Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227771
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114227771.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľov: v rade 1/ U. R., G.. XX.X.XXXX, v rade 2/ T.. Y. R., G.. XX.X.XXXX, U. K. Č. X, Ž.,
obajaprávnezastúpeníJUDr.MariánomŠevčíkomCSc.,advokátomsosídlomNezabúdková22,82101
Bratislava, proti odporcom: v rade 1/M. R., G.. XX.X.XXXX, K. Č. XX, Ž., v rade 2/ M. R., G.. XX.X.XXXX,
K. A. - I. XX, právne zastúpená Mgr. Dankou Varhaníkovou, advokátkou so sídlom Súľov č. 47, vrátenie

darov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.8.2014 domáhali súdneho výroku, v

ktorom by súd v návrhu označených odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti vrátiť navrhovateľke
v rade 1/ peňažný dar v sume 14.937,- Eur a navrhovateľom v rade 1/ a 2/ peňažný dar v sume 7.000,-
Eur a náhrady trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodňovali tým, že na základe darovacej zmluvy
zo dňa 1.5.2001 darovala navrhovateľka v rade 1/ odporcovi v rade 1/, svojmu synovi, sumu 450.000,-
Sk čo je v prepočte 14.937,- Eur. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.12.2009 darovali obidvaja
navrhovatelia svojmu synovi - odporcovi v rade 1/ sumu 7.000,- Eur. Navrhovatelia sa domáhali vrátenia

daru s poukázaním na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že obidva tieto dary
boli ich synovi - odporcovi v rade 1/ darované pred rozvodom manželstva, teda pred dňom 6.5.2010.
Dary, ktoré dali len ich synovi - odporcovi v rade 1/ za trvania manželstva sa nespravodlivo stali súčasťou
BSMaboliinvestovanédonehnuteľnosti,ktorásastalaichspoločnoudomácnosťou.Zvážnychdôvodov
podľa § 630 ako darcovia nechcú, aby z týchto ich darov mala profit aj odporkyňa v rade 2/. V súčasnosti
prebieha medzi odporcami v rade 1/ a 2/ súdne pojednávanie o vyporiadaní BSM. V podstate sa jedná o

2-izbový byt, ktorý odporca v rade 1/ dostal len od svojej rodiny a odporkyňa v rade 2/ sa chce zmocniť
polovice tohto bytu, aj keď na tento byt ničím neprispela, ani jej rodina. Odporcovia v rade 1/ a 2/ si
od babky odporcu v rade 1/ previedli na seba 2-izbový družstevný byt, ktorý si následne previedli do
vlastníctva. Na základe rozhodnutia starej matky odporcu v rade 1/ mali sa pred prevodom tohto bytu na
seba finančne vyrovnať s jej troma dcérami a to s dcérou B., s dcérou Q. a s dcérou U. - matkou odporcu
v rade 1/. S dcérami B. Q. Q. sa vyrovnali, dcéra U. - navrhovateľka v rade 1/ - sa rozhodla svoj podiel,

o výške ktorého rozhodla jej matka Q. I., darovať len svojmu synovi M.. Následne sa tento jej dar stal
súčasťouBSM.Vzhľadomnato,žeodporkyňavrade2/ododporcuvrade1/asiza8týždňovodprevodu
predmetného bytu zo spoločnej domácnosti s odporcom v rade 1/ odišla a uniesla so sebou aj spoločné
deti a vzhľadom na jej následne skutky by bolo nemorálne , aby jej niečo darovali. Tým, že odporkyňa
v rade 2/ za veľmi krátku dobu po prevode bytu do vlastníctva manželov svojho manžela aj s deťmi
opustila,taktotomanželstvofaktickyzlikvidovala,ajkeďkurozvodudošloažo9rokovato6.5.2010.Voči

správaniusaodporkynevrade2/majúvážnevýhrady,ktorésúnemorálneavyjadrujúneúctivésprávanie
sa voči nim ako darcom a to tým, že ich syna odporcu v rade 1/ opustila, spôsobila im značnú psychickútraumu, uniesla dve vnúčatá, následkom čoho bola vážna srdečná choroba, odporkyňa v rade 2/ od
roku 2001 do rozvodu navrhovateľke v rade 1/ nijako nepomohla, ani ju nenavštevovala. Posledných 5
rokov úplne blokuje akúkoľvek možnosť stretávania sa navrhovateľov s vnúčatami. Odporkyňa v rade 2/

sofistikovane programuje svoje deti k odporu nielen voči ich otcovi, ale aj voči nim ako starým rodičom.
Trestu hodne sa odporkyňa v rade 2/ správa voči ním a to tým, že ich jediné vnúčatá vedie k nenávisti
k nim. Odporca v rade 1/ sklamal ich dôveru tým, že byt, ktorého pôvod je v jeho rodine, teda od nich
umožnil neuvážene prepísať aj na svoju vtedajšiu manželku.

Odporca v rade 1/ sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Odporkyňa v rade 2/ sa k podanému návrhu vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, v ktorom uviedla, že z predložených darovacích zmlúv jasne vyplýva, že obdarovaný bol
výlučne odporca v rade 1/, t.j. syn navrhovateľov. Je preto právne neúčinné, aby darcovia žiadali dar
vrátiť od odporkyne, ktorá obdarovaná nebola. Zároveň odporkyňa poukázala na to, že dar nepatrí do

BSM, preto ho ani v rámci BSM nemôže darca vymáhať. Od odporkyne v rade 2/ nemôžu navrhovatelia
dar vymáhať vôbec. Zároveň uviedla, že neverí, že darcovia obdarovali jej bývalého manžela, keďže
predtým žiadali od nich pôžičku a oni ju zamietli, že nemajú peniaze. Podľa jej názoru navrhovatelia
predstierajú darovaciu zmluvu, aby sa ich syn, bývalý manžel odporkyne v rade 2/, vyhol vyplateniu
polovice bytu spoločne nadobudnutého. Súčasne odporkyňa v rade 2/ z opatrnosti namietla premlčanie

voči nej vznesenému nároku na vrátenie darov v celom rozsahu, nakoľko darcovia sami v darovacích
zmluvách neuviedli odporkyňu v rade 2/ ako obdarovanú. Vzťahuje sa to na darovaciu zmluvu na čiastku
7.000,- Eur z 15.12.2009 ako aj na sumu 450.000,- Sk vo forme podielu na byt zo dňa 1.5.2001. Súčasne
popiera, že by niekedy bola od navrhovateľov v rade 1/ a 2/ obdarovaná. Opravy na byte, ani výplaty
tetám bývalého manžela neboli vyplatené zo žiadneho daru. Z uvedených dôvodov odporkyňa v rade 2/

navrhla, aby súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietol.

K vyjadreniu odporkyne v rade 2/ sa navrhovatelia vyjadrili písomne podaním doručeným súdu dňa
4.8.2015, v ktorom poukázali na to, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje, pričom premlčacia
doba je 3-ročná a začína plynúť odo dňa keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j. odo

dňa keď obdarovaný, v danom prípade odporca v rade 2/, svojim správaním naplnil skutkovú podstatu
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobný návrh bol podaný v lehote
ustanovenej zákonom a v súvislosti s týmto konštatovaním navrhli námietku premlčania zamietnuť. V
súvislosti s ostatnými tvrdeniami právneho zástupcu odporkyne v rade 2/ majú za to, že vôbec nesúvisia
s meritom veci a sú zjavne úplne od veci, nakoľko cieľavedome zamlčuje, že hrubé porušenie dobrých

mravov voči darcom spôsobila odporkyňa v rade 2/.

Na pojednávaní zotrvali navrhovatelia v rade 1/, 2/ ako aj odporkyňa v rade 2/ na svojich písomných
stanoviskách.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že celkovú darovanú sumu 21.937,- Eur využili
a spotrebovali odporcovia v rade 1/ a 2/ ako manželia spoločne na spoločné bývanie, konkrétne na
obstaranie si bytu a jeho následnú rekonštrukciu. Poukázal na to, že v súdnom spore o vyporiadanie
BSM, ktorý je vedený pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX sa predmetný, už zhodnotený,
byt berie ako nehnuteľná vec patriaca do BSM, pričom odporca v rade 1/ predmetný byt obstaral z

darovacej sumy 14.937,- Eur a následnú rekonštrukciu vykonal na základe následného daru v sume
7.000,- Eur. Na základe uvedeného teda majú za to, že uvedené peňažné dary patria do BSM, teda
odporcov v rade 1/ a 2/ a na základe toho navrhovatelia požadujú vrátiť celkovú darovanú sumu súčasne
odobochodporcovrovnakýmdielom.Uvedenépeňažnédaryboliprinesenéodporcomvrade1/doBSM.
V súvislosti s vyjadrením odporkyne v rade 2/ poukázal na to, že odporkyňa v rade 2/ sama poukazuje

na to, že peňažný dar nepatrí do BSM, pričom v súdnom spore o vyporiadaní BSM odporcov uviedla, že
predmetom vyporiadania BSM je jedine predmetný byt, teda odporkyňa v rade 2/ sa účelovo snaží na
jednej strane získať predmetný byt, keď v spore o vyporiadanie BSM tvrdí, že patrí do BSM odporcov,
a na druhej strane sa súčasne snaží vyhnúť vráteniu finančných prostriedkov, ktorými predmetný byt
odporca v rade 1/ obstaral a zrekonštruoval tým, že tvrdí že tieto peňažné dary nie je možné zahrnúť

do BSM odporcov. Odporkyňa teda pokladá predmetný byt za spoločne nadobudnutý, pričom bol v
skutočnosti nadobudnutý použitím peňažného daru odporcovi v rade 1/. Tvrdenie odporkyne v rade 2/
ohľadne opráv bytu sa nezakladá na pravde, nakoľko peňažný dar v sume 7.000,- Eur bol využitý oboma
odporcami spoločne na rekonštrukciu predmetného bytu.Odporcavrade1/napojednávaníuviedol,žesituáciajetakáakouviedolprávnyzástupcanavrhovateľov
a on s návrhom súhlasí.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami a to najmä darovacou zmluvou zo dňa 15.12.2009, darovacou zmluvou zo dňa 1.5.2001
zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sú bývalí manželia a že pred tunajším
súdom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX prebieha konanie o vyporiadanie BSM.

Dňa 1.5.2001 uzatvorili navrhovateľka v rade 1/ ako darkyňa a odporca v rade 1/ ako obdarovaný
darovaciu zmluvu. V článku II. Predmet daru je uvedené suma 450.000,- Sk vo forme podielu na byte č.
XX na Č. F. Č.. XX Z. Ž.. V uvedenom článku je ďalej uvedené „túto peňažnú sumu mi mal môj syn M.

zaplatiť na základe rozhodnutia mojej matky pani Q. I.. Toto rozhodnutie urobila v U. dňa XX.X.XXXX
v dome svojej dcéry Q. C.. S mojimi sestrami Q. Q. B. sa už môj syn M. vyrovnal a to tak, že podľa
rozhodnutia a želania mojej matky dcéram mojej matky Q. Q. B. zaplatil po 50.000,- Sk. Dcéra Q. a
dcéra B. tieto peniaze prijali. Mne môj diel 450.000,- Sk vyplývajúci z rozhodnutia mojej matky pani Q. I.
nezaplatil, lebo predpokladal, že mu peniaze, ktoré by mi mal zaplatiť ako jeho matka darujem. Rozhodla

som sa, že mi ich nemusí vyplatiť a že túto hodnotu mu darujem.“ V poznámke pod uvedeným článkom
je uvedené „sumu 550000,- Sk vyplatil mojej matke ako prevodkyni jej jednoizbového družstevného bytu
na ul. Č. XX nadobúdateľ O. C.. Moja matka Q. I.Š. získala za tieto peniaze ako prevodkyňa od T.. Q.
I. dvojizbový družstevný byt č. XX na ul. Č.N. XX Z. Ž.. Tieto dva prevody sa uskutočnili v jeden deň
a to XX.X.XXXX“. V článku III. Určenie a účel daru je uvedené „dar 450.000,- Sk popísaný v článku II.

je určený výlučne môjmu synovi. Tieto peniaze sa pretransformovali na časť hodnoty bytu č. XX na Č.
F. XX Z. Ž. a teda môj syn M. je výlučným vlastníkom podielu na predmetnom byte, ktorý zodpovedá
tejto darovanej sume. Obdarovaný M. R. tento dar prijíma.“ Na uvedenej darovacej zmluve sú podpisy
darcu a obdarovaného.

Dňa 15.12.2009 uzatvorili navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ako darcovia s odporcom v rade 1/ ako
obdarovaným darovaciu zmluvu, kde v článku II. Predmet zmluvy je uvedené, že predmetom zmluvy je
finančný dar vo výške 7.000,- Eur. Obdarovaný tento dar prijíma, obdarovaný je synom obidvoch darcov.
Tento dar je určený len obdarovanému a nie je určený žiadnej tretej osobe. V článku III. Vyplatenie
daru je uvedené, že finančný dar špecifikovaný v článku II. v tejto zmluve bude vyplatený v hotovosti

pri podpísaní tejto zmluvy. V článku IV. účel daru je uvedené, že finančný dar je určený na krytie
finančných nákladov spojených s rekonštrukciou bytu č. XX na Č. F. Č.. XXXX/XX Z. Ž., najmä na krytie
nákladov spojených s rekonštrukciou bytového jadra, ktoré je už po životnosti, je v dezolátnom stave a
hrozí zaplavenie bytov v nižších podlažiach. Obdarovaný sa zaväzuje, že finančný dar použije len na
rekonštrukciu bytu a bytového jadra. Ak obdarovaný nepoužije tento dar v súlade s článkom IV. tejto

zmluvy je povinný ho vrátiť. Na uvedenej zmluve sú vlastnoručné podpisy darcov a obdarovaného.

Navrhovateľka v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní popisovala spôsob nadobudnutia bytu, ktorý
je v súčasnej dobe predmetom vyporiadania BSM odporcov v rade 1/ a 2/, pričom poukazovala na to,
že predmetný byt nadobudli odporcovia z finančných prostriedkov, ktoré im darovala. Oproti svojmu

tvrdeniu v písomnom návrhu, ako aj v predložených darovacích zmluvách uviedla, že im to darovala
obidvom, pretože boli manželia. Dar žiada vrátiť kvôli tomu, ako sa ku nej odporkyňa v rade 2/ ako
nevesta zachovala, 5 rokov nevidela vnučky čo im zakazuje sa stretávať s nimi a z tohto bytu si preto
nezaslúži ani cent a preto za to čo spravila jej to nepatrí a musí jej to vrátiť aj syn.

Odporca v rade 2/ so svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že spolu s navrhovateľkou v rade 1/
darovali sumu 7.000,- Eur do bytu odporcov v rade 1/ a 2/, pretože tento byt bol ešte v BSM a darovali to
na rekonštrukciu bytu. Byt bol teda v BSM, ale investovaný bol aj z ich darov, teda z daru jeho manželky
a jeho daru, teda spoločného daru a dôvody, pre ktoré sa domáhajú vrátenia darov sú bližšie popísané v
písomnom návrhu a na týchto trvá. Dary sa nespravodlivo dostali do BSM, tak žiadajú aby ich obidvaja

vrátili a voči odporcovi v rade 1/ majú tie výhrady, že to dovolil prepísať a mal to prepísať v inom pomere.
Peňažné dary sa rozhodli darovať ešte vtedy keď situácia bola priateľská medzi obidvoma manželmi.
Mohlo to tak zostať keby nedošlo k tým udalostiam, ktoré popisovali v návrhu a priečilo by sa dobrým
mravom, aby odporkyňa v rade 2/ niečo dostala.Odporca v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní súhlasil s vyjadreniami navrhovateľov v rade 1/ a 2/
a taktiež popisoval spôsob nadobudnutia bytu odporcami v rade 1/ a 2/, ktorý je predmetom vyporiadania

ich BSM. Poukazoval na to, že všetky peniaze, ktoré do bytu dal, dal svoje avšak byt bol stále vedený na
jeho starú mamu, ktorá bola stále členkou družstva. Od roku 1994 s odporkyňou v rade 2/ v byte žili ako
priatelia a babke za byt nič neplatili až do roku 2001, keď byt prepísali na nich obidvoch, čo urobil chybu
a preto jeho otec sa za to na neho hnevá. Krátko potom ako došlo k prepisu tohto bytu v roku 2001,
ako sa stali jeho vlastníkmi, odporkyňa v rade 2/ odišla zo spoločnej domácnosti. Odporca v rade 1/

potvrdil, že rodičia mu v roku 2009 darovali sumu 7.000,- Eur. V tomto období už s odporkyňou spoločne
nežili, ale v roku 2008 áno, žili spolu 3 mesiace v A. a rodičia mu v roku 2009 darovali 7.000,- Eur na
prestavbu tohto bytu, o čom vedela aj odporkyňa v rade 2/. K sume 450.000,- Sk, ktorú mu mala darovať
matka uviedol, že v tom čase ešte bývali s odporkyňou v rade 2/ v spoločnej domácnosti, dostali to ako
manželia, ale rodičia mali obavu ako sa bude ku nemu odporkyňa v rade 2/ správať, takže to nechal tak
aby tých 450.000,- Sk čo dostali od rodičov, aby ich každý v jednom diele vrátili, pretože patria im.

Odporkyňa v rade 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že čo sa týka darov navrhovateľov o
žiadnom dare nevie, nemala o tom žiadnu vedomosť, nikdy jej to nikto nepovedal. Taktiež popisovala
spôsob nadobudnutia predmetného bytu a sumu 7.000,- Eur , ktorú navrhovatelia v rade 1/ a 2/ údajne
dali, túto dali odporcovi v rade 1/ a jeho priateľke, pretože už vtedy mal priateľku a oni si už vtedy

prerábali byt.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je skutkovo
a právne dôvodný. Predmetom konania bol samostatný návrh navrhovateľky v rade 1/ a spoločný
návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vrátenie darov, finančných prostriedkov, poskytnutých na základe
uzatvorených darovacích zmlúv. Z navrhovateľmi predložených darovacích zmlúv, ktoré odporca v
rade 1/ nerozporoval, jednoznačne vyplýva, že boli uzatvorené medzi navrhovateľkou v rade 1/,

navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ ako darcami a odporcom v rade 1/ ako obdarovaným, ktorý v obidvoch
darovacích zmluvách vyhlásil, že ako obdarovaný dar s vďakou prijíma. Odporkyňa v rade 2/ nebola
účastníčkou darovacích zmlúv, teda nebola ani obdarovaná. Finančné prostriedky, ktoré boli predmetom
daru sa teda nestali a nemohli stať súčasťou BSM odporcu v rade 1/ a odporkyne v rade 2/ a to
bez ohľadu na to, či boli odporcami v rade 1/ a 2/ spoločne spotrebované, alebo či boli použité

odporcami v rade 1/ a 2/ na nadobudnutie bytu počas trvania ich manželstva. Z predložených darovacích
zmlúv jasne vyplýva vôľa darcov a ich úmysel obdarovať len odporcu v rade 1/. Odporkyňa tým,
že nebola účastníčkou predmetných darovacích zmlúv, teda nebola obdarovaná nemôže vrátiť to,
čo nedostala. Odporkyňa v danej veci teda nie je pasívne vecne legitimovaná. Vecná legitimácia je
teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného

a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu, alebo neúspechu v
konaní. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného
práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd však môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu. Odporkyňa v rade 2/, tak ako už súd uviedol,
nebola nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti k vráteniu daru, nakoľko nebola účastníčkou ani jednej
z predmetných darovacích zmlúv. Tvrdenia navrhovateľov na pojednávaní, že navrhovatelia darovalifinančné prostriedky obidvom odporcom, teda aj odporkyni v rade 2/ súd považoval za účelové v
rozporespôvodnýmitvrdeniaminavrhovateľovvichpísomnomnávrhuakoajvpredloženýchdarovacích
zmluvách.

Súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi v rade 1 vychádzal z ustanovenia
§ 630 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nebola na strane odporcu v rade 1/ naplnená
skutkovápodstataprevráteniedaruvzmyslecitovanéhozákonnéhoustanovenia.Podmienkouaplikácie
uvedeného ustanovenia je to, že kvalifikované konanie obdarovaného smeruje voči darcovi, resp.

členom jeho rodiny. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré je so
zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity, alebo sústavné
porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne.
Právo darcu na vrátenie daru založené zákonom nemožno urobiť závislým ani od toho, ako obdarovaný

naloží s predmetom daru. Zároveň kvalifikovaného konania sa musí dopustiť výlučne obdarovaný.
Správanie členov rodiny obdarovaného voči darcovi nemá z hľadiska aplikácie ustanovenia § 630
Občianskeho zákonníka právny význam. Dôvody na vrátenie daru uvádzané navrhovateľmi vyplývali
najmä z popisovaného správania sa odporkyne v rade 2/ a u odporcu v rade 1/ spočívali najmä v tom,
že odporca v rade 1/ sklamal dôveru navrhovateľov v rade 1/ a 2/ tým, že byt, ktorého pôvod je v jeho

rodine, teda od nich umožnil neuvážene prepísať aj na svoju vtedajšiu manželku. Ustanovenie § 630
Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj
dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo
možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám
nezodpovedá. Iné správanie odporcu v rade 1/ voči navrhovateľom, ktorým by odporca hrubo porušoval

dobré mravy navrhovatelia netvrdili, ani nepreukazovali. Súd v konaní teda nemal preukázané zákonné
predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a preto návrh navrhovateľov voči
odporcovi v rade 1/ ako nedôvodný zamietol.

Záverom súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetom tohto konania bolo vrátenie

daru a nie vyporiadanie BSM odporcov v rade 1/ a 2/ ani vyriešenie otázky čo patrí do zaniknutého
BSM účastníkov, a ani to čo ktorý z odporcov v rade 1/ a 2/ ako bývalých manželov vynaložil zo svojho
na nadobudnutie spoločného majetku. Tieto otázky je potrebné riešiť v konaní o vyporiadanie BSM
odporcov v rade 1/ a 2/ a nie v predmetnom konaní.
O trovách konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).