Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205828
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812205828.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: L. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ferdinand Klinovský,
advokát, Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpená splnomocneným zástupcom: MST PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Zámocké schody 2/A, v konaní o zaplatenie 2688,71 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2688,71 EUR s úrokom z omeškania 9 % ročne od
24.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/Žalovanýje povinný nahradiťžalobcovitrovykonania768,25EUR naúčetjehosplnomocneného
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu 10. 09. 2012 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 06. 1997 uzatvoril so žalovaným poistnú
zmluvu UDP-k č. pz: 5020200047, z ktorej vyplýva nárok žalobcu na poistné plnenie pre prípad dožitia
a to vo výške 81 000,- Sk ( 2688,71 EUR ). Žalovaný bol povinný vyplatiť dojednané poistné plnenie
dňa 23. 06. 2012. Tento nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia však aj napriek výzve žalobcu
doteraz žalovaný nesplnil a na výzvu žalobcu nereagoval.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/324/2012-7 zo dňa 11. 09. 2012, proti ktorému podal
žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že žalobca bol žalovaný počnúc dňom 22. 04. 2008 informovaný
o potrebe vyjadrenia žalobcovho stanoviska v prípade prepočtu poistného produktu UDP-K, ktorý
bol obsahom uvedenej poistnej zmluvy. Výšku poistného a poistného plnenia, ktoré sa premietli do
poistnej zmluvy v čase jej vzniku, stanovil v rámci kalkulácií sadzieb poistného vtedajší orgán štátnej
správy nad poisťovníctvom - Ministerstvo financií SR. Sadzby poistného sa po ich schválení stali pre

žalovaného záväznými. Dôvodom v roku 2008 žalobcovi zaslaného prepočtu bolo zistenie orgánu
dohľadu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky budúce plnenia z predmetného poistenia. Z
toho vyplýva, že inkasované poistné v minulosti bolo nižšie ako má byť podľa poistno-matematických
metódapostupov.Výškezaplatenéhopoistnéhomatematickynezodpovedaliprojektovanépoistnésumy
uvedené v poistnej zmluve. V novembri 2007 orgán dohľadu konštatoval, že kalkulačné zásady na
výpočet poistného v prípade poistného produktu UDP-K nezohľadňujú všetky nároky z tohto poistenia,
pričom orgán dohľadu uložil žalovanému v marci 2008 povinnosť prijať opatrenia na odstránenie

zistených nedostatkov. Počas trvania poistného vzťahu prišlo zákonom č. 186/2004 Z.z. k zmene zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy sa jeho súčasťou stalo
ustanovenie § 31a ( v súčasnom zákone č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve ide o ustanovenie § 35 ) .
Toto ustanovenie zakazuje, aby poisťovne poskytovali plnenie za podmienok, že kalkulované poistenienezodpovedápoistnýmsumám.Takétopoisteniesastaloprávomnedovolené,tedazozákonazakázané
a dodatočne nemožné. Na predmetné ustanovenia zákona č. 95/2002 Z.z. a zákona č. 8/2008 Z.z.
nadviazala Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad finančným trhom, pričom žalovanému

uložila odstrániť nedostatky v poistnom produkte UDP-K. OpatrenieNBS bolo žalovanému doručené dňa
21. 02. 2008 s tým, že nedostatok bolo potrebné odstrániť do 30. 04. 2008. V čase vzniku dotknutej
poistnej zmluvy neobsahovali všeobecné právne predpisy upravujúce poistenie ustanovenia obdobné
ustanoveniam § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. ani § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. Žalovaný v roku 1997
nemohol predpokladať vývoj legislatívy, o to viac, že kalkuláciu UDP-K schválil v roku 1995 vtedajší

štátny orgán dozoru a od tejto kalkulácie sa poisťovňa nemohla odchýliť. K prijatým opatreniam v roku
2008, ktoré sa dotkli obsahu, resp. trvania poistného vzťahu a ktoré vyvolali prebiehajúci súdny spor,
žalovaný nepristúpil svojvoľne, ale vychádzajúc z daného právneho a skutkového stavu bol povinný
poistnézmluvyzosúladiťnielensustanoveniamiObčianskehozákonníka,aleajnapr.sust.§31azákona
č. 95/2002 Z.z. Nemožnosť plnenia a zánik záväzku je objektívnou skutočnosťou, ktorá nastala, a to
bez ohľadu na vôľu ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Toto zosúladenie sa žalovaný v rámci existujúcich

zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Žalobcovi
ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade
so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné
dostalo do súladu so zákonom. Napokon bola žalovanému ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s
výplatou odkupnej hodnoty. Týmito krokmi sa žalovaný snažil dostať zmluvy EDP-K do súladu s novým

znením zákona č. 95/2002 Z.z., čo sa mu však v prípade žalobcu nepodarilo, nakoľko ten nepristúpil na
dohodu a trval na pôvodne dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja žalobcu a v spojení s
uvedenou zmenou zákona č. 95/2002 Z.z. a opatreniami NBS došlo u žalovaného k vzniku objektívne,
následnej, právnej nemožnosti plnenia, pretože žalovaný nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu
v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. žalovaný nemohol byť ďalej zaviazaný poskytnúť v

budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo
vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť. Vznikom tejto skutočnosti došlo k zániku poistenia.
Po tom, čo žalobca neakceptoval žiadnu z alternatív ponúkaných žalovaným, prišlo k zániku poistného
vzťahu,očomžalovanýinformovalžalobculistomzodňa20.06.2008,pričomžalovanýžalobcovivyplatil
odkupnú hodnotu poistenia. Nárok na odkupnú hodnotu v prípade predčasného ukončenia poistenia je

tým nárokom, ktorý zodpovedá podľa poistnej zmluvy časti poistného, ktoré pripadalo v danom okamihu
na rezervotvornú časť poistenia. Žalobca odkupnú hodnotu neakceptoval, a to ani následne, kedy mu
bola zaslaná dňa 10. 05. 2012.

K odporu proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje za preukázané, že

poistná zmluva ako celok trvala až do 23. 06. 2012, t.j. do skončenia poistnej zmluvy nastaním právne
skutočnosti - dožitím poisteného. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o nemožnosti plnenia v zmysle poistnej
zmluvy, s tým žalobca nesúhlasí. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z údajov, ktoré
predložil a vypracoval žalovaný. Tieto skutočnosti ( výška poistného, doba poistenia a iné ), ktoré
sa premietli do obsahu poistnej zmluvy. Skutočnosti, ktoré vznikli na strane žalovaného po uzavretí

poistnej zmluvy a boli spôsobené či už konaním žalovaného alebo tretej strany ( orgánom štátneho
dozoru ) sú pre právne vzťahy vyplývajúce z obsahu poistnej zmluvy právne irelevantné a nemajú
vplyv na jej obsah. Následná zmena obsahu poistnej zmluvy bez súhlasu oboch zmluvných strán je v
rozpore nielen s právnou úpravou týkajúcou sa poistenia osôb, ale v rozpore aj so samotným princípom
zmluvného a najmä spotrebiteľského práva. Žalobca nepristúpil na ponúkanú zmenu obsahu poistnej

zmluvy z dôvodu, že táto je pre žalobcu jednostranne nevýhodná, pričom spôsob jej uskutočnenia
vyvolával u žalobcu oprávnené obavy z nekalého konania žalovaného voči nemu. Tvrdenia žalovaného
ohľadom zániku poistnej zmluvy dňa 20. 06. 2008 sú vecne nesprávne s cieľom uviesť žalobcu do
omylu. Žalobca nikdy nevypovedal poistnú zmluvu so žalovaným, pričom mu nie sú známe okolnosti,
ktoré by spôsobovali skorší zánik poistenia, než bol zmluvne dojednaný a to ku dňu 23. 06. 2012.

Žalobca poukázal na to, že poistná zmluva je svojím charakterom spotrebiteľská a preto ju má súd v
prípade pochybností o jej obsahu vykladať spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca ako
bežný spotrebiteľ, nemohol mať v čase uzatvárania poistnej zmluvy akúkoľvek vedomosť o prípadnej
nesprávnosti kalkulačných metód žalovaného. Do poistno-právneho vzťahu vstupoval v dobrej viere s
cieľom uzatvorenia poistnej zmluvy na základe dohodnutých zákonných a zmluvných práv a povinností

oboch účastníkov. Po celý čas poistenia si plnil svoje povinnosti, keď riadne platil poistné, pravdivo
odpovedal na otázky položené mu žalovaným pri uzatváraní poistnej zmluvy a nijakým spôsobom
neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy.Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 30. 01. 2013 a dňa 17. 09. 2014, na ktorom vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 575 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez

zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa touto žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia
2688,71 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 23. 06. 1997

poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo životné poistenie pre prípad dožitia s tým, že v prípade dožitia
dňa 23. 06. 2012 žalovaný vyplatí žalobcovi poistné plnenie vo výške 81 000,- Sk ( po prepočte 2688,71
EUR ). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu na životné poistenie, kde
bolo dohodnuté, že dňa 23. 06. 2012 vyplatí žalovaný žalobcovi poistné plnenie 81 000,- Sk . Medzi
účastníkmi ostala spornou otázka, či žalobcovi vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia v takto

dohodnutej výške dožitím dňa 23. 06. 2012, pretože žalovaný argumentoval, že ku skončeniu platnosti
poistnej zmluvy došlo už skôr, a to účinnosťou zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval zákonč.
95/2002 Z.z., ktorého ustanovenie § 31a spôsobilo dodatočnú nemožnosť plnenia a teda zánik záväzku
žalovaného vyplatiť žalobcovi poistné plnenie. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že toto zákonné
ustanovenie uložilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických

metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a ich umiestnenia. Žalovaný argumentoval aj tým, že v roku 1995
Ministerstvo financií SR schválilo ich kalkuláciu poistného UDP-K, a až dňa 21. 02. 2008 Národná banka
Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom skonštatovala chybu v kalkulácii poistného žalovanej.
Súd s argumentáciou žalovaného nesúhlasí. To, či došlo k prípadnému pochybeniu orgánu dozoru nad

poisťovníctvom pri schvaľovaní výšky ( sadzby ) poistného nie je v tomto konaní právne významná.
Ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu pri schvaľovaní sadzby poistného totiž nemá za
následok nemožnosť plnenia a poťažne zánik záväzku žalovaného. Občiansky zákonník stojí na zásade,
že nemožnosť plnenia spôsobuje zánik záväzku iba vtedy, ak ide o objektívnu nemožnosť plnenia.
O tú ide vtedy, pokiaľ záväzok nemožno objektívne plniť vôbec, záväzok je nesplniteľný absolútne a

pre každého. Plnenie sa stáva právne nemožným, ak dôjde po vzniku záväzku k zmene zákona a
plnenie sa stane podľa zákona nedovoleným. Nemožnosť plnenia závisí aj od druhu záväzku. V danom
prípade je predmetom plnenia peňažné plnenie, ktoré nie je objektívne nemožné. Súd preto dospel k
záveru, že poistná zmluva uzatvorená účastníkmi nezanikla tak, ako tvrdí žalovaný, účinnosťou zmeny
zákona č. 95/2002 Z.z. Z poistnej zmluvy vyplynulo, že poisťovni vznikla povinnosť vyplatiť poistné

plnenie 81 000,- Sk v prípade dožitia dňa 23. 06. 2012 ( čl. 15 Všeobecných poistných podmienok pre
životné poistenie ). Žalovaný toto poistné plnenie žalobcovi doteraz nevyplatil, preto ho súd zaviazal na
zaplatenie 2688,71 EUR. Okrem toho ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9
% ročne od 24.06.2012 do zaplatenia, pretože týmto dňom sa dostal do omeškania so splnením svojhopeňažného záväzku voči žalobcovi. V čase začatia omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1%,
preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vyšší o osem percentuálnych bodov ( § 3 ods. 1 nar. vlády
č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31. 03. 2013). Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedka L.. Š. ako
nadbytočný. Žalovaný tento návrh na vykonanie dôkazu odôvodnil tým, že L.. Š. v minulosti pracoval a
aj v súčasnosti pracuje ako generálny riaditeľ správy poistenia u žalovaného. Navrhol ho vypočuť na tie
skutočnosti, že v čase zmeny zákona o poisťovníctve niektorí poistenci akceptovali návrh žalovaného na
zmenu poistných zmlúv tak, aby tieto boli v súlade so zmeneným zákonom a pokynom NBS. Ďalej tento

návrh odôvodnil tým, že L.. Š. sa môže vyjadriť k tomu, že žalovaný podnikol kroky smerujúce k zmene
poistnej zmluvy, teda navrhol žalobcovi ako aj iným poistencom zmenu poistnej zmluvy, ale žalobca
tieto návrhy neakceptoval. Tento dôkaz by, pokiaľ ním žalovaný sleduje preukázanie toho, že navrhol
zmenu poistných zmlúv iným poistencom a títo jeho návrh akceptovali, by nijako neprispel k objasneniu
veci, pretože nie je rozhodné, či iní poistenci žalovaného zmenu poistných zmlúv akceptovali alebo nie
a pokiaľ ide o preukázanie toho, že žalobca neakceptoval návrhy žalovaného na zmenu poistnej zmluvy,

toto vlastne medzi účastníkmi ani nie je sporné, pretože žalobca v rámci svojho výsluchu dňa 30. 01.
2013 uviedol, že od žalovaného mu bol doručený návrh, aby pristúpil na jednu z troch možností, ktoré
mu ponúkali, ale on tento návrh neprijal.

Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia, vyčíslených podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 13. 08. 2012...111,20 EUR
- režijný paušál...7,63 EUR

- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie žaloby, dňa 10. 09. 2012...111,20 EUR
- režijný paušál...7,63 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu, dňa 16.
10. 2012...111,20 EUR
- režijný paušál....7,63 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 30. 01. 2013...111,20 EUR
- režijný paušál..7,81 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, dňa 27. 02.
2014...111,20 EUR
- režijný paušál...8,04 EUR

- spotreba PHM na ceste na pojednávanie dňa 30. 01. 2013 vozidlom ev. číslo: Y. XXX R. na trase
Dolný Kubín - Námestovo a späť ( 70 km ) so spotrebou 6,3l/100 km pri cene benzínu 1,505 EUR za
liter...6,64 EUR
- náhrada za použitie motorového vozidla na ceste na pojednávanie 30. 01. 2013 na trase Dolný Kubín
- Námestovo a späť....0,183 x 70...12,81 EUR

- náhrada za stratu času na ceste Dolný Kubín - Námestovo a späť...2 x 13,01 EUR...26,02 EUR
- DPH 20%... 128,04 EUR
Spolu:768,25 EUR.

Súd žalobcovi nepriznal tarifnú odmenu a režijný paušál za úkon písomné podanie - vyjadrenie zo dňa

25. 01. 2013, pretože žalobca v tomto podaní len rozvíja svoje úvahy, ktoré už uviedol vo vyjadrení
k odporu proti platobnému rozkazu, súd ho na tento úkon nevyzval a ani ináč ho súd nepovažuje za
potrebný na uplatnenie nároku žalobcu. Súd žalobcovi nepriznal ani tarifnú odmenu a režijný paušál
za žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania dňa 22. 04. 2013, 18. 06. 2013 a 16. 10. 2013, pretože
rovnako nejde náklady na úkony, ktoré by boli účelne vynaložené na uplatnenie práva žalobcu a ani

okrajovo nesmerujú k podstate samotného uplatneného nároku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.