Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/294/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105211099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6105211099.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie
písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave Špitálska 14, 812 28 Bratislava, proti
povinnému U. O.D., A.. XX.XX. XXXX, W. X. X, XXX XX W. W., Š. E. X., na vymoženie pohľadávky vo
výške 33,19 eura ( 1000,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom
Ághom so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava pod spis. zn. EX 7391/2006,
takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,68 eura, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo
výške33,19 eura ( 1000,- Sk), a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia bloku na pokutu vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného Zboru, Okresného
dopravného inšpektorátu Bratislava III. č.k. AA 491066 zo dňa 14.04. 2003.
Poverením č. 5601 006249 zo dňa 28.02. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha.
Pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného súd poukazuje na to, že na základe rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení
rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru.
Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami
majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva
a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods.
13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút
uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá
Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.
V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.02. 2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie
exekúcie s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov z dôvodu, že uplynula zákonná prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie. Zároveň si uplatnil
trovy exekúcie vo výške 98,27 eura.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí
exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo
procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť
podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie
exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v
určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik
sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
29.04. 2003. Nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 88 ods. 1 vykonať v prekluzívnej lehote 3 rokov od jeho vykonateľnosti, dňa 29.04. 2006
uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul
neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 98,27 eura.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Na základe vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov súd rozhodol o tom, že trovy exekúcie je
povinný súdnemu exekútorovi uhradiť povinný, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dôvodne, keď povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Na uvedenom nič
nemení ani skutočnosť, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným. Z týchto dôvodov súd
potom uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, avšak nie v takej výške, v akej
si ich uplatnil súdny exekútor.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení
§ 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej
činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za
každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú
náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť,žezaúkony,ktorésaodmeňujúpaušálnousumou3,32eurazaúkon,užsúdnemuexekútorovi
neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony,
ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o
úkon: prevzatie a príprava vrátane prvej konzultácie s oprávneným v trvaní 30 min., ktorý je nevyhnutne
zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie;
úkon zisťovanie majetku povinného, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa §
15 ods. 1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Nebol preto dôvod priznať súdnemu
exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné.
Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa
počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za
administratívnu činnosť súdneho exekútora - vypracovanie paušálnou sumou odmeňovaných úkonov či
zaevidovanie nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za 3 hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie vo
výške 19,92 eura.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 29,88 eura za 9 úkonov exekučnej činnosti, a to
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, každé zisťovanie zamestnávateľa povinného - 4x, každé
ďalšie zisťovanie majetku povinného - 1x, každé zisťovanie bydliska povinného - 3x.
Pokiaľsúdposudzovalajúčelnosťtrovexekúcie,nepriznalsúdnemuexekútorovizaužvyčíslenébudúce
náklady ako hotové výdavky - archiváciu spisu vo výške 14,11 eura. Súd má za to, že tieto trovy by mali
byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995
Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,95 eura za administratívny materiál a 3,95 eura
za telefonické rozhovory. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, ani výšku
výdavkunešpecifikoval,zčohopozostávaanazákladečohobolavypočítanávdanejvýške.Súduvádza,
že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z
obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie
v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady
obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v
danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z
vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou
úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy,
ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne
náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom
zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá
aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad
rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02.
2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011,
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74
zo dňa 30. 03. 2012.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 09,10 eura za poštovné.
Po vykonaných úpravách súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou sumu
70,68 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 49,80 eura, hotové výdavky predstavujú
09,10 eura a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta
Exekučného poriadku (základ dane 45,62 eura) predstavuje 9,12 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením§9ods.2zákonač.659/2007Z.z.ozavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiťs potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.