Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/145/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3803899952
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3803899952.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: PRIMA
ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO 00 694
100, proti odporkyni: G. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpená Mgr. Patrikom Pálffym,
advokátom so sídlom SNP 5, Martin, o zaplatenie 83.308,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 99,58 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v
sadzbe 13% ročne od 25.2.2003 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých sa
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (pôvodne PRIMA ZDROJ holding, a.s. (ďalej aj „navrhovateľ“), ktorý pohľadávku na
navrhovateľa previedol, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.3.2005) sa od odporkyne
návrhom doručeným súdu dňa 11.4.2013 domáhal zaplatenia 83.308,- Sk s úrokom z omeškania z tejto
sumy v sadzbe 17,60 % od 25.02.2003 do zaplatenia. Tvrdil, že odporkyňa bola u neho zamestnaná
na základe pracovnej zmluvy, pričom mal s ňou uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa
ktorej odporkyňa prevzala hmotnú zodpovednosť za zverenú peňažnú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby
materiálu, obalový materiál, alebo iné hodnoty, ktoré prevezme, a ktoré je povinná vyúčtovať. Odporkyňa
pri svojich pracovných úlohách vykonávala predaj tovaru uskutočňovaný tak, že na písomné potvrdenie
prevzala tovar zo skladu navrhovateľa a tento potom predávala zákazníkom. Pred ukončením pracovnej
doby bola odporkyňa povinná zainkasovanú tržbu za predaj prevzatého tovaru odviesť do pokladne
navrhovateľa alebo nepredaný tovar vrátiť späť do skladu. Ďalej tvrdil, že odporkyňa: (i) 23.4.2001,
5.6.2001 a 14.6.2001 od M. S. v mene navrhovateľa prevzala celkom 3.000,- Sk, no tieto peniaze
nevložila do pokladne navrhovateľa; (ii) 5.10.2001 prevzala zo skladu navrhovateľa tovar v hodnote
6.685,30 Sk, pričom peniaze za tento tovar neodviedla, rovnako tento tovar do skladu nevrátila a (iii) od
21.6.2001 do 15.8.2001 zo skladu navrhovateľa prevzala tovar v hodnote 218.498,46 Sk, do pokladne
odviedla 142.765,25 Sk a vrátila tovar v hodnote 15.877,37 Sk, pričom rozdiel vo výške 59.855,84 Sk
bez dane z pridanej hodnoty (73.622,70 Sk s daňou z pridanej hodnoty) do pokladne nevložila a tovar
ani nevrátila.
Na návrh navrhovateľa súd dňa 22.5.2003 vydal platobný rozkaz, ktorý bol odporkyni doručený dňa
23.5.2003, a proti ktorému podala odporkyňa odpor, ktorý odôvodnila tým, že má vážnu pochybnosť,
či prevzala tovary v uvedenej hodnote a že všetky peniaze za predané tovary aj spolu s nepredaným
tovarom navrhovateľovi vrátila.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to pracovná zmluva (čl. 8 - 10,
297), dohoda o hmotnej zodpovednosti (čl. 11, 297), okamžité zrušenie pracovného pomeru (čl. 12,
297), účtovné doklady (čl. 13 - 84), výzva na úhradu (čl. 85), výstupný list (čl. 92), smernice (čl. 108

- 152), interné oznámenia (čl. 153), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 154), zmluva o postúpení
pohľadávky (čl. 157 - 159), zoznam organizačných noriem (čl. 200 - 201), poučenie o zákaze (čl. 202),
záznam o prejednaní hrubého porušenia pracovnej disciplíny (čl. 203 - 204), pracovná náplň (čl. 230),
osvedčené kópie (čl. 287), výsluch navrhovateľky a výsluch svedkov: Z. B., V. H., L.. A. Z., A. A., O. B.,
O. O., Ing. F. N., Ing. P. O., Ing. O. O. M., N. A., G. V., I. S. a Ing. H. Znášika. Z vykonaného dokazovania
s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania bol zistený nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa bola zamestnaná u pôvodného navrhovateľa v pracovnom pomere od 1.1.2001 ako
regionálny manažér veľkoobchodu. V ten istý deň uzavrela ako zamestnanec s navrhovateľom ako
zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej prevzala hmotnú zodpovednosť za
zverenú peňažnú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu, obalový materiál, palety alebo iné hodnoty.
Podstatou pracovnej činnosti odporkyne bolo predávať tovar, ktorý si preberala v sklade navrhovateľa
tretím subjektom, za tento tovar preberať od tretích subjektov hotovosť a túto následne odovzdávať do
pokladne navrhovateľa, prípadne neodobratý tovar denne vracať späť do skladu navrhovateľa.
Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania to bolo nesporné, že odporkyňa
v mene navrhovateľa za dodaný tovar od M. S. z Lutily prevzala 23.4.2001 1.500,- Sk, 14.6.2001 1.000,-
Sk a 5.6.2011 500,- Sk, pričom okrem výsluchu odporkyne zo žiadneho iného dôkazu nevyplynulo, že
by takto prijaté peniaze i odporkyňa odovzdala do pokladne navrhovateľa. Preto súd toto jej tvrdenie
považoval za nepreukázané.
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa 5.10.2001 od neho prevzala tovar v hodnote 6.685,30 Sk, tento tovar
navrhovateľovi nevrátila a ani zaň do pokladne navrhovateľa neodviedla peniaze, pričom na preukázanie
svojho tvrdenia súdu predložil v kópii výdajky (čl. 13 - 14). Na týchto navrhovateľom predložených
listinách odporkyňa spochybnila svoj podpis, a teda to, že by tovar prevzala. Vzhľadom na tieto sporné
skutočnosti súd nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu odporkyne na ňou
označených výdajkách, pričom z vyjadrenia znalkyne vyplynulo, že tieto kópie sú nespracovateľné, teda
nemožno overiť pravosť podpisu odporkyne. Preto súd nemal za preukázané tvrdenie navrhovateľa
o prevzatí tovaru v hodnote 6.685.30 Sk. Bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať to, že odporkyňa
skutočne prevzala zverené hodnoty. Navrhovateľ túto skutočnosť preukazoval kópiami listín, o ktorých
odporkyňa tvrdila, že na nich nie jej podpis. Navrhovateľ nepredložil originály týchto listín, a preto
nebolo možné dospieť k záveru, že by podpis na týchto listinách skutočne patril odporkyni. Z ostatných
vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že by podpisy na týchto kópiách boli skutočne
vykonané odporkyňou a teda preukazovali odporkyňou spochybnené prevzatie tovaru.
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa z jeho skladu prevzala v období od 21.6.2001 do 1.10.2011 tovar v
hodnote celkom 218.498,46 Sk, pričom na preukázanie svojho tvrdenia súdu predložil v kópii výdajky
(čl. 18 - 37). Z týchto navrhovateľom predložených listín odporkyňa spochybnila svoj podpis, a to že
by tovar prevzala tovar uvedený na výdajkách čl. 18 - 19, 21 - 22, 24 - 25, 27 - 34 a 36 - 37. Teda
uznala prevzatie tovaru zo skladu navrhovateľa v hodnote 48.039,94 Sk, no popierala to, že by zo
skladu navrhovateľa prevzala tovar v hodnote 170.458,52 Sk. Vzhľadom na tieto sporné skutočnosti
súd nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu odporkyne na ňou označených
výdajkách, pričom z vyjadrenia znalkyne vyplynulo, že tieto kópie sú nespracovateľné, teda nemožno
overiť pravosť podpisu odporkyne. Preto mal súd tvrdenia navrhovateľa o prevzatí tovaru v hodnote
218.498,46 Sk za preukázané len sčasti o prevzatí tovaru v hodnote 48.039,94 Sk a nepreukázané
sčasti o prevzatí tovaru v hodnote 170.458,52 Sk. Bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať to, že
odporkyňa skutočne prevzala zverené hodnoty. Navrhovateľ túto skutočnosť preukazoval kópiami listín,
o ktorých odporkyňa tvrdila, že na nich nie jej podpis. Navrhovateľ nepredložil originály týchto listín,
a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by podpis na týchto listinách skutočne patril odporkyni. Z
ostatných vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že by podpisy na týchto kópiách boli
skutočne vykonané odporkyňou a teda preukazovali odporkyňou spochybnené prevzatie tovaru. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa navrhovateľovi z predaja prevzatých vecí do pokladne
zaplatila čiastku 142.765,25 Sk a vrátila nepredaný tovar v hodnote 15.877,37 Sk.
Navrhovateľ listom zo dňa 14.2.2003, ktorý bol odporkyni doručený dňa 19.2.2003 vyzval odporkyňu,
aby mu do piatich dní od doručenia zaplatila 83.308,- Sk. Diskontná sadzba Národnej banky Slovenska
k 25.2.2003 predstavovala 6,50 % ročne.
Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce účinného v roku 2001 ak prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo
iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa v mene navrhovateľa za dodaný tovar od Jany
Veternej z Lutily prevzala dňa 23.4.2001 1.500,- Sk, dňa 14.6.2001 1.000,- Sk a dňa 5.6.2011 500,-
Sk, pričom nevyplynulo, že by takto prijaté peniaze i odovzdala do pokladne navrhovateľa. Odporkyňa
bola povinná tieto peňažné prostriedky navrhovateľovi vyúčtovať, a preto za takto vzniknutý schodok
vzhľadom na to, že mala s navrhovateľom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedá a je
mu podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce účinného v roku 2001 povinná zaplatiť 99,58 eur. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ na zaplatenie tejto čiastky odporkyňu vyzval do piatich dní od
doručenia listu, ktorý jej bol doručený 19.2.2013, pričom odporkyňa mu tieto peniaze nezaplatila, a preto
sa dňa 25.2.2003 dostala do omeškania a je povinná mu z tejto čiastky zaplatiť úrok z omeškania v
sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže diskontná sadzba Národnej banky Slovenska k 25.2.2003 predstavovala 6,50 %
ročne. Nebol dôvodný návrh navrhovateľa na priznanie úroku z omeškania v sadzbe 17,60 % ročne,
keďže rozhodujúca bola sadzba zo dňa, v ktorý sa odporkyňa dostala do omeškania a nie sadzba zo
dňa, v ktorý ku schodku došlo.
Z ďalšieho vykonaného dokazovania nevyplynuli tvrdenia navrhovateľa o tom, že by odporkyni zveril
tovar v hodnote 6.685,30 Sk a v hodnote 170.458,52 Sk, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by odporkyňa tento tovar prevzala zo skladu navrhovateľa. Základným predpokladom vzniku
zodpovednosti podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce účinného v roku 2001 je to, aby zamestnávateľ
preukázal to, že zamestnancovi aj skutočne zveril hodnoty, v tomto prípade tovar. Takéto skutočnosti
z vykonaného dokazovania nevyplynuli, a preto súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Preto aj bolo bez právneho významu to, aby súd hodnotil ďalšie vykonané dôkazy, ktoré smerovali k
zisteniu iných skutočností, na základe ktorých odporkyňa odmietala svoju zodpovednosť.
Vzhľadom na to, že súd návrhu sčasti o zaplatenie 3.000,- Sk vyhovel a v prevyšujúcej časti o zaplatenie
80.308,- Sk návrh zamietol, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že náhradu trov konania priznal procesne len v nepatrnej časti neúspešnej odporkyni s
tým, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením, a podľa § 151 ods. 7
Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.