Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813219559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813219559.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa:
Resistance Investments, s.r.o., IČO: 46 476 105, so sídlom Pred Poľom 372/8, 911 01 Trenčín, zastúpený
advokátom JUDr. Pavol Čičmanec, so sídlom Braneckého 161/12, 911 01 Trenčín proti odporcom: 1/
F. U., narodený XX.X.XXXX a 2/ W. U., narodená XX.X.XXXX, obaja bytom Q. XXX/XX, XXX XX A. o
zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca 1/ a odporkyňa 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 500,- eur
s úrokom z omeškania v sadzbe 7,75% ročne z tejto sumy od 12.7.2010 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .
Odporca 1/ a odporkyňa 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi iné trovy
konania vo výške 30,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 195,28 eur, ktoré sú povinní zaplatiť
advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2013 potom, ako ho upravil čiastočným späťvzatím
doručeným súdu dňa 8.9.2014, o ktorom súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že v prevyšujúcej časti konanie zastavil, sa domáhal proti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatenia 500,- eur s úrokom z omeškania v sadzbe 7,75% ročne z tejto sumy od 12.7.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania, a to na základe toho, že odporcom na základe zmluvy o úvere
poskytol jeho právny predchodca úver, no odporcovia tento úver vôbec nesplácali.
Na návrh vydal súd dňa 13.11.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podali odporcovia odpor, v ktorom
tvrdili, že peniaze od právneho predchodcu navrhovateľa brali pre tretiu osobu, ktorá sa zaviazala tento
dlh splácať.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to zmluva o úvere (čl. 5, 44),
upomienka (čl. 6), plná moc (čl. 7), žiadosť o úver (čl. 8), doručenky (čl. 7), zmluva o postúpení
pohľadávok (čl. 15 - 19), doklady odporcov (čl. 23 - 25, 41 - 42), správa polície (čl. 35 - 36), listinami o
komunikácii právneho predchodcu navrhovateľa s políciou (čl. 45 - 46), z ktorých mal zistený nasledovný
skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa - česká obchodná spoločnosť, ktorá pohľadávku na navrhovateľa
previedla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012, ako veriteľ a odporcovia
ako dlžníci uzavreli dňa 29.3.2010 zmluvu, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcom úver vo výške 500,- eur, ktorý sa odporcovia spolu s úrokom v sadzbe 36 % ročne
zaviazali vrátiť v 12 mesačných splátkach vo výške 78,75 eur splatných od 29.4.2010 do 29.3.2011.
V zmluve bolo uvedené, že na ich právny vzťah sa bude vzťahovať ako rozhodné právo právo Českej
republiky, konkrétne ustanovenie českého Obchodného zákonníka. Odporcovia právnemu predchodcovi

navrhovateľa nezaplatili ani jednu z dohodnutých splátok, a preto boli vyzvaní, aby celý úver zaplatili
do 11.7.2010.
Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva
uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu
činnosti alebo výkonu povolania(ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho
predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo
podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje
takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto
činnosti.
Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom
3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva
však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
Podľa § 369 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenie Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať ...j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu s odporcami uzavrela česká obchodná spoločnosť,
pričom v zmluve sa účastníci dohodli, že na ich právny vzťah sa bude vzťahovať rozhodné právo
Českej republiky, konkrétne český Obchodný zákonník. Takáto voľba práva však zbavuje odporcov ako
spotrebiteľov ochrany vyššie citovaných ustanovení slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch a
Obchodného zákonníka, a preto ju súd považoval za neúčinnú s ohľadom na znenie článku 6 ods. 1
a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky, z ktorých je zrejmé, že nebyť dohody účastníkov rozhodným pre vzťah
účastníkov by bolo právo Slovenskej republiky, ktoré odporcom ako spotrebiteľom poskytuje ochranu v
ustanoveniach, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa slovenského práva.
Zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2
písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto treba podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona
o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa odporcom poskytol ako úver čiastku 500,-
eur, pričom odporcovia navrhovateľovi a ani jeho právnemu predchodcovi nezaplatili žiadnu čiastku.
Preto sú odporcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi na vrátenie úveru čiastku
500,- eur, a to podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny
predchodca navrhovateľov vyzval odporcov na zaplatenie celého ich úveru do 11.7.2010. Preto sa
odporcovia 12.7.2010 dostali vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa do omeškania, a preto
sú povinní zaplatiť i úrok z omeškania v sadzbe podľa § 369 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka
a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenie Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len v sadzbe 7,75
% ročne, a preto súd návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vyhovel.
Voči uplatnenému nároku navrhovateľa neboli dôvodné námietky odporcov, podľa ktorých úver mal
byť odporcom poskytnutý pre inú osobu, ktorá sa zaviazala tento dlh splácať. Takéto skutočnosti z
vykonaného dokazovania neboli zistené, pričom nebolo zistené ani to, že by odporcami tvrdené konanie
tretej osoby bolo predmetom trestného konania. I keby boli tieto skutočnosti zistené, nie sú pre vzťah

účastníkov rozhodné, keďže prípadné dojednanie medzi odporcami a treťou osobu nie sú rozhodné pre
vzťah navrhovateľa a odporcov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže
navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho
poplatku za návrh vo výške 30,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 195,28 eur určené podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a
prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 34,86 eur a náhrada podľa § 16
ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci
samej - návrh podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 34,86 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 8,04 eur, (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 30.3.2015 podľa § 13a ods. 1
písm. d) vo výške 34,86 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, náhrada za stratu
času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za dve polhodiny strávené cestou motorovým vozidlom z Trenčína
do Prievidze a späť vo výške 2 x 13,40 eur, čo je 26,80 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z
Trenčíne do Prievidze a späť vo výške 39,78 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x
130 km = 23,79 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 8,5 l x 130km/100km
x priemerná cena benzínu vo výške 1,45 = 16,02 eur). Odporcovia sú povinní náhradu trov konania
zaplatiť advokátovi navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.