Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011291
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113011291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2015 samosudcom JUDr. Michalom

Fialom rozhodol

r o z h o d o l :

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

Obžalovanú
L. U., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom M. R.,

A. XXX/XX,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. 2Pv 369/12 pre prečin krivé obvinenie podľa § 345
ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe, že dňa 11.01.2012 v čase o 11:45 hod. a dňa 07.01.2013
v čase o 9:30 hod. na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbore kriminálnej polície Trenčín ako svedok
pred vyšetrovateľom v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1384/1-OVK-TN-2011 v trestnej veci
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, po predchádzajúcom poučení o následkoch

nepravdivého obvinenia iného zo spáchania trestného činu v úmysle privodiť mu trestné stíhanie uviedla,
že dňa 03.11.2011 T. P., trvale bytom R. nad F., Q. XXXX/X ju prinútila podpísať pod hrozbou násilia
uznanie dlhu v celkovej výške 6.630,- Eur v jej prospech pred notárkou JUDr. Otíliou Prachařovou,
pričom v uvedenej trestnej veci pod ČVS: ORP-1384/1-OVK-TN-2011 bolo trestné stíhanie podľa § 215
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku uznesením vyšetrovateľa zo dňa 04.04.2013 zastavené s právoplatnosťou
dňa 23.05.2013

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej L. U., svedkyne poškodenej
T. P., svedkyne JUDr. Otílie Prachařovej a oboznámením listinných dôkazov založených vo
vyšetrovacom spise.

Obžalovaná L. U. na hlavnom pojednávaní nevyužila svoje zákonné právo nevypovedať. Vo svojej
výpovedi uviedla, že sa cíti byť nevinná z toho dôvodu, že nikoho krivo neobvinila. Keď podávala trestné

oznámenie chcela, aby sa to všetko prešetrilo, pretože to, čo je napísané v jej výpovedi tak cítila, že sa to
tak stalo a že bola pod psychickým nátlakom s tým, že tam boli nejaké vyhrážky a cítila, že bol vyvíjaný
nátlak, aby podpísala uznanie dlhu. Ale nikomu nechcela ani úmyselne privodiť, že by chcela niekoho
úmyselne obviniť. Bola doma u maminy na Novej Dubnici. Pani P. jej vypomáhala s určitými prácami,rozvoz plagátov, pretože nemala vtedy vodičské oprávnenie. Dohodli sa na nejakej tej sume. Pracovala
okolo troch mesiacov. Neskôr mala aj vstup do sociálnej poisťovne kde jej prihlasovala zamestnancov.
Boli dohodnutí na nejakej tej odmene, preplatenie PHM. Chodili na jej (poškodenej) aute s tým, že boli

dohodnutí, že neskôr by sa otvorila aj s.r.o., kde by mohla robiť (poškodená) konateľku. Tej práce mala
veľmi málo a vtedy jej povedala, že nebude otvárať s.r.o., a že nebude mať pre ňu žiadnu robotu, aby si
našla nejakú inú. Vyplatila jej peniaze, ktoré jej vyplatiť mala podľa ich dohody. Zaplatila jej v podstate
všetko, aj PHM, ostatné veci okolo toho. Bola jej dlžná ešte približne osemsto euro s tým, že jedného
dňa prišla k nej domov, bola sama doma. Vravela jej, že tých osemsto euro jej vráti hneď ako jej zaplatia

faktúry. Nevedela ako to má nazvať, aby niečo zlé povedala s tým, že už vtedy bol vyvíjaný nátlak a
vlastne k tej notárke môžu ísť, kde jej povedala, že nikdy jej nebola nič dlžná a počká pár dní a peniaze
jej vyplatí. Potom pod takým menším nátlakom išla s ňou k notárke. U notárky začala rozprávať úplne
inú sumu. Povedala jej, že to vôbec nie je pravda, že jej tie peniaze nie je dlžná. U notárky plakala,
povedala, že to nepodpíše. Nemala ani možnosť telefonicky zavolať priateľovi ani nikomu až neskôr.
Ale nie je jej dlžná žiadne peniaze ani ju krivo neobvinila. Bola pod psychickým nátlakom. Boli tam z jej

strany spomenuté nejaké veci, ktoré cítila ako strach. Mala vtedy 21 rokov a v živote toto nezažila. Na
otázky prokurátorky uviedla, že už keď bola u nej doma to začalo, povedala jej či jej má rozbiť hu..., ústa.
To bolo prvé. Vzápätí jej (poškodenej) povedala, že nie jej dôvod, že peniaze jej dá. Išla s ňou do auta a
celú cestu boli z jej strany vyhrážky, že má veľa známych, nemá problém ublížiť jej, priateľovi, jej rodine a
má veľa ľudí, aby jej zadĺžila firmu, či chce mať miliónové dlhy a v podstate bolo to v tomto smere dané z

jej úst. Pracovala u nej tri alebo štyri mesiace, predtým sa nepoznali. Počas doby keď spolu pracovali ich
vzťah bol v poriadku, navštevovali sa, bol kamarátsky. Za obdobie keď u nich pracovala jej zaplatila okolo
tritisíc euro a si je vedomá, že jej bola ešte 800 euro dlžná. Výplatný termín nemali. Vždy jej peniaze dala
na ruku s tým, že do zošita si zapísala koľko jej dala peňazí. Ako vyšli z auta išli hneď k nejakej právničke,
tamsačakalonevienačo,dalsaobčiansky,žeidúspísať,žejejjedlžnáosemstoeuro.Aspoňbolavtom,

že tam idú na tých osemsto euro s tým, že tam poškodená začala hovoriť nejaké väčšie sumy. Povedala,
žetopravdanieje.Paninotárkatamniečozapisovala.Povedala,žetoniejepravda,aleniktonepočúval.
Notárku vybrala poškodená, ona ani nevedela kde sú v Dubnici notári. Nemala možnosť výberu iného
notára.Povedalaprednotárkou,ženiejepravda,žebyboladlžnátaképeniaze,žetonepodpíše.Užsito
dobre nepamätá, ale notárka na to nereagovala. Celý čas bola v kancelárii. Mala možnosť na chvíľočku

odísť z kancelárie a to volala priateľovi čo sa stalo. Keď odišla z kancelárie bola s ňou aj poškodená.
Nemohla odísť pretože mala u notárky všetky firemné podklady, faktúry živnostenský list, celú kabelku,
ktorú nosí stále u seba. Už vtedy vedela, že poškodená má celé jej účtovníctvo, pracovné zmluvy, ktoré
ona do dnešného dňa nemá. Nechcela, aby jej ešte aj to zmizlo. Keď telefonovala s priateľom poškodená
bola kúsok od nej. Poškodená vedela komu telefonuje. Keď vyšli hore k notárke, tam povedala, že

to nepodpíše. Ona jej povedala, aby to podpísala, pokiaľ nechce mať problémy. Vedela, že jej priateľ
prichádza tak ešte viac na ňu dávala nátlak, aby to podpísala. Podpísala to, priateľ prišiel a poškodená
odišla. Priateľovi povedala, že ju poškodená zobrala k notárke a chce, aby jej podpísala nejaký dlh 6000
Euro. Políciu nevolala, vtedy sa bála, mala 21 rokov. Priateľa nežiadala, aby volal políciu, nenapadlo ju
to. Má staršieho priateľa má 55 rokov je skúsenejší. Trestné oznámenie nevie, či nedala na druhý alebo

tretí deň, je to už štyri roky už si nepamätá. Na otázku, že trestné oznámenie podala až 23.11. teda až po
troch týždňoch uviedla, že sa neskutočne bála aj podať to trestné oznámenie, pretože nevedela čo môže
potom čakať. Predtým sa jej poškodená nijakým spôsobom nevyhrážala, práveže bola veľmi priateľská,
kamarátska, bola od nej staršia a spolu vychádzali, tykali si, navštevovali. Po skutku sa v podstate už
nestretli. Čo sa týka účtovných dokladov poškodená jej dala vedieť, že má jej účtovné doklady ešte

predtým ako išli za notárkou. Vtedy jej povedala, že má celé jej účtovníctvo, takže aby, aj to bolo vlastne
k tomu, aby s ňou išla k notárke s tým, že potom okamžite kontaktovala ekonóma v Dubnici pána F.,
ktorý jej robil vtedy celé účtovníctvo, že kde má účtovné doklady. Povedal jej, že bola pre ne pani P., že ju
pre ne poslala ona. O tom, že mala byť vydieraná hovorila priateľovi a svojej mame. V súčasnosti nemá
s poškodenou žiadny vzťah. Ešte aj dnes má z poškodenej obavy, pretože kedysi ako riešili napríklad tú

s.r.o., poškodená jej spomínala, akých má známych ľudí a spomínala jej aké veci niekedy musela robiť,
nekalé veci, má stále jej účtovníctvo, nevie čo s tým porobila, má obavy. Mala určitú dobu pocit, že ju
sleduje, ale to nemôže dokázať. Uvedené skutočnosti v čase ich spolupráce nebrala vážne. Na otázky
obhajcu uviedla, že na políciu išla na popud jej mamy a aj jej samej. Na polícii bola poučená o krivej
výpovedi s tým, že vyšetrovateľ jej povedal, že aby následne ona nevzniesla voči nej krivé obvinenie.

Následne to zatiaľ nepodala s tým, že volala právnikovi JUDr. Faturovi, čo jej povedal policajt a povedal
jej, že sa nemá ničoho báť, že tam má ísť, povedať všetko čo sa stalo, aby sa to prešetrilo. Zápisnica jej
nebola nahlas nadiktovaná a neprečítala si ju, pretože verila pánovi policajtovi. Vo výpovedi neoznačila
nikoho zo spáchania trestného činu, chcela len aby sa to vyšetrilo. Na otázku prokurátorky uviedla, ževyšetrovateľ jej povedal aké sú následky krivého obvinenia, vtedy vyšetrovateľovi povedala, že chce iba
aby sa to prešetrilo, on jej povedal, aby zavolala právnikovi a potom keď sa rozhodne podať trestné
oznámenie, aby sa prešetrili tieto veci tak má za ním prísť.

Poškodená T. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že u obžalovanej kedysi pracovala.
Nedonútila ju. Prišla ráno k nej domov, dobrovoľne nastúpila do auta s ňou. Odišli, dostala na výber,
spýtala sa jej či chce ísť k nejakému svojmu právnikovi to spísať, povedala, že nie. Na Dubnici je taký
komplex, viac právnikov, sama si vybrala dvere, pri ktorých zostali stáť. Vošli, oslovili JUDr. Prachařovú.

Tá im povedala, že to sa hlási dopredu. Cez to všetko sa spýtala, či to chcú zapísať, povedali áno. Ona
si zobrala, má pocit, že si prefotila občianske, poslala ich von, čakali niečo málo do pol hodiny kým
sa to napísalo. Medzitým mohla obžalovaná odísť kedy chcela. Potom ich pani Prachařová zavolala,
išli naspäť, kde ona už mala niečo pripravené. S obžalovanou sa zoznámila na inzerát v Pardone kde
hľadala pracovníkov na rozvoz letákov s vlastným autom. Na odmene boli dohodnutí na 400 Euro
mesačne a 5% zo zákaziek. Pre obžalovanú pracovala od 1.6. do 31.10. Obžalovaná jej nevyplatila nič.

Vyplatila jej pár zakázok, pár vecí keď ju poslala na nákup materiálu aj to nie všetko. Bolo jej sľúbené,
že z poslednej väčšej zákazky, čo sa týkalo striech jej všetko vyplatí. S obžalovanou v čase keď spolu
pracovali si tykali, hovorili si súkromné veci. V 10 mesiaci končila zákazka u pána F., z ktorej jej sľúbila,
že jej všetko vyplatí. Nestalo sa tak, tak prišla domov za ňou a išli to spísať. Dobrovoľne išla do auta,
nemusela z bytu ísť. Aj keď čakali vonku mohla odísť. U notárky sa obžalovaná správala normálne až

na to, že nesúhlasila, stále sa čosi, zdalo sa jej, že bola trochu prekvapená, že došli až do takého stavu,
že sa to išlo spísať. Už si to nepamätá, ale nebol ani krik ani nič. Oslovovali sa menom. Nepočula,
že by obžalovaná výslovne uviedla, že písomnosti nechce podpísať. Nepamätá si teda. Nepamätá
si, že by plakala. Prítomní v kancelárii boli JUDr. Prachařová a vedľa sekretárka. Obžalovanej nikto
nebránil odísť, dokonca sa čudovala, keď tak strašne nesúhlasila, teda tvárila sa, že nesúhlasí, prečo

keď vyšli pred budovu, keď ich pani doktorka Prachařová poslala počkať von neodišla. Volala len N. a
to bolo všetko. Dokonca keď ich volala sekretárka myslí, že to bola, tak išla. Mohla odísť. Po skutku
nebola s obžalovanou v kontakte. Obžalovanú nijakým spôsobom nenútila, aby podpísala papiere. Na
otázky obhajcu uviedla, že nápad isť k notárovi a podpísať uznanie dlhu bol jej (poškodenej). Keď u
nej pracovala dávala jej len na materiál niekedy keď bolo treba niečo kúpiť. Tie veci sa dokladovali na

kriminálke. Keď k nej prišla jej povedala, aby išla to spísať. Obliekla sa a išli. Mohla zavrieť dvere. Po
oboznámení poškodenej samosudcom s výpoveďou obžalovanej, v ktorej uviedla, že poškodenej sa jej
mala vyhrážať tým, že jej môže narobiť miliónové dlhy, a že pozná ľudí, ktorí jej môžu ublížiť poškodená
uviedla, že to obžalovanej nepovedala, ani sa jej nevyhrážala. Jediné čo môže povedať, že povedala,
že jej pošle daňovú kontrolu na to obdobie, lebo zákazky boli vykonávané na čierno a dokladovala ich

na kriminálke. K tomu, že by mala mať doklady poškodenej uviedla, že to sa bola poradiť s tým, že nikto
si ich od nej písomne nevyžiadal. Bola poučená čo má z nich spísať, ako to má odovzdať, akou formou,
ktorá má byť pri tom. Doteraz nedostala žiadnu výzvu na odovzdanie tohto šanóna. Má ho doma. Dostal
sa k nej tak, že časom sa to roznášanie letákov dopracovalo až do takého stavu, že zabezpečovala
aj školenia pracovníkov a takéto veci, administratíva a nosenie dokladov k účtovníkovi a vkladanie do

tohto šanóna. Zakladali sa tam aj predfaktúry a faktúry, ktoré sa vykonávali z tých zakázok, bolo to aj
pre jej ošetrenie, aby si vedela vyrátať tých svojich 5%, ktoré jej dala do zmluvy, a ktoré boli prefotené
a priložené na kriminálke. Zo zakázok mala dostávať 5%. Už keď išli k notárke mala šanón k dispozícii.

Svedkyňa JUDr. G. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišla pani poškodená s

tým, že obžalovaná je jej dlžná nejaké peniaze, nevyplatenú mzdu alebo nejaké ďalšie nároky za prácu,
ktorú pre ňu robila a chcela spísať nejaké uznanie dlhu. Boli tam oni dve s tým, že sa upresňovala
ešte výška toho dlhu, koľko to vlastne je. Ona to napísala, sumy na ktorých sa dohodli tam uviedla.
Obžalovaná to podpísala. Listiny im odovzdala a odišli. Pani poškodená zaplatila za túto službu. To
je všetko. Na otázky prokurátorky uviedla, že vyzeralo to ako by boli kamarátky, lebo poškodená

hovorila obžalovanej krstným menom, zdrobnelinou, Miška myslí, že ju oslovovala. Myslela, že dobré
vzťahy sú medzi nimi. Nepôsobili na ňu, že by úkon bol vykonávaný násilím. Nebola svedkom toho,
že by na obžalovanú bol vyvíjaný nátlak, len sa dohadovali o tej výške sumy. Či to je toľko alebo iná
suma. Nakoniec sa ustálili na nejakom čísle. Obžalovaná sa správala normálne, nič mimoriadne. Úplne
normálne sa dohovárali na tom, či to je tisíc euro alebo dve tisíc euro alebo koľko, z akého titulu vznikol.

O ničom inom nerozprávali. Obžalovaná výslovne neuviedla, že s dohodou nesúhlasí. Nezabezpečila
by uzavretie dohody, pokiaľ by niekto s ňou nesúhlasil. Obžalovaná mohla odísť. Po podpise odišli,
potom sa vrátil nejaký pán s obžalovanou, začal ju tam hrešiť, že to nemala podpisovať. Dosť arogantne
vystupoval, tak ho vykázala z kancelárie a tým to skončilo. Obžalovaná tam potom začala plakať, keď jejnadával ten pán. S poškodenou sa predtým nepoznala. Keď sa dohadovali o tej sume sa nehádali len si
dôvodili za čo peniaze majú byť. K výpovedi svedkyne obžalovaná uviedla, že jednoznačne hovorila, že
to uznanie dlhu nepodpíše, nikto na toto nereagoval. Čo sa týka keď tam prišiel pán N. voči nej arogantný

ani drzý nebol, jej nenadával a spýtal sa jej (svedkyne) ako je možné, že dovolila, aby to podpísala
(obžalovaná) keď tam plakala.

Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zápisnice o výpovediach obžalovanej L. U. zo
dňa 11.1.2012 ako aj poškodenej T. P. a svedkyne JUDr. Otílie Prachařovej v konaní vedenom na OR

PZ, odbore kriminálnej polície Trenčín pod ČVS: ORP-1384/1-OVK-TN-2011 v trestnej veci, v ktorej
poškodená T. P. vystupovala ako obžalovaná z trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Tr. zákona a obžalovaná L. U. ako poškodená. Súd konštatuje, že všetky vyššie osoby v predmetnom
konaní vypovedali vo svojej podstate zhodne ako na hlavnom pojednávaní.

Z odpisu z registra trestov a priestupkovej správy súd zistil, že obžalovaná doposiaľ nebola trestne

stíhaná a od roku 2000 ani priestupkovo riešená. Z správy o povesti z miesta trvalého pobytu súd zistil,
že voči obžalovanej na MsÚ v Dubnici nad Váhom nebolo vedené konanie v spojitosti s jej osobou.

Na základe takto vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dňa 3.11.2011 prišla poškodená
T. P. k obžalovanej L. U. domov, odkiaľ bezprostredne išli k notárke JUDr. Otílii Prachařovej, u ktorej

obžalovaná L. U. podpísala uznanie dlhu v prospech poškodenej T. P.. Dlh obžalovanej mal vzniknúť
v súvislosti s prácou, ktorú poškodená T. P. mala vykonať v prospech firmy obžalovanej L. U.. Tieto
skutočnosti vyplývajú zo zhodných výpovedí tak obžalovanej ako aj poškodenej a aj svedkyne JUDr.
Otílie Prachařovej.

Zároveň má súd preukázané, že obžalovaná L. U. vo svojej výpovedi v postavení poškodenej v konaní
vedenom na OR PZ, odbore kriminálnej polície Trenčín pod ČVS: ORP-1384/1-OVK-TN-2011 v trestnej
veci, v ktorej poškodená T. P. vystupovala ako podozrivá z trestného činu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona dňa 11.2.2012 vypovedala, že uznanie dlhu podpísala pod nátlakom zo
strachu, nakoľko T. P. voči nej kým prišli k notárke adresovala rôzne vyhrážky a to, že má veľa známych,

nemá problém ublížiť jej, priateľovi, jej rodine a má veľa ľudí, aby jej zadĺžila firmu, či chce mať miliónové
dlhy.

Poškodená T. P. vyhrážky v trestnom konaní, v ktorom vystupovala ako podozrivá poprela a poprela, že
by sa obžalovanej akýmkoľvek spôsobom vyhrážala aj na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa JUDr. Otília Prachařová vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná
s poškodenou na ňu pôsobili ako kamarátky. Nepôsobili na ňu, že by úkon bol vykonávaný násilím.
Nebola svedkom toho, že by na obžalovanú bol vyvíjaný nátlak. Obžalovaná sa správala normálne,
nič mimoriadne. Obžalovaná výslovne neuviedla, že s dohodou nesúhlasí. Nezabezpečila by uzavretie

dohody, pokiaľ by niekto s ňou nesúhlasil. Zároveň však uviedla, že sa dohadovali o tej výške sumy.
Či to je toľko alebo iná suma. Nakoniec sa ustálili na nejakom čísle. Úplne normálne sa dohovárali na
tom, či to je tisíc euro alebo dve tisíc euro alebo koľko, z akého titulu vznikol. Vo svojej výpovedi v
predchádzajúcom trestnom konaní však tiež uviedla, že nakoľko sa nevedeli zhodnúť na výške dlhu,
im ešte povedala, aby si to išli vyjasniť niekde inde, že jej kancelária neslúži na to, aby sa dohadovali

na výške dlhu.

Zo zhodných výpovedí tak obžalovanej ako aj poškodenej a svedkyne vyplýva, že sa s notárkou
nepoznajú a keď notárka pripravovala uznanie dlhu odišli z jej kancelárie.

Pokiaľ niekto inému hrozí, že mu nemá problém ublížiť, jeho priateľovi, jeho rodine a má veľa ľudí, aby
mu zadĺžil firmu a či chce mať miliónové dlhy a pod touto hrozbou ho núti podpísať uznanie dlhu, takéto
konanie by mohlo byť kvalifikované ako trestný čin vydierania podľa § 188 Tr. zákona, nakoľko iného
hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal a to aj v prípade ak by bol dlh oprávnený.

Zároveň, pokiaľ by niekto iného lživo obvinil z takéhoto konania v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,
takéto konanie by bolo možné kvalifikovať ako trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zákona.Súd však konštatuje, že napriek skutočnosti, že obžalovaná L. U. vo svojej výpovedi v trestnom
konaní, v ktorom vypovedala ako poškodená o skutočnostiach, ktoré boli spôsobilé privodiť trestné
stíhanie poškodenej T. P. a skutočnosti, že toto trestné stíhanie bolo následne zastavené, na podklade

vykonaného dokazovania nemôže urobiť jednoznačný záver, že by obžalovaná L. U. poškodenú T. P.
krivo obvinila z trestného činu.

Na to, aby súd mohol dospieť k takémuto záveru, by musel mať totiž vykonaným dokazovaním
predovšetkým jednoznačne preukázané, že tvrdenia obžalovanej o hrozbách poškodenej na jej adresu,

ktoré vo svojej výpovedi v inom trestnom konaní uviedla sú nepravdivé. To znamená, že súd by musel
mať k dispozícii ucelenú reťaz či už priamych alebo nepriamych dôkazov, ktorých by takýto záver
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýval.

Na podklade vykonaného dokazovania však podľa názoru súdu nie je možné bez akýchkoľvek
pochybností nielen potvrdiť, ale zároveň ani vyvrátiť, že sa poškodená T. P. obžalovanej L. U.

nevyhrážala spôsobom ako uviedla obžalovaná a teda, že by bolo možné jednoznačne konštatovať, že
by poškodenú T. P. krivo obvinila.

Súd poukazuje na skutočnosť, že to, že poškodená T. P. mala hroziť obžalovanej L. U. násilím a
inou ťažkou ujmou obžalovaná uviedla nielen vo svojej výpovedi v trestnom konaní pre trestný čin

vydierania dňa 11.1.2012, v ktorom T. P. vystupovala ako podozrivá, ale túto skutočnosť potvrdila aj vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v tomto trestnom konaní, v ktorom pre zmenu vystupuje ako
obžalovaná z trestného činu krivého obvinenia.

Súd konštatuje, že v predmetnom prípade ide vo svojej podstate o tvrdenie proti tvrdeniu medzi

obvinenou a poškodenou, ktoré sú obe bezúhonnými osobami, pričom nielen dôveryhodnosť
poškodenej, ale ani obžalovanej nie je ničím podstatným spochybnená. Obžalovaná doposiaľ nebola
trestne stíhaná a ani priestupkovo riešená a súd v jej výpovediach nezistil žiadne relevantné
rozpory. Súd poukazuje na skutočnosť, že tak ako výpoveď obžalovanej v trestnom konaní, v ktorom
usvedčovala poškodenú z trestného činu vydierania nebola dostatočným dôkazom o spáchaní trestného

činu poškodenou, ani popretie tohto konania poškodenou nemôže byť dostatočným dôkazom viny
obžalovanej.

Na tejto skutočnosti podľa názoru súdu nič nemôže zmeniť to, či bol dlh poškodenej reálny alebo nie, či
mala poškodená možnosť odísť alebo telefonovať, že trestné stíhanie, v ktorom poškodená vystupovala

ako podozrivá bolo zastavené a ani skutočnosť, že svedkyňa JUDr. Otília Prachařová nebola svedkom
vyhrážok zo strany poškodenej. Tieto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností nevyvracajú tvrdenia
obžalovanej o vyhrážkach poškodenej. Z výpovede obžalovanej vyplýva, že k vyhrážkam malo dôjsť
predovšetkým v neprítomnosti notárky a to cestou k nej, pričom súd poukazuje na to, že aj keď JUDr.
Otília Prachařová nebola svedkom vyhrážok, vnímala medzi obvinenou a poškodenou spor ohľadne

výšky pohľadávky, čo do istej miery svedčí v prospech obžalovanej ako aj skutočnosť, že poškodená
má doposiaľ disponovať s dokladmi firmy obžalovanej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uplatnil základnú zásadu trestného konania a to zásadu
in dubio pro reo (v prípade pochybnosti v prospech obvineného) a obvinenú oslobodil spod obžaloby

podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, nakoľko vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností nie
je preukázané, že by obžalovaná poškodenú krivo obvinila a teda, že by bolo preukázané naplnenie
objektívnej a tým aj subjektívnej stránky trestného činu krivého obvinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia, prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd
v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.