Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205004
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813205004.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou, v právnej veci žalobcu: Q. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, W.- U. XX-XXX, N. W., povolenie na pobyt na adrese v Slovenskej republike:
T., B.. K. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Milan Hodana - advokát, Ružomberok,
A. Bernoláka 10, proti žalovaným: 1/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. XXX a 2/ K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R.Ž., N. XXX, v konaní o určenie neúčinnosti a neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e, že darovacia zmluva, ktorú uzatvorili dňa 03.06.2013 žalovaná 1/ ako obdarovaná a
žalovaný 2/ ako darca a ktorej predmetom je prevod rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na
pozemku C KN parc. č. XXX/X, pozemku C KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere

113 m2, pozemku C KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 303 m2 a pozemku C
KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX pre
obec a k.ú. R., v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II/ Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 199 EUR na účet
Okresného súdu Námestovo, číslo: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici,
s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 11. 07. 2013, zmenenou dňa 30. 06. 2014 sa žalobca domáhal, aby súd
určil, že darovacia zmluva, ktorú uzatvorili dňa 03.06.2013 žalovaná 1/ ako obdarovaná a žalovaný 2/
ako darca a ktorej predmetom je prevod rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku
C KN parc. č. XXX/X, pozemku C KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 113 m2,

pozemku C KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 303 m2 a pozemku C KN parc.
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX pre obec a
k.ú. R., v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica, je voči žalobcovi právne neúčinná a zároveň, aby určil, že
táto zmluva je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že tunajší súd rozsudkom č.k. 8C/147/2011-66 zo dňa
23. 05. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/236/2012-83 zo dňa 23. 01. 2013
zaviazal žalovaného 2/ ( pôvodne v pozícii vedľajšieho účastníka ), aby žalobcovi zaplatil 19 916,35
EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 16. 02. 2012 do zaplatenia. Ani napriek právoplatnosti a

vykonateľnosti rozsudku žalovaný 2/ dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil, a preto žalobca podal dňa 11. 03.
2013 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Mikesku. Podľa písomného
oznámenia exekútora zo dňa 04. 07. 2013 žalovaný 2/ ako povinný v exekučnom konaní previedol svoj
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, postihnuteľným výkonom rozhodnutia, a to 1 rodinného domusúp. č. XXX v obci R., postaveného na pozemku C KN parc.č. XXX/X k.ú. R., pozemku C KN parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, C KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 303 m2 a C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2,

ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. R., darovacou zmluvou zo dňa 03. 06.
2013 na svoju manželku T. K., rod. Z., teda blízku osobu. Keďže exekučné konanie voči žalovanému
2/ začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie , následne Okresný súd Námestovo vydal poverenie
na vykonanie exekúcie , ktoré bolo doručené exekútorovi dňa 03. 06. 2013, žalobca je názoru, že
žalovaný 2/, vedomý si svojej povinnosti voči žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní, sa pod

hrozbouexekúcieočistilzmajetkupostihnuteľnéhovýkonomrozhodnutia.Čosatýkaurčenianeplatnosti
darovacej zmluvy, žalobca je názoru, že darovacia zmluva je neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom,
pretože v čase jej uzatvorenia už prebiehala exekúcia na majetok K. K. ako povinného a touto zmluvou
porušil zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná 1/ . Uviedla, že s ňou nesúhlasí. Ďalej uviedla, že nepopiera, že

skutočne so svojím manželom K. K. uzatvorila predmetnú darovaciu zmluvu, avšak popiera, že by v
čase prevodu nehnuteľností mala vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu voči jej manželovi, rovnako
tak nemala vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní , pretože upovedomenie o začatí exekúcie
jej nebolo doručené. Poukázala na to, že s manželom dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a majú
rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným

právom v prospech záložných veriteľov - Štátneho fondu rozvoja bývania a Slovenskej sporiteľne,
a.s. na zabezpečenie úverov, ktoré v súčasnosti žalovaná 1/ riadne spláca. Prevod spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach považovala žalovaná 1/ za vyporiadanie vzájomných vzťahov s manželom,
pretože na týchto viaznu úvery a riadnym nesplatením týchto úverov by sa dostala do situácie, kedy
by bola vystavená nebezpečenstvu straty svojho domova a domova svojich mal. detí. Existencia

viacnásobného záložného práva bankových inštitúcií výrazne obmedzuje možnosť disponovania s
predmetnými nehnuteľnosťami a tiež obmedzuje možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu predajom
týchto nehnuteľností. S ohľadom na existenciu týchto záložných práv v prospech viacerých záložných
veriteľov je otázne naplnenie základného hmotno právneho predpokladu odporovateľnosti právneho
úkonu v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a síce, že napadnutým právnym úkonom

mohlo byť reálne spôsobené zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Žalovaná 1/ je však názoru,
že napadnutá darovacia zmluva je neplatná, pretože žalovaný 2/ ju uzatvoril napriek tomu, že si bol
vedomý existencie pohľadávky a prebiehajúceho exekučného konania, čo je v rozpore s dobrými mravmi
a navyše týmto úkonom K. K. porušil zákaz podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého dlžník, voči ktorému bolo začaté exekučné konanie vykonaním dispozičného úkonu obchádza

zákonný zákaz nakladania s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Porušenie tohto zákazu má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Súd vo veci uskutočnil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 2/ a
oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná

len v časti o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117).

Podľa § 42b Občianskeho zákonníka:
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.

(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobámlen vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže
povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý
podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v
banke.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha určenia neúčinnosti
a neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanou 1/ ako obdarovanou a žalovaným 2/ ako
darcom zo dňa 03. 06. 2013 a to na tom skutkovom základe, že túto darovaciu zmluvu uzatvoril žalovaný
2/ ako povinný v exekučnom konaní v prospech žalovanej 1/, ktorá v čase uzatvorenia darovacej zmluvy

bola jeho blízkou osobou - manželkou. Žalobca sa zároveň domáhal určenia neplatnosti darovacej
zmluvy pre jej rozpor so zákonom, pretože žalovaný 2/ tým, že zmluvu uzatvoril počas exekúcie, porušil
zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa
03. 06. 2013 uzatvorili žalovaná 1/ a žalovaný 2/ darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1 na žalovanú 1/, pričom v čase uzatvorenia zmluvy jej

účastníci boli manželia. Tiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy
žalobca mal voči žalovanému 2/ vykonateľnú pohľadávku vo výške 19 916,35 EUR s úrokom z
omeškania 9% ročne od 16. 02. 2012. Čo sa týka neplatnosti darovacej zmluvy, pokiaľ žalobca
argumentoval, že žalovaný 2/ porušil zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii a preto je
zmluva absolútne neplatná, súd sa s týmto nestotožnil. Zo správy súdneho exekútora JUDr. Ladislava

Mikesku ( u ktorého žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na žalovaného 2/ ako povinného ) totiž
vyplynulo, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalovanému 2/ doručené dňa 11. 08. 2013, teda
až po uzatvorení napadnutej darovacej zmluvy. Až v tento deň teda účinne došlo k zákazu nakladania
s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Avšak čo sa týka tvrdenia žalobcu o neúčinnosti tejto darovacej
zmluvy z dôvodu, že táto ukracuje uspokojenie jeho vykonateľnej pohľadávky , pričom darovaciu

zmluvu uzatvoril žalovaný 2/ s manželkou, teda blízkou osobou, súd jeho argumentácii prisvedčil.
Pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila, že darovacia zmluva bola uzatvorená v čase, keď spolu so žalovaným 2/
nežili v spoločnej domácnosti, mali rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a ona nemala
vedomosť o jeho záväzku voči žalobcovi ani o prebiehajúcej exekúcii, súd poukazuje na skutočnosť,
že v prípade právneho úkonu, ktorý bol urobený medzi blízkymi osobami, úmysel ukrátiť veriteľa sa

predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa. Uvedené neplatí, ak
druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napadnutým úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný - blízka
osoba mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá
však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný

nielenpovinnosťtvrdenia,aleajdôkaznúpovinnosťanadväznedôkaznébremeno.Žalovanásícetvrdila,
že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel žalovaného 2/ ukrátiť svojho veriteľa, ale bližšie
neobjasnila,akústarostlivosťvovzťahukspoznaniuúmyslužalovaného2/vyvinula(lenvovšeobecnosti
uviedla, že v tom čase nežili so žalovaným 2/ v spoločnej domácnosti a mali rozdelené BSM ) a už vôbec
nepreukázala, že by vynaložila náležitú starostlivosť, aby spoznala úmysel žalovaného 2/ ukrátiť svojho

veriteľa. Súd ešte podotýka, že pokiaľ žalovaná 1/ tvrdila, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy so
žalovaným2/nežilivspoločnejdomácnosti,dňa04.06.2014žiadalaoodročeniepojednávaniazdôvodu
zahraničnej dovolenky, kde podľa zmluvy o obstaraní zájazdu na tejto dovolenke sa zúčastnili spoločne
so žalovaným 2/ a ich deťmi, podobne aj žalovaný 2/ žiadal dňa 01. 12. 2014 o odročenie pojednávaniaz dôvodu rodinnej dovolenky v N., kde z letenky vyplynulo, že na tejto dovolenke sa zúčastnila opäť
aj žalovaná 1/ a ich dcéra C. K.. Z tohto teda vyplýva, že pokiaľ žalovaná 1/ azda chcela svojím
vyjadrením navodiť dojem, že ich manželstvo so žalovaným 2/ je len formálne, súd je názoru, že pokiaľ

by aj žalovaní 1/ a 2/ skutočne nežili v spoločnej domácnosti ( čo ale nič nemení na tom, že aj takáto
manželkajeblízkouosoboudlžníka),dovolenkytrávilispoločneakorodina,ajsosvojimideťmi.Tvrdenie
žalovanej 1/, že so žalovaným 2/nežili v spoločnej domácnosti sa súdu javí ako účelové aj z dôvodu,
že na poslednom pojednávaní vo veci v rámci svojho výsluchu obaja odmietli odpovedať na otázku
súdu, či v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti. Na závere súdu o právnej neúčinnosti darovacej

zmluvy nemení nič ani skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa napadnutej
zmluvy, sú založené v prospech banky a Štátneho fondu rozvoja bývania. Súd je názoru, že uzatvorením
darovacej zmluvy, ktorou sa žalovaný 2/ zbavil majetku bez získania akejkoľvek protihodnoty došlo k
reálnemu ukráteniu veriteľa bez ohľadu na to, že na tomto majetku viaznu záložné práva. V prípade napr.
predaja týchto nehnuteľností je totiž reálny predpoklad získania uspokojenia aspoň časti vykonateľnej
pohľadávky žalobcu, pri pomernom uspokojení aj ďalších veriteľov, resp. je predpoklad, že v prípade

zániku oboch zabezpečených záväzkov budú nehnuteľnosti spôsobilé na predaj a teda uspokojenie
pohľadávky veriteľa. Keďže súd zistil, že v danom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky pre
určenie odporovateľnosti právneho úkonu, vyhovel návrhu žalobcu, aby súd určil, že právny úkon je voči
nemu právne neúčinný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože všetci účastníci mali vo veci len čiastočný úspech
( súd vyhovel žalobe len v časti o určenie neúčinnosti, nie však neplatnosti zmluvy ).

Keďže žalobca doteraz nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu, súd ho zároveň zaviazal zaplatiť

súdny poplatok za podaný návrh ( dva žalobné petity, a to o určenie neúčinnosti právneho úkonu a druhý
o určenie neplatnosti zmluvy, podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).