Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/27/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200617
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614200617.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu S.. S. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XX, občan SR zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanej Slovenskej republike, Generálna prokuratúra SR so sídlom
Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 351,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 351,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne z dlžnej sumy od 3.2.2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 41,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
z dlžnej sumy od 3.2.2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 194,42 eura ( súdny poplatok
vo výške 20,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 174,42 eura ) na účet právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka, advokáta, SK72 0200 0000 0000 4294 9572, VS 18013 do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 10.2.2014, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
351,68 eura s príslušenstvom.

Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením PZ Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, odbor justičnej polície Svidník, ČVS: ORP-124/JP-SK-2009, zo dňa 4.6.2009, bolo voči nemu
vznesené obvinenie za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Rozsudkom
Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T 110/2009 zo dňa 23.6.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 3To/37/2011 zo dňa 22.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2012, bol spod
obžaloby oslobodený. V jeho trestnej veci ho v časti konania obhajoval JUDr. Igor Šafranko a trovy
obhajoby predstavujú 351,68 eura. Listom zo dňa 30.7.2013 požiadal Ministerstvo vnútra SR, v rámci
predbežného prerokovania nároku o náhradu škody vo výške 351,68 eura za obhajobu v jeho trestnej
veci a o náhradu odmeny v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania
nároku vo výške 82,49 eura. Ministerstvo vnútra SR obdŕžalo podanie dňa 1.8.2013. Šesťmesačná
lehota na uspokojenie jeho nároku žalovanej uplynula dňa 1.2.2014 a od 2.2.2014 je v omeškaní. K
veci sa vyjadrilo Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 5.8.2013 a listom zo dňa 19.8.2013. Ministerstvo
spravodlivosti SR sa vyjadrilo listom zo dňa 15.10.2013. Generálna prokuratúra SR sa vyjadrila listom
zo dňa 19.8.2013 a listom zo dňa 23.10.2013. Žalobu podáva podľa zákona č. 514/2003 Z. z. titulom
nezákonného obvinenia. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 351,68 eura, ako je vyčíslená v uplatnení
škody v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.7.2013 a súčasne
si uplatňuje podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky v

súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku z hodnoty 351,68 eura,
čo predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenu za jeden úkon právnej služby 26,56 eura a
7,81 eura paušál a pri vykonanom úkone, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
to predstavuje 26,56 eura + 7,81 paušál = 34,37 eura + 20 % DPH ( 6,87 eura ), spolu 41,24 eura.

Predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanej na zaplatenie sumy 351,68 eura s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej a listinnými dôkazmi a to: uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ Svidník, č. k. ORP-124/JP-SK-2009 zo dňa 4.6.2009, rozsudok Okresného súdu Svidník
sp. zn. 1T 110/2009-286 zo dňa 23.6.2011, uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/37/2011-303
zo dňa 22.2.2012, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.7.2013, list Ministerstva
vnútra SR zo dňa 5.8.2013, list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15.10.2013, listy Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 19.8.2013, 23.10.2013, 19.8.2013, podanie odporcu zo dňa 7.4.2014, vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 5.5.2014, vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
5.5.2014, vyjadrenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.5.2014, doplňujúce vyjadrenie Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 5.1.2015, podanie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 23.9.2015, príjmový
pokladničný doklad zo dňa 10.9.2009, faktúra č. 0900169, pripojený spis Okresného súdu Svidník, sp.
zn. 1T/110/2009, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/27/2014 a zistil tento skutkový stav:

Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor
justičnej polície Svidník zo dňa 4.6.2009, ČVS: ORP-124/JP-SK-2009 bolo proti žalobcovi začaté trestné
stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona.

Dňa 18.9.2009 podal žalobca sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Uznesením Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 30.6.2009 bola sťažnosť obvineného proti uzneseniu
o vznesení obvinenia zamietnutá podľa § 193 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodná.

Žalobca bol rozsudkom OS Svidník z 23.6.2011, č. k. 1T/110/2009-286 v spojení s uznesením Krajského
súdu Prešov sp. zn. 3To/37/11-303 zo dňa 22.2.2012, oslobodený spod obžaloby OP Svidník, podľa §
285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok nie je trestným činom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 22.2.2012.

Výšku škody spočívajúcej v trovách obhajoby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vyčíslil žalobca listom
zo dňa 30.7.2013 nasledovne: prevzatie a príprava obhajoby, vrátenie prvej porady s klientom v sume
57,95 eura ( § 14 ods. 1 písm. a) AT ), režijný paušál v sume 6,95, eura, sťažnosť z 18.6.2009 proti
uzneseniu o vznesení obvinenia v sume 28,98 eura ( § 14 ods. 4 AT ), režijný paušál v sume 6,95 eura,
účasť pri výsluchu poškodenej 9.8.2009 na PZ Svidník v sume 57,95 eura ( 14 ods. 1 písm. d) AT ),
režijný paušál v sume 6,95 eura, účasť pri vyšetrovacích úkonoch 12.8.2009 na PZ Svidník ( od 13.30
hod. do 14,35 hod., čistý čas 65 min. a od 14.45 hod do 16.20 hod., čistý čas 95 min., spolu čistý čas
165 min. ) v sume 115,90 eura ( 14 ods. 1 písm. d) AT ), režijný paušál v sume 2 x 6,95 eura, odmena
advokáta spolu v sume 295,53 eura, 20 % DPH v sume 56,15 eura, spolu 351,68 eura.

Žalobca si ďalej uplatnil aj samostatný nárok na trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom
prerokovaní žiadosti o náhradu škody vo výške nemajetkovej ujmy podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvoria náklady spojené s jej uplatnením vo výške 41,24
eura za žiadosť zo dňa 30.7.2013 vo výške 26,56 eura + rež. paušál 7,81 eura + 20 % DPH.

Žalobca listom zo dňa 30.7.2013 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Táto
žiadosť bola Ministerstvu vnútra SR doručená dňa 1.8.2013.

Ministerstvo vnútra SR postúpilo vec Generálnej prokuratúre listom zo dňa 5.8.2013.

Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 19.8.2013 postúpila žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti SR
ako orgánu oprávnenému predbežne prerokovať žiadosť.

Ministerstvu spravodlivosti SR bola žiadosť doručená dňa 28.8.2013. Ministerstvo spravodlivosti SR sa
vyjadrilo listom zo dňa 15.10.2013 tak, že žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR.

Generálna prokuratúra SR zotrvala na stanovisku, že nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať.

K samotnej žalobe Generálna prokuratúra SR uviedla, že žalobu smerujúcu proti žalovanej označená
ako Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR navrhuje zamietnuť. Podľa doteraz
uplatňovaného stanoviska Generálnej prokuratúry ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je jednoznačné a jasné na to, aby
prokuratúra bola oprávneným v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a povinná konať za štát musí podľa
zákona škodu spôsobiť. Spôsobiť škodu môže buď konaním alebo opomenutím, v prípade vznesenie
obvinenia vyšetrovateľom alebo povereným príslušníkom, na ktorom sa prokurátor žiadnym spôsobom
nepodieľal, teda nekonal a nič pred jeho podaním neopomenul. nie je ani len teoretický možné, aby
škodu spôsobil prokurátor, ako to predpokladá zákon. Uznesenie o vznesení obvinenia v čase jeho
vydania nebolo nezákonné, ale bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Nezákonným sa toto
rozhodnutie nestáva, ani po vynesení rozsudku v trestnom konaní, ktorým okresný súd žalobcu spod
obžaloby oslobodil. Okresný súd v trestnom konaní nezrušil žiadne rozhodnutie prípravného konania,
on len na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že predmetný skutok nie je možné považovať
za trestný čin a teda žalobcu v danej trestnej veci spod obžaloby oslobodil.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa čl. 40 ods.2 Listiny základných práv a slobôd, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa
pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina.

Podľa čl. 50 ods.2 Ústavy SR, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 36 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na náhradu škody, ktorú
mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávny úradný postup.

Podľa čl. 46 ods.3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v platnom znení / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ / , tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1, písm. f/ zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods.3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí
ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 7 ods.1, ods.3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú
a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

V tomto konaní súd nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe opísal
žalobca. Genéza trestného konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi bola v konaní preukázaná
pripojeným trestným spisom a medzi účastníkmi konania nebola sporná. Rovnako žalovaná nenamietala
vyčíslenie uplatnenej náhrady škody. Sporným bol medzi účastníkmi právny základ žaloby, teda /ne/
existencia zodpovednosti žalovanej za uplatnenú náhradu škody, a ktorý orgán štátu je oprávnený konať
za Slovenskú republiku.

Žalobca si teda podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť
štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahou
občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy
sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a
ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim
nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je objektívnou
zodpovednosťou / bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na
súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

Právo na náhradu škody spôsobenej orgánom pri výkone verejnej moci je základným právom podľa čl.
46 ods. 3 Ústavy a čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol osobitný právny predpis, ktorým je zákon
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci / ďalej len zákon / a
Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis.

Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci
náhrady škody podľa § 4 ods.1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1.1.2013
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu
prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti / Rozsudok NS SR zo dňa 14.10.2015 sp.zn. 8
Cdo 289/2014/.

Konajúci súd sa najskôr musel vyporiadať s procesnou otázkou zástupcu žalovanej, teda ktorý orgán
koná v mene štátu. Všetky štátne orgány, ktoré označil žalobca sa nepovažovali za príslušné konať za
štát. Vzhľadom na vyššie uvedený rozsudok NS SR súd ustálil, že orgánom konajúcim v mene štátu
vo veci náhrady škody podľa § 4 ods.1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je od 1.1.2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a listom
zo dňa 22.9.2015 o tejto skutočnosti informoval Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR.

Každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do
okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt
trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje
do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a to tým skôr, ak sa jedná o
obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu. Je potrebné
zdôrazniť, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak
sa ukážu ich predpoklady ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný sa takýmto úkonom

vôbec podrobiť, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť
nepáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený / ÚS ČR,
nález sp.zn. I.ÚS 554/04 z 31.3.2005/.

Uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením predbežnej povahy, reflektuje na dosiahnutý zákonom
predvídaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu určitou osobou. Uvedené rozhodnutie
je rozhodnutím, ktoré výrazne zasahuje do súkromného a spoločenského života obvineného, preto
obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktorého
vedenie sa až v priebehu stíhania ukázalo neodôvodneným. Nezákonnosť uznesenia o vznesení
obvinenia sa odvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o
vznesení obvinenia mohlo byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným.

Oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu
došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Pri takomto výsledku
trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že teda nemalo byť proti
nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok trestného stíhania.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, pretože skutok nie
je trestným činom, teda celé trestné konanie proti žalobcovi „stálo“ na právnom posúdení konania
žalobcu, teda skutkov, ktoré boli policajtovi známe už pri vznesení obvinenia a ani v priebehu ďalšieho
dokazovania sa zistený skutkový stav nemenil. Tak, ako súd právne posúdil konanie žalobcu za také,
ktoré nie je trestným činom, rovnako mal k takémuto záveru dospieť aj prokurátor pred podaním
obžaloby.

Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení obvinenia
a táto bola vyčíslená v súlade s advokátskou tarifou a žalovanou nebola v konaní spochybňovaná.
Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti nemu nebolo vznesené obvinenie.
Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia žalobcovi.

Príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré
si žalobca v konaní uplatnil za právne zastúpenie advokátom pri predbežnom prerokovaní nároku na
náhradu škody / pozri Rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 7/99 z 30.3.1999/.

Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou, ktorú žalovaná prevzala dňa 1.8.2013.
Žalovaná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nárok žalobcu neuspokojila, preto od 2.2.2014
je v omeškaní.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Priznaná náhrada trov konania žalobcovi vo výške 194,42 eura pozostáva zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 20,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 174,42 eura z hodnoty 392,92 eura
( 351,68 + 41,24 eura = 392,92 eura ) za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby, účasť na
pojednávaní dňa 16.6.2014 a 12.11.2015, t. j. 4 x 28,21 eura + 3 x 8,04 eura rež. paušál + 1 x 8,39 eura
rež. paušál + 20 % DPH, podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.