Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211465
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211465.2

Uznesenie

OkresnýsúdPrešovvprávnejvecinavrhovateľa1.)C.E.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.XX,XXXXXG.,2.)I.
E., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v likvidácii, so sídlom Janouškova 5007/14, 080 01 Prešov, zastúpeného likvidátorom I.. D.
M., so sídlom kancelárie Y. XX, XXX XX G., v konaní o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. a 2. rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2014 žiadal, aby súd povolil
obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 20 C 235/2006 a ukončeného právoplatným
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2013, č.k. 15 Co 17/2012 - 318.

Návrh na obnovu konania pod sp. zn. 20C 235/2006 navrhovatelia odôvodnili tým, že sú tu nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní a môžu
pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež namietali, že rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove nebolo predvídateľné a to najmä z dôvodu neakceptovania dôkazov. Súd neakceptoval výpisy
z bankového účtu navrhovateľov, rovnako aj rozhodnutie vlastníkov zo dňa 17.01.2006 o znížení platieb

do fondu opráv a údržby. Ako nové skutočnosti a dôkazy žiadali, aby súd pri svojom rozhodovaní o
povolení obnovy konania zohľadnil a aplikoval platné ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, ako ho upravil Zákon č. 469/2005 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.11.2005, zároveň, aby súd posúdil návrh podľa platného rozhodnutia vlastníkov zo dňa
17.01.2006.

Odporca sa k návrhu navrhovateľov na obnovu konania písomne nevyjadril.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 228 ods. 2, 3 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz

na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Návrh na obnovu konania má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom

a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;

b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak

Podľa § 230 ods. 1. až 3. O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v

občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) , ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c) ,
d) § 228 ods. 1 písm. d) ,
e) § 228 ods. 1 písm. e) .

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 232 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 233 O.s.p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa § 234 os. 1. až 3. O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že

ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa § 235 ods. 1 až 4 O.s.p., len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd
bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom

konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy. Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,
zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové
rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov
pôvodného konania i konania o obnove. Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu
byť novým rozhodnutím dotknuté.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 235/2006 súd zistil tieto skutočnosti:Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.6.2008, č.k. 20C 235/2006-128 návrh odporcu ( v pôvodnom
konaní v procesnom postavení navrhovateľa) zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Súd
mal v tomto konaní za preukázané, že odporca ( v pôvodnom konaní navrhovateľ) neuniesol dôkazné

bremeno a súdu v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce, že zhromaždenie SVB a NP
Janouškova 5007 by zákonným spôsobom rozhodlo o zvýšení platieb do fondu prevádzky, údržby a
opráv a úhrad za plnenia.

Odporca podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči uvedenému rozhodnutiu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie dňa 18.8.2008, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.8.2008, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania vzal odporca svoju žalobu zo dňa 7.12.2008 v celom rozsahu späť.

Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 20.1.2010, č.k. 3Co 145/2008-191 pripustil späťvzatie žaloby,

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil, pričom náhradu trov žiadnemu z účastníkov
nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu Prešov zo dňa 20.1.2010, č.k. 3 Co/145/2008-191 podal
odporcaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynedovolanie,ktorébolosúdudoručené dňa25.2.2010,

ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov v celom rozsahu a zároveň žiadal
priznať trovy právneho zastúpenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.5.2012, č.k. 5Cdo 284/2010-241 zrušil
uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 20.1.2010, sp.zn. 3Co 145/2008 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.9.2013 č.k. 15Co 17/2012-318 zmenil rozsudok tak, že
navrhovateľka (v pôvodnom konaní v procesnom postavení odporkyne) bola povinná zaplatiť sumu
197,76 Eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 8,96 Eur od 1.6.2006 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z

omeškania zo sumy 94,40 Eur od 1.5. 2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 94,40
Eur od 14.6.2008 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v prevyšujúcej
častizamietol,pričomnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovnepriznal.Tentorozsudoknadobudol
právoplatnosť dňa 18.12.2013 a vykonateľnosť dňa 22.12.2013.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 4 Cbr 1/2012-8 zo dňa 21.03.2012 bol za likvidátora odporcu
súdom ustanovený I.. D. M., Y. XX, G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2012.

Súd na prejednanie návrhu na obnovu konania vo veci nariadil pojednávanie, kde navrhovateľ v 2.
rade na pojednávaní uviedol, že Krajský súd Prešove rozhodol na základe neúčinného § 10 Zákona o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v samotnom rozsudku zle konštatoval, že s navrhovateľkou
v 1. rade za obdobie rokov 2005 prispievali sumou do fondu opráv 846,- Sk, čo nie je pravdou, nakoľko
prispievali sumou 936,- Sk a ako tretí dôkaz uviedol, že súd sa nevysporiadal so zápisnicou o schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.1.2006, ktorá bola predložená v pôvodnom konaní.
Navrhovateľ v 2. rade ďalej uviedol, že dôvodom nepredloženia týchto dôkazov v pôvodnom konaní bolo

to,žetietodôkazyodnichniktonežiadalavychádzalpritomzozásady,žesúdprávopozná.Rozhodnutie
odvolacieho súdu považoval za nezákonné, ako aj vychádzajúce z nesprávnych dôkazov. Odvolací súd
vychádzal z § 10 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré v čase rozhodovania súdu
nebolo platné a začalo platiť až v roku 2010. V roku 2005 bolo iné znenie § 10 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ktoré sa potom zmenilo a účinné bolo od 01.11.2005 až do roku 2010.

Poukázal pritom na to, že v roku 2005 bolo možné zo strany vlastníkov prispievať do fondu opráv
podľa dohody týchto príspevkov a od 01.11.2005 podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Odvolací
súd vo svojom konečnom rozhodnutí konštatoval, že za obdobie január až marec platili čiastku 846,-
Sk, čo nie je pravdou, nakoľko za toto obdobie platili do fondu čiastku 936,- SK. Obnovu konania žiada
z tohto dôvodu, že odvolací súd rozhodol na základe neúčinného § 10 Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov, ďalej v rozsudku nesprávne konštatoval, že s manželkou prispievali v roku 2005
do fondu opráv sumou 846, Sk, čo nie je pravdou, nakoľko za toto obdobie prispievali sumou 936,- Sk.
Zároveň odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so Zápisnicou o schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov zo dňa 17.01.2006, ktorá mu bola predložená v konaní 20C 235/2006. Od apríla2005 platili do fondu opráv sumu 1.083,- Sk, napriek tomu, že na schôdzi zo dňa 17.01.2006 sa schválilo
prispievať sumou 8,- Sk na m2. Podľa jeho prepočtov majú preplatok a nie nedoplatok. V roku 2006 boli
zrušené všetky výmery, ktoré boli v rozpore s platným a účinným ustanovením § 10 Zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. V roku 2006 tak z dôvodu účinnosti nového zákonného ustanovenia §
10 zákona o vlastníctve bytov bol zrušený zápis zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zo dňa 2. apríla 2005, kde bola odsúhlasená platba 1.083,- Sk, a rovnako bol zrušený aj výmer z 29.
januára 2005. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí z týchto dôvodov dospel k nesprávnym výpočtom a
nezohľadnil pri svojom rozhodovaní výpisy z účtu navrhovateľov, ako aj odporcu, čo je tiež nový dôkaz.

V ďalšom konaní tak rozhodnutie súdu bude pre nich priaznivejšie, nakoľko bude súdom konštatované,
že sú v preplatku a nie v nedoplatku. V konaní pred odvolacím súdom nemohli použiť riadny opravný
prostriedok, len tento mimoriadny, čím došlo k odňatiu ich základných ľudských práv. Tieto dôkazy na
ktoré sa odvoláva v návrhu na obnovu konania, pred odvolacím súdom nepoužili, nakoľko ich nikto od
nich nežiadal. V pôvodnom konaní zastupoval navrhovateľku v 1. rade. Likvidácia odporcu je podľa
neho nezákonná.

Navrhovateľka v 1. rade v celom rozsahu súhlasila s výpoveďou navrhovateľa v 2. rade.

Likvidátor odporcu na pojednávaní s návrhom na obnovu konania nesúhlasil. Uviedol, že ani z návrhu
na obnovu konania, ani z výpovede navrhovateľov v 1. a 2. rade na pojednávaní nevyplýva, aby

dôkazy, ktoré nepredkladali v pôvodnom konaní, nemohli predložiť bez vlastnej viny, resp., že sa tieto
dôkazy nevyhodnotili. Zároveň vyjadril názor, že týmto mimoriadnym opravným prostriedkom nie je
možné domáhať sa obnovy konania pod sp. zn. 20C 235/2006, nakoľko neexistuje žiadny dôvod na
obnovu konania. Likvidátor odporcu zároveň vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľav2.rade,nakoľkotennebolúčastníkomkonaniapodsp.zn.20C235/2006,ktoréhoobnovy

konania sa v tomto konaní domáha.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom

posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je
obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto

navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/
O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku
podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.

Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných
na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v
pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.
O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm.

b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa
rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť
označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R

19/1975). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania
tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť
ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila
nejaká objektívna prekážka.(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011)
Súd považuje za potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý
má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho

prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.
Pokiaľ ide o návrh na obnovu konania voči navrhovateľovi v 2. rade, súd ho zamietol a to z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho podanie.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.
Z obsahu pripojeného súdneho spisu súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade nebol účastníkom konania pod

sp. zn. 20C 235/2006. V tomto konaní len zastupoval na základe udelenej plnej moci navrhovateľky v 1.
rade. Z dôvodu, že návrh na obnovu konania môže podať len účastník konania, ktorý je vecne aktívne
legitimovaný na podanie tohto návrhu, súd návrh na obnovu konania voči navrhovateľovi v 2. rade z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o navrhovateľku v 1. rade, súd je toho názoru, že návrh na obnovu konania je v celom rozsahu

nedôvodným.
Súd uvádza, že použiť obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok a to z dôvodu, ktorý
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci súdom, procesných nesprávností súdu, resp. inej vecnej
nesprávnosti rozsudku, nie je možné. Na uvedené podľa názoru súdu slúžia iné právne prostriedky.
Obnova konania prichádza do úvahy vtedy, keď účastník nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní

použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa tie nemohli vykonať. Ten kto navrhuje
obnovu konania musí súdu preukázať, že nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne sa nemohli vykonať dôkazy. Za najdôležitejšie
považuje súd uviesť, že táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz
existovali už v pôvodnom konaní a ten kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj

dostatok podkladov potrebných na ich označenie a splnenie dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Súd je toho názoru, že navrhovateľka v 1. rade v pôvodnom konaní,
ktoré sa viedlo pod sp. zn. 20C 235/2006 mala všetky možnosti použiť všetky dôkazné prostriedky na
ktoré sa odvoláva v návrhu na obnovu konania. Výpisy z účtu tak navrhovateľov, ako aj odporcu za
rozhodné obdobie rokov 2005 až 2007 existovali už v pôvodnom konaní. Navrhovateľka mala možnosť

už v pôvodnom konaní predložiť odvolaciemu súdu výpisy z účtu za obdobie rokov 2005 až do roku
2007 na preukázanie platieb príspevkov do fondu údržby a opráv. Zástupca navrhovateľky v 1. rade
( navrhovateľ v 2. rade) bol prítomný na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 13.09.2013 ( č.l. 312
súdneho spisu 20C 235/2006) a bol súdom poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a to o povinnosti ,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť súdu najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a. Námietka, že na to zo strany súdu neboli vyzvaní, preto neobstojí
s poukazom na povinnosť účastníka predkladať súdu na podporu svojich tvrdení príslušné dôkazy.

Rovnako je potrebné povedať, ako už súd vyššie konštatoval, že návrhom na obnovu konania nie je
možné napravovať nesprávne právne posúdenie súdu, resp., inú vecnú nesprávnosť rozsudku súdu.
Súdu v tomto konaní o obnovu konania neprináležalo hodnotiť, či odvolací súd pri svojich právnych
úvahách vychádzal z účinného znenia § 10 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č.
182/1993 Z.z., resp. či sa vysporiadal v rozsudku s listinným dôkazom nachádzajúcom sa v súdnom

spise 20C 235/2006 a to so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
17.01.2006. Podľa názoru súdu mala navrhovateľka v 1. rade možnosť využiť iné právne prostriedky,
ktoré jej umožňuje požiť príslušný právny predpis.
Súdmázato,ženavrhovateľkav1.radenepreukázalasúdusplneniepodmienoknaobnovukonaniatak,
ako to súd už vyššie uviedol, a preto súd jej návrh na obnovu konania v celom rozsahu ako nedôvodný

zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 232 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bráneniepráva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia
o konaní v prvom stupni.
V tomto konaní o obnovu konania boli navrhovatelia v 1. a 2. rade v celom rozsahu neúspešní, právo na

náhradu trov konania tak vzniklo odporcovi. Odporca si trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
preukázateľne nevznikli, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedeného vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.