Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200514
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: I. D., bytom S. I. č.
XXX, C. H., právne zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXXXX/XXXX/XXXX/CI zo dňa 23. apríla
2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/XXXX-XXXX/CI
zo dňa 23. apríla 2013, ako aj rozhodnutie Colného úradu Trenčín číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa 5. novembra 2012, ktorými bol podľa jeho tvrdenia ukrátený na svojich právach z dôvodu, že
daňové orgány vec nesprávne právne posúdili, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali je v
rozpore s obsahom spisov, je nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného sa vyskytla vada, ktorá mala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím nevyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu
Trenčín (ďalej len colný úrad) číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 5. novembra
2012 a súčasne toto rozhodnutie potvrdil. Colný úrad (správca dane) rozhodnutím z 5. novembra 2012
určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 8. februára 2006 základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov
v množstve 8.579.600 kusov cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške
484.143,92 Eur. Colný úrad vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z tabakových výrobkov podľa § 11 ods.

2, písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov preto, lebo žalobca nevedel preukázať
spôsob, alebo pôvod zistených neoznačených spotrebiteľských balení cigariet (ďalej len SBC).

Vo veci je potrebné uviesť, že colný úrad určil žalobcovi spotrebnú daň z tabakových výrobkov z
rovnakých dôvodov a v rovnakej sume predchádzajúcim rozhodnutím z 2. júna 2009, ktoré žalovaný na
odvolanie žalobcu dňa 20. apríla 2010 potvrdil. Krajský súd rozsudkom č.k. 11S/64/2010-40 zo dňa 13.
októbra 2010 zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.

apríla 2010 ako nedôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa
23. novembra 2011 zmenil rozsudok tun. krajského súdu č.k. 11S/64/2010-40 zo dňa 13. októbra 2010
tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení
rozsudku vyslovil názor, že za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu je potrebné vypočuť I.U., prípadne aj jeho otca za účelom získania informácií o aktuálnom pobyte jeho syna, kde pracuje a
či niekedy pracoval v autodoprave, ďalej získania informácií o strate jeho občianskeho preukazu a či v
čase podpisu osvedčenia bol jeho občiansky preukaz G. XXX XXX evidovaný ako stratený. Vypočutie I.

U. a svedkyne F. G. je potrebné vykonať za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Súčasne žalovaný
je povinný vyporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na dôvody uvedené v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. januára 2012 zrušil platobný výmer colného úradu vec

mu vrátil na ďalšie konanie, ktorý vykonal dôkazy v intenciách citov. rozsudku odvolacieho súdu.
Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia opakovane uviedol, že správca dane vykonal
dňa 8. februára 2006 miestne zisťovanie v skladových priestoroch nachádzajúcich sa na farme
v N., v skladových priestoroch zistil cigarety neoznačené kontrolnou známkou v takom množstve
ako je uvedené v rozhodnutí colného úradu. Skladové priestory vlastnila F. G. a žalobca mal tieto
priestory v čase miestneho zisťovania v užívaní. Cigarety boli uložené v paletách s ohrievačmi vody,

v paletách s linoleom, v uzamknutom návese SBS značky SUPERKINGS IMPERIAL TOBACCO
LIMITED ENGLAND. Kontrolná skupina vyhotovila o miestnom zisťovaní zápisnicu dňa 8. februára
2006 zn. XXXX/XXXX-XXXX a súčasne uvedeného dňa vykonal ohliadku aj Colný kriminálny úrad,
pobočka Trenčín, ktorý tiež spísal dňa 8. februára 2006 zápisnicu č. Q.:XX/XXXX-XXXX. Zistený tovar
- spotrebiteľské balenia cigariet boli vydané na účely trestného konania.

Žalobca nevedel v daňovom konaní preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia SBC zistených v ním
užívaných priestoroch, a preto podľa § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. mu vznikla povinnosť
podať daňové priznanie zo zistených tabakových výrobkov a túto daň zaplatiť. Žalobca nesúhlasil so
záveromcolnéhoúradu,žejeplatiteľomdane,apretocolnýúradmuurčilspotrebnúdaňpodľapomôcok,

pričom postup a výsledok určenia dane sú uvedené v Protokole z 28. apríla 2009.

Žalovaný k jednotlivým odvolacím dôvodom proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že

- colný úrad opakovane zisťoval miesto, v ktorom by sa mohol zdržovať I. U.. Obec R. Y., v ktorej

má menovaný vedený trvalý pobyt, oznámila, že menovaný sa v obci nezdržuje. Okresné riaditeľstvo
policajného zboru W. dňa 29. júna 2012 oznámilo colnému úradu, že I. U. sa nezdržiava v mieste
predošlého bydliska. Podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v W. z 6. marca 2012 z
informačného systému MV SR bolo zistené, že dňa 14. júla 2003 bolo nahlásené odcudzenie
občianskeho preukazu na meno I. U. číslo G. XXXXXX a v tento deň bol na uvedené meno vydaný

nový občiansky preukaz číslo G. XXXXXX. Osoba menom I. U. nie je držiteľom vodičského oprávnenia
a v informačnom systéme MV SR nemá žiadny záznam v evidenčnej karte vodiča. I. U., otec I. U., dňa
10. apríla 2012 ohlásil colnému úradu, že nemá informácie kde sa jeho syn nachádza a
tento nikdy nepracoval v autodoprave. Archív Zboru väzenskej a justičnej stráže dňa 17. apríla 2012
colnému úradu oznámil, že nie sú vedené záznamy o výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody

na I. U.. Sociálna poisťovňa na vyžiadanie colného úradu dňa 17. augusta 2012 oznámila, že I. U. bol
zamestnaný u zamestnávateľa M. M. v období od 18. februára do 9. apríla 2002. Žalovaný uzavrel, že je
vylúčené, aby I. U., označovaný za vlastníka cigariet, podpísal vyhlásenie o vlastníctve zistených cigariet
z dôvodu, že nikdy nepracoval v autodoprave a nebol držiteľom oprávnenia viesť motorové vozidlá;

- po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo vo veci
opakovane rozhodnuté až dňa 23. apríla 2013 preto, lebo žalobca a jeho právny zástupca sa opakovane
nedostavili na ústne pojednávania, okrem iného aj pre práceneschopnosť žalobcu. Colný
úrad pre úplnosť uviedol, že podľa informácie Sociálnej poisťovne bol žalobca práceneschopný od 11.
septembra 2012 do 7. októbra 2012 bez povolenia vychádzok. Napriek tomu sa dňa 27. septembra 2012

zúčastnil výroby destilátu v pestovateľskej pálenici C.. Vzhľadom na účelové konanie žalobcu
colnýúradvypočulsvedkyňuF.G.dňa 25.októbra2012vneprítomnostižalobcuajehoadvokáta.
Žalovanývzhľadom navýsledkydokazovaniapodľa§74ods.2,3zákonač.563/2009Z.z.(ďalej
len Daňový poriadok) opakovane vypočul uvedenú svedkyňu prostredníctvom dožiadaného colného
úradu už v prítomnosti žalobcu a jeho advokáta. Svedkyňa zhodne s predchádzajúcimi výpoveďami

uviedla, že do žalobcovi prenajatých priestorov nechodila, celý areál (pôvodne teľatník) mali k dispozícii
D., žalobca vymenil visiace zámky na sklade, svedkyňa nemala po výmene zámkov žiaden kľúč od tohto
skladu;- považuje za účelové tvrdenia žalobcu, že predvolania colného úradu na ústne pojednávania boli
všeobecné, nekonkrétne, nespĺňali zákonom požadované náležitosti. Predvolanie predstavuje úkon
správcu dane, ktorému je daňovník povinný vyhovieť, a preto nebolo možné prihliadnuť na subjektívne

úvahy žalobcu o dôležitosti ústnych pojednávaní;

- žalobcom uplatnená námietka o zániku práva na vyrubenie dane nie je v súlade s ust.
§ 45 ods. 1, 2 zákona o správe daní a poplatkov z dôvodov, že colný úrad vykonal úkony smerujúce
na vyrubenie dane, za ktoré je nutné považovať vydanie platobného výmeru z 2. júna 2009, výzvu na

podanie daňového priznania z 25. februára 2008, protokol o určení dane podľa
pomôcok z 28. apríla 2009. Na základe úkonov colného úradu smerujúcich k vyrubeniu
dane plynula žalobcovi 5-ročná prekluzívna doba od konca roka, v ktorom bol žalobca o
nich uzrozumený. Zrušenie platobného výmeru nemá vplyv na plynutie prekluzívnej doby, pretože jeho
zrušenie sa nedotýka existencie ani relevantnosti ostatných úkonov colného úradu;

- nie je dôvodná námietka, že vec nebola oznámená orgánom činným v trestnom konaní podľa § 10 ods.
1 a ods. 8, písm. f), zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok). Colný kriminálny úrad a vyšetrovateľ
colnej správy má právomoc orgánu činného v trestnom konaní v zmysle § 11 ods. 3, písm. f) a § 11a
zákonač.652/2004Z.z.oorgánochštátnejsprávyvcolníctvevzneníneskoršíchpredpisov.Tietoorgány
sa zúčastnili miestneho zisťovania v danej veci;

- nie je dôvodná ani námietka o nezákonnosti prehliadky skladu a iných priestorov ako aj pozemku,
pretože podľa § 14 zákona o správe daní a poplatkov a podľa § 39 ods. 3, písm. a) zákona č.
106/2004 Z.z. má colný úrad pri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly právomoc vstupovať do
každej prevádzkovej budovy, miestnosti, obydlia alebo nebytového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt

používa na podnikanie s tabakovými výrobkami, ako ja vstupovať do priestorov, o ktorých je známe,
alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádzajú, alebo môžu nachádzať tabakové výrobky;

- nie je dôvodný návrh na vykonanie znaleckého hodnotenia zisteného tovaru, pretože z laboratórnej
analýzy z 18. júla 2008 od britskej spol. Imperial Tabacoo vyplýva, že v danej veci zistené cigarety boli

falšované, jednotlivé znaky vyhotovenia cigariet nedosahujú kvalitu produktov spoločnosti IT. Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal na definíciu tabakových výrobkov v zmysle § 4 zák. č. 106/2004 Z.z.
s tým, že v kontakte so zisteným tovarom bolo viacero zúčastnených svedkov, colníkov,
príslušníkov CKÚ, ktorí pri zistení tovaru nemali pochybnosti, že ide o cigarety. Žalobca nenamietal
skutočnosť, že zisteným tovarom sú cigarety, námietku podal až v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu. Nariadenie generálneho riaditeľa CR SR č. 372/2006 upravuje techniku odberu vzoriek a
teda neurčuje prípady, v ktorých sa majú odoberať vzorky na znalecké skúmanie.

Žalobca v dôvodoch žaloby tvrdil, že

- colný úrad, ani žalovaný sa dôsledne neriadili záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozsudku z 23. novembra 2011. Colný úrad
nevykonal miestne zisťovanie podľa Trestného poriadku a podľa § 17 zák. č. 652/2004 Z.z. v platnom
znení. Colný úrad vykonal počas úkonov prehliadku v sklade, t.j. v priestore neslúžiacom na bývanie
a bez prítomnosti advokáta žalobcu boli zistené údajne neoznačené tabakové výrobky. Na výkon

prehliadky skladu je podľa ust. § 101 Trestného poriadku potrebný súhlas prokurátora, ktorý nebol
zabezpečený a pred vykonaním prehliadky nebolo začaté a vedené trestné stíhanie pre niektorý trestný
čin. Ak príslušníci Colného kriminálneho úradu, ktorí vykonali prehliadku iných priestorov ako orgány
činné v trestnom konaní, bol k tomu potrebný súhlas prokurátora. Žalobca preto namietal zákonnosť
a použiteľnosť úkonov a zabezpečených výrobkov ako dôkazov vykonaných colnými orgánmi. Colný

úrad ani žalovaný sa s touto námietkou náležite nevyporiadal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. júna 2012, sp. zn. Tdo 28/2012, ktorý vyslovil právny názor,
že ak sa jedná o priestory neslúžiace na bývanie, ktoré nie sú verejne prístupné, je na vstup na ne a ich
prehliadku potrebný príkaz alebo predbežný súhlas prokurátora. V danom prípade colné úrady použili
informácie získané nezákonným spôsobom;

- colné orgány nepredložili jediný dôkaz o tom, či to, čo pracovníci colného úradu našli v sklade v N.
boli tabakové výrobky a či boli nájdené u neho. Tvrdil, že sklad patriaci F. G. ďalej prenajal osobe s
platným občianskym preukazom na meno I. U. a tento mu predložil 15. júna 2009 vyhlásenies úradne overeným podpisom. O pravdivosti vyhlásenia nemal dôvod pochybovať. Skutočnosť, že I. U.
nie je zastihnuteľný, nemôže byť na ťarchu žalobcu;

-preposúdenievecijerozhodujúce,čiježalobcadaňovýsubjektspotrebnejdaneztabakovýchvýrobkov
a či bol skutočne držiteľom neoznačených tabakových výrobkov. Výrobky prezentované ako cigarety
boli na farme zistené v neprítomnosti žalobcu, zákonnosť ich zistenia žalobca spochybnil a spochybnil
aj skutočnosť, že sa jednalo o tabakové výrobky. Žalobca navrhol vypočuť tých colníkov, ktorí vykonali
prehliadku skladu a zaistili údajné cigarety, jeho návrhu colné úrady nevyhoveli;

- nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že počas práceneschopnosti sa zúčastnil pálenia alkoholu v
pestovateľskej pálenici v C. a na svoje tvrdenie predložil podľa svojho názoru relevantné dôkazy, ktoré
žalovaný neakceptoval;

- colné orgány nepostupovali v súlade so zákonom, pretože mu neumožnili navrhovať dôkazy vo svoj

prospech, nebol prítomný pri vykonávaní dôkazov a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k týmto dôkazom.
Žalobca tvrdil, že colný úrad postupoval účelovo a arbitrárne;

- po zrušení rozhodnutia žalovaného z 20. apríla 2010 a po zrušení platobného výmeru colného úradu
sa vec dostala do štádia pred začatím vyrubovacieho konania, teda pred zistením základu dane.

Preto nie je možné akceptovať Protokol o určení dane podľa pomôcok z 28. apríla 2009 a výzvu na
podanie daňového priznania z 25. februára 2008 ako úkony smerujúce k vyrubeniu
dane. Z uvedeného dôvodu došlo k zániku práva vyrubiť daň;

- z postupu žalovaného sa nedá zistiť, akým spôsobom správca dane zisťoval základ dane o ostatné

skutočnosti rozhodné pre vyrubenie dane. Správca dane nevykonal daňovú kontrolu v zmysle § 15
zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca namietal postup správcu dane, ktorý tvrdil, že rozhodné
skutočnosti zistil podľa § 14 zákona o správe daní a poplatku, pričom podľa žalobcu nie je zrejmé, či
úkony - telefonické vypočutie I. U., otca I. U., ďalej vypočutie D. R., prevádzkovateľa pálenice a vypočutia
svedkyne F. G. - je možné hodnotiť ako svedecké výpovede alebo ako vysvetlenia v rámci miestneho

zisťovania podľa § 7 citov. zákona;

- správca dane porušil zásady zákonnosti , ak nezisťoval, alebo nepreveroval základ dane, alebo iné
skutočnostidôležitépresprávneurčeniedane,alebovznikdaňovejpovinnostidaňovoukontroloupodľa§
15 zákona o správe daní. Miestne zisťovanie nie je určené na zisťovanie základu dane z dôvodu, že

daňovník si v ňom nemôže uplatniť všetky svoje práva. Výsledkom miestneho zisťovania nemôže byť
úkon smerujúci k vyrubeniu dane;

- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že colný úrad nepredložil odvolaciemu orgánu
originál spisového materiálu, ale len jeho fotokópiu. Táto skutočnosť vyplýva z predkladacej správy

prvostupňového orgánu a z tohto dôvodu je nedostatočne zistiteľný skutkový stav, na základe ktorého
colné úrady vo veci rozhodli.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým žalobným
dôvodom uviedol, že

- námietka o nezákonnosti prehliadky priestorov nie je dôvodná. Oprávnenie colných orgánov vykonať
prehliadku vyplýva z ust. § 10 ods. 8, písm. f) Trestného poriadku a z ust. § 11 ods. 3, písm. f) a ust. § 11a
zákona 652/20004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Zamestnanci správcu dane (colníci) pri
miestnom zisťovaní vychádzali z ust. § 14 zákona o správe daní a poplatkov a z ust. § 39 ods. 3, písm.

a) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Podľa citov. právnej úpravy colný úrad je pri výkone
daňového dozoru a výkone daňovej kontroly oprávnený vstupovať do každej prevádzkovej budovy,
miestnosti, obydlia alebo nebytového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na podnikanie s
tabakovými výrobkami, ako aj vstupovať do priestorov, o ktorých je známe, alebo sa dá predpokladať, že
sa v nich nachádzajú alebo môžu nachádzať tabakové výrobky. Ak nejde o obydlie chránené Trestným

poriadkom, colný úrad, alebo správca dane môže vykonať miestne zisťovanie v priestoroch samostatne
bez ohľadu na to, či mu predchádzalo vykonanie prehliadky orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa
žalovaného by vykonanie miestneho zisťovania colnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaníbolo duplicitné. Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, že colný úrad postupoval pri
miestnom zisťovaní v súlade s procesnou daňovou normou;

- vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav. Žalovaný zopakoval, že na
základe laboratórnej analýzy britská spoločnosť Imperial Tobacco listom z 18. júla 2008 potvrdila,
že cigarety zistené v hangári v N. dňa 8. februára 2006 sú falšované, pretože jednotlivé znaky ich
vyhotovenia nedosahujú kvality produktov spoločnosti IT. Nebolo dôvodné, aby sa vykonávalo znalecké
dokazovanie zisteného tovaru, pretože v skladových priestoroch sa nachádzali len zistené tabakové

výrobky. Žalovaný ďalej tvrdil, že v ust. § 4 zákona č. 106/2004 Z.z. je definovaný tabak a tabakové
výrobky tak, aby už na základe zmyslového ľudského vnímania vône, chute, tvaru, farby, spracovania,
veľkosti, atď. bez potreby expertízneho skúmania, bolo možné dotknutý tovar označiť ako tabak/
tabakový výrobok. Podľa § 29 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe, alebo známe správcovi dane. Viacero svedkov, colníkov a príslušníkov CKÚ bolo v
kontakte si zisteným tovarom a nebolo pochybné, že zisteným tovarom sú tabakové výrobky (cigarety).

Správca dane v danej veci postupoval v súlade so zásadou účelnosti, hospodárnosti a vedenia konania
bez prieťahov, keď vychádzal relevantných zistení colným úradom a CKÚ;

- colný úrad doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, pričom predpokladom vypočutia I. U. bolo zistenie jeho miesta pobytu resp. kde sa zdržiaval.

Všetky vykonané dôkazy týkajúce sa I. U. potvrdili, že táto osoba nikdy nepracovala v autodoprave
a nebol držiteľom oprávnenia viesť motorové vozidlo. Vyhlásenie zo dňa 15. júna 2009 mal podpísať
údajný I. U. v obci W. U., pričom jeho totožnosť bola osvedčená na základe občianskeho preukazu
č. G. XXX XXX, ktorý bol vedený ako stratený práve na základe oznámenia I. U.. Svedkyňa F. G. bola
vypočutá žalovaným v rámci odvolacieho konania, neuviedla vo výpovedi žiadne nové skutočnosti.;

- žalobca neprítomnosť na ústnych pojednávaniach zdôvodnil vlastnou práceneschopnosťou a kolíziou
termínov, ktoré boli vytýčené colným úradom a súdnymi pojednávaniami vo veciach, v
ktorých zastupoval jeho právny zástupca svojich klientov pred súdmi. Tieto námietky považoval žalovaný
za účelové;

- tvrdenie žalobcu o tom, že po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí daňových orgánov sa konanie
dostalo na začiatok daňového konania, pričom právo na vyrubenie dane zaniklo, nezodpovedá zákonu
(§ 45 ods. 1, 2 zákona o správe daní a poriadku). Colný úrad vykonal viacero úkonov smerujúcich k
vyrubeniu dane, napr. výzva na podanie daňového priznania z 25. februára 2008, protokol o určení dane

podľa pomôcok z 28. apríla 2009. Na základe týchto úkonov plynula 5 ročná prekluzívna
lehota od konca roka, v ktorom bol žalobca o nich uzrozumený. Na plynutie prekluzívnej lehoty
nemá vplyv zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré boli vrátené žalovanému na ďalšie konanie;

- námietka žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práv, pretože colný úrad nevykonal daňovú kontrolu podľa

§ 15 zákona o správe daní a poplatkov, nie je dôvodná. Podľa § 44 ods. 2, 4 zákona o správe daní
a poplatkov správca dane za splnenia príslušných okolností určí daň podľa pomôcok a správca dane
pri vyhotovení protokolu o určení dane podľa pomôcok je povinný spolupracovať s daňovým subjektom
analogicky ako v prípadoch podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov;

- námietka, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalovaný nedisponoval originálnym
administratívnym spisom, tiež nie je dôvodná. Colný úrad postupoval pri predkladaní spisu v zmysle
interného organizačného poriadku, spis mu bol predložený na základe predkladacej správy z 21.
decembra 2012. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu s prihliadnutím na 44 príloh tvoriacich spisovná
materiál. Žalovaný mal ďalej k dispozícii originálny administratívny spis, ktorý sa týkal rovnakej veci,

pričom bolo preskúmavané rozhodnutie - platobný výmer colného úradu z 2. júna 2009.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie,ktorémupredchádzalo,vrozsahudôvodovuvedenýchvžalobe.Dospelkzáveru,ženapadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že colný úrad vypracoval dňa
28. apríla 2009 Protokol o zistení základu dane z tabakových výrobkov podľa pomôcok u žalobcu, pričom
u neho nevykonal daňovú kontrolu z dôvodu, že spotrebiteľské balenia cigariet boli v rámci
daňovéhodozoruzaistenéažalobcanevedelpreukázaťichpôvod,alebospôsobnadobudnutia.Žalobca

nepodal daňové priznanie podľa § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z. a neuposlúchol výzvu
na podanie daňového priznania, preto colný úrad ako správca dane pristúpil k vyhotoveniu Protokolu o
určení dane podľa pomôcok. Pri určení dane podľa pomôcok správca dane vychádzal z ust. § 6 ods. 3
citov. zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (v znení platnom ku dňu 8. februára 2006), ktorý
určil minimálnu sadzbu dane z cigariet 1,70 Sk/kus. Colné úrady zaistili u žalobcu dňa 8. februára 2006
spotrebiteľské balenia cigariet v počte 8 579 600 kusov. Podľa protokolu predstavuje daň z tabakových

výrobkov pri sadzbe 1,70 Sk/kus sumu 14 585 320 Sk (484 143,92 Eur).

Na základe Protokolu colný úrad určil žalobcovi rozhodnutím z 5. novembra 2012 za zdaňovacie
obdobie 8. februára 2006 základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov v množstve 8.579.600 kusov
cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 484.143,92 Eur.

Colný úrad vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z tabakových výrobkov podľa § 11 ods. 2, písm. a) zák. č.
106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov preto, lebo žalobca nevedel preukázať spôsob, alebo pôvod
zistených neoznačených cigariet. Žalovaný napadnutým rozhodnutím nevyhovel odvolaniu žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu a súčasne toto rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 11 ods. 2, písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. „daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových
výrobkov, ktoré sa nachádzajú, alebo sa nachádzali u právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ak táto
právnická osoba, alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia tabakových
výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s tabakovými
výrobkami ako vlastnými:“

Podľa § 12 ods. 2, písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. „daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti je
právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tabakových
výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú, alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či
nakladá, alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.“

Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 106/2004 Z.z. „daňový dlžník neuvedený v odseku 2 je povinný podať
colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. „ak nebolo podané daňové priznanie, alebo hlásenie v lehote
podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho
podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania, alebo hlásenia v lehote
podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané
daňovépriznanie,alebohlásenieanivlehoteurčenejvovýzvesprávcudane,aleboakneboliodstránené

chybyvpodanomdaňovompriznaní,alebohlásení,správcadanejeoprávnenýurčiťdaňpodľapomôcok
(§ 29), ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa
§ 15 ods. 2 piatej vety.“
Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. „o určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca

dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon, alebo osobitný zákon inak.
Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok
a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon inak.“

Podľa § 10 ods. 8, písm. f) Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2006 „policajtom sa

na účely tohto zákona rozumie poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s
porušením colných predpisov, alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy.“Podľa § 11 ods. 3, písm. f) zák. č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2011 „colný kriminálny úrad plní
a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s

porušením colných predpisov, alebo daňových predpisov a zisťovania ich páchateľov.“

Podľa § 11a citov. zák. č. 106/2004 Z.z.
1/ Vyšetrovateľ colnej správy 32c) vo vyšetrovaní a poverené colné orgány 32d) v skrátenom vyšetrovaní
sú vo veciach, ktoré vyšetrujú, procesne samostatní a sú viazaní iba Ústavou Slovenskej republiky,

ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj
pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu.
2/ Vyšetrovateľ colnej správy vo vyšetrovaní a povarené colné orgány v skrátenom vyšetrovaní sú vo
veciach, ktoré vyšetrujú, oprávnení vyžadovať od colného riaditeľstva colného úradu, alebo colného
kriminálneho úradu v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonanie

úkonov a opatrení nevyhnutných na vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich
povahu nemôžu vykonať sami.

Podľa § 39 ods. 3 písm. a) zák. č. 106/2004 Z.z. „colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je
oprávnený vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, obydlia, alebo nebytového priestoru,

ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na podnikanie s tabakovými výrobkami, ako aj vstupovať do
priestorov, o ktorých je známe, alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádzajú, alebo môžu
nachádzať tabakové výrobky.“

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Súd v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zisťoval, či colné orgány
dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo riadne
daňové konanie a či rozhodli v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Žalobca v žalobe namietal, že:

1. prehliadka vykonaná dňa 8. februára 2006 v priestoroch skladu v N. colnými orgánmi bola nezákonná
z dôvodu, že pred jej vykonaním nebol daný súhlas prokurátora a nebolo začaté trestné stíhanie;

2. nedisponoval skladovými priestormi v N., pretože ich mal v podnájme I. U.;

3. v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, že zaisteným tovarom boli skutočne SBC a že žalobca
bol ich držiteľom;

4. nebol prítomný pri vykonávaní dôkazov a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom
ani navrhovať dôkazy v jeho prospech;

5. konanie sa dostalo po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí do štádia pred začatím vyrubovacieho
konania, a preto Protokol o určení dane podľa pomôcok a výzva na podanie daňového

priznania nie sú úkonmi smerujúcimi k vyrubeniu dane, v dôsledku čoho zaniklo právo vyrubiť daň;

6. v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedený spôsob zistenia základu dane a ostatné skutočnosti
rozhodné pre vyrubenie dane;

7. nie je zrejmé, či vypočutie I. U., D. R. a F. G. možno hodnotiť ako výsluch svedkov alebo podanie
vysvetlení v rámci miestneho zisťovania;

8. nebola vykonaná daňová kontrola;9. nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože colný úrad ako správca dane nepredložil žalovanému
originálny administratívny spis.

Súd k jednotlivým žalobným dôvodom uvádza:

1. Zákon o správe daní a poplatkov v ust. § 14 upravuje právomoc zamestnanca správcu dane pri výkone
miestneho zisťovania tak, že tento má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe

prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, alebo miesta, vrátane
dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch
dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona.
Ďalej, zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov upravuje v ust. § 39 právomoc colného úradu pri
výkonedaňovéhodozoruadaňovejkontroletak,žecolnýúradjeoprávnenýprivýkonedaňovéhodozoru
a daňovej kontrole vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, obydlia, alebo nebytového

priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt užíva aj na podnikanie s tabakovými výrobkami, ako aj vstupovať
do priestorov, o ktorých je známe, alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádzajú, alebo môžu
nachádzať tabakové výrobky.

Colný úrad v danej veci mal právomoc správcu dane a pri miestnom zisťovaní a výkone daňového

dozoru a daňovej kontrole postupoval v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov a so zákonom
o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Právna úprava nepodmieňuje výkon miestneho zisťovania a
výkondaňovéhodozoruadaňovejkontrolypredchádzajúcimsúhlasomprokurátoraazačatímavedením
trestného stíhania v zmysle Trestného poriadku. Súd preto nepovažuje námietku žalobcu, že prehliadka
vykonaná dňa 8. februára 2007 v priestoroch skladu v N. colnými orgánmi bola nezákonná.

2. Žalobca v konaní tvrdil, že skladové priestory dal do prenájmu osobe vystupujúcej pod menom I.
U.. Vlastníčka týchto priestorov F. G. v svedeckej výpovedi potvrdila, že uvedené priestory mal v nájme
žalobca a žalobca túto skutočnosť v konaní ani nenamietal. Svedkyňa bola vypočutá za účasti žalobcu
a jeho právneho zástupcu odvolacím orgánom dňa 13. apríla 2013, pričom táto právomoc mu vyplýva

od 30. decembra 2012 z ust. § 19 a § 74 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Žalobca
v konaní predložil ako dôkaz, „Vyhlásenie“ zo dňa 15. júna 2009 napísané v obci W. U., v ktorom
mali byť potvrdené ním uvádzané skutočnosti. „Vyhlásenie“ mala podpísať osoba menom I. U., pričom
táto osoba osvedčila svoju totožnosť neplatným občianskym preukazom G. XXX XXX. Z vyjadrenia
Okresného riaditeľstva policajného zboru W. z 29. júna 2012 nepochybne vyplýva, že I. U. ohlásil dňa

14. júla 2003 stratu občianskeho preukazu G. XXX XXX a následne mu bol vydaný nový občiansky
preukaz číslo G. XXX XXX. Súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu o prenájme skladových
priestorov I. U., pretože ním predložený dôkaz - „Vyhlásenie“ - nemožno považovať za vierohodný
dôkaz, pretože sú dôvodné pochybnosti o tom, či ho skutočne urobil I. U.. Tento záver podporuje aj
skutočnosť, že pobyt I. U. nie je zistiteľný, čo nakoniec vyplýva aj z informácie od jeho otca I. U.. Z

doplneného dokazovania vyplynulo, že na meno I. U. nebol vydaný vodičský preukaz a nebol majiteľom
ani prevádzkovateľom autodopravy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku z 23.
novembra 2011 vyslovil názor, že za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu je potrebné
vypočuť I. U.. I. U. nebol vypočutý colným úradom, pretože miesto, kde sa táto osoba zdržuje, nie je
zistiteľné. Skutočnosť, že nebolo možné vykonať dôkaz - výsluch svedka I. U. - neznamená, že vo veci

nie je možné rozhodnúť na základe doterajších poznatkov. Podľa názoru súdu, colné úrady po doplnení
dokazovania objektívne zistili skutkový stav aj bez vypočutia tejto osoby s tým, že o vierohodnosti
žalobcom predloženého „Vyhlásenia“ sú dôvodné pochybnosti. Z dôvodov uvedených vyššie súd na
uvedenú námietku neprihliadol.

3. K námietke žalobcu, že v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, že zaisteným tovarom boli
skutočne SBC a že žalobca bol ich držiteľom súd uvádza, že z výpovede F. G. jednoznačne vyplýva, že
skladové priestory, v ktorých boli SBC zistené, mal v nájme žalobca a po výmene zámkov na skladových
priestoroch disponoval s nimi len žalobca. Žalobca v konaní nepreukázal, že tieto priestory mal v
podnájme skutočne I. U. a že s nimi disponoval. Z administratívneho spisu vyplýva, že pri zaistení tovaru

dňa 8. februára 2006 boli colníci a príslušníci CKÚ a týmto tovarom boli SBS. Colníci a príslušníci CKÚ
určili charakter zisteného tovaru podľa § 4 zákona o spotrebiteľskej dani z tabakových výrobkov a jeho
kvalitu na základe laboratórnej analýzy spol. Imperila Tobacco z 18. júla 2008. Súd na základe
uvedených skutočností nemá pochybnosti o tom, že zisteným tovarom boli SBC, ktoré sa nachádzaliv priestoroch, ktoré mal žalobca v nájme a ktorý ako jediný s týmito priestormi disponoval. Z týchto
dôvodov námietka žalobcu nie je opodstatnená.

4. K námietke žalobcu, že nebol prítomný pri vykonávaní dôkazov a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k
jednotlivým dôkazom ani navrhovať dôkazy v jeho prospech súd poukazuje na obsah administratívneho
spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že colným úradom bol predvolávaný na ústne pojednávania a na
oboznamovanie vykonaných dôkazov, na ktoré sa opakovane z rôznych dôvodov nedostavil a žiadal ich
odročenie. Tieto námietky súd považuje za účelové, a preto na ne neprihliadol.

5. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2011 sa konanie sa dostalo do štádia
pred začatím vyrubovacieho konania.

Vyrubovacie konanie bolo upravené v tretej časti (§ 38 až 45) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a

poplatkov v znení neskorších predpisov, pričom daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou zák. č. 563/2009 Z.z. sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 165 ods. 2).

Podľa prechodných ustanovení účinných od 30. decembra 2012 - ust. § 165b ods. 2 zák. č. 563/2009
Z.z. - daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. sa dokončí podľa daňového poriadku.

Vyrubovacie konanie bolo ukončené Protokolom o zistení základu dane z tabakových výrobkov podľa
pomôcok zo dňa 28. apríla 2009, t.j. podľa § 44 ods. 2 zák. č. 511/1992 Z.z.. Zrušenie predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného nemá vplyv na už ukončené vyrubovacie konanie Protokolom, a teda konanie
sa nedostalo do štádia pred vyrubovacie konanie. Protokol o určení dane podľa pomôcok a výzva na

podanie daňového priznania sú úkonmi smerujúcimi k vyrubeniu dane, v dôsledku čoho nezaniklo právo
vyrubiť daň (§ 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 69 zák. č. 563/2009 Z.z.). Námietka nie je preto
dôvodná.

6. K námietke žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedený spôsob zistenia základu dane

a ostatné skutočnosti rozhodné pre vyrubenie dane súd uvádza, že colný úrad ako správca dane pri
určovaní dane podľa pomôcok postupoval podľa § 6 ods. 3 citov. zákona o spotrebnej dani z tabakových
výrobkov (v znení platnom ku dňu 8. februára 2006), podľa ktorého minimálnu sadzbu dane z
cigariet 1,70 Sk/kus. U žalobcu bolo dňa 6. februára 2006 zaistených 8 579 600 kusov spotrebiteľských
balení cigariet. Daň z tabakových výrobkov pri sadzbe 1,70 Sk/kus sumu je 14 585 320 Sk (484 143,92

Eur). Spôsob zistenia základu dane a výpočet dane podľa pomôcok bol uvedený v Protokole. Žalobca
neuviedol aké ostatné skutočnosti mal byť rozhodné pre vyrubenie dane, dôvod žaloby je v tejto časti
všeobecný, nekonkrétny. Podľa názoru súdu dôvody žaloby uvedené v bode 6 nie sú opodstatnené.

7. K námietke žalobcu, či vypočutie I. U., a F. G. možno hodnotiť ako výsluch svedkov, alebo podanie

vysvetlení v rámci miestneho zisťovania, sa súd vyjadril v súvislosti s námietkami žalobcu pod bodom 2.
Súd dodáva, že informácia od I. U. o mieste, kde sa jeho syn zdržuje, nebola colným úradom hodnotená
ako výpoveď svedka. Táto informácia len ozrejmuje, že I. U. nemôže byť dôveryhodnou osobu. Súd
neprihliadol na výpoveď svedka D. R., ktorý bol vypočutý v súvislosti s dodržiavaním liečebného režimu
žalobcom po dobu je práceneschopnosti, pretože táto skutočnosť nemala na posúdenie veci právny

význam.

8. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní nebola vykonaná daňová kontrola podľa § 15 zákona
o správe daní a poplatkov súd uvádza, že táto nemohla byť vykonaná z dôvodov na strane žalobcu.
Žalobcovi bola určená daň podľa pomôcok postupom podľa § 42 zákona o správe daní a poplatkov

z dôvodu, že žalobca nepredložil daňové priznanie a svoju povinnosť nesplnil ani na základe výzvy
správcu dane a nepredložil žiadne účtovné doklady, ktoré sú podkladom pre vykonanie daňovej kontroly.
Námietka žalobcu je preto nedôvodná.

9. V preskúmavacom konaní podľa priatej časti druhej hlavy O.s.p. je žalovaný povinný v súdom určenej

lehote predložiť svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa (§ 250d ods. 1, veta prvá
O.s.p.). Spisom správneho orgánu v správnom súdnictve sa na základe ustáleného právneho názoru
považuje originálny a riadne žurnalizovaný spis. Takáto povinnosť však nevyplýva pre správcu dane,
ktorý predkladá spis odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní proti jeho rozhodnutiu, a to anizo zákona č. 511/1992 Zb. a ani zo zákona č. 563/2009 Z.z.. Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že
colný úrad, ktorý v danej veci konal ako správca dane, mu predložil okrem fotokópie spisu aj jeho originál
v inej súvisiacej veci. Žalovaný, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému

výmeru,maltaktonielenfotokópiu,aleajoriginálspisu.Súdpretonepovažovalnámietkuonedostatočne
zistenom skutkovom stave pre nepredloženie originálneho administratívneho spisu za dôvodnú.

Krajský súd uzavrel, že žalovaný, ako aj colný úrad ako správca dane na základe doplneného
dokazovania, ktoré bolo vykonané v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vysloveného v rozsudku zo dňa 23. novembra 2011, dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili
potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver. Dôkazy zaslané v
daňovom konaní neboli obstarané v rozpore so zákonom, a preto ide o dôkazy, na ktoré bolo
pri rozhodovaní dôvodne prihliadnuté. Žalobcovi bola určená spotrebnú daň z tabakových výrobkov za
zdaňovacie obdobie 8. februára 2006 preto, lebo nevedel preukázať pôvod, alebo
spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal v konaní úspech,
a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.