Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112202460
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112202460.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, zastúpený

zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska
6434/2, proti odporcovi: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Ing. Vierou
Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, o ochranu vlastníckeho práva,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 408,69 eur, ktoré

pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.01.2012 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporcu odstrániť z pozemku s parc. č. XXX o výmere
XXXmX zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. E. všetky predmety tam sa nachádzajúce, predovšetkým
škridlu, drevo, plech a zároveň zdržať sa užívania tohto pozemku. Zároveň si uplatnil aj právo na
náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku,
na ktorom je postavený rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho
dcéry a jej manžela. Odporca je vlastníkom susedného pozemku s parc. č. XXX/X o výmere X.XXXmX.

Hranica medzi pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX prebieha približne XXXcm od bočného múru
rodinného domu so súpisným č. XX v prednej časti od verejnej cesty a zužuje sa na vzdialenosť
približne 65cm na konci domu. S odporcom má dlhoročné susedské spory, nakoľko ten neuznáva
hranicu medzi pozemkami a priestor medzi domom a jeho pozemkom považuje za svoj, užíva ho,
umiestňuje na ňom rôzne predmety a bráni mu v užívaní jeho vlastníctva. Predmety, ktoré má na spornej
časti pozemku počas dažďa odrážajú vodu na rodinný dom a pritom ho poškodzujú. Hranica medzi
pozemkami vznikla na základe rozsudku Okresného súdu S. C. sp.zn. 9C/60/62 zo dňa 09.07.1963 v

konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a na základe geometrického plánu č. 458/62-207-920
vypracovaného P.. A.. V roku XXXX odporca proti nemu podal žalobu na určenie priebehu hranice
susediacich pozemkov. Konanie bolo vedené na Okresnom súde R. pod sp.zn. 10C/2496/1999, pričom
v tomto konaní znalec P.. P. N. vyhotovil vytyčovací náčrt, na ktorom vyznačil hranicu medzi pozemkami.
V znaleckom posudku č. X/XXXX potvrdil správnosť a použiteľnosť geometrického plánu č. XXX/XX-
XXX-XXX a kovovými trubkami v prírode stabilizoval priebeh vlastníckej hranice. V roku 2006 podal
žalobu na určenie priebehu hranice, pričom Okresný súd R. v konaní vedenom pod sp.zn. 14C/46/2006

zo dňa 21.05.2007 jeho žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s odôvodnením,
že hranica medzi pozemkami je určená a odporca užíva časť pozemku, ktorá mu nepatrí. Preto sa mal
domáhať svojich nárokov žalobou o zdržanie sa užívania časti jeho pozemku. Odporca okrem toho, že
má na tejto časti pozemku umiestnené rôzne veci, bráni mu aj v užívaní jeho pozemku, pretože vo dvoremá psa, ktorého sa bojí. Navrhovateľ si chcel pozemok aj oplotiť, avšak pre obštrukcie odporcu zatiaľ
nebolo vydané stavebné povolenie.

Na základe návrhu navrhovateľa súd dňa 02.02.2012 vydal rozkaz na plnenie, ktorým uložil odporcovi
splniť si povinnosť, ktorej sa navrhovateľ domáhal. Proti tomuto rozkazu na plnenie podal odporca dňa
20.02.2012 riadny odpor. V ňom uviedol, že hranica medzi pozemkami, tak ako ju uviedol navrhovateľ,
neprebieha. Z výpovede P.. O. N., geodeta v konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. XXC/
XXXX/XXXX vyplýva, že v katastri nehnuteľností je evidovaná hranica medzi pozemkami tak, že podľa

vytyčovacieho náčrtu P.. N. vedie z bodu XX-XXX do bodu XX-XX cez body XX-XXX, XX-XXX do bodu
XX-X. Vo svojej výpovedi v konaní sp.zn. 10C/2496/1999 dňa 03.11.2005 svedok P.. N. pri objasňovaní
svojho Záznamu merania zmien uvádza, že „Podľa súčasne existujúceho stavu v katastri nehnuteľností
je hranica medzi parc.č. XXX a XXX/X vyznačená tak, že vedie z bodu XX do bodu XX-XXX a odtiaľ
do bodu XX-XXX a XX-XXX.“ Aj z tohto podrobného merania zmien je zrejmé, že hranica pozemkov
parc. č. XXX a parc. č. XXX/X prebieha rovno pozdĺž domu so súpisným č. XX a nie tak, ako uvádza

navrhovateľ. Z výpovede znalca P.. N. vyplýva, že bod XX-X do bodu XX-XX predstavuje vybetónovaný
múrik oplotenia, bod XX-XX je vyznačený dreveným kolom a za týmto bodom pokračuje betónový múrik
pre oplotenie F. N. v dĺžke X,XX m, ktoré končí pri rodinnom dome odporcu s tým, že medzi oplotením
a domom je vzdialenosť X,XX m. V zápisnici z obhliadky zo dňa 08.04.2005 je ďalej uvedené, že
bod XX-XX, vyznačený železnou tyčou, sa nachádza vo vzdialenosti 1,25 m od domu F. N.. Hranica

medzi pozemkami prebieha 0,64 m od steny domu a ako je vo vytyčovacom náčrte zreteľne viditeľné,
pokračuje v tejto vzdialenosti popri celom dome. Odporca preto užíva len svoj pozemok. V ďalšej časti
odporu sa vyjadril k nevydanému stavebnému povoleniu na realizáciu oplotenia, pričom poprel tvrdenia
navrhovateľa, že k vydaniu stavebného povolenia došlo pre jeho obštrukcie.

V ďalšom priebehu konania bolo súdom na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 12.06.2012 nariadené
predbežné opatrenie, ktorým súd odporcovi zakázal až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vybudovať akékoľvek stavby na pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2
- zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, Správa katastra P., Obec
E., katastrálne územie E., v priestore do vzdialenosti 2 metrov od hranice s pozemkom registra C

navrhovateľa parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, Správou katastra P., obec E., katastrálne územie E..

Uznesením zo dňa 09.10.2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že navrhovateľ sa
ním domáha rozsudku súdu, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť odstrániť z pozemku na parc. č. XXX

o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E.
všetky predmety tam sa nachádzajúce, predovšetkým škridlu, drevo, plech, ďalej povinnosť zdržať sa
užívania pozemku na parc.č. XXX o výmere 329 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E.. Zároveň sa ním domáha určenia, že navrhovateľ je vlastníkom časti
pozemku o výmere 12 m2 na parc.č. XXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria registra

"C", zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., ktorá tvorí novovytvorený pozemok vo výmere a
tvare, vytvorenom geometrickým plánom súdom ustanoveným znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozsudku.

Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie

výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to na č.l. 6, 7, 8 informatívne
výpisy z LV č. XXX, XXX a XXXX, na č.l. 9, XX fotodokumentácia, na č.l. XX rozhodnutie Okresného
úradu v P. č.k. H X/XX zo dňa 21.10.1998, na č.l. 49 rozhodnutie Okresného úradu v P. č.k. H X/XX zo
dňa 18.08.1999, na č.l. XX geometrický plán P.. P. Z. z XX.XX.XXXX, na č.l. XX rozsudok Okresného
súdu S. C. sp.zn. XC/XX/XX, na č.l XX rozsudok Krajského súdu v C. C. sp.zn. 9Co/557/63, na č.l.

118 čestné prehlásenie Q. M., na č.l. 123 rozsudok Okresného súdu S. C. sp.zn. 7C/202/68, na č.l.
XXX rozsudok Krajského súdu v C. C. sp.zn. 9Co/195/71, fotky z prílohovej obálky predložené právnou
zástupkyňou odporcu, z pripojeného spisu Okresného súdu R. sp.zn. 14C/46/2006 rozsudok na č.l. 41,
na č.l. 33 oznámenie Správy katastra P., z pripojeného spisu Okresného súdu R. sp.zn. 10C/2496/99
na č.l. 96 darovacia zmluva, na č.l. XX uznesenie Okresného súdu v S. C. Čd 617/64, na č.l. 99 výpis

z pozemkovej knihy vložka č. XXX, na č.l. XXX identifikácia parciel, na č.l. XXX geometrický plán P..
E. A., na č.l. XXX časť pozemkovej knihy, na č.l. XXX Znalecký posudok č. X/XXXX P.. P. N., na č.l.
XXX až XXX zápisnica z pojednávania v časti výsluchu svedkov, na č.l. XXX zápisnica z pojednávania
v časti výsluchu znalca.Navrhovateľ v rámci jeho výsluchu uviedol, že na jeho pozemku s parc. č. XXX sa v súčasnosti
nachádzajú škridle, drevo a plech. Ak hovorí o jeho pozemku, hovorí o pozemku, ktorý nezodpovedá

súčasným hraniciam, tak ako sú zakreslené v evidencii nehnuteľností, teda v katastri. Vychádza z hraníc
pozemku, ktoré sú podľa jeho názoru vlastníckymi hranicami. Nezhody, ktoré má s odporcom, sa začali
približne v roku 1994, kedy sa odporca nasťahoval do obce E.. To, že odporca užíva časť jeho pozemku,
mu vyplýva z nákresu, ktorý sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu S. C. sp.zn. 9C/60/1962.
Hneď ako sa nasťahoval, začal mu odporca zasahovať do jeho pozemku. Mal tam pusteného psa, ktorý

ho aj pohryzol. V skutočnosti zasahuje do jeho pozemku v rozsahu XX m2. Pozemok dostal darom od
svojho otca darovacou zmluvou zo dňa 18.08.1964. Čo sa týka sporného pozemku, v jeho hraniciach s
pozemkom odporcu, tieto pozemky oddeľovalo v minulosti drevené oplotenie, ktoré tam bolo od presne
neznámeho času. Predmetný drevený plot odstránila matka odporcu pani Z., a to približne okolo roku
1970. Odstránili ho vraj preto, lebo bol schátraný. Po odstránení plotu hranica medzi pozemkami nebola
zreteľná a pozemok obhospodaroval iba približne. Kosil na ňom burinu približne 3-krát ročne. Po

drevenom plote, ktorý bol odstránený, nezostali žiadne stopy, preto sa pri užívaní svojho pozemku na
hranici orientoval iba odhadom vychádzajúc z geometrického plánu. V tom čase medzi susedmi, teda
medzi ním a rodičmi odporcu neboli spory ohľadne užívania pozemkov na hranici. Približne v roku 1965
začal stavať rodinný dom. Staval ho asi vo vzdialenosti 1,3 metra od dreveného oplotenia. Je to pomerne
veľká vzdialenosť, avšak staval to tak ďaleko preto, aby mal dobrý prístup k domu a mohol dom lepšie

udržiavať. Na túto okolnosť sa ho pýtal aj murár, ktorý staval dom, ktorému to bolo zvláštne. O tom,
že sa medzi pozemkami zisťoval priebeh hranice v roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy
mu to povedala jeho manželka. V tom čase vedel o zisťovaní hraníc, že sa robilo mapovanie, avšak
nevedel o tom, že sa zisťuje hranica aj medzi nimi, chodil do práce. Možno tam boli, možno nie. Asi po
20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi, mu manželka povedala, že jej dali niečo podpísať. Neskôr mu

však povedala, že to nepodpísala ona, že to nie je jej podpis. Múrik v predzáhradke si postavil na svojom
pozemku po zrušení práva prechodu približne v roku 1971. Múrik postavil na svojom vlastnom pozemku
asi 60 cm od hranice medzi pozemkami, a to kvôli tomu, aby nevstupoval na pozemok odporcu, resp.
otca odporcu pri jeho údržbe. Múrik tam je ešte stále, nepohnutý a je postavený medzi bodmi 76-5 a
76-18 vytyčovacieho náčrtu z 19.05.2003 Ing. P. N. na strane 2 znaleckého posudku. To, že odporca

zasahuje do jeho pozemku vyplýva aj z geometrického plánu z r. 1963 a aj zo zamerania z roku 1998.
V inom súdnom konaní sa na miesto samé dostavil P.. N., ktorý bol pribratý do konania ako znalec za
účelom vytýčenia hranice v teréne. Pri vytyčovaní hranice sa znalec vyjadril v tom zmysle, že sa musí
odchýliť od geometrického plánu a urobiť kompromis, s čím on nesúhlasil. Preto súdny znalec prestal
vytyčovať hranicu a z miesta odišiel. Pokiaľ ide o záznam zmien z podrobného merania z roku 1998,

tento absolútne kopíruje geometrický plán z roku 1963. Celý znalecký posudok aj náčrt zmanipulovali
na súde.

Odporca v rámci jeho výsluchu uviedol, že pozemok na parc. č. XXX/X, ktorého je vlastníkom získal
darovaním od svojho otca približne v roku 1994. Na pozemku sa nachádzal rodičovský dom, v ktorom

býval a vyrastal. Býval tam do roku 1984, kedy sa odsťahoval do obce E. Q.. Ohľadne hranice medzi
pozemkami si pamätá to, že tam bol drevený plot, ktorý odstraňoval spolu so svojou mamou, nakoľko
tento bol schátraný. Tento plot bol ich. Potom tam neumiestnili nič. V roku 1971, tak ako to uviedol
navrhovateľ, si navrhovateľ na hraniciach pozemkov postavil betónový múrik v predzáhradke. Tento múr
oddeľoval ich pozemky, pričom kopíruje plášť strechy. Pred postavením múrika tam bol vchod na ich

pozemok zo spodnej strany pozemku navrhovateľa do dvora odporcu, resp. jeho rodičov. Tento vchod
využívali jeho rodičia titulom zriadeného vecného bremena. Navrhovateľ obhospodaroval pozemok za
svojim domom tak, že tam kosil trávu, resp. burinu od betónového múrika až na koniec dvora. Na ich
časti takisto bola burina, ktorú kosili. Žiadne problémy v užívaní neboli. V minulosti hranice, ktoré sú
zakreslené v katastri, nikdy neriešili, ani on, ani jeho otec. Pozemky sa kľudne užívali. Problémy začali,

keď chcel v roku 1998 začať stavať na mieste vedľa pozemku navrhovateľa hospodársku budovu. V
roku 1994, keď staval chalupu, tak mu navrhovateľ nič neoznamoval, žiadne metre štvorcové pozemku
mu nechýbali. V stavebnom konaní ako vlastník susedného pozemku a účastník stavebného konania
nenamietal hranicu pozemku. Urobil tak až pri stavbe spomínanej hospodárskej budovy. Keď bolo v
roku 1978 v obci mapovanie, hranica sa vytvorila práve tak ako je plášť strechy, manželka navrhovateľa

to podpísala, to znamená, že prejavili s takouto hranicou súhlas. V roku 2005 prebehol súdny spor
medzi ním a navrhovateľom, kde súdni znalci určili, že hranica medzi pozemkami je určená hranicou
plášťa strechy. Takto je to zaznačené aj v geodézii. O existencii geometrického plánu Ing. A. sa dozvedel
až v súdnom konaní sp.zn. 10C/2496/99, ktoré bolo vedené na Okresnom súde R., v ktorom bolnavrhovateľom. Dovtedy netušil o existencii geometrického plánu. Navrhovateľ kosil trávu za svojim
domom približne do vzdialenosti X,X metra od domu a pôvodný drevený plot sa nachádzal takisto vo
vzdialenosti 0,5 metra od domu. Na časti pozemku, ktorú kosil navrhovateľ nechodili, pretože sa obávali

toho, že by ich pokosil, pretože s bláznami sa jednať nedá. Navrhovateľa sa báli a považoval ho za
blázna, pretože v roku 1965 napadol jeho babku, kvôli tomu, že navrhovateľ vstúpil na pozemok babky.
Vždyboliarogantníazlesasprávali.Vsúčasnostichcepostaviťplotnamieste,kdestálpôvodnedrevený
plot.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že pokiaľ ide o súdne konanie z roku 1962,
výsledkom bola reálna deľba a zriadenie vecného bremena v prospech právneho predchodcu odporcu.
V tom čase navrhovateľ aj postavil múrik, ktorý však nestál na hranici, ale blízko nej tak, aby bolo
zachované vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok navrhovateľa. Preto bol tento
betónový múrik postavený približne 70 cm do vnútra pozemku navrhovateľa. Chybou bolo, že keď v
roku 1968 bolo uvedené vecné bremeno zrušené, tak si navrhovateľ neposunul tento betónový múrik

na hranicu pozemku. V každom prípade dnešná hranica medzi pozemkami nie je totožná s tou, ako
bola v minulosti. Navrhovateľ neakceptuje čiastkový protokol č. 014, ktorý je prílohou č. 7 Znaleckého
posudku č. X/XXXX, a teda ani zmenu vlastníckych hraníc na základe tohto protokolu, nakoľko pri
vyšetrovaní prítomný osobne nebol. Manželka navrhovateľa mu uviedla, že podpis uvedený na protokole
nie je jej podpis a takisto nemala oprávnenie zastupovať navrhovateľa pri tomto vyšetrovaní. Proti vôli

navrhovateľa a bez jeho vedomia mu bolo v roku 1978 odňaté vlastnícke právo nezákonným spôsobom.
Nemožno hovoriť o THM ako o akte zmeny vlastníckych práv, nakoľko toto mapovanie neriešilo úbytok
ani prírastok vlastníckych práv, neriešila sa zmena vlastníckych vzťahov. Tomu zodpovedá aj následná
séria sporov. V roku 1998 odporca akceptoval pôvodný priebeh hranice pred JUDr. N. D..

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že žalobný návrh je nedôvodný. Navrhovateľ nemá na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Celá žaloba je nehospodárna. Hranica medzi spornými
pozemkami je určená, pričom zakreslená je od roku 1978, a takto sa užíva dodnes. Vzhľadom na to,
že v minulosti prebiehali viaceré konania súvisiace s nezhodami ohľadne hranice medzi pozemkami,
všetky rozhodujúce skutočnosti sa nachádzajú v pripojených spisoch. Po riadnom vyšetrení v roku 1978

prebiehalo reklamačné konanie, kde navrhovateľ mohol reklamovať výsledky tohto vyšetrenia, pričom
tak neurobil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, ktorý
následne na základe citovaných ustanovení právnych predpisov právne posúdil.

Podľa § 3 ods.1, ods.2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ďalej len „Katastrálny zákon“, pozemkom sa rozumie časť
zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho
územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby

alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Za hranicu susedných
pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci
susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

Podľa§70ods.2Katastrálnehozákonaúdajekatastra,atoúdajeoprávachknehnuteľnostiam,parcelné

číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

Podľa § 71 ods.1 Katastrálneho zákona záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na
informačné systémy o nehnuteľnostiach.

Podľa § 1 ods.1 Občianskeho zákonníka úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 4 ods.1 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať
ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd.

Podľa § 119 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 3 zák.č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ďalej len „zákon o evidencii nehnuteľností“
evidenciu nehnuteľností zakladajú, vedú a udržujú v súlade so skutočným stavom orgány Ústrednej
správy geodézie a kartografie zriadené v okresoch (ďalej len "orgány geodézie").

Podľa § 4 ods.1 zákona o evidencii nehnuteľností, evidenciu nehnuteľností udržujú orgány geodézie v
súlade so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania,
a za súčinnosti orgánov, organizácií a občanov, ktorých sa týka.

Podľa § 5 ods.2 zákona o evidencii nehnuteľností orgán geodézie opraví zápis, ktorý nebol vykonaný v
súlade s predloženými dokladmi alebo výsledkami vyšetrenia. Pri zápise právnych vzťahov môže orgán
geodézie opraviť iné nesprávnosti len na základe právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánov
a organizácií uvedených v § 4 ods. 2.

Podľa § 7 ods.1 zákona o evidencii nehnuteľností vlastníci, organizácie spravujúce národný majetok a
užívatelia nehnuteľností sú povinní na zabezpečenie stáleho súladu zápisov v evidencii nehnuteľností
so skutočným stavom:
a) hlásiť do 15 dní príslušnému miestnemu národnému výboru každú zmenu užívateľa, druhu pozemku
(kultúry), spôsobu užívania a hraníc pozemkov;

b) na vyzvanie orgánov geodézie predložiť podklady potrebné pre vykonanie zápisu;
c) na vyzvanie orgánov geodézie trvale a určeným spôsobom označiť na svoj náklad nesporné hranice
svojich pozemkov.

Podľa § 9 ods.1, ods.2 zákona o evidencii nehnuteľností kto osvedčí oprávnený záujem, môže, pokiaľ

tomu nebráni záujem spoločnosti, nazerať do evidencie nehnuteľností a robiť si z nej náčrty, odpisy alebo
výpisy. Orgány geodézie vydávajú na žiadosť orgánom, organizáciám a osobám uvedeným v odseku 1
kópie, odpisy alebo výpisy z evidencie nehnuteľností.

Podstatasporumedzinavrhovateľomaodporcomspočívavichrozdielnychnázorochnapriebehhranice

medzi susednými pozemkami, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve. Ide o pozemky nachádzajúce sa v
katastrálnom území E., a to pozemok na parc. č. XXX/X vo vlastníctve odporcu a pozemok na parc.
č. XXX (pôvodne XX/X) vo vlastníctve navrhovateľa. Tento spor trvá už dlhšie obdobie, a to približne
od roku XXXX, resp. XXXX. Medzi účastníkmi prebehlo už viacero súdnych sporov, a to dve konania o
určenie hranice pozemkov, ktoré boli vedené na Okresnom súde R. pod sp.zn. 10C/2496/99 (na základe

návrhu odporcu) a pod sp.zn. 14C/46/2006 (na základe návrhu navrhovateľa). Konanie vedené pod
sp.zn. 10C/2496/99 bolo zastavené pre späťvzatie návrhu so súhlasom odporcu a konanie vedené pod
sp.zn. 14C/46/2006 bolo skončené tak, že súd návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na určení priebehu hranice medzi pozemkami.V tomto konaní sa navrhovateľ domáha tzv. určovacou žalobou určenia, že je vlastníkom spornej časti
pozemku (časti pozemku evidovaného vlastníka v katastri nehnuteľností - odporcu) o výmere XX m2

na parc.č. XXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria registra "C", zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, kat. úz. E., ktorá tvorí novovytvorený pozemok vo výmere a tvare, vytvorenom
geometrickým plánom súdom ustanoveným znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Takisto
sa voči odporcovi domáha aj ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. XXX o výmere
XXX m2, a to tzv. negatórnou žalobou (o zdržanie sa neoprávneného zásahu do práva na nerušené

užívanie vlastnenej veci). Ochranu požaduje jednak odstránením vecí odporcu z tohto pozemku a jednak
uložením povinnosti zdržať sa užívania tohto pozemku.

PodľaustanoveníObčianskehozákonníkavlastníkvecijevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké
práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Vlastník má právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno
sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je
týmto orgánom súd.

Návrh v časti, ktorou sa navrhovateľa domáhal uloženia povinnosti odporcu odstrániť z pozemku na

parc. č. XXX o výmere XXX m2 hnuteľné veci bolo potrebné zamietnuť len zo samotnej skutočnosti, že
na tomto pozemku sa žiadne veci odporcu nenachádzajú. Zo samotného tvrdenia navrhovateľa vyplýva,
že ak hovorí o jeho pozemku, teda o pozemku na parc. č. XXX, hovorí o pozemku, ktorý nezodpovedá
súčasným hraniciam, tak ako sú zakreslené v evidencii nehnuteľností, teda v katastri. Vychádza z hraníc
pozemku, ktoré sú podľa jeho názoru vlastníckymi hranicami. Takúto povinnosť odporca nemôže splniť,

a súd nemôže rozhodnúť o splnení takejto povinnosti, pretože tieto predmety sa nachádzajú na pozemku
na parc.č. XXX/X, a to v časti, ktorá má patriť navrhovateľovi, pričom ide o pozemok, ktorý má byť
geometrickým plánom oddelený od pozemku na parc.č. XXX/X. Teda nenachádzajú sa na pozemku na
parc. č. XXX o výmere XXX m2. Preto ak sa navrhovateľ chcel domáhať odstránenia týchto vecí, bolo
potrebné žalobný návrh prispôsobiť tejto skutočnosti.

Ohľadne časti návrhu týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k časti pozemku na parc.č. XXX/X sa súd v
prvom rade zaoberal tým, či navrhovateľ je vlastníkom časti pozemku o výmere 1X m2 na parc.č. XXX/X
o celkovej výmere X.XXX m2, ktorej evidovaným vlastníkom je odporca. V tejto súvislosti súd uvádza, že
skutočnosť,čievidovanánehnuteľnosťpatrídoniečiehovlastníctva,niejezávisláodzápisuvlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností, nakoľko podľa § 70 ods.2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to
okrem iných aj údaje o právach k nehnuteľnostiam a geometrické určenie nehnuteľnosti, sú hodnoverné
a záväzné, iba ak sa nepreukáže opak. V danom prípade ide nielen o spornosť vlastníctva určitého
pozemku, ale vzhľadom k skutkovým okolnostiam, aj o spornosť geometrického určenia pozemku
na parc.č. XXX/X, teda hraníc tohto pozemku, vo vzťahu k susednému pozemku na parc.č. XXX.

Rozhodnutie štátneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd
viazaný v tom zmysle, že by nemohol sám riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti, alebo sa odchýliť
od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/67/2000. Od tohto záveru, resp. právnej skutočnosti

vyplývajúcej zo zákona, nakoniec odvodzuje svoj návrh aj navrhovateľ. Preto je na navrhovateľovi, aby
v konaní preukázal opak, teda to, že odporca nie je vlastníkom časti predmetnej nehnuteľnosti (tak ako
to vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností), a že je ním práve navrhovateľ.

Na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať určenia vlastníckeho práva je potrebné podľa § 80

Občianskeho súdneho poriadku, aby existoval na takomto určení právny záujem. Naliehavý právny
záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva,
že ak nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne
preskúmal žalobu z vecnej stránky. Preto sa súd akou prvou otázkou zaoberal existenciou právneho

záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušnéhoprávneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať
splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen

so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Po
posúdení žalobného návrhu, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi,
súd konštatuje, že navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu vydaný na
základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi konania, ktorý prebieha už dlhšie
časové obdobie, ba dokonca možno uzavrieť, že vzťahy medzi nimi sú značne vyhrotené. V minulosti

došlo už aj k slovnému a fyzickému napadnutiu, pričom nezhody sa prejavujú aj vo vzťahu k členom
rodiny účastníkov konania. Preto sa súd zaoberal aj vecnou stránkou žaloby.

Podstatou tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vlastníkom predmetnej časti pozemku je teda to, že v
katastri nehnuteľností nie je zakreslená a zapísaná hranica pozemkov podľa geometrického plánu č.
XXX/XX-XXX-XXX, ktorým na základe rozsudku Okresného súdu S. C. zo dňa 09.07.1963 vznikol

pozemok na parc. č. XX/X a de facto aj hranica medzi ním a pozemkom na parc. č. XX. Z pozemku
na parc. č. XX/X vznikol súčasný pozemok na parc. č. XXX. S. č. XXX je identická s parcelou č. XX/
X. Z pozemku na parc. č. XX vznikol pôvodne pozemok na parc. č. XXX, z ktorého neskôr vznikol jeho
rozdelením súčasný pozemok na parc. č. XXX/X, a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo
dňa 12.12.1997.

Z výsluchov oboch účastníkov konania bolo zistené, že hranica medzi pozemkami začala byť sporná
približne po roku XXXX, teda po tom, čo sa odporca nasťahoval do obce E., resp. v roku XXXX,
kedy si chcel odporca vybudovať na svojom pozemku hospodársku budovu. Pri stavbe domu odporcu
navrhovateľ ako účastník stavebného konania priebeh hranice nenamietal. V dávnejšej minulosti tieto

pozemky oddeľovalo drevené oplotenie, ktoré tam bolo od presne neznámeho času. Predmetný drevený
plot odstránila matka odporcu pani Z., a to približne okolo roku XXXX, lebo bol schátraný. Po odstránení
plotu hranica medzi pozemkami po celej dĺžke nebola zreteľná a pozemok za domom navrhovateľ
obhospodaroval iba približne. Kosil na ňom burinu približne 3-krát ročne. Po drevenom plote nezostali
žiadne stopy, preto sa navrhovateľ pri užívaní svojho pozemku na hranici orientoval iba odhadom

vychádzajúc z geometrického plánu. Neskôr v roku 1998 boli na hranici medzi pozemkami umiestnené
do zeme kovové rúrky, ktoré tam umiestnil geodet Ing. N..

Ako je uvedené vyššie, v konaní je navrhovateľ zaťažený tým, aby preukázal to, že odporca nie je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a že je ním práve navrhovateľ. Navrhovateľ na preukázanie tejto

skutočnosti uviedol, že hranica medzi pozemkami vznikla na základe rozsudku Okresného súdu S. C.
sp.zn. 9C/60/62 zo dňa 09.07.1963 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a
na základe geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX Ing. E. A.. V inom konaní, ktoré bolo vedené na
Okresnom súde R. pod sp.zn. 10C/2496/1999, znalec Ing. P. N. vyhotovil vytyčovací náčrt, na ktorom
vyznačil hranicu medzi pozemkami, v znaleckom posudku č. X/XXXX, potvrdil správnosť a použiteľnosť

geometrickéhoplánuč.XXX/XX-XXX-XXXakovovýmitrubkamivprírodestabilizovalpriebehvlastníckej
hranice.

Súd preto preskúmal uvedené tvrdenia navrhovateľa a zameral sa na zistenie, či v katastri evidovaná
vlastníckahranica(tzv.mapováhranica)zodpovedáskutočnejhranici(tzv.užívacejhranici)predmetných

pozemkov. To, že tomu tak je, podľa názoru súdu vyplýva jednak z viacerých skutočnosti, ktoré v rámci
svojho výsluchu uviedol samotný navrhovateľ ako aj z iných objektívnych skutočností.

Ako prvá bola určená hranica medzi pozemkami geometrickým plánom P.. E. A. z roku XXXX, ktorý je
súčasťou znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného súdnym znalcom P.. P. N. v konaní vedenom

na Okresnom súde R. pod sp.zn. 10C/2496/99. Tento znalec uviedol, že skutočnú garanciu súhlasu
právnych predchodcov účastníkov tohto konania s priebehom hranice medzi pozemkami, je možné brať
iba z čiastkového protokolu č. 014 z technicko-hospodárskeho mapovania, z roku XXXX, kde došlo k
vyšetrovaniu vlastníckych hraníc, pričom protokol podpísali užívatelia aj vlastníci nehnuteľností domu č.
XX U. Z. (starý otec odporcu) a B. Z. (otec odporcu) a vlastníci a užívatelia domu č. XX N. B., manželka

navrhovateľa. Po vykonaní technicko-hospodárskeho mapovania (THM) a jeho spracovaní prebiehalo
reklamačné konanie, ku ktorému sa mohli vyjadriť všetci vlastníci. Všetky pripomienky, námietky a
návrhy, pokiaľ boli oprávnené sa zaznamenali a následne sa štátne mapové dielo zapísalo do evidencie
nehnuteľností a v takomto stave je zápis mapovej hranice doposiaľ. V roku 1997 bol vypracovanýgeometrický plán č. XXXXXXX-XXX/XX zo dňa 12.12.1997 geodetom P.. Z., ktorý presne zohľadňuje
súčasný stav.

Z geometrického plánu vyhotoveného P.. P. Z. dňa 12.12.1997 pod č. XXXXXXXX-XXX/XX v k. ú. E.
súd zistil, že bol vyhotovený za účelom zamerania domu k vydaniu kolaudačného rozhodnutia a došlo
ním k rozdeleniu pôvodného pozemku na parc. č. XXX na pozemky na parc. č. XXX/X o výmere X.XXX
m2 a parc. č. XXX/X o výmere XX m2.

Z geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného P.. E. A.,
zamestnancom W. geodézie a kartografie pre kraj stredoslovenský v k.ú. E. súd zistil, že bol vyhotovený
pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku na
parc. č. XX vložka č. XXX k.ú. E. vedeného na Okresnom súde S. C. pod sp.zn. 9C/60/1962. Neurčoval
prioritne hranicu medzi spornými parcelami.

Okresný súd S. C. v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/202/1968 rozsudkom č.k. 7C/202/1968-29 zo dňa
22.09.1970 zrušil na návrh navrhovateľa právo priechodu zriadeného pre U. Z., B. Z., B. Z. (právnych
predchodcov odporcu) cez pozemok na parc.č. XX/X v k.ú. E. a uložil im povinnosť odstrániť drevený
plot. Citovaný rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v C. C. č.k. 9Co/195/1771-47 zo dňa 21.04.1971
potvrdený v časti zrušenia práva prechodu a zrušený v časti povinnosti odstrániť plot.

Z obsahu výpovede súdneho znalca P.. P. N. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
10C/2469/1999 súd zistil, že k zameraniu spornej parcely č. XXX v k.ú. E. došlo po prvýkrát v roku
lXXX geometrickým plánom č. z. XXX/XX-XXX-XXX P.. A., ktorý slúžil k vyporiadaniu spoluvlastníckych
vzťahov medzi spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX, z ktorej bola parc. č. XXX

vytvorená a neslúžil na zameranie parc. č. XXl/l, ktorá vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.
Xl. Geodet pri vypracovaní tohto geometrického plánu vychádzal z tzv. krokárských máp, ktoré sú veľmi
nepresné a pre zameranie parc. č. XX si musel stanoviť pomocný, vykonštruovaný bod lXX, ktorý
už v tom čase bol situovaný v existujúcej ceste a nemal oporu vo vlastníckych vzťahoch účastníkov. V
tomto geometrickom pláne geodet vyznačil oplotenie určenými bodmi G, C, D, B a tento geometrický

plán bol vytvorený bez účasti právnych predchodcov odporcu a len predĺžil spojnicu bodov G, D do
bodu A, bez toho, aby sa spýtal právnych predchodcov odporcu, či ide o správne riešenie. V danom
prípade preto neexistovala garancia, že spojnica bodu G do bodu A bola riadne vyšetrenou hranicou
medzipozemkami.Vecnébremenobolozrušenésúdomavyznačenýmúrikpredzáhradkyžalobcumusel
existovať už v roku XXXX, lebo ho znalec zakreslil.

V konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. 10C/2496/99 Krajský súd v R. ako odvolací súd
po vykonaní pojednávania v odvolacom konaní a po preskúmaní rozsudku vydaného v uvedenom
konaní konštatoval, že určenie priebehu hranice pozemkov je aktuálne vtedy, ak pôvodná hranica medzi
susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala neurčitou a treba ju rekonštruovať.

Bude to aj vtedy, ak sa vlastníci susediacich pozemkov domnievajú, že im sporná časť patrí, a to
z rôznych dôvodov - môže ísť o vydržaciu hranicu, ktorá môže prebiehať inak ako je v mapových
podkladoch. Záver súdu prvého stupňa o tom, že hranica pozemkov nebola určená je nesprávny.
Existovala hranica mapová, ktorá mohla byť z rôznych dôvodov zmazaná a je potrebná jej rekonštrukcia
alebo medzi pozemkami účastníkov sa vytvorila užívacia hranica, ktorá mohla vzniknúť vydržaním.

Užívacia hranica sa ustáli podľa zisteného skutkového stavu na základe navrhnutých dôkazov.

Pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tým, kto nie je evidovaný ako jej vlastník (teda
v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností) a užíva takúto nehnuteľnosť je nevyhnutné, aby
bol vo svojom presvedčení, že užíva vlastnú nehnuteľnosť, dobromyseľný v tom, že ju užíva ako

svoju vlastnú. Toto jeho presvedčenie je tak v rozpore s aktuálnym stavom. Takéto presvedčenie
je založené na omyle, pričom pre dobromyseľnosť takejto držby je nevyhnutné, aby tento omyl
bol ospravedlniteľný, a to objektívne, nielen na základe subjektívnych dôvodov a presvedčenia
držiteľa nehnuteľnosti. Súčasná mapová hranica medzi predmetnými pozemkami vznikla po vykonaní
technicko-hospodárskeho mapovania, teda po vykonaní miestneho vyšetrovania vlastníckych hraníc

dňa 08.11.1978.

Skutočnosť, ktorú uviedol vo svojom výsluchu navrhovateľ, a to, že o zisťovaní priebehu hranice v
roku 1978 sa dozvedel až s odstupom času, kedy mu to povedala jeho manželka nemôže byť na jehoprospech a naopak na ťarchu odporcu. Ak ide o tak zásadnú vec, akou je zisťovania priebehu hranice,
mala manželka navrhovateľa informovať o tejto skutočnosti navrhovateľa včas. Navyše navrhovateľ
uviedol, že vedel, že v tom čase sa robilo mapovanie, avšak nevedel o tom, že sa zisťuje hranica aj

medzi nimi. Svoju nevedomosť ospravedlňoval tým, že v tom čase chodil do práce. Súd k tomuto dôvodu
nevedomosti navrhovateľa uvádza, že toto nie je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko
do práce s veľkou pravdepodobnosťou chodievali aj ostatní dotknutí vlastníci. Ak by toto mal byť dôvod
pre ignoráciu, resp. zmarenie výsledkov miestneho vyšetrovania, mapovanie by nikdy reálne nemohlo
prebehnúť a nemohlo sa riadne ukončiť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že manželka mu povedala, že jej dali

niečo podpísať až po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi. Toto konanie navrhovateľa, resp. jeho
manželky je možné považovať za konanie postrádajúce starostlivosť riadneho hospodára. Domáhať
sa ochrany práv, odvodených od takéhoto konania, bez ich riadneho a presvedčivého preukázania je
v rozpore s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd konštatuje, že o dobromyseľnosti
navrhovateľa, teda o tom, že mu patrí predmetná nehnuteľnosť nemožno od uvedeného mapovania
uvažovať. Z dôvodov uvedených vyššie má súd za to, že navrhovateľ tak nekonal v ospravedlniteľnom

omyle.

Ak právny zástupca navrhovateľa namietal na pojednávaní konanom dňa 19.09.2014 to, že manželka
navrhovateľa mu uviedla, že podpis na protokole nie je jej, tak toto tvrdenie je vyvrátené výpoveďou
samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že asi po 20 rokoch, kedy nastali spory medzi nimi, mu manželka

povedala, že jej dali niečo podpísať. Len neskôr mu mala povedať, že to nepodpísala ona, že to nie je jej
podpis.TedasamotnáB.N.mumalauviesť,žeprotokolpodpísala.Podľanázorusúdusasplnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa nevyžadovalo, pretože na miestnom vyšetrovaní mohli byť prítomní a
vlastníkov zastupovať aj užívatelia pozemkov a budov.

Aj keď THM je možné považovať za nepresné, je potrebné vziať do úvahy, že na základe neho bežne
dochádzalo k zápisu vlastníckych práv k pozemkom. Pritom je významné, že v prípade spornosti nebolo
možné tieto práva zapísať. Dotknutí vlastníci pozemkov mali možnosť namietať výsledky miestneho
vyšetrenia.

K záveru o absencii dobromyseľnosti navrhovateľa vedie súd aj tá skutočnosť, že je nepravdepodobné,
aby stavebník, navrhovateľ, postavil dom ináč ako rovnobežne s hranicou pozemku na ktorom dom
stojí, a ktorý susedí so susedným pozemkom. Takáto prax nie je bežná, ani rozumne a presvedčivo
odôvodniteľná.

Z. v predzáhradke si navrhovateľ postavil na svojom pozemku po zrušení práva prechodu zriadeného
v prospech právnych predchodcov odporcu približne v roku 1971. Podľa názoru súdu je v rozpore s
racionálnym správaním sa (v prípade, že bežným účelom múrika je oddelenie, ohraničenie pozemku
od susedného pozemku), ak si navrhovateľ postavil múrik vo vnútri svojho vlastného pozemku (asi
60 cm od hranice medzi pozemkami, kvôli tomu, aby nevstupoval na pozemok odporcu, resp. otca

odporcu pri jeho údržbe). Takéto uvažovanie postráda bežnú logiku riadneho hospodára. Preto aj túto
skutočnosť považuje súd za dôkaz o tom, že užívacia hranica medzi pozemkami (nesporná približne
až do roku 1996) viedla po priamke, na ktorej bol múrik postavený, kopírujúc plášť strechy domu na
pozemku navrhovateľa. Za obdobné správanie, ktoré sa vymyká bežnému a účelnému uvažovaniu,
je aj postavenie rodinného domu v roku 1965, vo vzdialenosti 1,3 metra od dreveného oplotenia, aby

mal navrhovateľ dobrý prístup k domu a mohol dom lepšie udržiavať. Samotný navrhovateľ uviedol, že
na túto okolnosť sa ho pýtal aj murár, ktorý staval dom, ktorému to bolo zvláštne. Z tejto skutočnosti
(rovnako ako aj z výpovedí svedkov v konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp.zn. 10C/2496/99)
súd vyvodzuje, že tvrdenie odporcu, že drevený plot stál na mieste, ktoré zodpovedá približne 0,5 m
od steny domu, sa javí vierohodnejšie. Je nepravdepodobné, s ohľadom na prezumpciu racionálneho

správania sa stavebníka, aby postavil dom nie rovnobežne s hranicou pozemku, ale tak, že sa pozemok
pri dome zužuje. Dom je pritom postavený tak, že jeho bočná stena kopíruje existujúcu mapovú hranicu.
Táto skutočnosť teda takisto nasvedčuje tomu, že mapová hranica je aj užívacou hranicou.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ak bol v minulosti navrhovateľ presvedčený o tom, že mu

sporná časť pozemku patrí, a toto jeho presvedčenie bolo v rozpore s katastrom, resp. evidenciou
nehnuteľností, mohol sa svojho vlastníckeho práva domáhať skôr. Ak nevedel o existencii mapovej
hranice,ktoránezodpovedalajehopresvedčeniuohranicimedzipozemkami,niejesúduzrejmé,zakého
dôvodusinenechalsvojpozemokoplotiťpocelejdĺžke,alemúrsivybudovalibavpredzáhradke.Naprotitomu, navrhovateľ nemusel vedieť (nakoľko mapová hranica medzi spornými pozemkami je určená na
základe THM), a ani nevedel o existencii geometrického plánu č. 458/62-207-920 Ing. E. A. zo dňa
12.04.1963, ktorý bol vyhotovený pre účely súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k pozemku na parc. č. XX vložka č. XXX.

Podľa názoru súdu je zarážajúce, že navrhovateľ akceptuje geometrický plán z roku XXXX, ale
neakceptuje výsledky mapovania, resp. miestneho vyšetrovania, proti ktorým nepodal žiadne námietky,
pričom výsledky tohto mapovania sú od roku 1979 premietnuté do katastrálneho operátu a sú jeho

súčasťou. Na miestnom vyšetrení sa zistila vlastnícka hranica a protokol podpísala manželka odporcu,
ktorá takisto užívala predmetný pozemok. Pritom treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že geometrický
plán č. XXX/XX-XXX-XXX slúžil prioritne na účely rozdelenia pôvodného pozemku parc.č. XX pri zrušení
a vyporiadaní jeho podielového spoluvlastníctva (v rámci vyporiadania vzťahov v rodine N.). Predmetom
jeho záujmu nebolo určovať presnú hranicu so susednými pozemkami.

Súd nezisťoval okolnosti vzniku vlastníckeho práva odporcu k predmetnému pozemku (vrátane
spornej časti) nakoľko v konaní je rozhodujúce preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Odporca
preukazuje svoje vlastnícke právo výpisom z listu vlastníctva k tomuto pozemku. Avšak len na základe
oboma účastníkmi uvedených skutočností je dôvodné predpokladať, že odporca, resp. jeho právny
predchodca dobromyseľne užíval (kosil trávu, resp. burinu) celý pozemok na parc.č. XXX/X aspoň

od roku XXXX nepretržite až do roku XXXX, vychádzajúc minimálne z platných údajov katastra
nehnuteľností. Samotný navrhovateľ uviedol, že po odstránení dreveného plotu (približne v roku XXXX)
hranica medzi pozemkami nebola zreteľná a pozemok obhospodaroval iba približne, orientoval sa iba
odhadom, vychádzajúc z geometrického plánu. Teda sám navrhovateľ nevedel kadiaľ vedie hranica
medzi pozemkami, čo takisto nenasvedčuje jeho dobromyseľnosti o tom, že časť pozemku mu patrí.

Pritom súd opätovne zdôrazňuje, že pri posúdení toho, či držiteľ je v dobrej viere, je potrebné vždy
hodnotiťtútoskutočnosťobjektívneanieibazosubjektívnehohľadiska,osobnéhopresvedčeniadržiteľa.
Jepotrebnévždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnejopatrnosti,ktorúodnehomožnoočakávaťsohľadom
na okolnosti prípadu, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí.

Súdnevykonaldôkaznavrhnutýnavrhovateľom,atoustanovenieznalcavodboregeodéziaakartografia
za účelom podania znaleckého posudku, ktorým by rekonštruoval hranicu medzi spornými pozemkami
na základe geometrického plánu P.. E. A. z roku XXXX, pretože táto skutočnosť nemôže privodiť iné
rozhodnutie vo veci samej. Takisto súd nevykonal navrhovateľom navrhovaný dôkaz, a to zaobstaranie

všetkej dokumentácie týkajúcej sa vyšetrovania, ktoré je zachytené v čiastkovom protokole č. XXX,
najmä pozvánok na miestne vyšetrovanie, toho aké poučenia boli dané prítomným a grafický výstup z
tohto vyšetrovania, rešpektujúc tak zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Skutočnosť,
že došlo k riadnemu ustáleniu priebehu hranice pri THM súd zistil zo znaleckého posudku č. 2/2003 P..
P. N., ktorého prílohou je aj čiastkový protokol č. XXX spolu so zápisnicou o miestnom vyšetrovaní a

podpismi dotknutých osôb, preukazujúcimi prevzatie pozvánky a prítomnosť pri miestnom vyšetrovaní.
Preskúmavanie správnosti vykonania miestneho vyšetrovania a jeho záverov (vrátane toho aké
poučenie bolo dané v roku XXXX dotknutým vlastníkom a užívateľom pozemkov) po tom, čo proti jeho
správnosti navrhovateľ doteraz (odvtedy uplynulo takmer XX rokov) nenamietal, je zjavne účelové. Súd
navyše nie je zrejmé aký grafický výstup významný pre úspešnosť navrhovateľa mal byť zisťovaný,

nakoľko grafickým výstupom z THM je terajší operát katastra, ako to uviedol v znaleckom posudku č.
2/2003 P.. P. N..

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v
konaní plne úspešný, pretože súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporcovi tak patrí
plná náhrada účelných trov konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľanázoru súdu nie sú dané. Účelné trovy konania odporcu pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.
Odporca, resp. jeho právna zástupkyňa si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku a to podaním zo dňa 19.09.2014. Tieto pozostávajú z odmeny za 6 úkonov

právnejslužbyatoprípravaaprevzatiezastúpeniazodňa08.02.2012,písomnépodanienasúdtýkajúce
sa veci samej - odpor proti rozkazu na plnenie zo dňa 15.02.2012, písomné podanie na súd týkajúce
sa veci samej - vyjadrenie vo veci zo dňa 02.09.2014, účasť na pojednávaniach dňa 27.09.2012, dňa
15.07.2014 a dňa 18.09.2014.

Súd nepriznal odporcovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia právo na náhradu odmeny za
písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie vo veci zo dňa 14.07.2014, pretože
tento úkon právnej služby nebol vykonaný účelne. Toto písomné vyjadrenie doručila právna zástupkyňa
odporcu súdu a právnemu zástupcovi navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 15.07.2014, a to až
na jeho záver. Ak bola právna zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní, nebolo účelné, aby toto
podanie urobila písomne, nakoľko toto vyjadrenie mohla predniesť na samotnom pojednávaní.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnej zástupkyni odporcu podľa § 11 ods.1
písm.a/, § 13a ods.1 písm. c/, d/, resp. § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 1/13 z výpočtového základu. Základnú sadzbu tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože v konaní o
určenie a o ochranu vlastníckeho práva nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
Ku každému z vyššie uvedených úkonov právnych služieb jej patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ

v roku 2012 bol vo výške 763 a v roku 2014 vo výške 804 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými
paušálmi súd určil v sume 408,69 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.