Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213387
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom advokáta
konateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v
jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od
odporcu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad
Hronom,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej
lehote.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu návrh na prerušenie konania,
pričom žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní, vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Poukázal na to, že pred Okresným súdom v Prešove
prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010, a to o náhradu škodu pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní, vedenom

proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi, schválenými z dôvodu transpozície
smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní
vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivostiSR a v 2. rade Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa
7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade, Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti SR, pričom sa jedná o nasledovné prejudiciálne otázky: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť
členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým, ako účastník konania využije všetky právne
prostriedky, prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia;
vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu
pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne

požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným
porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový
stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých
právnych prostriedkov úpravy, umožnených právom členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o
dostatočné závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú
má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,

ktorá je bezdôvodným obohatením? 4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok
nápravy, prednosť pred náhradou škody?

Z predloženého uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 11C 355/12 zo dňa
17.12.2014 z odôvodnenia súd zistil, že šetrením bolo zistené, že na Okresnom súde v Prešove

skutočne prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010 pre porušenie práva EÚ, pričom odporca SR
- Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo predložiť súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých
posúdeniemádôležitývýznamprerozhodnutievpredmetnomkonaní,aOkresnýsúdPrešovuznesením
zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych
otázkach, pričom proti uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie a rozhodnuté doposiaľ nebolo.

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní 10C 169/2012 koná o návrhu navrhovateľa, kde sa domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na to, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu v Žiari nad Hronom, pretože tento nerozhodol o žiadosti na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu,

ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6610116 dlžníčkou M. W. v
zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súd je toho názoru, že aj keď Súdny dvor Európskej únie
bude rozhodovať o prejudiciálnych otázkach vyššie špecifikovaných, uvedená skutočnosť podľa názoru
súdu nie je dôvodom, ktorý by zakladal nutnosť prerušenia konania o návrhu na majetkovú škodu a
nemajetkovú ujmu s poukazom na obsah prejudiciálnych otázok a s poukazom na základ žalobného

návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha v konaní 10C 169/12 plnenia s poukazom na nesprávny úradný
postup,atonerozhodnutieožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcievzákonomstanovenej
lehote. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol.

Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom
ustanovenej dobe. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Právny zástupca v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
pričom v daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, viac ako 252 dní. Navrhovateľ žiadal priznať
majetkovúškodu,ktorápredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov,spojenýchsjehočinnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na

rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadomna ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu
je podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv

poškodeného. Navrhovateľ žiadal priznať z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 440 €.

Odporca doručil súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako

exekučnom titule. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia odporcu znamená,
že akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu
v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011,
nárok v tejto časti nie je opodstatnený. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť,

že pred 1.6.2011, pokiaľ sa týka ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v dôvodovej
správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR
ako zákonodarný zbor SR. Odporca vyjadril právny názor, že skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona.

Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali
riadne vykázané, a to navrhovateľ dňa 21.10.2015 a právny zástupca navrhovateľa dňa 21.10.2015.
Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu mailom návrh na zrušenie termínu pojednávania spolu s
návrhom na prerušenie konania dňa 20.11.2015 o 16.41 hod. a následne o 16.59 hod. Súd oznámil

mailovým podaním zo dňa 25.11.2015 právnemu zástupcovi navrhovateľa, že jeho žiadosť o zrušenie
pojednávania neakceptuje a pojednávanie sa konať bude. Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca,
ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal. Trval na písomnom vyjadrení
k veci. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.5.2009 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od
doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 toho istého zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, platného do 31.5.2010, podľa tohto zákona možno
vykonávať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Vzhľadom na to, že pôvodná sudkyňa, JUDr. Kamila Haverlová, na tunajšom súde už nepracuje, spis
bol následne opatrením predsedu pridelený na konanie do senátu JUDr. Jarmily Kasanovej.

Navrhovateľ podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom.
Odporca namietal, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho
názoru, že prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd
doručenáskôr,nežuplynulalehotašesťmesiacovnapredbežnéprerokovanienárokupodľa§16Zákona

č. 514/2003 Z. z.

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Er 217/2009 súd zistil, že exekútor podal
žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 29.10.2008. Oprávneným bol
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinná M. W., pre vymoženie sumy 25.400,-Sk s prísl. na základe

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 05476/08, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s.
dňa 20.6.2008, právoplatný dňa 14.7.2008. Pôvodne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd v Poprade, a to dňa 29.10.2008 spolu
so zápisnicou, ako aj s rozhodcovským rozsudkom a výpisom z Obchodného registra. Okresný súd
Popraddňa1.12.2008postúpilexekučnúveczdôvodumiestnejpríslušnostiOkresnémusúduvŽiarinad

Hronom, pričom spis bol Okresnému súdu v Žiari nad Hronom doručený dňa 23.3.2009. Súd o žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že dňa 24.3.2009 vydal
poverenie a konaním poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje

iba od 1.6.2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely exekučného poriadku, uskutočnenej
Zákonom č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2
písm. d/ sa podľa Dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 1.7.2002; v období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej,
pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol

viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených skutočností vyplýva, že
v dobe, keď podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd v Poprade žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, čiže dňa 29.10.2008, bolo povinnosťou exekučného súdu o jeho
žiadosti, ak bol exekučným titulom rozhodcovský súd a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní
od doručenia žiadosti. Súd konštatuje, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nerozhodol v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia
exekútor súdu doručil dňa 29.10.2008 a súd vydal poverenie dňa 24.3.2009.Súd zistil, že v danej veci o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo síce rozhodnuté
v 15-dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že

štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR
zo 7.5.2013, sp. zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej
činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný
súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy
(obdobne aj pojem v „primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho
ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Poprad, kde zároveň doložil aj zápisnicu, spísanú v
Exekútorskom úrade v Bratislave, a to Návrh na vykonanie exekúcie. K tomu bol pripojený aj rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 05476/2008. Súd sa musel s uvedenými listinami oboznámiť
a zároveň oboznámiť sa aj s výpisom z Obchodného registra. Súd poukazuje na to, že Okresný súd
v Poprade po oboznámení sa s uvedenými listinami postúpil dňa 1.12.2008 exekučnú vec z dôvodu

miestnej príslušnosti Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, pričom o postúpení upovedomil súdneho
exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému uvedené upovedomenie bolo doručené dňa 26.2.2009. Na
Okresný súd v Žiari nad Hronom bol spis doručený dňa 23.3.2009 a nasledujúci deň, čiže dňa 24.3.2009
bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého. Z vyššie uvedeného súd má
za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie konal bez zbytočných prieťahov na jeho strane, súd nevzhliadol žiadne prieťahy
v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako
oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov,
pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať
i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V roku 2009 v agende Er napadlo na tunajší súd 6190

vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia, ktorí okrem toho vybavovali
aj inú agendu. Okrem toho boli tak Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, ako aj Okresnému súdu v
Poprade, kde pôvodne bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručované
návrhy na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
súd návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa

na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil
práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej
ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v
prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za

škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade
so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať
nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co 668/2014 zo dňa 17.12.2014).

Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného
nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe
uplatneného nároku, ale súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.