Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. júl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211498
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111211498.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci žalobcu: N.. S. W.,

D.. XX.XX.XXXX, N. H., S.. Y. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Piešťany, Teplická
2251/121, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola dopravná Trnava, Študentská 23, Trnava,
zastúpeného advokátom: JUDr. Tatiana Chrenková, Piešťany, A. Trajana 12, o určenie neplatnosti
výpovede, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1252,02 Eur a
náhradu iných trov konania v sume 99,50 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 23.05.2011 domáhal určenia neplatnosti výpovede podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. d), bod 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 13.12.2010, ktorá mu bola
doručená dňa 14.12.2010, a to pre nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce. Žalobca s touto
výpoveďou nesúhlasí, tiež nesúhlasí s dôvodmi výpovede. Podľa žalobcu mu žalovaný neponúkol inú
vhodnú práce, iba prechod na inú prácu, čo je podľa žalobcu v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca

poukázal na to, že pre žalovaného okrem práce učiteľa strednej školy, predtým učiteľa odborných
predmetov, vykonával aj prácu učiteľa praktického vyučovania mládeže na základe Francúzsko -
slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov PSA Peugeot Citroen v Trnave,
ktorábolauzatvorenámedzižalovanýmaPSAPeugeotCitroenTrnava.Tútočinnosťvykonávažalovaný
s uvedeným podnikom doteraz. Žalobca ďalej poukázal na to, že bol a je na výkon doterajšej práce
kvalifikovaný, má Osvedčenie - Francúzsku akreditáciu. Postup žalovaného voči svojej osobe považuje
žalobca v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s právnymi predpismi o rovnakom zaobchádzaní,

považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného o potrebe najmenej vysokoškolského štúdia druhého
stupňa, pretože žalobca vyučoval a vyučuje u žalovaného od roku 1987, konanie žalovaného proti
jeho osobe považuje za účelové, úmyselné, cielené nedobromyseľné konanie s úmyslom mu poškodiť.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neprideľuje prácu, neumožnil a ani neumožňuje
žalobcovi s poukazom na ust. § 153 a § 154 Zákonníka práce zvyšovať a prehlbovať si kvalifikáciu.
Ak mal teda žalovaný pochybnosti o kvalifikácii žalobcu, mal povinnosť starať sa o jeho kvalifikáciu a
o prehlbovanie jeho kvalifikácie. Nespĺňanie kvalifikačných požiadaviek môže byť dôvodom výpovede

iba vtedy, ak sa tak stalo bez zavinenia zamestnávateľa. Tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom
dodatok k pracovnej zmluve - dohodu o zmene pracovnej činnosti zo dňa 06.05.2005 a následne
dodatok k uvedenej dohode zo dňa 28.12.2006 o zmene pracovnej činnosti žalovaný potvrdil, že v
čase uzavretia dohôd o zmene pracovnej zmluvy neexistovali pochybnosti o tom, že žalobca spĺňapredpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania. Výnimku žalovaný
u žalobcu akceptoval nielen konkludentne, ale aj faktickým úkonom, uzatvorením dohody o zmene
pracovnej činnosti, ako aj potvrdením o zamestnaní zo dňa 02.01.2008 a zo dňa 31.03.2011. Žalovaný

akceptoval odbornú a pedagogickú spôsobilosť a prax žalobcu, nevyzval žalobcu na doplnenie si
vzdelania a podľa názoru žalobcu udelená výnimka u neho zostáva zachovaná. Ďalej uviedol, že nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že na vyučovanie predmetov prax a praktické cvičenia v študijných
odboroch 3739 6 elektrotechnika v doprave a telekomunikáciách a 3765 6 technika a prevádzka dopravy
je požadované vzdelanie najmenej vysokoškolského II. stupňa. Tieto predmety s malými úpravami

žalobca vyučoval a vyučuje u žalovaného už od roku 1987.Podľa názoru žalobcu žalovaný má možnosť
ho naďalej zamestnávať - môže mu prideliť prácu a to výučbu predmetov tak ako v minulosti, nakoľko
na výučbu predmetov žalobca spĺňa predpoklady, a to aj na základe udelenej výnimky, ktorá zostáva
zachovaná a tiež s poukazom na ust. § 10 ods. 6 vyhl. č. 41/1996 Z.z., kde sa uvádza, že od požiadavky
uvedenej v § 2 ods. 4 a 5 možno u pedagogického pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť upustiť
v prípade, ak pedagogický pracovník pôsobí najmenej 15 rokov vo výchovno-vzdelávacom procese a

dosiahol vek 45 rokov. Táto výnimka sa na neho vzťahuje. Ohľadne svojho vzdelania poukázal na to, že
po vyučení učebného odboru strojný zámočník a po úspešnom skončení Strednej priemyselnej školy v
Trnave v roku 1985 si svoju kvalifikáciu v roku 1987 doplnil úspešným štúdiom na Pedagogickej fakulte
v Nitre doplnkovým pedagogickým štúdiom. Počas pracovného pomeru u žalovaného si žalobca ďalej
doplnil svoju kvalifikáciu štúdiom na Trnavskej univerzite so sídlom v Trnave - Pedagogická fakulta, ktoré

v roku 2000 úspešne ukončil ako bakalár. Žalobca žiadal priznať mu náhradu trov konania právneho
zastupovania vo veci advokátom.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Predmetnú výpoveď prevzal žalobca osobne na pracovisku dňa
14.12.2010. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

v študijnom odbore majster odbornej výchovy. Pedagogickú činnosť môžu vykonávať iba pracovníci,
ktorí spĺňajú kvalifikačné a odborné predpoklady na túto činnosť. Podľa žalovaného nespĺňa žalobca
požiadavky, teda stupeň a odbor vzdelania, má iba vysokoškolské štúdium prvého stupňa a titul bakalár,
teda mohol by vyučovať na strednej škole - na bývalom učilišti, také odbory žalovaný nemá. Ďalej
poukázal žalovaný na to, že listom zo dňa 01.12.2010 ponúkol žalobcovi inú prácu, nie je pravdou, že by

disponoval s voľným pracovným miestom v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pravdou je, že zmluvný
partner žalovaného nemá dostatok záujemcov o školenie, dôsledkom čoho došlo k zníženiu počtu
lektorov. Žalovaný preto trval na danej výpovedi žalobcovi, nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať
vzhľadom na jeho kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť, tiež že žalobca ponúknutú prácu odmietol. Ďalej
uviedol, že z dôvodu, že od 01.04.2004 predmetom jeho činnosti nie je výučba učebných odborov, ale

iba študijných odborov, z uvedeného dôvodu, keďže nemal čo žalobca vyučovať (žalobca vykonával
prácu učiteľa dielenskej praxe, ktorá skončila dňom 01.09.2004), bol preradený do školiaceho centra
dospelých na základe Francúzsko-slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov
PSA Peugeot Citrően na základe - dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.1987, ktorá dohoda
bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 06.05.2005 (zrejme sa jedná o preklep, správny dátum má byť

06.05.2004), a to od 01.09.2004, ktorú skutočnosť nepopiera ani sám žalobca. Už v uvedenom čase
vyšiel v ústrety žalobcovi, neskončil s ním pracovný pomer, keďže nemal pre neho prácu zodpovedajúcu
jeho vzdelaniu, ale preradil ho na výkon práce do školiaceho centra na základe uvedenej dohody. Na
základe dodatku k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2005, uzatvoreného dňa 28.12.2006
sa účinnosť uvedenej dohody predĺžila do 31.12.2007. Pre prácu v školiacom centre nebolo podstatné

vzdelanie pracovníka, tento bol zaradený do školiaceho centra na základe výberového konania.

K tvrdeniu žalobcu, že výnimka, ktorá mu bola udelená, zostáva zachovaná, žalovaný uviedol, že táto
výnimka nezostáva zachovaná s poukazom na § 61 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 317/2009 Z. z.

Žalovaný teda žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.03.2012, č.k. 12C/79/2011 - 194 žalobe vyhovel a teda určil,
že výpoveď daná žalobcovi dňa 13.12.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod. 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka
práce je neplatná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu advokátovi.

Na podklade odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 24.09.2013, č.k.
24Co/253/2012 - 280 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi oboch strán
účastníkov konania, vypočul svedkov, doplnil dokazovanie z hľadiska požiadavky na stupeň a odbor
vzdelania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, súc viazaný vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu:

Žalobca je so žalovaným v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.1987 vo
funkcii učiteľa dielenských cvičení, a to na dobu neurčitú.

Prípisom „Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka
práce zo dňa 13.12.2010, bola doručená žalobcovi, ktorú prevzal dňa 14.12.2010. Dôvodom výpovede je
nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, teda na výkon
práce učiteľa strednej školy. Podľa žalovaného nespĺňa žalobca kvalifikačný predpoklad - ukončenie
vysokej školy druhého stupňa, na vyučovanie predmetov, ktoré sú súčasťou školského programu
žalovaného.

Žalovaný ponúkol žalobcovi inú prácu, a to prácu s pracovným zaradením „údržbár“ listom zo dňa
01.12.2010 (č.l.27 spisu), ktorú žalobca odmietol.

Listom zo dňa 03.12.2010 požiadal riaditeľ školy žalovaného - R. P. A. D. Z., Z. W., Š. X.. XX, H., o

prerokovanie výpovede žalobcovi s tým, že menovanému nie je možné prideľovať prácu v súlade s
jeho pracovnou zmluvou, bola mu ponúknutá iná vhodná práca dňa 02.12.2010, na ponuku žalobca
nereagoval. Prílohou žiadosti o prerokovanie výpovede bola predmetná výpoveď a ponuka na inú prácu
(č.l. 116 spisu).

Základná organizácia pedagogických pracovníkov Odborového zväzu PŠaV na Slovensku pri Z.-W.
S. H. podala vyjadrenie k výpovedi (prerokovaná dňa 08.12.2010, následne prevzala toto vyjadrenie
dňa 10.12.2010 zástupkyňa školy O.. G.) s tým, že podľa výboru odborového zväzu výpoveď nespĺňa
predpoklady v zmysle zákonných predpisov, nie je v súlade so Zákonníkom práce.

Obsah stanoviska odborového zväzu pri škole žalovaného potvrdili členovia výboru M. Č., O.. G. A.
a predsedníčka výboru L.. O. C.. Výbor odpovedal žalovanému stanoviskom k výpovedi žalobcu dňa
10.12.2010, nedal súhlas k tejto výpovedi, nebola daná dôvodne s tým, že na žalobcu sa vzťahuje
výnimka na vzdelanie. Výpoveď z pracovného pomeru, ktorá bola pripojená k žiadosti riaditeľa školy o
prerokovanie na výbore odborového zväzu mala číslo: 00031/2010/SPŠDTt 11.

Vzmysleoznámeniazodňa22.11.2011,ktorépodalaZákladnáorganizáciaodborovéhozväzužalobcovi
(č.l. 175 spisu) výbor ZOOZ PŠaV na Slovensku pri Z.-W. S. H. potvrdil, že mu nebola doručená žiadosť
o prerokovanie Výpovede z pracovného pomeru žalobcu pod spisovou značkou 00031/2010/SPŠDTt-15
zo dňa 13.12.2010, preto výbor nemohol prerokovať túto výpoveď zo dňa 13.12.2010.

Z predložených listín žalovaným ďalej vyplýva, že Ministerstvo školstva SR rozhodnutím zo dňa 5.5.2005
pod č. CD-2005-1690/9617-24:093 s platnosťou od 1.9.2005 schválilo učebný plán študijného odboru
technika a prevádzka dopravy a rozhodnutím zo dňa 16.6.2004 pod č. CD-2004-6570/14132-19:093
s platnosťou od 1.9.2004 schválilo učebný plán študijného odboru elektrotechnika v doprave

a telekomunikáciách s tým, že učebné osnovy neobsahujú učebné predmety obsahujúce náplň
dielenských cvičení alebo dielenskej praxe, čo prináša organizačnú zmenu vo vyučovaní.

Súd na pojednávaní konanom dňa 18.07.2014 návrh na vykonanie navrhovaného dokazovania zo
strany žalobcu zamietol. Podľa názoru súdu žalobca nedôvodne žiadal vypočuť svedkov k otázke

výučby predmetu prax a praktické cvičenia, k otázke prerokovania výpovede odborovou organizáciou
žalovaného, k otázke kvalifikačných predpokladov a k otázke prideľovania práce žalobcovi žalovaným,
nakoľko tieto sporné otázky už v spore vyriešené boli a navyše v prípade kvalifikačných predpokladov
ani nie je možné, aby sa navrhovaní svedkovia subjektívne k tejto právnej otázke vyjadrovali.

Podľa§61ods.1Zákonníkapráce(zák.č.311/2001Z.z.vzneníúčinnomvčasevýpovedezpracovného
pomeru, ďalej len „Zákonník práce“) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inakje neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce, a podľa ods. 2 tohto ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec
nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Predmetnom konania v prejednávanej veci bola žaloba na určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce pre nespĺňanie

predpokladu ustanoveného právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Z listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah na základe
písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.09.1987 medzi Západoslovenský krajský národný výbor
- odbor školstva v Bratislave (právny predchodca žalovaného) a žalobcom. Žalobca u žalovaného

pracoval ako učiteľ dielenských cvičení a neskôr ako učiteľ praktického vyučovania mládeže.

Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2005 (zrejme rok 2004) bol žalobca preradený
od 01.09.2004 do 31.12.2006 zo zaradenia učiteľ praktického vyučovania mládeže na výchovno-
vzdelávaciučinnosťdospelýchsmiestomvýkonupráceškoliacecentrumnaZ.A.Š.W.S.H..Neskorším

dodatkom k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.12.2006 bolo toto preradenie žalobcu
predĺžené do 31.12.2007.

Dňa 14.12.2010 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010 podľa § 63
ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a to pre nesplnenie kvalifikačného predpokladu

na výkon pedagogickej činnosti v kategórii učiteľ strednej školy, ktorá poskytuje úplné stredné odborné
vzdelanie, určeného § 6, § 7 a § 8 zák. č. 317/2009 Z. z. a vyhláškou MŠ SR č. 437/2009 Z. z. Zároveň
v tejto výpovedi je uvedené, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť od 1.1.2011 s tým, že
pracovný pomer končí uplynutím výpovedne doby dňa 31.3.2011.

Žalobca pôsobil na škole ako učiteľ odborných predmetov, konkrétne predmetu prax a praktické cvičenia
v odbore elektrotechnika v doprave a telekomunikáciách a odboru technika a prevádzka dopravy.
Žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy
a absolvoval 4 semestrové doplnkové pedagogické štúdium pre majstrov odborného výcviku.

Pokiaľ ide o prerokovanie výpovede žalobcu zástupcami zamestnancov ide o hmotnoprávnu podmienku
výpovede zo strany zamestnávateľa.

Z výpovedí svedkov vypočutých pred súdom vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 03.12.2010 predložil
ZO OZ PŠaV na Slovensku Z. W. H. žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcu. K žiadosti boli

priložené listiny: ponuka na inú prácu s pracovnou náplňou, záznam o odovzdaní ponuky a výpoveď
z pracovného pomeru. Žiadosť osobne prevzala 03.12.2010 L.. C.. Listom zo dňa 10.12.2010 ZO OZ
PŠaV na Slovensku pri Z.Š. W. H. doručeným žalovanému oznámila, že výpoveď bola prerokovanádňa 08.12.2010. Žalovaný si teda splnil svoju povinnosť, ktorá mu ako zamestnávateľovi vyplýva z §
74 Zákonníka práce.

Pokiaľ žalobca namieta, že nebola prerokovaná jeho výpoveď, k tomu je potrebné uviesť, že výpoveď
zo dňa 13.12.2010 pod sp. zn. 00031/2010/SPŠDPTt-15, ktorá bola doručená žalobcovi je totožná s
výpoveďou č. 00031/2010/SPŠDTt-11 zo dňa 03.12.2010 vo všetkých jej podstatných náležitostiach a
rozdielom v nich je len jej dátum vyhotovenia a evidenčné číslo, pod ktorým bola evidovaná.

Zamestnávateľ je povinný v tomto prípade ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, splniť zákonnú
povinnosť ponuky vhodnej práce. Ide o tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je tiež
hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Aj túto povinnosť si žalovaný
voči žalobcovi splnil. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobcovi miesto údržbára, na
ktorú ponuku žalobca nereagoval, čím ale zo strany žalovaného bola pri daní výpovedi žalobcovi jeho
ponuková povinnosť ako ďalšia hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede z pracovného pomeru

splnená.

Ďalej bolo treba posúdiť samotný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce.
Pritomtovýpovednomdôvode,tzn.prenesplneniekvalifikačnýchpredpokladov,ideopredpoklady,ktoré
musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. K naplneniu uvedenej skutkovej

podstaty pre nesplnenie predpokladov môže dôjsť kedykoľvek v priebehu pracovného pomeru, teda aj
za situácie, že zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady ustanovené právnymi
predpismi na výkon dohodnutej práce a neskôr zmenou povahy práce, alebo na základe iných dôvodov,
tietopredpokladynespĺňa.Nesplneniepredpokladovspočívanajmävkvalifikačnýchpredpokladoch,ako
je tomu aj v danom prípade, na rozdiel od požiadaviek, ktoré sú obsahovo koncipované podstatne širšie.

Vo výpovedi žalovaný poukázal na nesplnenie kvalifikačných predpokladov požadovaných pre výkon
pedagogickej činnosti v zmysle § 7 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 2 a 3 zák. č. 437/2009 Z.z. ako aj Vyhl.
Min. školstva SR č. 437/2009 Z.z., ktoré pre výkon dohodnutej práce učiteľa strednej školy vyžadujú
vysokoškolské vzdelanie druhého, pričom žalobca ako zamestnanec má len vysokoškolské vzdelanie

prvého stupňa v študijnom odbore výchovy. Žalobca naopak poukázal na zachovanie mu výnimky podľa
Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z.z.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov požadovaným stupňom

vzdelania pre učiteľa prvého stupňa základnej školy, učiteľa druhého stupňa základnej školy, učiteľa
strednej školy, učiteľa jazykovej školy učiteľa pre kontinuálne vzdelávanie je najmenej vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa. Tento zákon je účinný od 1.11.2009. Do 31.10.2009 kvalifikačné predpoklady
pedagogických zamestnancov vrátane učiteľov stredných škôl upravoval § 4 vyhlášky MŠ SR č.
41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších

predpisov.

Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobca vyučením v odbore strojný zámočník, úplným stredným
odborným vzdelaním v študijnom odbore strojárstvo, doplnkovým pedagogickým štúdiom pre majstrov
odborného výcviku učilíšť, vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v študijnom odbore majster

odbornej výchovy nespĺňal ku dňu výpovede, t.j. 13.12.2011 kvalifikačné predpoklady stanovené
zákonom na výkon činnosti učiteľa strednej školy z dôvodu, že nezískal vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa.

Pokiaľ ide o skutočnosti pred dňom doručenia výpovede, tieto podľa názoru súdu nie sú rozhodujúce.

Bolo na dohode účastníkov konania za akých okolností uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy.
Rozhodujúcou skutočnosťou je, či ku dňu doručenia výpovede žalobcovi existovali dôvody výpovede,
keďže žalobca nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Žalobca ku dňu výpovede nespĺňal kvalifikačné predpoklady v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 317/2009 Z. z.,
nakoľko nezískal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal zachovanie výnimky spočívajúcej v tom, že spĺňa predpoklady
udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania, ktorú mal žalobca akceptovaťkonkludentne, resp. aj uzatvorením dohody o zmene pracovnej zmluvy a Potvrdení o zamestnaní z
02.01.2008 a zo dňa 31.03.2011.

Pokiaľ ide o kvalifikačné predpoklady pre učiteľa strednej školy, tak tieto pozostávajú z dvoch zložiek a
to z pedagogickej spôsobilosti a spôsobilosti odbornej. Na odbornú spôsobilosť však neexistuje žiadna
výnimkaapreučiteľastrednejškolysavyžadujevysokoškolskévzdelanieII.stupňaakoužbolouvedené
vyššie.

Je potrebné ešte uviesť, že žalobca prestal spĺňať kvalifikačné predpoklady už k 01.09.2005, pretože
vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 374/2005 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška
Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti
pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov v Prílohe časti VI. UČITELIA ODBORNÝCH
PREDMETOV NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH časti H. OSTATNÉ PREDMETY bodu 20 požadovala na
vyučovanie predmetu odborná prax neučiteľské vysokoškolské vzdelania druhého stupňa príslušného

(príbuzného) študijného odboru a doplňujúce pedagogické štúdium nadväzujúce na získaný študijný
odbor.

Dôležitouskutočnosťoujeajtvrdeniežalovaného,podľaktoréhood01.04.2004predmetomjehočinnosti
nie je výučba učebných odborov, ale iba študijných odborov a keďže nemal čo žalobca, ktorý vykonával

prácu učiteľa dielenskej praxe, ktorá skončila dňom 01.09.2004, u žalovaného vyučovať, bol preradený
do školiaceho centra pre dospelých na základe Francúzsko-slovenskej rámcovej dohody o odbornom
vzdelávaní zamestnancov PSA Peugeot Citrően. Pre túto prácu nebolo podstatné vzdelanie pracovníka.
A práve zmena právnej úpravy viedla k zmene pracovnej zmluvy spočívajúcej v preradení žalobcu na
výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých v školiacom centre na obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2007.

Žalobca tak nebol zaradený ako pedagogický zamestnanec ale ako lektor výchovnovzdelávacej činnosti
dospelých, ktorý sa nepovažoval za pedagogického zamestnanca podľa § 50 vtedy platného zákona č.
29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). A tak žalobca nie je od 01.09.2004
pedagogickým zamestnancom a preto sa na neho nemôže vzťahovať ani výnimka zo vzdelania (§ 61
ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z.)

Podľa názoru súdu tak žalobca prestal spĺňať kvalifikačné predpoklady na začiatku školského roka
2005/2006 v rozsahu jeho odbornej spôsobilosti, na ktorú neexistuje žiadna výnimka daná všeobecne
záväznými predpismi. A tak uplatnený dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce bol
daný, nakoľko na strane žalobcu v priebehu trvania pracovného pomeru došlo k strate kvalifikácie na

výkon dohodnutej práce (majster odbornej výchovy) a túto ku dňu 13.12.2010 nespĺňal, nakoľko nezískal
požadované vzdelanie.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia preukázané,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko dôvody výpovede, ktorú dal žalovaný žalobcovi listom zo

dňa 13.12.2010 sú dané. Žalovaný si tiež splnil obe hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede, ktoré
vyžaduje zákon a preto súd žalobu zamietol.

Na záver ešte súd musí podotknúť, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre,
sp. zn. 5Co/116/2006, tak v tomto konaní sa riešilo určenie neplatnosti výpovede danej zamestnancovi

za účinnosti iného zákona, ktorý sa na prejednávanú vec nevzťahuje.

V zmysle § 142 ods. 1 Občianskemu súdnemu poriadku priznal súd v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov konania - a to náhradu iných trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za podané odvolanie v sume 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume

1.252,02 Eur, ktoré pozostávajú:

Tarifná odmena - § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov:

- Prevzatie zastúpenia 57,- Eur (1/13 výpočtového základu v r. 2011), písomné podanie na súd dňa
05.09.2011 - 57,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 14.11.2011 - 57,- Eur , písomné podanie na súd dňa
30.11.2011 - 57,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 01.02.2012 - 58,69 Eur (1/13 výpočt. základu v r. 2012),
účasť na pojednávaní dňa 06.02.2012 - 58,69 Eur, účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 - 58,69 Eur,účasť na pojednávaní dňa 26.03.2012 - 58,69 Eur, odvolanie zo dňa 31.05.2012 - 58,69 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 13.05.2014 - 61,87 Eur (1/13 výpočtového základu v r. 2014), účasť na pojednávaní
dňa 18.07.2014 - 61,87 Eur.

- Hotové výdavky - § 16 ods. 3,4, § 17 ods. 1 Vyhl.
- Režijný paušál r. 2011 á 7,41 Eur x 4 úkony - 29,64 Eur, režijný paušál r. 2012 á 7,63 Eur x 5 úkonov
- 38,15 Eur, režijný paušál r. 2014 á 8,04 Eur x 2 úkony - 16,08 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a
späť 14.11.2011 - 49,40 Eur (v r. 2011: 4x 13,35 Eur), prem. čas Piešťany - Trnava a späť 08.02.2012 -
50,84 € (v r. 2012: 4x 12,71 Eur), prem. čas Piešťany - Trnava a späť 01.02.2012 - 50,84 Eur, prem. čas

Piešťany - Trnava a späť 06.02.2012 - 50,84 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť 29.02.2012 - 50,84
Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť 26.03.2012 - 50,84 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť
13.05.2014 - 53,60 Eur (v r. 2014: 4x 13,40 €), prem. čas Piešťany - Trnava a späť 18.07.2014 - 53,60
Eur, náhrada cestovného Piešťany - Trnava a späť, spotreba PHM dňa 14.11.2011: 7,11/100 x 80 km x
1,47 Eur = 8,36 Eur, spotreba PHM dňa 01.02.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,54 Eur = 8,76 Eur, spotreba
PHM dňa 06.02.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,54 € = 8,76 Eur, spotreba PHM dňa 29.02.2012: 7,11/100

x 80 km x 1,54 € = 8,76 Eur, spotreba PHM dňa 26.03.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,57 € = 8,93 Eur,
spotreba PHM dňa 13.05.2014: 7,11/100 x 80 km x 1,45 Eur = 8,25 Eur, spotreba PHM dňa 18.07.2014:
7,11/100 x 80 km x 1,53 € = 8,70 Eur; základná náhrada za použitie MV - 1 km á 0,183 €, Piešťany -
Trnava a späť: 80 km x 0,183 = 14,64 Eur, účasť na pojednávaniach = 6x 14,64 € - 87,84 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.