Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200214
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114200214.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobkyneB.P.,nar.XX.X.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX Z., právne zastúpenej advokátom Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so
sídlom Nám Sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, proti žalovanému Literatura spol. s r.o., so sídlom Košická
44, 080 01 Prešov, IČO: 36 834 891, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Bajtošom, advokátom so
sídlom Alžbetina 3, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 3 320 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3 320 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 830 eur odo dňa 11.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 830 eur odo dňa 11.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

zo sumy 830 eur odo dňa 11.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 830 eur odo dňa 11.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 199 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 1 062,60 eur tieto na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7. Januára 2014 žiadala, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť jej sumu vo výške 3 320 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že dňa 1.8.2010 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o nájme
nebytových priestorov, na základe ktorej prenajala žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory
nachádzajúce sa v objekte, ktorého je vlastníkom a to na G. Q. XXX v Z., za dohodnutú cenu nájomného
vo výške 830 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu a nezaplatil dlžnú sumu
nájomného za obdobie od júna do septembra 2013 celkovo vo výške 3 320 eur.

PlatobnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešovč.k.10Ro1/2014-13zodňa10.Marca2014súdzaviazal

žalovaného, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni sumu 3 320
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy830eurododňa11.6.2013dozaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 830 eur odo dňa 11.7.2013 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 830 eur od 11.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 830 eur od 11.9.2013 do zaplatenia, ako aj nahradil trovy
konania alebo aby v tej istej lehote podal na tunajšom súde odpor s odôvodnením.

Dňa 26. Marca 2014 bol tunajšiemu súdu doručený odpor žalovaného v ktorom uviedol, že v dňoch 27.
Septembra 2013 až 15. Októbra 2013 sa konala v ich predajni inventúra. Výsledok bolo veľké množstvo
chýbajúceho tovaru. Následne zistili, že aj ďalšie subjekty, ktoré boli a sú v nájme v tej istej budove,
majú kľúče od priestorov predajne a využívajú priestory na prechodné uskladnenie svojich zariadení.Podľa tvrdenia predavačky O. O. ostávali dvere priestorov predajne otvorené, po tom čo ich otvoril ďalší
nájomca.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedka a listinnými dôkazmi a to žalobou zo
dňa 2. Januára 2014, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2010, Dohodou o skončení
nájmuzodňa27.Septembra2013,Uznanímzáväzkuzodňa27.Septembra2013,predžalobnouvýzvou
zo dňa 26. Novembra 2013, Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 10Ro 1/2014 - 13 zo
dňa 10. Marca 2014, odporom proti platobného rozkazu zo dňa 26. Marca 2014, záznam o inventúre,

ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.8.2010 bola medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom uzatvorená
Zmluva o nájme nebytových priestorov podľa Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov,
na základe ktorej žalobkyňa ako prenajímateľka prenechala nájomcovi do užívania objekt na G. Q. Č..
XXX v Z. za účelom podnikateľskej činnosti a to predajne kníh. Doba nájmu bola určená od 1.8.2010 na

dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace a to v súlade s článok IV. bod 1 nájomnej zmluvy. Cena
nájmu bola dohodnutá v článku V. bod 1, 2 uzatvorenej Zmluvy o nájme a predstavovala sumu 830 eur
bez DPH, ktorú mal nájomca uhrádzať vždy do 10 dňa toho ktorého mesiaca.

Zmluvné strany v písomnej dohode o ukončení nájmu zo dňa 27. Septembra 2013 sa dohodli na

ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2010 vzájomnou dohodou ku dňu 30.
Septembru 2013.

Zároveň dňa 27. Septembra 2013 bolo zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného ako nájomcu
podpísané uznanie záväzku, ktorým žalovaný ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy, t. j. ku dňu 30.

Septembra 2013 uznal svoj záväzok voči žalobkyni ako prenajímateľke vo výške 4 150 eur, ktorý
predstavoval nájomné za mesiac máj až september 2013.

Predžalobnou výzvou zo dňa 26. Novembra 2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 3 320 eur titulom uzatvorenej zmluvy. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil.

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný predložil inventúru vykonanú v predajni za obdobie od
septembra do októbra 2013 z ktorého vyplýva chýbajúci tovar na predajni v celkovej výške 810,29 eur.

Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným dňa 1.8.2010 uzatvorila Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na

základe ktorej prenajala žalovanému priestory na prevádzku kníhkupectva v objekte na ulici G. XXX v Z.
pričom zároveň súdu uviedla, že je vlastníčkou celej tejto budovy. Žalovaného jej predstavil pán Š., ktorý
predtým prevádzkoval kníhkupectvo, ako aj literárnu kaviareň v jej objekte. So žalovaným uzatvorila
dňa 1.8.2010 Zmluvu o nájme. Problém s nájomným nebol po dobu troch rokoch, niekoľko dní meškali,
avšak vždy sa vedeli telefonicky dohodnúť. Zároveň si zmluvné strany dohodli nájomné vo výške 830 eur

na mesiac, ktoré mal žalovaný uhrádzať žalobkyni vždy do 10 dňa toho ktorého mesiaca, doba nájmu
bola dohodnutá na dobu neurčitú. Vzhľadom na to, že žalovaný meškal s platením nájomného dňa
27. Septembra 2013 sa vzájomne dohodli na ukončení nájmu ku dňu 30. Septembru 2013 a podpísali
o tom aj dohodu. Zároveň štatutárna zástupkyňa žalovaného jej dňa 27. Septembra 2013 podpísala
uznanie záväzku, ktorým uznala dlžné nájomné za obdobie od mája do septembra 2013 v celkovej

výške 4 150 eur. Po podpísaní uznania záväzku jej dňa 4. Októbra 2013 žalovaný zaplatil platbu v sume
830 eur. Zvyšnú sumu nájomného jej žalovaný nezaplatil ani napriek predžalobnej výzve advokáta.
Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v odpore proti platobného rozkazu, že do priestorov mali
prístup aj iné osoby, k tomu žalobkyňa uviedla, že počas troch rokov trvania nájomného nikdy žalovaný
túto skutočnosť nenamietal. Žalobkyňa zároveň súdu uviedla, že v priestoroch sa nachádzali tri dvere,

kde si žalovaný mohol zámky vymeniť a rovnako tam bolo nainštalované aj bezpečnostné zariadenie,
ktoré žalovaný nesprevádzkoval. Tieto skutočnosti počas celého trvania doby nájmu žalovaný nikdy
nenamietal. Predchádzajúca nájomkyňa v jej priestoroch predávala textil, riadne mala sprístupnené
zabezpečovacie zariadenie, ktoré bolo napojené na políciu, resp. na jej mobil. Súdu zároveň predložila
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres Z., obec Z., k. ú. Z., z ktorého vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou

v podiele 1/1 budovy súpisné číslo XXXX, na parcele č. XX. Žalobkyňa súdu predložila doklad, z ktorého
vyplýva, že žalovaný jej dňa 4. Októbra 2013 zaplatil sumu 830 eur titulom dlžného nájomného.Štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že so žalobkyňou uzatvorila dňa
1.8.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, nájom ukončili dohodou k 30. Septembru 2013. Pokiaľ
ide o uznanie záväzku zo dňa 27. Septembra 2013, v ktorom uznala dlh titulom nájomného za obdobie

od mája do septembra 2013, tohto dlhu si bola riadne vedomá, zároveň žalobkyňu upozornila, že jej
túto sumu nevie zaplatiť naraz. Poprosila ju, aby jej mohla dlžnú sumu zaplatiť v splátkach. Pokiaľ ide
o inventúru, kde bolo zistené manko vo výške 810,29 eur, inventúra bola robená začiatkom októbra
v roku 2013. V čase, keď podpisovala uznanie záväzku zo dňa 27. Septembra 2013 o tomto manku
nevedela. Do priestorov kníhkupectva, ktoré mala prenajaté od žalobkyne mal z bočného vchodu kľúč

aj iný nájomca žalobkyne a to pán Š., ktorý mal povolenie si tam ukladať aparatúru a mal prístup aj do
tohto kníhkupectva. Posledný rok upozorňovala žalobkyňu, že majú problém s pánom Š..

Súd na pojednávaní vypočul aj svedka O. Š., ktorý súdu uviedol, že je stále v nájomnom vzťahu so
žalobkyňou po dobu 8 alebo 9 rokov, má u nej prenajaté priestory. Tak ako mala prístup žalovaná do
jeho priestorov, on mal prístup do ich priestorov. Bola to dohoda medzi ním a štatutárnou zástupkyňou

žalovaného. Iba výnimočne, keď bolo treba opraviť rozvody, iba v tomto prípade vstupoval do priestorov
žalovanej. Mali o tom vedomosť všetky strany. V súčasnosti užíva priestory, ktoré mal v nájme žalovaný.
Zariadenie žalovaného neužíva. Do priestorov žalovaného sa dalo dostať dvoma vchodmi, ktoré mal
žalovaný uzamknuté. Svedok zároveň súdu uviedol, že prevádzkuje literárnu kaviareň, pričom veľmi
často sa stávalo, že prišli zákazníci z kníhkupectva s knihami v ruke a chceli platiť za zakúpené knihy,

zároveň mu uviedli, že 15 minút čakajú v priestoroch kníhkupectva, ale nevedia tam nikoho nájsť komu
môžu zaplatiť za knihy. To sa stávalo veľakrát.

Právna zástupkyňa žalovaného čo do výšky zisteného manka titulom inventúry, ktorá prebehla v období
od septembra do októbra 2013 v celkovej výške 810,29 eur, vzniesla kompenzačnú námietku a

minimálne v tejto časti titulom obrany proti žalobnému návrhu žiadala žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
zamietnuť. Súdu krátkou cestou predložila zápisnicu z inventúry na prevádzke, v ktorej v období od 27.
Septembra 2013 do 15. Októbra 2013 bol inventúrny rozdiel vo výške 4 396,72 eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa§720Občianskehozákonníka,nájomapodnájomnebytovýchpriestorovupravujeosobitnýzákon.

Podľa § 1 písm. a), b) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
platnom v čase uzatvorenia zmluvy ( ďalej len Zákon č. 116/1990 Zb.) tento zákon sa vzťahuje na

nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného
úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani
spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa§2Zákonač.116/1990Zb.,spriestormiuvedenýmiv§1(ďalejlen"nebytovépriestory")nakladajú

ich vlastníci, prípadne tí, 2) ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").

Podľa § 3 ods. 1 až 4 Zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na
užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa
prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať

predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom
na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa
odseku 3, je neplatná.

Podľa§5ods.1až4Zákonač.116/1990Zb.,akniejedohodnutéinak,prenajímateľjepovinnýodovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v

zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť
vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením
povinnosti vznikla.Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 13 Zákona č. 116/1990 Zb., ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca
povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinnému ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu
dôvodným.

Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti a to obchodnej budovy nachádzajúcej sa na G. Q. Č..
XXX v Z.F., zapísanej na LV č. XXXX prenajala žalovanému ako nájomcovi v zmysle Zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 1.8.2010 obchodné priestory na podnikateľskú činnosť a to na prevádzku
kníhkupectva. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zbierky zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Doba nájmu bola určená na dobu neurčitú, zároveň si zmluvné strany dohodli
výšku nájomného podľa článku V. ods. 1 v sume 830 eur bez DPH, ktoré mal žalovaný ako nájomca
uhrádzať žalobkyni ako prenajímateľke vždy do 10 dňa toho ktorého mesiaca.

V súlade s článkom IV. bod 2 uzatvorenej zmluvy o nájme zo dňa 1.8.2010 sa zmluvné strany dohodli
na ukončení nájmu dohodou zo dňa 27. Septembra 2013 a to ku dňu 30. Septembru 2013.

Žalobkyňasúdupredložilazároveňuznaniezáväzkupodpísanéštatutárnouzástupkyňoužalovaného zo

dňa 27. Septembra 2013, z ktorého pre súd vyplynulo, že štatutárna zástupkyňa žalovaného uznala svoj
záväzok voči žalobkyni titulom dlžného nájomného za obdobie od mája do septembra 2013 v celkovej
výške 4 150 eur a to ku dňu 30. Septembru 2013.

Z výpisu z účtu, ktorý súdu predložila žalobkyňa pre súd vyplynulo, že dňa 4. Októbra 2013 žalovaná

zaplatila žalobkyni dlžnú sumu nájomného vo výške 830 eur.

Predmetom žaloby tak zostala dlžná suma nájomného za obdobie štyroch mesiacov a to jún, júl,
august, september 2013, celkovo 3 320 eur (4 x 830 eur).

Súd považoval žalobu žalobkyne v tejto časti v celom rozsahu za dôvodnú. Žalovaného ako nájomcu
zaviazal zaplatiť žalobkyni ako prenajímateľke dlžnú sumu nájomného za obdobie štyroch mesiacov
jún až september 2013, v celkovej výške 3 320 eur, keďže v Zmluve o nájme nebytových priestorov si
dohodli výšku mesačného nájomného v sume 830 eur.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou a to uznania
záväzku zo dňa 27. Septembra 2013, v ktorom štatutárna zástupkyňa žalovaného uznala svoj záväzok
titulom nájmu voči žalobkyni celkovo za obdobie od mája do septembra 2013 vo výške 4 150 eur,
pričom titulom nájmu za mesiac máj 2013 zaplatila žalobkyni dňa 4. Októbra 2013 sumu 830 eur, čo mal
súd za preukázané predložením výpisu z účtu žalobkyne. Uvedenú skutočnosť štatutárna zástupkyňa

žalovaného na pojednávaní nenamietala. Nenamietala ani uznanie záväzku a zároveň vo svojom
účastníckom výsluchu uviedla, že je si vedomá svojho dlhu voči žalobkyni.V tomto konaní zo strany žalovaného bola vznesená kompenzačná námietka titulom zisteného manka,
ktorý zistil z vykonanej inventúry, ktorú vykonali za obdobie od septembra do októbra 2013 v celkovej
výške 810,29 eur. V tejto časti žalobný návrh žalobkyne žiadali zamietnuť.

Túto obranu žalovaného proti žalobného návrhu v tejto časti súd považoval v celom rozsahu za
nedôvodnú. Súd k veci uvádza, že inventúra, ktorá prebehla na prevádzke žalovaného v období od
septembra do októbra 2013 je jeho internou záležitosťou. Inventúrou zistili chýbajúci tovar na prevádzke
v sume 810,29 eur. Súd uvádza, že nemal v tomto konaní za preukázanú ani jednu z podmienok

zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorá vznikla žalovanému. Podľa názoru súdu žalobkyňa v tomto
konaní ako prenajímateľka neporušila žiadnu svoju zmluvnú povinnosť. V zmluve o nájme, ktorá
bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 1.8.2010 nevyplývala žiadna povinnosť žalobkyne ako
prenajímateľky zabezpečiť tieto priestory žalovaného. Navyše, súd vychádzal z vypočutia samotnej
žalobkyne, ktorá súdu uviedla, že predchádzajúca nájomkyňa, ktorá tam mala predajňu textilu,
nemala žiaden problém so zabezpečovacím systémom. Naopak, žalobkyňa súdu uviedla, že na

prevádzke žalovaná mala k dispozícii zabezpečovací systém napojený na mobil, resp. na políciu, ktorý
nesprevádzkovala a teda nevyužila. Žalovaný súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by pre súd
vyplynulo, že vyzýval žalobkyňu na zabezpečenie týchto priestorov. Žiadna povinnosť zákonná, resp.
zmluvná zo strany žalobkyne podľa názoru súdu porušená nebola. Ani jedným dôkazným prostriedkom
žalovaný súdu nepreukázal, aby upozorňoval žalobkyňu na skutočnosť, že do ich prevádzky majú

prístup aj iné osoby. V neposlednom rade súd vychádzal aj z vypočutia svedka O. Š., ktorý súdu
zdôraznil na pojednávaní, že často krát sa stávalo, že zákazníci, ktorí kupovali knihy v kníhkupectve
žalovaného, prichádzali do jeho prevádzky a pýtali sa komu môžu zaplatiť za dané knihy, nakoľko
sa stávalo, že aj po dobu 15 minút nebol nikto na prevádzke komu by za knihy mohli zaplatiť.
Žalovaný v tejto časti svojej obrany proti žalobnému návrhu neuniesol dôkazné bremeno, súdu nijakým

dôkazným prostriedkom nepreukázal, aby za škodu na jeho prevádzke bola zodpovedná žalobkyňa
ako prenajímateľka nebytových priestorov. Súd v konaní nemal za preukázané jednu zo základných
podmienok zodpovednosti za škodu a to porušenie povinnosti zo strany žalobkyne za ktorú by mala niesť
zodpovednosť. V žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že za škodu a to manko zistené inventúrou
na prevádzke žalovaného je zodpovedná žalobkyňa. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť,

žetútoobranužalovanéhopovažovalvcelomrozsahuzanedôvodnúsúmyslomoddialiťsplneniesvojho
záväzku titulom uzavretej nájomnej zmluvy.

Právna zástupkyňa žalovaného žiadala na pojednávaní vypočuť svedka a to pani O., ktorá vykonávala
prácu predavačky v kníhkupectve u žalovaného.

Súd návrh na doplnenie dokazovania jej vypočutím v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Súd uvádza, že v tomto konaní nemal za preukázané porušenie povinnosti žalobkyne ako výlučnej
vlastníčky predmetného objektu. V prípade, ak žalovaný je toho názoru, že do jeho objektov mali prístup

iné osoby, mal si svoje práva uplatniť podaním príslušného návrhu, ale voči osobám, ktoré sú za
túto škodu zodpovedné. Výsluch navrhnutej svedkyne z tohto dôvodu považoval v celom rozsahu za
nehospodárny a nedôvodný, a preto ho zamietol.

Akoužsúdvyššiekonštatovalžalobužalobkynepovažovalvcelomrozsahuzadôvodnú,apretozaviazal

žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom dlžného nájomného dlh na nájomnom vo výške 3 320 eur.

Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, súd zároveň priznal žalobkyni aj úrok
z omeškania z dlžnej sumy nájomného. V tomto konaní predstavovala dlžná suma nájomného nájom
za obdobie od júna až september 2013, pričom podľa zmluvy o nájme priestorov bol žalovaný povinný

uhrádzať sumu nájomného vo výške 830 eur žalobkyni vždy do 10 dňa toho ktorého mesiaca. Deň
nasledujúci, t. j. od 11 dňa v mesiaci sa podľa názoru súdu dostal do omeškania s peňažným plnením,
preto priznal súd žalobkyni aj ňou požadované úroky z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vtomtokonaníbolavcelomrozsahuúspešnážalobkyňa,pretojejsúdpriznalplnúnáhradutrovkonania.Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za žalobu vo výške 199 eur. Zároveň bola v tomto konaní zastúpená
právnym zástupcom, ktorý si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 6.2.2015,

kde žiadal priznať odmenu celkovo za päť úkonov právnej pomoci, vrátane náhrady za stratu času a
cestovného. Celkovo žiadal priznať odmenu advokáta vo výške 1 261,60 eur.

Žalovaného súd zaviazal nahradiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za
žalobu vo výške 199 eur. Zároveň jej súd priznal aj náhradu trov konania titulom trov právneho

zastúpenia.

Súd pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z hodnoty sporu
vo výške 3 320 eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 131,13 eur.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/
Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Právnemu zástupcovi žalobkyne priznal súd odmenu za tieto úkony právnej pomoci a to:

1. príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 21. Októbra 2014,
2. účasť na pojednávaní dňa 30. Októbra 2014,
3. účasť na pojednávaní dňa 4. Decembra 2014,
4. účasť na pojednávaní dňa 5.2.2015,
5. porada s klientom zo dňa 4.2.2015 o ktorom právny zástupca žalobkyne predložil súdu záznam o

porade s klientom.

Odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 131,13 eur, právnemu zástupcovi žalobkyne
tak patrí odmena celkovo za 5 úkonov právnej pomoci, v celkovej výške 655,65 eur (5 x 131,13 eur).

Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb súd právnemu zástupcovi žalobkyne priznal aj 5x režijný paušál v celkovej výške 40,90
eur a to 3 x 8,04 eur + 2 x 8,39 eur.

Podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne za cestu na pojednávanie dňa 30.10.2014
Poprad - Prešov a späť 161 kilometrov pri základnej náhrade za kilometer 0,183 eur, pri spotrebe 5,10
l, pri cene za liter 1,427 eur titulom cestovných náhrad sumu 41,18 eur, za účasť na pojednávaní dňa
4. Decembra 2014 pri ceste Poprad - Prešov a späť 161 kilometrov pri základnej náhrade 0,183 eur,
spotrebe 5,10 l na 100 kilometrov, cenu za palivu 1,373 sumu 40,737 eur a za účasť na pojednávaní

dňa 5.2.2015 pri ceste Poprad - Prešov a späť, počet kilometrov 161, pri základnej náhrade 0,183
eur, spotrebe 5,10 l na 100 kilometrov, pri cene za liter 1,217 eur celkovú sumu 39,455 eur, čo spolu
predstavuje náhradu cestovného za vykonané cesty vo výške 121,37 eur.

Zároveň za účasť na pojednávaní dňa 30.10.2014 pri ceste Poprad - Prešov a späť celkovo za šesť

polhodín priznal súd náhradu za stratu času vo výške 80,40 eur, za cestu na pojednávanie dňa 4.
Decembra 2014 pri ceste Poprad - Prešov a späť šesť začatých polhodín sumu 80,40 eur a pri ceste
na pojednávaní dňa 5.2.2015 pri ceste Poprad - Prešov a späť za šesť polhodín pri náhrade za začatú
polhodinu 13,98 eur, celkovú sumu 83,88 eur. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tak náhrada
za stratu času za účasť na pojednávaniach predstavuje sumu 244,68 eur.

Právny zástupca žalobkyne má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 062,60
eur (655,65 + 40,90 + 121,37 + 244,68 eur).

Žalovaný je tak povinný nahradiť žalobkyni titulom trov konania za zaplatený súdny poplatok sumu 199

eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 062,60 eur.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.