Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Novotná
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200247
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200247.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Lučenec, Katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, za účasti ďalšieho
účastníka M. B., G. XXX, XXX XX G. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
Okresného úradu, katastrálny odbor, Lučenec č. V 2466/14-18 zo dňa 13. januára 2015 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor č. V 2466/14-18 zo dňa 13. januára 2015
potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35.- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím V 2466/14-18 zo dňa 13. januára 2015 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
(ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad zo dňa 4.7.2014 doručený odporcovi 3.9.2014
záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE, ktorú za záložcu podpísal X. F. ako predseda združenia ProHelp na
základe dohody o splnomocnení. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dohoda o splnomocnení nie je riadne
uzatvorená. Správny orgán z toho, že dohoda o splnomocnení je formulárovou zmluvou, v ktorej bol
uvedený tak poskytovateľ úveru ako aj zástupca dlžníka vopred vyvodil záver, že dlžník nemal možnosť
sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a tiež to, že osobu zástupcu vopred určil poskytovaľ úveru
a teda nejde o osobu, ktorá by hájila záujmy dlžníka, ale osobu ktorá háji záujmy veriteľa. Konštatoval,
že z podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom jej uzatvorenia je sledovanie
návratnosti poskytnutého úveru veriteľovi, a teda záujem zástupcu a zastúpeného je v rozpore, a preto je
zastúpenie v zmsle § 22 Občianskeho zákonníka neprípustné. Tento právny úkon nemožno považovať
za nezávislý od veriteľov, ak bola dohoda o splnomocnení predložená dlžníkovi zástupcom veriteľa
spolu s úverovou zmluvou, čo odporca zistil z vypočutia M. B. na okolnosti uzatvorenia dohody o
splnomocnení. Zistil tiež, že dohodu o splnomocnení podpísal bez toho, aby v nej boli vyplnené kolónky
ohľadom nehnuteľností a tiež, že splnomocnený zástupca dlžníka nekontaktoval. Ďalej považoval túto
dohodu o splnomocnení za takú, ktorá nebola uzatvorená a preto záložnú zmluvu nemohol podpísať
splnomocnenec. Tiež poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocení bola dlžníkom podpísaná v
ten istý deň ako úverová zmluva, čo nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy sa podmieňuje
podpísaním dohody o splnomocnení.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. K dohode o
splnomocnení uviedol, že ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon na ktorom sa navrhovateľ
nepodliehal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou navrhovateľovej dokumentácie. Ide oprávny úkon nezávislý od veriteľa. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nevykonal dokazovanie a napriek tomu dospel
k tej skutočnosti, že dohoda o splnomocnení bola urobená vo forme predtlače z čoho vyvodil, že
navrhovateľ určil zástupcu pre dlžníka. Takýto záver nemá oporu v tých listinách, ktoré sú v správnom
spise a správny orgán nevykonal dokazovanie, aby toto zistil. Naopak, podľa odvolateľa dohoda o
splnomocnení bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje pre platnosť
právneho úkonu zákon. Podľa odvolateľa dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu.
Napadnutérozhodnutievychádzazničímnepredloženýchpredpokladov,čovyplývazjehoodôvodnenia.
Odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nestačí citácia príslušného
ustanovenia, ale je potrebné vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi
skutkovým zistením a právnym posúdením. Keď správny orgán takto nepostupoval, tak je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Namietal aj to, že by existoval rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného.
Tvrdenie správneho orgánu, že zástupca dlžníka má v skutočnosti zastupovať záujmy navrhovateľa je
nesprávne a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu. Napadnuté rozhodnutie odvolateľ považoval
za nezákonné, pretože nebol zistený spoľahlivo stav veci, správny orgán sa riadne neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh a nesprávne zistil skutkový stav.
Dohodu o plnej moci nesprávne právne posúdil a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. Poukázal tiež
na to, že dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti a preto odvolateľ ako veriteľ využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Ďalej poukázal na to, že takto postupuje len
vtedy, keď dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti a pritom počas výkonu svoje podnikateľskej činnosti
ani v jednom prípade nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva predajom nehnuteľností.
Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 12. mája 2015 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.7.2014, ktorý
bol doručený odporcovi dňa 3.9.2014, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
4.7.2014podpísanázazáložnéhodlžníkaProHelpzdruženieobčianskoprávnejpomoci,Povraznícka18,
Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou v Lučenci 26.11.2013 záložcom ako splnomocniteľom
a datovanou v Bratislave 26.11.2013 ProHelp združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18,
Bratislava ako splnomocnencom.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE, ktorú za záložcu M. B. podpísalo ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V
bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované
nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu bol už
predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia
nehnuteľnostívbode4.TátodohodabolapodpísanásplnomocniteľkouvLučenci26.11.2013adatovaná
splnomocneným zástupcom v Bratislave 26.11.2013. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve dlžníkom
je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva z bodu II záložnej zmluvy.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.
Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ
splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a
ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do
30. apríla 2014.
Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom
na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na
vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná
forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To
znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená
vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným
doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné,
že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej
listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžníčka odoslala návrh dohody o plnomocenstve
druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poverila navrhovateľa. Podľa jej
vyjadrenia dohoda bola ňou podpísaná v súvislosti s uzatváraním úverovej zmluvy bez toho, aby ju
sama odosielala druhej zmluvnej strane a bez toho, aby druhá zmluvná strana akýmkoľvek spôsobom
s ňou komunikovala a akceptáciu jej doručila. K návrhu nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých
by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas. To znamená, dôkazy o tom, že dlžníčka
bola v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou - ProHelp - združením občiansko-právnej pomoci
ešte svojím návrhom (za podmienky, že by išlo o právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1
Občianskeho zákonníka viazaná. Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c
ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda osplnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa
dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť bola v správnom konaní osobitne
zisťovaná a je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom podpísané. Súdu
je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď
plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o
úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný,
zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou
úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej
pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.
Pokiaľ by navrhovateľ aj preukázal vznik zmluvy o zastúpení, tak takáto dohoda dňom účinnosti § 5a
ods.4 zákona č. 250/2007 Z. z., t. j. dňom 1.5.2014 stratila platnosť, čo vyplýva z § 29b tohto predpisu.
To znamená, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy už záložca nemohol byť platne zastúpený.
Okresný úrad, katastrálny odbor Lučenec preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny
ako nedostatok prezentácie existencie zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako aj
nevyhnutné náležitosti platnosti právneho úkonu v zmysle §-u 37 Občianskeho zákonníka.
Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné
odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor, Lučenec potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom
alebo sčasti súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže
tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa. Podľa § 250l ods. 2, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane
ustanovenia druhej hlavy s výnimkou § 250a. Navrhovateľ nebol v konaní v konaní úspešný, preto
mu v zmysle citovaného ustanovenia o trovách konania súd náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi, ktorý sa stal
poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a),f/rozhodnutie súduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.