Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011084
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714011084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. J., nar. XX.XX.XXXX v L. X. L., trvale bytom J.
XX, L.X. X. L., v súčasnosti v ÚVTOS Želiezovce,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 18.09.2013 o 11.25 hod. v ÚVTOS Sučany, okres Martin, v trestnom konaní vedenom na Okresnom
riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície Martin pod ČVS:ORP-585/1-OVK-MT-2013, kde bolo začaté
trestné stíhanie pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v zápisnici
o výsluchu svedka po zákonnom poučení podľa § 346 Tr. por. uviedol, dňa 13.08.2013 v čase o 23.30
hod. v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch na 1. oddelení ho G. D. zavolal na izbu č. 3, pričom zavolal
aj H., ihneď ako vošiel, tak D. aj Š. začali H. biť, on sa nijako tomu nebránil, lebo sa ich bál, potom si D.
sadol na posteľ a povedal H.: „chyť mi kokot,“ H. povedal, že nie, tak mu D. povedal: „čo si ako magor,“

dal mu facku a povedal mu, že: „buď ma vyfajčíš, alebo ťa budem ďalej trénovať,“ H. pochopil, čo tým
myslel, preto pristúpil ku D., ktorý si vyzliekol nohavice a ako sedel na posteli sprvoti mu „honil“ penis a
neskôr ho začal „fajčiť“ aj ústami asi tak 10-15 minút, keď sa D. ukojil, následne D. povedal jemu: „daj sa
aj ty vyfajčiť“, on mu povedal, že nechce, načo mu D. dal nejaké facky, tak s tým súhlasil, D. povedal H.:
„vyfajči J., lebo dostaneš“, H. prišiel k nemu, on si sám vyzliekol pyžamové nohavice a zostal sedieť na
posteli, potom si kľakol medzi jeho rozkročené nohy, sprvoti mu začal penis masírovať rukou a potom mu
ho začal „fajčiť“ aj ústami, nebolo mu to po vôli, ale nakoľko sa bál D., dal sa „vyfajčiť“ H., potom počul,
ako D. hovorí H.: „choď vyfajčiť R.“, videl ako ide H. ku R., ktorý v tej dobe spal na posteli, prišiel k nemu,

zdvihol mu perinu a začal ho chytať, na čo sa R. zobudil, dal mu zopár faciek, kričal na neho, potom mu
D. povedal, aby H. išiel k nemu, myslel tým k R. a R. povedal, nech sa dá „vyfajčiť“, nakoľko už to urobil
jemu, aj J., R. najprv nechcel, ale potom súhlasil, H. si sadol a začal mu rukou „honiť“ penis, ústami
mu nestihol „vyfajčiť“ penis, nakoľko za nejakých 20-30 sekúnd, bolo počuť, že prišiel veliteľ, ktorý začal
kontrolovať izby, na základe aj tejto výpovede vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej
polície Martin uznesením zo dňa 29.10.2013, ČVS: ORP-585/1-OVK-2013 podľa § 206 ods. 1 Tr. por.
vzniesolobvinenieG.D.,nar.XX.XX.XXXXprezločinsexuálnehonásiliapodľa§200ods.1,ods.2písm.

d/ Tr. zák., po vznesení obvinenia Y. J. zmenil svoju výpoveď v tom, že to, čo vypovedal nie je pravda,
klamal a vymyslel si to a následne po vykonaní ďalšieho dokazovania v prípravnom konaní prokurátor
Okresnej prokuratúry Martin uznesením, č. k. 1 Pv 478/13/5506-10 zo dňa 07.02.2014, právoplatným
dňa 13.05.2014 podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por., zastavil trestné stíhanie obvineného G. D., nar.
XX.XX.XXXX vedené pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie,

t e d aako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 117 ods.
1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp. zn. 0T/6/2015 zo dňa 10.04.2015, obvinenému doručený 10.04.2015, právoplatný
10.04.2015, ktorým bol obvinenému pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 279/14/5506 podala dňa 31.07.2014

tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému Y. J., stíhanému pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle

§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou

objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný Y. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2015 po zákonnom poučení urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu

za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal
kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na
hlavnompojednávaníkonanom18.08.2015súdpostupompodľa§269Tr.por.prečítallenlistinnédôkazy

potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.

Prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto ako svedok
v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred
prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou

republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú
okolnosť zamlčí.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť len svedok, nie však obvinený alebo účastník občianskeho
súdneho konania.

Konanie páchateľa, ktoré spočíva v krivej výpovedi pred orgánmi vyššie uvedenými, sa môže uskutočniť
tak aktívnou formou (úmyselné uvedenie nepravdy) , ako aj pasívnou formou (úmyselné zamlčanie
okolnosti, ktorá má pre rozhodnutie podstatný význam).

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy je úmyselným trestným činom. Záver o zavinení páchateľa

je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky
vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen
priznaním páchateľa.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy

podľa§346ods.1Tr.zákona,nakoľkoobžalovanýakosvedokvtrestnomkonanívedenomnaOkresnom
riaditeľstve PZ v Martine pod sp. zn. ORP-585/1-OVK-MT-2013 pred policajtom - vyšetrovateľom PZ
uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom
konaní (o spáchaní zločinu sexuálneho násilia ), nakoľko po vznesení obvinenia inej osobe obžalovaný
Y. J. v procesnom postavení svedka diametrálne zmenil svoju predchádzajúcu svedeckú výpoveď v tom,

že to, čo vypovedal nie je pravda, klamal a vymyslel si to.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. Y. J. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného
zistil rovnováhu poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, oproti jednej priťažujúcej okolnosti

- obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení u obžalovaného (spáchanie majetkovej trestnej
činnosti) a na povahu trestného činu prejednávaného okresným súdom, na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona - t.j. že obžalovaný už bol už za trestný čin odsúdený - súd

neprihliadal.

Nakoľko obžalovaný predmetný skutok /zo dňa 18.09.2013/ spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho
čin / trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/6/2015 zo dňa 10.04.2015,
obvinenémudoručenýdňa10.04.2015,právoplatným10.04.2015/,súdbolpovinnýobžalovanémuuložiť

súhrnný trest a to podľa trestného činu z nich najprísnejšie trestného ( prečin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona).

Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, pre spáchanie majetkovej
(v dvoch prípadoch zároveň i násilnej) trestnej činnosti, za čo mu boli uložené aj nepodmienečné tresty

odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Naposledy bol obžalovaný odsúdený pre spáchanie prečinu krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2, písm. a) Tr. zákona a to už spomínaným trestným rozkazom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/6/2015 zo dňa 10.04.2015, obvinenému doručený
dňa 10.04.2015, právoplatným 10.04.2015, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Za spáchanie prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona súd môže
páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka do 5 rokov. Nakoľko sa
obžalovaný tohto prečinu dopustil ako mladistvý (skutok spáchal dňa 18.09.2013, avšak plnoletosť- vek18 rokov dovŕšil až dňa 25.12.2013), z tohto dôvodu súd aplikoval ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. zákona,
podľa ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na
polovicu. Z tohto dôvodu súd bol povinný obžalovanému ukladať súhrnný nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere od 6 mesiacov až na 2 roky a 6 mesiacov.

Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného súd je toho názoru, že
na nápravu obžalovaného postačí uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
teda na samotnej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a na výkon tohto súhrnného trestu

odňatia slobody súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, kdeže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto prečinu.

Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou zrušiť výrok o
treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/6/2015 zo dňa 10.04.2015,

právoplatným 10.04.2015.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí nápravu obžalovaného /
prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym
páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek

výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok

napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.