Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221847
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612221847.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobkyne I. K.,
T.. X.X.XXXX, U. H. N. XXX/X, R., právne zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti žalovanému M. W., Ž. C., Z..G.., G. G.S. K. X, XXX XX Y.,
IČO: 31690904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, č.k. XC/XX/

XXXX z 19.1.2012 takto:

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodcovský rozsudok Z. G. Y. G. G. Z. XX, XXX XX Y. zo dňa 19.1.2012 sp.zn. XC/XX/
XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v
sume 99,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.11.2012 sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku Z. G. Y. G.. F.. XC/XX/XXXX zo dňa 19.1.2012, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie sumy
61,74 Eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- Eur. Zároveň sa v zmysle § 40 ods. 2 zákona č.

244/2002 Z.z. domáhala aj odloženia vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku Z. G. Y. G..
F.. XC/XX/XXXX zo dňa 19.1.2012.

V návrhu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky
vo výške 61,74 Eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa
8.10.2012. V návrhu na začatie rozhodcovského konania spoločnosť Rapid Life (žalovaný v tomto

konaní) uviedol, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku, táto
bola podľa žalovaného samostatne dohodnutá, tieto opatrenia mali byť dojednané jej samostatným
podpisom , a tvrdia aj, že mohla odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa poukázala
na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných
podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená
na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. V návrhu ďalej

uviedla, že s napadnutým rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí. Poistná zmluva uzatvorená medzi
ňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených
tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať,
jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Nemá možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné
podmienky. Zmyslom národnej a nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie
faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, s ohľadom na okolnosti,

pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho
a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť určovať zmluvnépodmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa
a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých
pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. (s účinnosťou od

1.4.2004) resp. pred nadobudnutím účinnosti novely č. 568/2007 Z.z. (s účinnosťou od 1.1.2008), ktorá
zrušila typové vymedzenie spotrebiteľských zmlúv a zaviedla vymedzenie výlučne podľa postavenia
účastníkov. Materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím
účinnosti uvedených zmien sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v
aktuálnom režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Podľa prílohy k Občianskemu

zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ( ďalej len „ smernica“) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych
spoločenstiev a Európskej únie. V rámci obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy ,
je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka. Táto zmluvná podmienka je
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne bez

návrhu . Použitie tejto neprijateľnej podmienky oprávneným predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa - žalobkyne a je teda v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Záver má oporu z hľadiska
historického výkladu aj v ust. § 53 ods. 4 písm. r.) OZ. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené
v ust. § 53 OZ ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto
bez ohľadu na účinnosť novely OZ , ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej

doložky , takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve , bude vždy v rozpore s dobrými
mravmi , keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým ako slovenský právny poriadok.
V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a
účelu smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z
predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi

stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako
predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v
deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku

uvedenú v poistných podmienkach. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak,
ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie pod 1, 2 a 3 Obchodných podmienok poisťovne
bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
čím došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Totiž

v prípade uplatnenia práv na rozhodcovskom súde v tejto veci zo strany poisťovne došlo k znemožneniu
práva spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd a vec bol takto nútený prejednať pred rozhodcovským
súdom zvoleným poisťovňou. Poistná zmluva v danej veci je spotrebiteľskou zmluvou , pri ktorej musia
byť dodržané kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách . V prípade,
že sa zmluva od týchto ustanovení odchýli , takéto ustanovenie je neplatné z dôvodu rozpornosti so

zákonom. Tým, že v rozhodcovskom konaní nebolo rozhodcovským súdom aplikované ustanovenia
smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, došlo k
porušeniu týchto predpisov.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu prípisom zo dňa 26.11.2012 doručeným tunajšiemu súdu

dňa 28.11.2012 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu a tiež námietku nesplnenia
poplatkovej povinnosti žalobkyne v tomto spore.

Tunajší súd o námietke žalovaného voči založeniu miestnej príslušnosti tunajšieho súdu rozhodol
uznesením sp.zn. 16C/90/2012-49 zo dňa 12.12.2012, ktorým túto námietku zamietol. Na základe

odvolania žalovaného voči uvedenému uzneseniu odvolací súd uznesením sp.zn. 4Co/22/2013-67 zo
dňa 5.2.2014 napadnuté uznesenie potvrdil.Následne žalovaný cestou svojho právneho zástupcu sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa
31.3.2014 v ktorom poukázal na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012 s tým, že sa súdy
nezaoberali, ako je to s priamym účinkom Smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni. V nadväznosti

na to uviedol, že vo vzťahu ku nevyhnutnosti tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva,
najmä kumožnostiuzavrieťrozhodcovskúdoložkuvzmluvách,ktorésúvnárodnomprávnomporiadku
označované ako spotrebiteľské sa konštatuje, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej
republiky voči jeho občanom v zásade priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že
(a) štát smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neimplementoval alebo ju implementoval nesprávne,

(b) smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť a za (c) jedná sa o vertikálny vzťah občan -
štát. Smernica (podľa čl. 249 ZES) sama o sebe nemá horizontálny účinok (ako má napr. národný zákon)
a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý
(čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Forma a prostriedok ako smernicu do svojho právneho
poriadku zakomponujú sú ponechané na členskom štáte. Smernice teda nemôžu v zásade nadobúdať
horizontálny priamy účinok, čo znamená, že jednotlivec sa ustanovenia smernice nemôže dovolávať

voči inému jednotlivcovi. Výnimku z pravidla, že Smernice nemôžu nadobúdať priamy účinok definoval
Súdny dvor EÚ vo veci ESR I-6325, kde konštatoval, že „jednotlivci sa môžu priameho účinku smerníc
dovolávať tiež vtedy, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia
nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade“ (ESD C-62/00). Žalovaný ďalej poukázal
na 19-te odôvodnenie (recitál) Smernice 93/13/EHS v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovanými

ustanoveniami vnútroštátneho práva vo veci rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, a
to osobitne v poistnej zmluve. Podľa žalovaného 19-te odôvodnenie Smernice 93/13/EHS formuluje
jeden zo zámerov (cieľov) Smernice a dotýka sa práve poistnej zmluvy. Devätnáste odôvodnenie
Smernice 93/13/EHS stanovuje výnimku pre jednu zo spotrebiteľských zmlúv, a to poistnú zmluvu.
Táto výnimka sa v rámci implementácie Smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho práva nepremietla.

Podľa tohto vyjadrenia žalovaného z devätnásteho odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že jej
zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam
vymedzené kritériá. Ak je predmetom sporu spotrebiteľská zmluva, súd musí vyhodnotiť : 1 - či sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, 2 - či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, nejde o poistnú zmluvu (pričom v tomto
prípade na rozdiel od iných spotrebiteľských zmlúv to nemá len formálny význam, ale priamo materiálny

význam pre správnu aplikáciu smernice), 3 - či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod
výnimku stanovenú smernicou a ak áno, potom smernicu neaplikovať alebo 4 - ak podmienka výnimke
podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
O. z. (postupom podľa § 53 ods. 3 O. z.) a 5 - ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená nerovnováha a ak áno, či ide o nerovnováhu značnú a

v čom. Porušenie takto vymedzeného logického postupu navyše za porušenia pravidiel spravodlivého
procesu, je ústavne neprípustné a rovnako je v rozpore s výslovným zámerom Smernice 93/13/EHS.
Pre to, ktorá podmienka v poistnej zmluve hodnoteniu podľa kritérií Smernice 93/13/EHS nepodlieha, je
potrebné ustáliť, čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Podľa § 35 ods.
1 zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve je poisťovňa povinná určiť výšku poistného na základe poistno

- matematických metód. Kontrola správneho stanovenia poistného je pod dohľadom Národnej banky
Slovenska. K odbornej otázke „čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného“ sa vyjadrila aj Národná
banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom a z jej vyjadrenia je zrejmé, že na základe
správneho prekladu Smernice 93/13/EHS (český resp. anglický, či nemecký preklad), nie je zámerom
smernice posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ

tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska v prípade
využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek nepochybne aj deje.
V liste NBS č. ODT-12690/2013 zo dňa 22.11.2013 Národná banka Slovenska uviedla, že rozhodcovská
doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama inkasné náklady a že dohoda o rozhodcovskom konaní
obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda

aj v prípade poistenia osôb. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve teda v dôsledku priameho
účinku smernice (z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku a následne
nesprávnej aplikácie Smernice na poistné zmluvy) nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je to v priamom
rozpore so zámerom smernice. Zo zásady iura novit curia vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné
aplikovať normy práva Európskej únie ex offo, t. j. aj bez osobitného návrhu účastníkov konania.

Ak teda všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých
východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach
a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19-tom odôvodnení v jeho správnom preklade,
ktorý sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. Súdy sú preto povinné pri prieskume dotknutej zmluvnejpodmienky v poistnej zmluve postupovať tak, že majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná
podmienka v poistnej zmluve žalovaného nepodlieha výnimke uvedenej v 19 odôvodnení smernice
93/13/EHS. V okolnostiach prípadu to znamená aplikovať a interpretovať vnútroštátne právo najmä

vzhľadom na 19-te odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS (účel a zámer Smernice, nie priamo proti jej
zámeru). Tvrdiť v súvislosti s uvedeným 19-tym odôvodnením, že „smernica reprezentuje len minimum
ochrany spotrebiteľa a členské štáty môžu pristúpiť vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch ku
prísnejším opatreniam“ je z pohľadu dikcie tohto ustanovenia „...nie je zámerom smernice hodnotiť
podmienky v poistných zmluvách...“ neprípustný výklad smernice „contra legem“. Žalovaný vo svojom

vyjadrení ďalej uviedol, že samotná transpozícia smernice 93/13/EHS do O.z. bola zaťažená hrubou
prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka. V tejto súvislosti poukázal na
český preklad a anglický preklad znenia čl. 1, bod q) Prílohy tejto smernice. Podľa žalovaného slovenský
zákonodarca nesprávnym prekladom Smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou
prakticky podstatne sťažil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách napriek
tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené právnym

predpisom, ktorým je zák. č. 244/2002 Z. z.. V podmienkach slovenského právneho poriadku nie
je v skutočnosti možné uzavrieť takú rozhodcovskú doložku, ktorá by mala spotrebiteľovi brániť,
aby svoj spory riešil výlučne v „rozhodcovskom konaní“, pretože právomoc všeobecného súdu
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné rozhodcovskou doložkou preniesť na
rozhodcovský súd alebo iný orgán (napríklad tzv. prorogáciou a pod.), čo značí, že je vylúčené, aby

došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky (zmluvy), ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zákonodarca vo formulácii O.z. v § 53 ods.4. písm.
r) uviedol „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré ...vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“ vynechal už však vetu, ktorá by túto normu uvádzala do súladu

so zámerom smernice, a to „na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“. Vychádzajúc z
originálu ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a to jej prílohy 1 písm. q) tejto smernice podľa vyjadrenia
žalovaného by mal slovenský preklad znieť: „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva,
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia

právnych predpisov". V tomto kontexte potom nemožno ujednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za
nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu. To
vylučuje, že by na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách bolo možné nahliadať ako a
priori na tie, ktoré vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS
(samozrejme, vo svetle jej správneho prekladu, a nie slovenského prekladu). Reťazením pochybení

(chybný preklad + chybná transpozícia do O.z.) došlo na Slovensku ku tendencii, v rozpore so
všestranne proklamovaným zámerom EÚ, ktorým je uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne
prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv, ku úplne opačnej tendencii, a to v niektorých
prípadochažpriamkuzaslepenémukrižiackemuťaženiu zostranyniektorýchspotrebiteľskýchzdružení
plošne voči všetkým dodávateľom služieb bez ohľadu na povahu služby a odlišné právne úpravy,

pričom následkom takéhoto počínania je, že všeobecné súdy sú zaťažované v tisíckach nápadov
najmä tzv. bagateľnými spormi. V súvislosti so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve žalovaný poukazuje aj na
ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta O. z., v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné
dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko

individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky.
V slovenskom právnom poriadku absentuje právna norma pozitívne vymedzujúca obsah pojmu
„individuálne dojednanie podmienky“ Čo teda možno subsumovať pod pojem „individuálne dojednanie
podmienky“ v zmluvnom vzťahu, formuluje dokument európskeho formátu a to „Princípy európskeho
zmluvného práva“ (PECL). Súdny dvor EÚ zjavne označil PECL za právny základ pre zmluvné

právo Slovenskej republiky ako člena EÚ. PECL teda majú aplikačnú a interpretačnú prednosť pred
vnútroštátnym právom aj v Slovenskej republike. Princípy obsahujú jedinečné pozitívne vymedzenie
pojmu individuálne dojednanie podmienky, ktoré definujú nasledovne „Podmienka je “individuálne
dojednaná” ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku
zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou. Môžu viesť aj k tomu, že podmienka

zostane nezmenená.” . Postup individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky podľa kritérií PECL
bol v okolnostiach prípadu dodržaný. Žalobca mal preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú
doložku) prijať, modifikovať alebo ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah
- poistenie - negatívne ovplyvnený. Žalobca neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskejdoložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. Žalobca bol v čase
uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaný o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov
podľa zák. č. 244/2002 Z. z., a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zák. č.

340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí „Záznam o požiadavkách a potrebách klienta“
podpísaný žalobcom a sprostredkovateľom poistenia (nie zamestnancom poisťovne). Žalobca v ním
vymienenom časovom odstupe od oboznámenia sa s ním vybraným poistením nepochybne slobodne,
vážne a určite súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a to svojim (konštitutívnym) podpisom
(písomným prejavom vôle) pod „Osobitnými zmluvnými dojednaniami“ (jasne a zreteľne graficky i

obsahovo oddelenými od Všeobecných poistných podmienok), a teda aj keby skutočne rozhodcovská
doložka v okamihu jej dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
nebol by súd oprávnený ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Odhliadnuc od faktu,
že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19-teho odôvodnenia vyňatá z pod
hodnotenia Smernice 93/13/EHS a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, rozhodcovská doložka
uzavretá žalobcom nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Na vyslovenie

tvrdenia o tzv. hrubom nepomere v právach vytvárajúcej neprijateľnej podmienky má inkriminovaná
Smernica (implementované, ale v trochu prekladovo pokrútenej forme aj v § 53 ods. 10 O. z.) k dispozícii
test primeranosti podmienky a to v konkrétne v čl. 4 cit. Smernice. Test reprezentuje aj tzv. ústavný
limit pre prieskumný a rozhodovací rámec súdu pri konaní o vyslovení tvrdenia o neprijateľnosti tej
- ktorej konkrétnej podmienky v konkrétnej posudzovanej zmluve. Aplikácia tohto testu vychádza a) z

pravidla celistvosti - komplexnosti jeho aplikácie na danú testovanú podmienku, b) z pravidla hodnotenia
charakteru tovaru či služby, ktorá je predmetom kontraktu, c) z pravidla hodnotenia podmienky s
ohľadom na dobu kontraktu, d) z pravidla vzájomnej súvislosti, a to ako vnútornej, tak aj vonkajšej.
Pre označenie zmluvného dojednania za neprimerané je nutné preukázať (nielen teda tvrdiť, ako
to robí žalobca) značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a to vždy ku ťarche spotrebiteľa.

Čl. 4 Smernice 93/13/EHS je takým konkrétnym návodom, ako má súd pri kontrole podmienok v
poistných zmluvách postupovať, ktorý znemožňuje ľubovôľu pri rozhodovaní o zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 4 Smernice 93/13/EHS od súdu vyžaduje, aby pri hodnotení dojednania
vzal do úvahy : a) povahu služby, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol, ktorá vyplýva z § 788 a nasl.
O.z., ale najmä zo zák. č. 95/2002 Z. z., resp. zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve, naviac je tu

namieste jednoznačne zobrať na vedomie, že sa jedná o „poistnú zmluvu“, najmä vo vzťahu ku 19-
temu odôvodneniu Smernice 93/13/EHS, b) všetky špecifické okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie
zmluvy, najmä samotný špecifický skutkový dej sprostredkovania poistenia, počas ktorého ku uzavretiu
poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky došlo, ktorý je treba právne posudzovať a subsumovať pod
ustanovenia zak. č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia, pretože ku uzatvoreniu poistenia došlo

zapodmienokpodľazák.č.340/2005Z.z. atočinnosťousprostredkovateľapoisteniaakosamostatného
licencovaného podnikateľa a nie činnosťou žalovaného samotného konajúceho jeho zamestnancom,
to všetko s prihliadnutím na povinnosti vznášané na činnosť dodávateľa zo zákona o poisťovníctve
(95/2000 Z. z., resp. 8/2008 Z. z. v znení platnom v dobe uzatvárania poistnej zmluvy, c) všetky
ďalšie podmienky zmluvy a to vo vzájomných súvislostiach, najmä či na prvý pohľad jednostranná

izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vyvážená inou výhodnou zmluvnou podmienkou
(napr. v tej dobe platný právny poriadok, najmä zák. č. 244/2002 Z.z. vo vtedy platnom znení, zák. č.
340/2005 Z.z., zákon o poisťovníctve, nielen vtedy platné znenie O. z.), d) to všetko v dobe uzatvorenia
zmluvy. Žalovaný ďalej uvádza, že predovšetkým si treba uvedomiť časový faktor zahrnutý do Smernice
93/13/EHS. Vždy sa jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzavretia zmluvy (či v

dobe dojednania akéhokoľvek následného zmluvného dojednania v uskutočneného v dobe uzatvorenia
zmluvy). Zčl.4Smernice93/13/EHSvšaktiežnepochybnevyplýva,žepokiaľsaspôsobíneprimeranosť
podmienky (napr. v dôsledku zmeny podmienok jej vykonávania) až neskôr, nie je možné túto pre
spotrebiteľa síce iste negatívnu okolnosť, pri samotnom hodnotení neprimeranosti podmienky podľa čl. 4
Smernice 93/13/EHS použiť. Inými slovami: povedané, na okolnosti, či neprimeranosť podmienky, ktoré

nie sú aspoň spozorovateľné už v okamžiku kontraktácie, nie je pri hodnotení možnej neprijateľnosti
podmienky možné brať zreteľ. Povaha služby, ktorá bola predmetom poistnej zmluvy je daná tým,
že sa jedná o poistenie, ktorého špecifikom je význam poistno-matematických postupov používaných
na výpočet poistného. To je aj príčinou 19-teho odôvodnenia Smernice 93/13/EHS. Podľa pravidla
vonkajšej vzájomnej súvislosti sa pri posudzovaní neprimeranosti podmienky majú vziať do úvahy

aj okolnosti odlišné od tých, ktoré sú popísané v zmluvných dojednaniach. Vnútornou vzájomnou
súvislosťou sa mieni zohľadnenie všetkých ďalších podmienok tej istej zmluvy, čo je nanajvýš dôležité.
Skutočnosť, že zmluva obsahuje napr. jedno veľmi nevýhodné ustanovenie ešte neznamená, že musí
byť automaticky označené za neprimerané. Každé ustanovenie zmluvy je treba vnímať v súvislosti sostatnýmizmluvnýmipodmienkami.Akjenevýhodnédojednanievyváženéinými,prespotrebiteľareálne
výhodnými dojednaniami, nie je totiž najmenší dôvod prehlásiť nevýhodné ustanovenie za neplatné.
Aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť

v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z uvedeného plynie, že najsamprv
je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej
intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za značnú (hrubú). Riziko nerovnosti je súčasťou
každej transakcie a nikto by nemal spoliehať na to, že právo náhle zasiahne v prospech slabšej strany
zakaždým, keď sa zmluva prejaví z uhla pohľadu spotrebiteľa, aj keď len nepatrne, ako nevýhodná.

Podstatnosť nerovnováhy ako uzlový bod smernice, sa v európskom práve posudzuje stupňom odchýlky
od imaginárneho ideálu. Ideálom je zmluva, podľa ktorej majú obe strany rovnakú mieru práv a
povinností. Rovnováha predstavuje situáciu, kedy riziká dopadajú rovnomerne na spotrebiteľa a
dodávateľa. Právu jednej strany odpovedá právo druhej strany a povinnosti jedného subjektu zodpovedá
povinnosť druhého (tzv. “zrkadlový princíp” v judikatúre ESD). Definícia samotnej rovnosti by mala
vyplývať z objektívneho hľadiska, lebo zo subjektívneho hľadiska môže byť aj “rovnosť značne nerovná.”

V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku
zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného)
a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Je
nepochybne zrejmé, že žalobca svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok (ďalej
len „VPP“) potvrdil len to, že si VPP prečítal a následne obdržal jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z

písomnéhoprejavujehovôle,pričomjehopodpispodVPPtútolistinupriestorovouzatvára.Zuvedeného
jasne vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorým deklaroval
prevzatie VPP a ktorým sa listina VPP priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou
či pokračovaním všeobecných poistných podmienok žalovaného. Osobitné zmluvné dojednania nikdy
s VPP nesplynuli, neboli súčasťou ich súvislého textu. Súčasťou poistnej zmluvy (v zmysle § 788 ods.

3 O. z.) sú aj VPP a na to, aby sa stali jej súčasťou ich nebolo potrebné osobitne podpisovať. Podpis
žalobcu pod VPP mal úplne inú funkciu než konštitutívne potvrdzovať uzavretie poistnej zmluvy. Ako to
zreteľne oznamuje riadok VPP umiestnený tesne nad ním : "12. Poistník svojim podpisom potvrdzuje
prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných poistných podmienok." Podpisom
VPP žalobca nezakladal vznik, zmenu ani zánik nejakej povinnosti alebo práva. Tento jeho prejav

vôle mal zreteľný, určitý a jasný obsah. Išlo o deklarovanie prevzatia jedného rovnopisu VPP a nie o
uzavretie (vznik) poistnej zmluvy. To, že z právneho hľadiska tu nejde o nijaké samostatné (odtrhnuté od
podpisu návrhu poistnej zmluvy) dojednávanie VPP, dosvedčuje aj fakt, že pod textom VPP tu (logicky
ako nadbytočný) absentuje priestor na podpis sprostredkovateľa poistenia. Individuálnosť dojednania je
alebo nie je výsledkom konkrétneho konania (skutkového správania sa v čase uzavretia zmluvy) dvoch

fyzických osôb (žalobcu a sprostredkovateľa poistenia). Konanie sprostredkovateľa poistenia pred a
počas uzatvárania poistnej zmluvy je potrebné po vykonanom dokazovaní a zistení skutkových záverov
z dokazovania plynúcich subsumovať pod právne normy konkrétneho lex specialis (zák. 340/2005
Z.z.) a vo svetle takejto subsumpcie následne posúdiť správnosť konania sprostredkovateľa poistenia
po právnej stránke alebo preukázať opak. Pretože pokiaľ sprostredkovateľ poistenia dodržal zák. č.

340/2005 Z. z. ako aj iné zákony, ktoré mal dodržať, o čom svedčí listina podpísaná navrhovateľom
a aj sprostredkovateľom poistenia (Záznam), potom bola rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bez
pochybností dojednaná individuálne. Zák. č. 340/2005 Z. z. popisuje postup, akým sa mala poistná
zmluva uzavrieť. Zistenie úplného a správneho skutkového stavu vyžaduje vyhodnotenie procesu
uzatvárania poistnej zmluvy z hľadiska tohto zákona. Keďže sa žalovaný osobne procesu uzatvárania

zmluvy nezúčastnil, nemohol ani vo vzťahu ku žalobcovi pochybiť. Iba sám žalobca v čase uzatvárania
poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo
neprijať, t. j. Osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo tak, že po ich dedine chodila

pani Z. G. a ponúkala ľuďom poistku. Takto navštívila aj žalobkyňu u nich doma. Ona spočiatku túto
zmluvu hneď neuzatvorila, ale dotyčná pani ich navštívila opätovne asi po mesiaci a vtedy žalobkyňa
podpísala zmluvu a to v domácnosti jej matky. V ten deň, kedy podpisovali uvedenú zmluvu sa pani G.
u nich mohla zdržať tak asi hodinku. Predtým táto dotyčná pani k ním zvykla takto chodievať na čaj a
kávičkuapredsamotnýmpodpisomzmluvyichtaktonavštívilaasi5-6krát.Pritýchtonávšteváchsavšak

nebaviliopoistnýchzmluvách,aleorôznychbežnýchveciach.Vtendeň,kedy podpísalipoistnúzmluvu,
sa bavili o tejto poistnej zmluve. Počas tohto rozhovoru, im táto pani vysvetľovala, že túto zmluvu môžu
po dvoch rokoch zrušiť a peniaze si vybrať. Tiež im podľa tvrdenia žalobkyne vysvetľovala, že pokiaľ by
sa stal nejaký úraz a boli by z toho trvalé následky, tak im to tiež preplatí poisťovňa. Žalobkyňa pripustila,že si zmluvu prečítali, ale to hlavné bolo písané drobnými písmenkami a to im nekázala táto pani prečítať.
Tiež pripustila že skutočnosť, že ona teda žalobkyňa môže po dvoch rokoch predmetnú zmluvu zrušiť
v tejto zmluve nebola napísaná a že v nej boli len napísané údaje ohľadne ich mien, adries a podobne.

Uviedla, že pri uzavretí poistnej zmluvy dostala od menovanej asi tri alebo štyri nejaké papiere a vie,
že to bolo písané drobným písmom. Po nahliadnutí do všeobecných poistných podmienok pripustila, že
podpis pod nimi je jej, avšak zároveň uviedla, že tieto Všeobecné poistné podmienky nemala k dispozícii
a že jej bola zo strany menovanej odovzdaná len poistná zmluva. Hneď pri podpise uvedenej zmluvy
menovanej pani zaplatili sumu 520,-- Sk na ruku. Táto pani im mala tvrdiť, že je to normálne sporenie

a že po dvoch rokoch si uvedenú čiastku budú môcť vybrať. Ona následne na základe tejto zmluvy
platila poistku žalovanému a to mesačne po 520,-- Sk. Tieto úhrady realizovala za obdobie dvoch rokov
a dvoch resp. troch mesiacov. Následne zistili, že tá zmluva je podvod. K tomuto záveru dospeli potom,
čo manželov bratranec, ktorý mal takú istú zmluvu sa bol o nej poradiť s jedným poisťovacím agentom u
nichvdedineatenmuodporúčal,abytútozmluvuhneďzrušil,leboznejničnebudemať.Onanazáklade
toho napísala aj žiadosť žalovanému na zrušenie tejto poistnej zmluvy. V ktorom konkrétnom roku to

písala to uviesť nevedela , avšak následne asi po mesiaci jej začali od žalovaného chodiť ďalšie papiere,
že má ďalej platiť a to údajne preto, že poistnú zmluvu zrušili skôr a že majú poisťovni ešte čosi doplatiť.
Následne po určitom období od týchto výziev žalovaného, ktoré bližšie nevedela vymedziť, niekedy v lete
jej došli z Arbitrážneho súdu v Košiciach nejaké papiere, z ktorých pre ňu vyplývala povinnosť zaplatiť
nejakú sumu. S týmito papiermi šla na komunitné centrum v obci, cez ktoré sa skontaktovali s Centrom

právnej pomoci, ktoré jej napísalo žalobu, ktorú podala a následne jej bol pridelený advokát. Žalobkyňa
poprela, že by v čase podpisovania poistnej zmluvy bola dotyčnou pani, ktorá s ňou zmluvu podpísala,
upozornená na to, že prípadné spory z tejto poistnej zmluvy sa majú riešiť pred nejakým rozhodcovským
súdom. Na otázku či vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom,
uviedla, že rozhodcovský súd je taký, ktorý sa ešte len rozhoduje a všeobecný súd je taký všeobecný.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní poukázal na účastnícku výpoveď žalobkyne,
z ktorej podľa jeho názoru vyplynulo, že medzi prvým jednaním, ktoré sa uskutočnilo medzi ňou a
osobou, ktorá s ňou uzatvárala poistnú zmluvu, a podpisom zmluvy bol značný časový odstup, v rámci
tohto sa žalobkyňa mohla oboznámiť s poistnými podmienkami a mohla si prípadne vyžiadať aj ďalšie

informácie. Poukázal na to, že osobitná doložka, ktorá zakladala rozhodcovské konanie je odlišná od
ostatnej časti textu poistných podmienok a teda žalobkyňa na základe toho mohla ovplyvniť aplikáciu
článku XV. Všeobecných poistných podmienok pojednávajúcom o spôsobe riešenia sporov medzi
zmluvnými stranami. Spôsob akým je táto osobitná doložka upravená znamená, že bola dojednaná
individuálne a že teda boli dodržané ustanovenia zákona v tomto smere. Bol toho názoru, že predmetná

rozhodcovská doložka nebola dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto navrhol žalobu
v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 19.1.2012 vydaným Z. G. Y. bola žalobkyňa
zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 61,74 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,- Eur. Podľa
oznámenia Arbitrážneho súdu Košice uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 16.10.2012. Podľa kópie doručenky žalobkyňa v tomto konaní uvedený rozsudok prevzala dňa
8.10.2012. Žaloba na tunajšom súde na zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku bola podaná

dňa 6.11.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou
vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu
z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na
prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný ju v

rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým
spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného (v tomto konaní žalobkyne).

Na základe výzvy tunajšieho súdu bola tomuto zo strany vyššie uvedeného arbitrážneho súdu zaslaná
kópia celého jeho arbitrážneho spisu , z ktorej vyplynulo, že súčasťou uvedeného arbitrážneho spisu v
danej arbitrážnej veci boli nekompletné všeobecné poistné podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne
Rapid a.s. Košice , u ktorých absentovalo celé znenie článku XV. týchto podmienok, resp. z ktorýchsa nedalo presne a nespochybniteľne preukázať , či obsah textu, na ktorý sa arbitrážny súd odvoláva
v odôvodnení svojho rozsudku ako na poverenie mu dané prejednávať uvedenú vec je alebo nie je
súčasťou XV. časti uvedených poistných podmienok. ( č.l. 77 spisu tunajšieho súdu a v rámci neho ako

príloha listy označené pod č. 5).
Dňa 23.6.2007 bola medzi žalobkyňou ako poistníkom a žalovaným ako poisťovňou uzatvorená poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa XX.X.XXXX a koncom poistenia dňa 24.6.2007.
Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola
oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto

poistnej zmluvy.
Všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené na poslednom pojednávaní právnym zástupcom
žalovaného, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa
bodu 1 uvedenej časti, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s

výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jehorokovacímporiadkom.Podľabodu2uvedenejčastipoistnýchpodmienokpokiaľpoisťovňanepoverí
osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu
resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník

súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 23.6.2007 sú uvedené
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4021590461, kde podľa bodu 2 poistník a
poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade

vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných
poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou dňa 23.6.2007.

Podľačestného prehláseniasprostredkovateľkypoisteniaV..I.G.,sprostredkovateľkyuzavretiapoistnej

zmluvy č. XXXXXXXXXX z 23.06.2007, táto mala odborne , riadne a úplne informovať a poučiť žalovanú
o všetkých aspektoch poistenia, osobitne o celom obsahu poistných podmienok, osobitných zmluvných
ujednaní a o význame jednotlivých ustanovení v poistných podmienkach. Podľa uvedeného čestného
prehlásenia k následnému podpisu poistnej zmluvy a poistných podmienok , resp. zmluvných ujendnaní
sa poistník rozhodol dobrovoľne a slobodne.

Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska č. B.-XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2012 kalkulácie súvisiace
s ohodnocovaním poistného rizika a oceňovaním poistných produktov , teda stanovením výšky
poistného plateného spotrebiteľom sú založené na metódach a zásadách , ktoré vychádzajú z
príslušných poistno-matematických vzťahov. Výšku poistného dojedná poistiteľ so spotrebiteľom v

poistnej zmluve uzavretej v zmysle § 788 a násl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Podľa § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
( poistné podmienky ) , na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Poistné podmienky upravujú
práva a povinnosti účastníkov poistnej zmluvy, ktorých naplnenie je predpokladom pre existenciu a

trvanie poistného vzťahu, ktorým je poistené príslušné poistné riziko prebraté a ohodnotené poistiteľom.
Vyhodnotenie poistného rizika pri dodržiavaní poistných podmienok je kľúčové pre výpočet výšky
poistného . Do výpočtu poistného sa však ( ako pre Národnú banku Slovenska uvádza žalovaný)
premietajú okrem kalkulácie čistého poistného aj kalkulácie alfa, beta, gama a delta nákladov
poisťovacieho subjektu. Poistná podmienka , ktorá ovplyvňuje kalkuláciu netto poistného alebo alfa,

beta, gama a delta nákladov má vplyv na výpočet a tým na konečnú výšku poistného plateného
spotrebiteľom poisťovaciemu subjektu. Pokles výpočtu netto poistného alebo alfa, beta, gama a
delta nákladov poisťovne sa premieta do nižšieho poistného , nárast takéhoto výpočtu sa premieta
do vyššieho poistného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na výpočet poistného má vplyv
každé také ustanovenie poistných podmienok, ktoré ovplyvní výšku netto poistného alebo príslušných

zložiek nákladov. Pôjde najmä o podmienky týkajúce sa výšky peňažných charakteristík poistenia
( poistné, poplatky, spoluúčasť na poistnej udalosti, resp. poistnom plnení a pod.) a nárokov z poistenia
( nespotrebované poistné, poistné plnenie , odbytné, preddavky na poistné plnenia a pod.), výluky z
poistenia , regresných a sankčných ustanovení o rýchlom a efektívnom vybavení sťažností. Na druhejstrane ako príklad podmienok, ktoré nemajú vplyv na výpočet poistného možno uviesť ustanovenia
o ochrane osobných údajov ( súhlas klienta so spracovaním údajov), o legalizácii príjmov z trestnej
činnosti ( prehlásenia o vlastníctve peňazí), resp. obdobné obligatórne ustanovenia podľa požiadaviek

osobitných predpisov.

Podľa doplňujúceho vyjadrenia Národnej banky Slovenska č. B.-XXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2013
náklady spojené s inkasom poistenia ovplyvňujú výšku poistného nezávisle od toho, či ide o poistenie
osôb ( životné poistenie) alebo poistenie majetku ( neživotné poistenie). Dohoda o rozhodcovskom

konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia ,
teda aj v prípade poistenia osôb.

Podľa § 40 ods. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a doplnkov
( ďalej len ako „zák.č. 244/2002 Z.z.“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c./ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
(Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
zákonač.397/2008Z.z.,zákonč.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi
zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v

oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa § 40 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 244/2002 Z.z., nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na
osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany

nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom
stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa§33ods.2zák.č.244/2002Z.z.,rozhodcovskýsúdmusírozhodnúťokaždomnávrhuuvedenomv
žalobealebovovzájomnejžalobealebouplatnenomdodatočnepočasrozhodcovskéhokonania;nesmie
však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) , v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007 , spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008,

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r./ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Súd v prvej fáze konania skúmal charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, z ktorého
vzišiel tento spor. Došiel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 23.6.2007,
o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je totiž zrejme, že žalovaný ako poisťovňa konal v
rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže
uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského
súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Navyše v čase uzatvárania uvedenej poistnej zmluvy v zmysle vtedy platného

a účinného ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľské zmluvy považovali všetky
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona ako aj zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
na jednej strane bol dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,

pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce
sa žalobkyne. Zároveň na predtlačenom tlačive tejto zmluvy je aj vyhlásenie, že jej súčasťou sú aj
Všeobecné poistné podmienky Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid , a.s. . Text týchto všeobecných

poistných podmienok je pritom uvedený na 12 stranách predtlačeného tlačiva, do ktorého žalobkyňa
nemá možnosť žiadnym spôsobom zasahovať.

Vovecipretoideospor,ktorýmásvojzákladvspotrebiteľskejzmluveanávrhbolpodanýžalobkyňouako
spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov

žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia
poplatkovej povinnosti žalobkyne uplatnená žalovaným v jeho písomných podaniach nie je dôvodná.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom

stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni
doručený dňa 16.10.2012 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde z jej strany podaný dňa
6.11.2012.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom

zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/61/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol
vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.Predovšetkým podľa názoru súdu uvedené ujednanie o rozhodcovskej doložke č. 01/2007 k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX nespĺňa požiadavku §-u 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z.z. o tom, že sa
strany dohodli na predložení sporných vecí na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu,

a teda uvedené ujednanie je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Z uvedeného ujednania
totiž nevyplýva , že sa zmluvné strany dohodli práve na Z. G. D. Y. ako konkrétnom určitom stálom
rozhodcovskom súde, ktorý bude riešiť ich prípadné sporové veci , ktoré vyplynú z ich poistného vzťahu.
Zákon podľa názoru súdu vzhľadom na formuláciu textu uvedeného ustanovenia , ktorý pojednáva o
určitom stálom rozhodcovskom súde , vyžaduje aby si takýto konkrétny súd zmluvné strany dojednali

priamo v rozhodcovskej zmluve , resp. v dohode o rozhodcovskej doložke a nie je možné ho následne
určovať dodatočne len jednou zmluvnou stranou, tak ako sa to stalo v tomto prípade. To platí tým skôr,
že zmluvný vzťah medzi stranami tejto sporovej veci, ako to bolo vyššie prezentované, je vzťahom
spotrebiteľským, u ktorého je potrebné vzhľadom na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi použiť výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší.
Citované ujedanie o rozhodcovskej doložke tak súd zhodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle

§ 37 Občianskeho zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zák. č. 244/2002
Z.z. (pokiaľ sa týka ustanovenia § 12 ods. 6) a teda je neplatným právnym úkonom aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka , pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Už len vzhľadom na
túto skutočnosť bolo potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť.

Okrem toho je potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných
poistných podmienok s názvom „Rozhodcovské konanie“. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola medzi stranami dojednaná individuálne. V
tejto súvislosti poukazuje na dokument „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL), z ktorého
má vyplývať pozitívne vymedzenie pojmu „individuálne dojednanie podmienky“, za ktoré je potrebné
považovať tie, ktoré boli výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť
ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou stranou. Môžu viesť aj k tomu, že podmienka

zostane nezmenená. Vychádzajúc z tohto konštatovania následne žalovaný dospel k záveru, že
postup individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky v danom prípade bol dodržaný, keďže
žalobkyňa mala preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať, modifikovať alebo
ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah - poistenie - negatívne ovplyvnený.
Podľa žalovaného podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. Tiež uviedol,

že žalobkyňa svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok potvrdila len to, že si
Všeobecné poistné podmienky prečítala a následne obdržala jedno vyhotovenie. Jej podpis pod
Všeobecné poistné podmienky túto listinu priestorovo uzatvára a podľa žalovaného z uvedeného jasne
vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobkyne, ktorým deklarovala
prevzatie Všeobecných poistných podmienok a ktorým sa listina Všeobecných poistných podmienok

priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či pokračovaním všeobecných poistných
podmienok žalovaného. Osobitné zmluvné dojednania nikdy s Všeobecnými poistnými podmienkami
nesplynuli, neboli súčasťou ich súvislého textu. Aj z toho vyvodzoval skutočnosť individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky. S týmto záverom žalovaného sa však súd nestotožňuje . Podľa
názoru súdu bez existencie Všeobecných poistných podmienok by Osobitné zmluvné dojednania

nemohli samostatne zmysluplne existovať, pretože by boli neurčitým právnym úkonom. Nebolo by z nich
totiž zrejmé, ktoré rozhodcovské ujednanie medzi stranami to vlastne bolo dohodnuté. Podľa uvedených
Osobitných zmluvných dojednaní sa totiž strany mali dohodnúť , že sa podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok. Z takto formulovaného znenia je
zrejmé, že pokiaľ by sa Osobitné zmluvné dojednania nepovažovali za súčasť Všeobecných poistných

podmienok rozumným vkladom by sa nikdy nedalo dospieť k záveru na akom rozhodcovskom konaní sa
to strany vlastne dohodli. Navyše v samotnom texte časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok
sa uvádza, že s obsahom bodu 2 tejto časti poistník a teda žalobkyňa vyslovuje svoj súhlas nie
podpisom Osobitného zmluvného dojednania, na ktoré sa odvoláva žalovaný, ale práve podpisompod Všeobecné poistné podmienky. Preto žalovaný zavádza , ak tvrdí, že podpisom Všeobecných
poistných podmienok žalobkyňa nezakladala vznik, zmenu ani zánik nejakej povinnosti alebo práva.
Práve naopak , uvedený podpis pod tieto Všeobecné poistné podmienky mal uvádzať do platnosti

ujednanie v časti XV týchto Všeobecných poistných podmienok a teda ujednanie o práve žalovaného
určiť si rozhodcu pre prípadný spor so žalobkyňou, ktorý napokon si aj uplatnil. Pritom ustanovenie
bodu 12 časti XVII uvedených Všeobecných poistných podmienok , pod ktorými hneď nasleduje
kolónka na ich podpis žalobkyňou, na túto skutočnosť vôbec neupozorňuje, ale zavádzajúco tvrdí ,
že podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok žalobkyňa len potvrdzuje prevzatie jedného

rovnopisu poistnej zmluvy a uvedených poistných podmienok. Takýto postup možno považovať za
jednu z nekalých obchodných praktík- klamlivú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Navyše predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom
za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky

do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri
nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd
neprijíma, a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je
neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za

takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Súd preto nepovažoval túto rozhodcovskú
doložku za individuálne dojednanú.

Žalovaný tiež argumentuje tým, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19-
teho odôvodnenia vyňatá z pod hodnotenia Smernice 93/13/EHS. S týmto záverom žalovaného sa

súd takisto nestotožňuje. Slovenský preklad predmetného 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice
Rady ES č. 93/13/EHS znie nasledovne „keďže na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého
charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru
alebo dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu
braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi iným, aby

poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa,
neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte
poistného plateného spotrebiteľom“. Naproti tomu české znenie uvedeného 19-teho odôvodnenia
uvedenej Smernice Rady ES č. 93/13/EHS je nasledovné „vzhledem k tomu, že pro účely této směrnice
se posouzení nepřiměřeného charakteru nesmí týkat podmínek, které popisují hlavní předmět smlouvy,

ani poměru kvalita/cena dodávaného zboží nebo poskytovaných služeb; že hlavní předmět smlouvy a
poměr kvalita/cena mohou být nicméně vzaty v úvahu při posuzování přiměřenosti jiných podmínek; že z
tohomimojinévyplývá,ževpojišťovacíchsmlouváchnejsoupředmětemtakovéhoposouzenípodmínky,
které jasně definují nebo vymezují pojištěné riziko a závazek pojišťovatele, protože se tato omezení
berou v úvahu při výpočtu pojistné prémie, kterou platí spotřebitel;“

Rovnako tak nemecké znenie uvedeného 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice Rady ES
č. 93/13/EHS je odlišné slovenského prekladu, keďže znie „Für die Zwecke dieser Richtlinie
dürfen Klauseln, die den Hauptgegenstand eines Vertrages oder das Preis-/ Leistungsverhältnis
der Lieferung bzw. der Dienstleistung beschreiben, nicht als mißbräuchlich beurteilt werden. Jedoch

können der Hauptgegenstand des Vertrages und das Preis-/Leistungsverhältnis bei der Beurteilung
der Mißbräuchlichkeit anderer Klauseln berücksichtigt werden. Daraus folgt unter anderem, daß
bei Versicherungsverträgen die Klauseln, in denen das versicherte Risiko und die Verpflichtung
des Versicherers deutlich festgelegt oder abgegrenzt werden, nicht als mißbräuchlich beurteilt
werden, sofern diese Einschränkungen bei der Berechnung der vom Verbraucher gezahlten Prämie

Berücksichtigung finden.“

Zporovnaniavyššieuvedenýchprekladovpredmetného19-tehoodôvodneniauvedenej Smernice Rady
ES č. 93/13/EHS je zrejmé, že slovenská verzia vykazuje oproti českej rozdiel v tom, že vzhľadom
na svoju formuláciu vylučuje z pôsobnosti smernice poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo

popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri
výpočte poistného, Naproti tomu český preklad je výstižnejší a aj zrozumiteľnejší pretože uvádza, že
sa vylúčenie pôsobnosti smernice týka len určitých podmienok poistných zmlúv a síce tých podmienok ,
ktoré jasne definujú alebo vymedzujú poistné riziko a záväzok poisťovateľa , pretože tieto obmedzenia( rozumej poistné riziká a záväzky poisťovateľa) sa berú do úvahy pri výpočte poistného ( poistnej
prémie). Český preklad je pritom obdobný nemeckej verzii uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na
uvedené, je preto zrejmé, že z pôsobnosti smernice sú vylúčené nie celé poistné zmluvy, ale len

ich podmienky definujúce alebo popisujúce poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Ťažko je
možné medzi tieto podmienky zahrnúť rozhodcovskú klauzulu, tak ako tu robí žalovaný. Súdu nie je
zrejmé aké poistné riziko táto má predstavovať a akým spôsobom je vlastne v poistnej zmluve ako
“ poistné riziko“ poistená. To že v rámci nákladových položiek pre výpočte poistného sa zahŕňa do
gama inkasných nákladov aj rozhodcovská doložka, predsa nemôže znamenať to, že je poistným

rizikom. Ako vyplýva z formulácie 19-teho odôvodnenia uvedenej Smernice pri zohľadnení jej českého
prekladu spod pôsobnosti uvedenej smernice sú vyňaté len podmienky poistných zmlúv, ktoré jasne
definujú alebo vymedzujú poistné riziko a záväzok poisťovateľa, za predpokladu že sa berú do úvahy
pri výpočte poistného. Nesprávne preto žalovaný interpretoval uvedené 19-te odôvodnenie tak , že sa
spod pôsobnosti smernice vyníma všetko, čo vstupuje ako náklad do výpočtu poistného.

Súd má preto za to, že devätnáste odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS sa preto má aplikovať
na všetky tie časti poistnej zmluvy, ktoré nepredstavujú podmienky definujúce alebo vymedzujúce
poistné riziko a záväzok poisťovateľa a teda aj na prípadné dojednané rozhodcovské doložky, a to
bez ohľadu na to, že tieto sa vo forme tzv. gama inkasných nákladov podieľajú na tvorbe výšky
poistného. Inými slovami skutočnosť, že dojednanie rozhodcovskej doložky má vplyv na poistné vzťahy

a výšku poistného ešte neznamená, že žalovaný je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie
rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmlúv je naopak povinný rešpektovať aj príslušné normy
chrániace spotrebiteľa. Preto poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky
podlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení

§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že rozhodcovská doložka uzavretá žalobcom nespôsobuje
žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Poukazuje pritom na to, že na vyslovenie tvrdenia
o tzv. hrubom nepomere v právach vytvárajúcej neprijateľnej podmienky sa má aplikovať tzv. test

primeranosti podmienky v zmysle čl. 4 cit. Smernice. Podľa jeho vyjadrenia skutočnosť, že zmluva
obsahujenapr.jednoveľminevýhodnéustanovenieešteneznamená,žemusíbyťautomatickyoznačené
za neprimerané.Najsamprv je nutné definovať rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť
a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť za neúnosnú, teda za značnú (hrubú).
Definícia samotnej rovnosti by mala vyplývať z objektívneho hľadiska, lebo zo subjektívneho hľadiska

môže byť aj rovnosť značne nerovná. Rovnováha predstavuje situáciu, kedy riziká dopadajú rovnomerne
na spotrebiteľa a dodávateľa. Právu jednej strany odpovedá právo druhej strany a povinnosti
jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého (tzv. “zrkadlový princíp” v judikatúre ESD). On sám
dospieva k názoru, že rovnováha je tu zachovaná , pretože v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom
konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov

zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej výhody pre
spotrebiteľa ( rozumej žalobkyňu) ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Toto tvrdenie žalovaného však ostalo ničím nepodložené a žalovaný vôbec nepreukázal k akému
zníženiu tzv. gama nákladov v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní to vlastne došlo oproti

situácii, keby takáto dohoda nejestvovala. Nie jeani zrejmé v čom vlastne žalovaný vidí rovnosť oboch
účastníkov pri kreovaní rozhodcovského orgánu, keď žalobkyni uprel formulovaným znením časti XV
Všeobecných poistných podmienok akúkoľvek možnosť ovplyvniť voľbu rozhodcu, prípadne sa k jeho
osobe aspoň vyjadriť. Podľa bodu 2 uvedenej časti poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí
osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu

resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Tvrdiť o takto formulovanom
znení rozhodcovskej doložky , že predstavuje rovnovážny stav medzi účastníkmi, kde riziká dopadajú
rovnomerne ako na spotrebiteľa tak aj na dodávateľa je prinajmenšom trúfalé. Takýto stav veci,
kedy v súvislosti s kreovaním rozhodcovského orgánu sa spotrebiteľ ani len nevyzve k tomu, aby sa

mal možnosť vyjadriť k výberu osoby rozhodcu, ktorú výlučne určí len druhá strana , označiť inak
ako za hrubú nerovnováhu nejde. Už len z toho pohľadu uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá znamená jej absolútnu neplatnosť.Navyše súd poukazuje ešte na ďalšiu okolnosť. Podľa odôvodnenia arbitrážneho rozhodnutia arbitrážny
súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná,

pretože z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok
vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z predloženej kópie celého
arbitrážneho spisu uvedeného súdu, ktorá bola tunajšiemu súdu zaslaná, však vyplynulo, že súčasťou
uvedeného arbitrážneho spisu v danej arbitrážnej veci neboli kompletné všeobecné poistné podmienky
Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid a.s. Košice . U týchto absentovalo celé znenie časti XV. týchto

podmienok. Zo znenia , ktoré podľa obsahu arbitrážneho spisu mal arbitrážny súd k dispozícii sa nedalo
presne anespochybniteľnepreukázať,čiobsahtextu,naktorýsaarbitrážnysúdodvolávavodôvodnení
svojho rozsudku ako na poverenie mu dané prejednávať uvedenú vec je alebo nie je súčasťou XV.
časti uvedených poistných podmienok. ( č.l. 77 spisu tunajšieho súdu a v rámci neho ako príloha listy
označené pod č. 5). I to svedčí o nedôslednom prístupe arbitrážneho súdu pri rozhodovaní v tejto veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v časti XV. všeobecných poistných podmienok a teda nemal právomoc vo veci
konať. Súd aj preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že i keby sa odignorovala skutočnosť, že

ujedanie o rozhodcovskej doložke je neurčitý právny úkon, pretože na jeho základe si sporové strany v
súlade s §-om 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z.z. nedojednali Arbitrážny súd v Košiciach ako určitý stály
rozhodcovský súd na rozhodovanie sprov medzi nimi, je rozhodcovská doložka v časti XV. všeobecných
poistných podmienok tiež neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou
vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol
rozhodnúťnazákladetejtodoložky atedanemalprávomocvovecikonať.Súdajpretonávrhužalobkyne
vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p.v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa v
tomto síce mala plný úspech v spore, avšak ako ona tak ani jej právny zástupca za celu dobu konania, či
už prednesom na pojednávaní zaznamenaným do zápisnice , tak ani v žiadnom zo svojich písomných
podaní adresovaných súdu si neuplatnila, resp. neuplatnil žiadne trovy konania. Podľa § 151 ods. 1

O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania môže súd rozhodnúť len na návrh účastníka, a to spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Keďže v
danom prípade zo strany úspešnej účastníčky- žalobkyne takýto návrh absentoval a žalovaný, ktorý si
trovy uplatnil, nemal v tomto konaní žiaden úspech, súd preto vo výroku o trovách konania vyslovil, že

žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).