Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/439/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508201165
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508201165.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: M. S., nar. XX. O. XXXX, bytom R. XXX, zast.
splnomocnenkyňou:RSlegals.r.o.,Piešťany,M.Waltariho7,protižalovanej:ObecTrebatice,Trebatice,
Hlavná 247/107, zast. advokátkou: JUDr. Katarína Galová, Piešťany, E. Belluša 10, o 8.298,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. augusta 2014 č.
k. 4C/509/2008 - 297 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,46 eur a to
splnomocnenkyni žalobkyne do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi I. sumu
8.298,48eurs8,5%úrokomzomeškaniaod7. novembra2007dozaplateniaaII.náhradutrovprávneho
zastúpenia v sume 3.603,08 eur a náhradu iných trov konania v sume 995,41 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Toto svoje v poradní už druhé rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne
ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 vety prvej a § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.

z.; vecne potom záverom o bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorá bez právneho dôvodu prijala od
žalobcu sumu 8.298,48 eur (pôvodne 250.000 Sk). Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní nebolo
sporné, že žalovaná na základe schválenia predaja nehnuteľnosti obecným zastupiteľstvom predala
kúpnou zmluvou z 30. júna 2006 predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. za kúpnu
cenu 3.418.240 Sk, ktorá bola uhradená v desiatich splátkach v období od 7. augusta 2006 do 31.
októbra 2006, pričom druhá splátka v poradí bola uhradená 9. augusta 2006 v sume 250.000 Sk, ktorú
platbu si žalovaná započítala na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo tiež sporné, že medzi

žalobcom a žalovanou neexistoval žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bol žalobca povinný
platiť sumu 250.000 Sk žalovanej. Sporné medzi účastníkmi bolo, či predmetná platba bola vykonaná
z prostriedkov patriacich žalobcovi alebo z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a či žalobca
plnil za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. alebo za seba. Žalobca v konaní preukázal, že predmetnú
platbu vykonal osobne 9. augusta 2006 na účet žalovanej a platbu identifikoval ako zálohu na kúpu
nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z potvrdenky pokladničnej operácie. Žalobca uviedol, že predmetnú platbu
nevykonal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., ale za seba, nakoľko mal záujem o kúpu nehnuteľnosti

v obci Trebatice, pri kúpe ktorej mu prisľúbil pomoc konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. - pán
O., s ktorým však nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Peniaze na uhradenie predmetnej platby si
žalobca požičal, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka M. F., ktorý potvrdil, že sumu 250.000 Sk
žalobcovi požičal na kúpu pozemku. Všetky platby kúpnej ceny s výnimkou platby z 9. augusta 2006 bolivykonané osobne konateľom spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., čo vyplýva z jednotlivých potvrdeniek
pokladničnej operácie, pričom tieto platby sú identifikované uvedením označenia spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o. ako i tým, že ide o zálohu, resp. zálohu za pozemok. Jedine platba vykonaná žalobcom

9. augusta 2006 v prospech účtu žalovanej je označená len ako záloha za kúpu nehnuteľnosti, bez
označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Žalobca disponuje originálom dokladu o predmetnej platbe,
ktorý sa v účtovníctve spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nachádza len vo fotokópii. Naproti tomu
v spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. sa ani po vykonaní miestneho daňového šetrenia nenachádza
žiadny doklad o poverení žalobcu vykonaním predmetnej platby, ani o vydaní tejto sumy spoločnosťou

WinHaus Trade, s.r.o. a jej prevzatí žalobcom. Žalobca v danom čase pôsobil pre spoločnosť WinHaus
Trade, s.r.o. ako živnostník, nebol jej zamestnancom a nebol oprávnený za spoločnosť vykonávať
žiadne platby, pričom prevzatie predmetnej sumy 250.000 Sk tvrdí len konateľ spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o., ktorý túto skutočnosť iným spôsobom nepreukázal, keďže ani svedok pán M. si na takúto
situáciu nepamätá. Zverenie hotovosti 250.000 Sk bez akéhokoľvek potvrdenia či poverenia a následné
nežiadanie si originálu dokladu o vklade tejto sumy na účet žalovanej nie je nijako logicky zdôvodniteľné.

Výpoveďou svedkyne pani B., účtovníčky spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., sa preukázalo nepravdivé
tvrdenie konateľa spoločnosti, že kópiu potvrdenky pokladničnej operácie z 9. augusta 2006, odovzdával
účtovníčke žalobca, nakoľko svedkyňa uviedla, že túto kópiu jej odovzdal za účelom zaúčtovania sumy
na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť sám konateľ spoločnosti, od ktorého si aj žiadala originál
tohto dokladu, ktorý jej prisľúbil dodať, čo však neurobil. Pani B. vo výpovedi potvrdila, že žalobca

jej uviedol, že suma 250.000 Sk boli jeho vlastné peniaze a nie peniaze spoločnosti WinHaus Trade,
s.r.o. Bolo preukázané, že predmetná platba bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi a nie z
prostriedkov patriacich spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. K otázke, či žalobca plnil za seba alebo za
spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úmyslom žalobcu nebolo
plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. jej záväzok z kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť.

Okresný súd mal za to, že pre rozhodnutie v danej právnej veci nebol rozhodujúci konkrétny obsah
právneho vzťahu medzi žalobcom a konateľom spoločnosti, i s ohľadom na okolnosť, že konateľ
spoločnosti akýkoľvek zmluvný vzťah (o kúpe nehnuteľnosti) medzi nimi popiera. Z vyjadrení žalobcu
však jednoznačne vyplýva, že on osobne mal záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti, k čomu mu
mal dopomôcť konateľ spoločnosti. Žalobca mal osobne záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti,

pretonapokynkonateľaspoločnostiWinHausTrade,s.r.o.poukázalsumu250.000Sknaúčetžalovanej.
Žalovaná v konaní nepreukázala, že úmyslom žalobcu bolo plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o.
časť jej záväzku. Argument žalovanej, že táto prijala plnenie sumy 250.000 Sk poukázanej na jej účet
v zmysle § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka ako plnenie záväzku dlžníka, teda spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o., ponúknuté treťou osobou, teda žalobcom, ak s tým dlžník súhlasí, neobstojí. V prvom

rade žalovaná v čase prijatia plnenia nemala vedomosť, že ide o plnenie ponúknuté treťou osobou,
čo preukazuje nie len vyjadrenie žalovanej, ale aj výpisy z príjmového účtu žalovanej, okrem toho v
danom čase žalovaná nepredávala inú nehnuteľnosť, preto všetky platby identifikované ako záloha
za pozemok zúčtovala na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná sa až listom žalobcu z
30. októbra 2007, ktorým požiadal o vrátenie sumy 250.000 Sk, dozvedela, že túto časť kúpnej ceny

neuhradila spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., resp. sa táto skutočnosť pre žalovanú stala pochybná.
Žalovaná písomne vyzvala spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. o doloženie dokladov, prečo potvrdenie
o pokladničnej operácii realizované žalobcom spoločnosť zaradila ako jej platbu do svojej účtovnej
evidencie, na čo jej spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. oznámila, že žalobca bol konateľom spoločnosti
poverený a splnomocnený platbu vykonať z finančných prostriedkov spoločnosti, avšak žiadne doklady

o plnomocenstve, či poverení nedoložila. Spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. nielenže nevyjadrila súhlas
s plnením jej záväzku tretou osobou, ale dokonca vyvrátila skutočnosť, že išlo o plnenie ponúknuté
treťou osobou, nakoľko tvrdila, že išlo priamo o plnenie dlžníka prostredníctvom splnomocnenca. V
danom prípade taktiež nebolo preukázané, že žalobca plnil za dlžníka, teda spoločnosť WinHaus Trade,
s.r.o., čím by v zmysle § 454 O. z. vznikol žalobcovi nárok domáhať sa bezdôvodného obohatenia

voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., no nebolo preukázané ani to, že žalobca konal za spoločnosť
WinHaus Trade, s.r.o, čo okresný súd odôvodnil o. i. aj tým, že ak sú pochybnosti o tom, či niekto konal
ako zástupca, platí nevyvrátiteľná domnienka, že konal vo vlastnom mene. Aktívne legitimovaným na
uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia tak bol žalobca (nakoľko v jeho majetkovej sfére došlo
k strate finančnej hotovosti 250.000 Sk) a pasívne legitimovanou žalovaná (keďže prijala od žalobcu

plnenie bez právneho dôvodu).

Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,§ 13a, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (tzv.
advokátskej tarify) a vecne priznaním v konaní úspešnému žalobcovi náhrady iných trov konania za

ním zaplatené súdne poplatky vo výške 995,41 eur (za žalobu 497,91 eur, a za odvolanie 497,50 eur)
a trov právneho zastúpenia vo výške 3.603,08 eur (namiesto žalobcom požadovaných 3.899,67 eur).
Súd prvého stupňa, tak žalobcovi priznal odmenu vo výške 2.848,08 eur za 12 úkonov právnej služby
(12 x 237,34 eur), a to konkrétne za 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia - 19. novembra 2007, 2/ podanie
žaloby - 13. februára 2008, 3/ účasť na pojednávaní - 8. októbra 2009, 4/ účasť na pojednávaní - 24.

novembra 2009, 5/ písomné poddanie na súd - 3. februára 2010, 6/ účasť na pojednávaní - 16. marca
2010, 7/ odvolania voči rozsudku - 17. mája 2010 podanie, 8/ účasť na pojednávaní pred odvolacím
súdom - 20. septembra 2011, 9/ účasť na pojednávaní - 18. februára 2014, 10/ účasť na pojednávaní
- 6. mája 2014, 11/ účasť na pojednávaní - 22. júla 2014 a 12/ účasť na pojednávaní - 29. júla 2014;
režijný paušál v sume 87,32 eur (1 úkon v roku 2007 á 5,91 eur, 1 úkon v roku 2008 á 6,31 eur, 2
úkony v roku 2009 á 6,95 eur, 3 úkony v roku 2010 á 7,21 eur, 1 úkon v roku 2011 á 7,41 eur a 4

úkony v roku 2014 á 8,04 eur); v súvislosti s cestou na pojednávanie pred odvolacím súdom na trase
Piešťany - Trnava a späť náhradu za stratu času v sume 48,08 eur (4 polhodiny x uplatnených 12,02
eur) a cestovné v sume 19,09 eur za spotrebované pohonné hmoty v sume 6,28 eur (spotreba 6,7l/100
km x cena PHM 1,339 eur x vzdialenosť 70 km) a amortizáciu v sume 12,81 eur (0,183 eur x 70 km)
a DPH v sume 600,51 eur (20% DPH zo sumy 3.002,57 eur, teda odmeny a náhrad). Okresný súd

z vyčíslených trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal náhradu trov v sume 67,38 eur (odmena
59,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) za účasť na pojednávaní konanom 14. marca 2014, ktoré bolo
odročené bez pojednávania, nakoľko v zmysle § 147 ods. 2 O. s. p. má žalobca nárok na náhradu trov
za toto pojednávanie voči svedkovi N. O., ktorý tieto trovy zavinil a o čom bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie len žalovaná a navrhol ho zmeniť
zamietnutím žaloby (ako aj priznaním náhrady trov konania jej). Dôvodila predovšetkým tým, že súd
prvého stupňa nesprávne dokazovanie zameral na otázku, či bolo žalobcovi spoločnosťou WinHaus
Trade, s.r.o. udelené splnomocnenie na zaplatenie sumy (vtedajších) 250.000 Sk, odkazujúc pritom na

odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré však podľa odvolateľky usmerňovalo na
zistenierozhodujúcichskutočnostítýkajúcichsatoho,čižalobcaplnilzaspoločnosťalebonie.Malazato,
že žalobca ani nemusel plniť v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ale mohol plniť sám za seba ale
s prejavom vôle plniť dlh spoločnosti (čo treba rozlišovať od konania v mene spoločnosti). Domnienku,
resp. omyl žalobcu, že žalovanej plnil svoj vlastný dlh, bol povinný preukázať žalobca a okresný súd mal

svoje dokazovanie zamerať na to, či bolo úmyslom žalobcu plniť za seba a či pri vkladaní peňazí na účet
žalovanej konal v omyle, že plní svoj vlastný dlh. Zdôraznila tiež, že v konaní nebolo potvrdené tvrdenie
žalobcu o jeho záujme kúpiť nehnuteľnosť od žalovanej a v prospech takéhoto tvrdenia sa vyslovil len
svedokp.F.,ktorýaleje(resp.bol)vkamarátskomvzťahukžalobcovi.Vprípadetohtosvedkaidenavyše
o bezdomovca, ktorý mal ušetrených 250.000 Sk. Odvolateľa v tejto súvislosti uviedla, že nikdy nebola

v rokovaní so žalobcom, keď navyše prevod obecného majetku podlieha prísnemu schvaľovaciemu
procesu. Žalobca sa až po 14 mesiacoch od vloženia sumy na účet žalovanej domáhal vrátenia peňazí,
sám si vo svojich výpovediach odporuje, pričom je to práve on, kto mal preukázať tvrdenie, že konal v
omyle, resp. že sa domnieval, že plní svoj vlastný dlh a nie dlh spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.

Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť pri praktickom stotožnení sa s
argumentáciou použitou súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho už v poradí druhého rozsudku, ktorý
vychádzal z už skôr vysloveného názoru odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný a ktorého správnosť
potvrdilo aj doplnené dokazovanie. Odvolacie námietky žalovanej označil za zavádzajúce a v rozpore s
vykonaným dokazovaním. Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania, ktoré vo vyjadrení aj vyčíslil.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú
vec (pretože okrem napadnutia rozsudku ako celku tu rozhodnutie o trovách konania malo povahu
rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O. s. p.
bez pojednávania (pretože tu nešlo o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania

tejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nebola potreba dopĺňania ani opakovania
dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevynucoval ani žiaden dôležitý
verejný záujem), keď dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba považovať zasprávny, ak súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere dostatočnej pre jeho rozhodnutie, vec správne
posúdil i po právnej stránke a ani žiadna z odvolaním uplatnených námietok na takomto nazeraní na
vec nebola spôsobilá nič zmeniť.

Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa okresného súdu treba žalobe
vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne

medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať
na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvého stupňa (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň
stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť (§ 219 ods. 2 O.
s. p. in fine) nasledovné :

Podľa § 451 ods. 1 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O. z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 O. z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 455 ods. 1 O. z. za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného

dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

Podľa § 455 ods. 2 O. z. takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo
stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde
sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 vety prvej O. z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení (§ 451 ods. 1 O. z.) vyplýva všeobecná povinnosť z
bezdôvodnéhoobohatenia,tedapovinnosťkaždéhopredmetbezdôvodnéhoobohateniavydať.Slovným
spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí“ je zároveň určená aj pasívna legitimácia tej-ktorej
osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby si ho ponechal. Na druhej

strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia žiadať (aktívnu legitimáciu)
treba vyvodiť z § 456 O. z., keď touto „oprávnenou“ osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet
bezdôvodnéhoobohateniazískal“alebovprípadenemožnostizisteniatakejtoosoby„štát“.Zákonodarca
pritom bezdôvodné obohatenie definoval jednak v § 455 ods. 1 a 2 O. z. negatívne, čiže vymedzením
skutkových podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú (kam patria všetky tzv. naturálne obligácie);

no najmä v § 451 ods. 2 a § 454 O. z. pozitívne, v tomto prípade teda vymedzením jednotlivých
(osobitných) skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový prospech 1/
získaný plnením bez právneho dôvodu, 2/ získaný plnením z neplatného právneho úkonu, 3/ získaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4/ získaný z nepoctivých zdrojov alebo 5/ získaný tým, za
koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.

Napriek tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že tu právny dôvod plnenia bol (keď peniaze mal poskytnúť
v domnienke uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi ním a tu dotknutou
obcou), jeho existenciu sa mu v konaní preukázať nepodarilo. To však vylúčilo len skutkovú podstatu
označenú vyššie poradovým číslom 3/ (majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol), keďže pri nepreukázaní právneho dôvodu plnenia (ktorý odpadol) sa dôkazné bremeno
v takom prípade presúva na žalovanú, ktorá tak musí preukázať existenciu inej skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovanej, podľa ktorej
to bol práve žalobca, kto ma preukázať, že plnil vlastný dlh. Jeho nepreukázanie žalobcom totižspôsobovalo len to, že tu bolo plnenie majúce znaky plnenia bez právneho dôvodu (zabezpečujúceho
taktiež úspech požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý záver tak prináležalo
spochybniť strane sporu tvrdiacej opak (teda, že ani o túto skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia

ísť nemohlo). Z pohľadu opodstatnenosti žaloby predmetom sporu v prejednávanej veci (i v tomto
odvolacom konaní) tak zostalo, či zo strany žalobcu šlo o plnenie bez právneho dôvodu alebo či šlo o
plnenie za iného (za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám).

V zmysle ustanovenia § 454 O. z. ten, kto splnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné

obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám túto povinnosť voči nemu
nemal. Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo
plnené (u spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. to preukázané bolo), a naopak, neexistuje taká povinnosť
na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil (keď aj u žalobcu takáto povinnosť naopak preukázaná
nebola). Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku, pričom v
prejednávanej veci nebolo sporu o záväzkoprávnom vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus

Trade, s.r.o. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je
pritom objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia
(či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o

získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného
dôvodu. Pokiaľ ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle, že plní
veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle § 454 o. z., ale o plnenie bez právneho
dôvodu (§ 451 O. z.). Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká a ten, kto plnil, má
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454

O. z. je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. K obohateniu tak môže
dôjsť aj v dôsledku konania v omyle, kedy nastane na strane obohateného stav, ktorý obohatený
subjekt sám nevyvolal. Bezdôvodným obohatením vzniká sekundárna (zodpovednostná) povinnosť,
predvídaná sankčnou zložkou právnej normy, vydať alebo aspoň v peniazoch nahradiť bezdôvodne
získaný majetkový prospech tomu, na úkor koho bol získaný, a naproti tomu postihnutému vzniká právo

na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 103/2001 z 1. novembra 2002 a sp. zn. 2 M Cdo 23/2011 z 29. januára 2013 - druhý z nich citovaný
už súdom prvého stupňa).

Na to, aby sme mohli skonštatovať existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa §

454 O. z. v práve posudzovanej veci bolo ale potrebné preukázať, či sa naozaj plnilo v prospech
iného - tu spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak v konaní nebolo preukázané, že žalobca konal v
mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (takéto tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
dokazovanie nepotvrdilo), správne sa okresný súd zaoberal otázkou pôvodu peňazí (či šlo o peniaze
žalobcu alebo o peniaze spoločnosti) ako i otázkou v prospech koho mal žalobca úmysel plniť (či vo

svoj alebo v prospech spoločnosti).

Pôvod peňazí bolo obtiažne zo strany žalovanej preukázať, keďže v tejto súvislosti šlo o spor žalobcu
a konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Odhliadnuc od toho, že konateľ spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o. v konaní trval na tom, že žalobca plnil žalovanej v jeho mene a nie len v jeho prospech

(ktorá skutočnosť sa, ako je uvedené už vyššie, nepotvrdila), tvrdil tiež, že žalobca plnil žalovanej z
prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Takýto postoj konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
bolo možné očakávať, keďže pri preukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
a disponovania ním prostriedkami tejto spoločnosti by aj prípadný neúspech žalobcu v tomto konaní
(proti žalovanej) nemohol viesť k úspechu požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

smerovanej voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (nakoľko by sa konalo v jej mene a s jej finančnými
prostriedkami). Tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., že sporná suma bola žalobcovi
poskytnutá spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. sa však tiež preukázať nepodarilo, keďže ani osoby
majúce prehľad o činnosti spoločnosti (iné ako konateľ a žalobca, ktorý v nej pôsobil len určitý čas)
toto nepotvrdili a konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nedoložil žiadny relevantný doklad, ktorý by

odovzdanie peňazí žalobcovi preukázal.

Druhou otázkou potom zostalo to, či žalobca (zo svojho) plnil v úmysle plniť za seba alebo za spoločnosť
WinHaus Trade, s.r.o. Konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. z pochopiteľných dôvodov (aj prinepreukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti ako ani disponovania ním prostriedkami spoločnosti)
trval na tom, že v každom prípade malo ísť o plnenie v prospech spoločnosti. Z prostredia spoločnosti
túto skutočnosť ale nik nepotvrdil (keď sporná suma ako časť kúpnej sumy v účtovníctve síce evidovaná

bola, no evidencia v žiadnom prípade nepreukazovala úmysel žalobcu plniť v mene spoločnosti, keďže
pri vedení účtovníctva vo vzťahu ku kúpe nehnuteľností od obce sa vychádzalo len z tvrdení konateľa
spoločnosti a dokladov ním predložených na účel evidencie). Hoci je zrejmé, že uvedenú sumu za časť
kúpnej ceny považovala okrem konateľa spoločnosti aj žalovaná, tá sa pri započítaní časti kúpnej ceny
spoliehala len na tvrdenie konateľa spoločnosti. Ak tu bol potom rozpor v tvrdeniach žalobcu a konateľa

spoločnosti (na ktorého strane stála žalovaná), ktorý bol len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu (ani žalobca
ani konateľ spoločnosti a taktiež žalovaná nepredložili žiaden listinný dôkaz, ktorý by slúžil na podporu
ich argumentácie - keďže svedecké výpovede im k tomu neposlúžili), jediným prostriedkom spôsobilým
vyriešiť tento „spor“ zostalo len potvrdenie o vklade peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Práve v
tomto potvrdení ale nemožno nájsť žiadnu súvislosť so záväzkoprávnym vzťahom medzi žalovanou a
spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o., keďže obsahuje len údaje o vloženej hotovostnej sume (250.000

Sk) a jej vkladateľovi (žalobcovi), čím sa aj odlišuje od ostatných vkladov spoločnosti obsahujúcich jej
označenie. Zo sporu tvrdení žalobcu a konateľa spoločnosti sa tak dôkazné bremeno presunulo na
žalovanú, ktorá pre úspech jej obrany v spore medzi ňou a žalobcom takto musela sama predniesť
dôkazy preukazujúce dôvod započítania sumy 250.000 Sk v prospech spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
Ak tak ale neučinila a bez ďalšieho sa uspokojila len s dodatočným odobrením konateľa spoločnosti (že

šlo o časť kúpnej ceny), nemôže jej nedôslednosť v evidencii finančných transakcií negatívne zasahovať
do postavenia osoby tým dotknutej (žalobcu). Žalovaná sa tak zjavne bez vlastného zavinenia (ktoré pri
objektívnej zodpovednosti ale potrebné nie je) dostala do situácie, v ktorej existenciu skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 O. z. nepreukázala.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1. júla 2008). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten, kto

bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005 z 1. marca 2007).

Vychádzajúc z práve odcitovaných ustanovení námietka nedostatkom tzv. pasívnej legitimácie žalovanej
nebola dôvodnou a odvolanie žalovanej tak za opísaného stavu vecí bolo bez najmenšej nádeje na

úspech. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o trovách konania, ktoré inak odvolaním
ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti).

Výsledkom odvolacieho konania tu bol plný úspech žalobcu a naopak plný neúspech odvolávajúcej sa
žalovanej. Bol to tak žalobca, ktorému patrila i náhrada trov odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p.) a ak tomuto účastníkovi v takomto štádiu konania vznikli trovy len na právnej
službe za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu) s prislúchajúcimi náhradami v sumách 284,81 eur (na odmene
vrátane DPH) a 9,65 eur (na paušálnej náhrade taktiež vrátane DPH) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1

písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 tzv. advokátskej tarify, bol tu na jednej strane dôvod uložiť neúspešnej
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ďalšiu sumu 294,46 eur (284,81 + 9,65) a to aj v tomto prípade
splnomocnenkynižalobcu(§149ods.1O.s.p.)vzákonnejlehote3dní(§160ods.1O.s.p.anezistenie
dôvoduprevýnimkuzpravidla),nadruhejstranepotomvtomtoprípadeneuplatniťmechanizmusdelenia
trov majúcich sa „nahradiť“ spôsobom predpokladaným v ust. § 151 ods. 8 O. s. p. (ktorý je namieste

len vtedy, ak vzniknú obe skupiny tam uvádzaných trov a o ten prípad v odvolacom konaní - na rozdiel
od konania prvostupňového - nešlo).K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti uložené rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú splnené
dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.