženie:
- zriadenia povoleného prečerpania na účte odporcu, z ktorého bude vyplývať aj výška povoleného

prečerpania, tiež celý priebeh trvania povoleného prečerpania,
- oznámenia, ako reagoval právny pôvodný veriteľ na riadne neplnenie si povinnosti zo strany odporcu
- písomnej výzvy pôvodného veriteľa, adresovanej odporcovi, na úhradu dlžnej sumy pred postúpením
pohľadávky a dôkazu o jej doručení odporcovi,
- dôkazu o tom, že odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky

- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka odporcu pred postúpením pohľadávky- dôkazu o tom, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky oznámil písomne odporcovi
zosplatnenie celého dlhu a dôkazu o doručení tohto oznámenia odporcovi alebo
- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ doručil odporcovi odstúpenie od

zmluvy alebo výpoveď zmluvy
- dôkazu o oprávnení pôvodného veriteľa účtovať debetné úroky odporcovi práve v takej sadzbe, aká
bola uplatňovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu a tiež o tom, aká výška debetného úroku bola
v priebehu trvania povoleného prečerpania, akým spôsobom vypočítal pôvodný veriteľ debetný úrok v
priebehu zmluvného vzťahu, z ktorého bude zrejmé, v akej percentuálnej výške, z akých jednotlivých

položiek, resp. z akej sumy a odkedy, dokedy bol tento vypočítaný, sumu, z ktorej tá-ktorá položka
debetného úroku bola vypočítaná, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aké sadzby
debetného úroku boli v priebehu trvania povoleného prečerpania uplatňované.

Podaním, doručeným súdu dňa 9.12.2013, navrhovateľ predložil súdu doklady preukazujúce zriadenie
povoleného prečerpania na bežnom účte odporcu vo výške 14 000,--Sk a ako príklad uviedol transakcie

za mesiac apríl 2006. Zároveň uviedol, že výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na navrhovateľa, je
981,82 eur. Predmetom konania je nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku istiny vo výške 884,19
eur, pretože úrok z omeškania v sume 97,63 eur si navrhovateľ neuplatňoval. Tiež uviedol, že úroková
sadzba z omeškania bola vo výške 25 % p.a.. K podaniu priložil žiadosť o poskytnutie kontokorentného
úveru - flexidebetu, oznámenie o nastavení kontokorentného úveru, potvrdenie o poskytnutí flexidebetu,

výpis z cenníka základných služieb VÚB banky, ako aj časť Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok
medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom.

Podaním doručeným súdu dňa 25.4.2014 navrhovateľ oznámil spôsob zúčtovania debetných úrokov a
opakovane uviedol, že výška úrokovej sadzby z omeškania bola 25% p.a.

Na výzvu súdu prevzatú navrhovateľom dňa 12.10.2015 (č.l. 71-72 spisu), navrhovateľ v lehote určenej
súdom a ani do vyhlásenia rozsudku súdu nereagoval.

Jeho vyjadrenie bolo doručené súdu až dňa 13. 11.2015, t. j. až po vyhlásení rozsudku súdu (dňa

12.11.2015), v ktorom tvrdil, že v prejednávanom prípade nejde o spotrebiteľský, ale o revolvingový
úver, keďže ide o kreditnú platobnú kartu, pri ktorej klient získa úverový rámec. Pri kreditných kartách
nie je možné určiť pevnú úrokovú sadzbu, keďže táto úroková sadzba závisí od čerpania finančných
prostriedkov a doby ich následného splatenia. Vzhľadom na charakter kreditnej karty nie je možné
špecifikovať, koľko z mesačnej splátky pripadá na splatenie istiny a úroku - úrok sa vypočítava denne,

jehovýškazávisíoddlžnejsumy.Uviedol,žesúčasťoupostúpenejdokumentácienebolavýzvaprávneho
predchodcu navrhovateľa adresovaná odporcovi na úhradu dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Navrhovateľ nemá dôkaz o tom, že odporca bol so žalovanou sumou v omeškaní viac ako 90 dní pred
postúpením pohľadávky. K splatnosti záväzku uviedol, že splatnosť celej žalovanej sumy nastala v deň,
kedy došlo k zrušeniu bežného účtu odporcu, t.j. dňa 22.8.2012 tak, ako to vyplýva z prehľadu histórie

transakcií na bežnom účte. K podaniu doložil výňatok z cenníka VÚB, a.s.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 20.3.2014 uviedol, že nárok navrhovateľa uznáva a súhlasí s
rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vyzval aj pôvodného veriteľa VÚB a.s. na predloženie:
- písomnej výzvy, podľa § 92 ods. 8 ZoB, adresovanej odporcovi na úhradu dlžnej sumy pred
postúpením pohľadávky a dôkazu o jej doručení odporcovi,
- dôkazu o tom, že odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky

- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka odporcu pred postúpením pohľadávky
- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky oznámil písomne odporcovi mimoriadne zosplatnenie
celého dlhu a dôkazu o doručení tohto oznámenia odporcovi alebo
-dôkazu o tom, či pred postúpením pohľadávky doručila odporcovi odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď
zmluvy

VÚB, a.s., oznámila súdu, že bežný účet odporcu bol zrušený dňa 22.8.2012.Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. dňa 4.11.2015
oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 12.11.2015 o 10.45 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez

nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov - zmluvou o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (č.l. 4 spisu), prehľadom histórie transakcií
(č.l. 5-7 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy navrhovateľa (č.l. 8 spisu), oznámením o postúpení

pohľadávky (č.l. 9 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) VÚB, a.s., pre
depozitné produkty (č.l. 10-15 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávok medzi VÚB a navrhovateľom zo
dňa 14.8.2012 (č.l. 28-44 spisu), vyjadreniami navrhovateľa (č.l. 50,64 spisu) a odporcu (čl. 63 spisu),
žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu (č.l. 51 spisu), oznámením o nastavení
kontokorentného úveru (č.l. 52 spisu), potvrdením o poskytnutí flexidebetu (č.l. 53 spisu), vyjadrením
odporcu (č.l. 63 spisu), vyjadrením pôvodného veriteľa, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 21.2.2006 odporca s právnym predchodcom navrhovateľa (VÚB, a.s.) uzatvoril zmluvu o bežnom
účte a o poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (č.l. 4 spisu) vyplýva, že
účastníci zmluvného vzťahu dohodli povolené prečerpanie na účte v prípade splnenie podmienok
stanovených VÚB, a.s., úverový limit povoleného prečerpania na bežnom účte (v prípade splnenia

podmienok stanovených VÚB, a.s.) vo výške 14 000,--Sk.

Podľa čl. 16.5.4. VOP VÚB, a.s., pre depozitné produkty, účinných od 01.10.2005: „Nie ste oprávnený
bez nášho súhlasu započítať svoje pohľadávky voči nám ani postúpiť svoje pohľadávky z účtu alebo
vkladnej knižky zriadených a vedených u nás na tretiu osobu. Z uvedených dôvodov na takéto

pohľadávky nie je možné zriadiť ani záložné právo“.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií (č.l. 5-7 spisu) za obdobie od 21.2.2006 do 22.8.2012
vyplýva, že k 22.8.2012 bol zinkasovaný debetný úrok v sume mínus 1 024,18 eur. Podľa tvrdenia
navrhovateľa a ako vyplýva zo zoznamu postúpených pohľadávok navrhovateľovi bola pôvodným

veriteľom postúpená pohľadávku voči odporcovi vo výške 981,82 eur, predmetom konania je podľa
tvrdenia navrhovateľa zaplatenie zostatku istiny vo výške 884,19 eur, pretože úrok z omeškania vo výške
97,63 eur si neuplatňoval.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 VÚB, a.s., postúpila navrhovateľovi pohľadávky v

celkovej výške 19 961 602,- eur.

Listom zo dňa 23.08.2012 VÚB, a.s., oznámila odporcovi, že postúpila navrhovateľovi pohľadávku
vyplývajúcu zo Zmluvy o jeho bežnom účte bez uvedenia výšky pohľadávky a odporca je povinný svoj
záväzok plniť navrhovateľovi. Dôkaz o doručení tejto výzvy odporcovi navrhovateľ nepredložil.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 23.8.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 1024,80 eur
najneskôr do 12.9.2012. Dôkaz o doručení tejto výzvy odporcovi nepredložil.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) okrem iného touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zo zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1, 2 ObZ Zmluvou o bežnom účte sa zväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo

dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len ZoB) v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako

akciová spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené

v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,

Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov

získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk
alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež
nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .
Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu

ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh

na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť

Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi
na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti

postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody

Podľa § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení Ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej

banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej
len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že návrhu tak, ako si ho uplatnil navrhovateľ, nie je možné vyhovieť, preto ho zamietol.

Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť bola otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ
sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné,pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania
špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku.

Postúpenie pohľadávky je bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy o
postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:

1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažnéhozáväzku,potomsanesplnenápovinnosťmusírozhodnetýkaťsplatnýchsplátokdlhu(úveru).
Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo
je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Navrhovateľ nepreukázal, aby odporca ako dlžník bol v omeškaní so splatením celej postúpenej
pohľadávky viac ako 90 dní. Navrhovateľ nepredložil súdu písomnú výzvu banky na úhradu dlhu, ktorá

je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a ktorá musí predchádzať postúpeniu
aspoň 90 dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam VÚB, a.s. adresovaný odporcovi o postúpení
pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva navrhovateľa ako postupníka odporcovi
na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Navrhovateľ tiež nepredložil žiaden
dôkaz, že by banka dlh v celej výške pohľadávky postúpenej navrhovateľovi zosplatnila riadnou výzvou

doručenou odporcovi pred postúpením pohľadávky tak, ako to predpokladá zákon (§ 565 OZ).
Navrhovateľ totiž v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej
výške, resp. vo výške uvedenej v zozname pohľadávok a tiež nepreukázal, v akej výške bola splatná
pohľadávka pred jej postúpením. VÚB vo svojom vyjadrení uviedla, že k zrušeniu bežného účtu odporcu
došlo dňa 22.8.2012, t.j. až po postúpení pohľadávky odporcu na navrhovateľa.

Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku nepreukázal, aby mu pôvodný veriteľ postúpil splatnú pohľadávku
a v akej výške bola pohľadávka splatná pred postúpením, či odporca bol v omeškaní so splatením
dlhu viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky, či pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu
pred postúpením pohľadávky a či zosplatnenie dlhu aj doručil odporcovi pred postúpením pohľadávky,
či a kedy pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ ukončil zmluvný vzťah s odporcom a akým

spôsobom,nepredložilsúduotomžiadenpísomnýdôkaz,tedaanipísomnéoznámeniebankyodporcovi
o zrušení bežného účtu, ani písomnú výpoveď a dôkaz o doručení písomnej výpovede odporcovi.
Navrhovateľ až po vyhlásení rozsudku, ako je uvedené vyššie, vo svojom vyjadrení doručenom súdu
dňa 13.11.2015 uviedol, že splatnosť celej žalovanej sumy nastala dňa 22.8.2012, t.j. v deň keď došlo ku
zrušeniu bežného účtu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom

vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa došlo dňa 14.8.2012.

Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva
to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“ (pôvodný
odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z.).

Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva
z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanoveníje zdôraznený peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v
omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“, treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver

po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k
záveru, že banka môže postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť
nespadá v zmysle ZoB pod dohľad NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností,
čo by bolo v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa
spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným

- nebankovým subjektom. Tento postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej
odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v § 27ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou
o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového
vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom po tom, čo banka vyhlási predčasne
mimoriadnu splatnosť celého dlhu (úveru). Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového dlhu (úveru) je
totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na

nebankový subjekt.

Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje
záver, že s bankovou pohľadávkou (dlhom), ktorá nie splatná, nemôže nakladať nebankový subjekt.
Nesplatná pohľadávka (dlh) banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky

s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať
akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať, zahŕňa aj zosplatnenie
pohľadávky, teda aj pohľadávky, ktorá nie je splatná (zročná), ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho
zo zmluvných podmienok banky a tiež aj správu pohľadávok banky.

Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka pohľadávku zosplatnila,
t.j. vyhlásila predčasnú mimoriadnu splatnosť celého dlhu (úveru) pred postúpením pohľadávky
riadnou výzvou doručenou odporcovi v zmysle ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o
ukončení zmluvného vzťahu bankou s odporcom odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy
pred postúpením pohľadávky. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú

pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške uvedenej v zozname pohľadávok. Navrhovateľ tiež
nepreukázal, aby mal udelené povolenie od NBS na výkon bankovej činnosti. Banka postúpila
pohľadávku navrhovateľovi a postúpenie pohľadávky oznámila odporcovi, čo však nepostačuje na to,
aby navrhovateľ bol aktívne legitimovaný.

Navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností,
ktorú tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného

veriteľa (banky) ako postupcu na navrhovateľa ako
postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone
(§ 92 ods. 8 ZoB a § 565 OZ).

Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi

navrhovateľom a pôvodným veriteľom je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, na neplatnosť
ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho neplatného postúpenia nesplatného
záväzku navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú pohľadávku, t.j. nemá
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu proti odporcovi, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd opakovane poznamenáva, že pri rozhodovaní neprihliadol na podanie navrhovateľa zo
dňa 10.11.2015, keďže toto bolo súdu doručené až dňa 13.11.2015, t.j. po vyhlásení rozsudku a pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Súd konštatuje, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie VÚB, že k zrušeniu bežného účtu, a teda aj k zrušeniu
zmluvného vzťahu medzi bankou ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, došlo dňa 22.8.2012, k

postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa však došlo dňa 14. 8.2012 na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, t.j. ešte pred týmto zrušením bežného účtu. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.8.2012 na navrhovateľa podľa názoru súdu bola pohľadávka nezročná, preto je toto
postúpenie neplatné a žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na
podanie predmetného návrhu.

Na doplnenie súd dodáva, že je nepochybné, že odporca má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa. V duchu existujúcej judikatúry je povinnosťou súdu v súlade s právnou úpravou a
zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom venovať
náležitú pozornosť. Preto súd poukazuje na to, že citovaný článok 16.5.4 VOP podľa ktorého odporca
ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoje pohľadávky

z účtu, naopak právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený t.j. táto
zmluvná podmienka, uvedená vo VOP, spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou,
ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže
veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Táto

podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho
práva. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na spoločnosť so sídlom na Cypre, uplatňovanie práv
proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná
zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej
účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy.

Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a
úverovým dlžníkom. Terajší navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od pôvodného
veriteľa VÚB, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá

by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom prípustný, avšak vychádzajúc z
obsahu zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP, je potrebné konštatovať, že práva a povinnosti účastníkov
nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú
individuálne dohodnuté a preto sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky jasného nepomeru
v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto podmienku, ktorá je

nevyvážená, potrebné považovať za neplatnú.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení OZ chrániacich spotrebiteľa, ale
aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech
spotrebiteľa, je preto v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná.

Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadnuť z úradnej povinnosti, a preto súd
konštatuje, že navrhovateľ nemá na podanie návrhu aj z toho dôvodu aktívnu legitimáciu, pretože
postúpenie pohľadávky na neho, je aj z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom a navrhovateľ sa
tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky nositeľom oprávnenia podať ako aktívne
legitimovaný účastník voči odporcovi predmetný návrh na súd.

Opätovne súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa odporca ako
spotrebiteľ dostal do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chcel domáhať
svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale od navrhovateľa, by bol značne
diskriminovaný a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu, na ktorý bola pohľadávka
postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči veriteľovi, čo je možné tiež

hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať
aj ako nekalú obchodnú praktiku.

Vzhľadom na uvedené skutočností z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, ale aj z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu tak, že odporca
ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov účelne vynaložených na bráneniea uplatňovanie svojho práva. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva,
aby mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j.
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.