Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8MCdo/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209846
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8112209846.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom
v Prahe, Novodvorská č. 994, Česká republika, IČO: 25117483, zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36613843, proti žalovanej C. V.,
bytom P. o zaplatenie 74 650,81 CZK s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
14C/194/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

OkresnéhosúduPrešovz8.februára2013č.k.14C/194/2012-102arozsudkuKrajskéhosúduvPrešove
z 27. decembra 2013 sp.zn. 19Co/78/2013, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. februára 2008 č.k. 14C/194/2012-102 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal, aby žalovaná bola súdom zaviazaná zaplatiť mu sumu 74 650,81 CZK s
príslušenstvom, ktorá predstavuje pohľadávku voči žalovanému vzniknutú na základe zmluvy o úvere
uzatvorenej 7. februára 2008 medzi právnou predchodkyňou žalobcu Českou spořitelnou, a.s. a
žalovanou v dôsledku nedodržania v zmluve dohodnutých podmienok žalovaným. V odôvodnení
konštatoval, že žalobou je uplatnený nárok z právneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa, na ktorý treba

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa ustanovení tohto
zákonníka treba posudzovať aj účinky námietky premlčania, ktorú žalovaná uplatnila opodstatnene.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. decembra 2013 sp.zn. 19Co/78/2013
napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Stotožnil sa s jeho názorom, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú sa

vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých treba posudzovať aj vznesenú námietku
premlčania.

Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny prokurátor“)
mimoriadne dovolanie proti obom uvedeným rozsudkom s odôvodnením, že nimi bol porušený zákon.
Súdom vytkol, že uvedenú vec mali posudzovať podľa právneho poriadku Českej republiky a nesprávne

posúdili charakter právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere a tento mali správne posúdiť podľa §
262 ods. 4 a nasl. Obchodního zákonníka, z ktorého dôvodu aj nesprávne posúdili otázku premlčania.
Na základe uvedeného navrhol, aby rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu boli zrušené a vec
vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.

Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby
dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).

Doterajšiarozhodovaciapraxnajvyššiehosúdusapriposudzovaníprípustnostimimoriadnehodovolania
generálneho prokurátora v zásade riadila stanoviskom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
(ďalej len „Zbierka“) pod č. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska znie: „Podanie mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku

účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním v zmysle ustanovenia § 243e O.s.p. môže generálny
prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa“.

Niektoré senáty občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia ale zaujímali pri posudzovaní
procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora aj iné právne názory, ktoré

sa prejavili v zaujímaní odlišných právnych názorov obsiahnutých v rozhodnutiach senátov týchto
kolégií najvyššieho súdu pri riešení otázky procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora ako opravného prostriedku subsidiárnej povahy.

Vzhľadom na uvedené predsedníčka občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a predsedníčka

obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu navrhli, aby na spoločnom rokovaní oboch kolégií bolo
zaujaté stanovisko k zjednoteniu výkladu ustanovení upravujúcich procesnú prípustnosť mimoriadneho
dovolaniagenerálnehoprokurátoraSlovenskejrepublikyvzmysle§243ea§243fObčianskehosúdneho
poriadku.

Na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20. októbra 2015 bolo Cpj
41/2015) sudcovia kolégií relevantnou väčšinou hlasov sudcov dospeli k názoru a prijali stanovisko, že
procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom
konanípodmienenátým,žetentoúčastníknajprvsámneúspešnevyužilmožnosťpodaťvšetkyzákonom

dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.

Stanovisko je, okrem iného, odôvodnené tým, že z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
upravujúcich riadne a mimoriadne opravné prostriedky je zrejmá zásada, že je na účastníkovi, ktorý

je nespokojný s konaním alebo rozhodovaním súdu, aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými
úkonmi a v logickom slede zohľadňujúcom stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne všetky
procesné prostriedky nápravy (opravné prostriedky), ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.

Pravidlo postupného vyčerpania opravných prostriedkov, a to aj v prípade pochybnosti o účinnosti

opravného prostriedku, požaduje využiť všetky opravné prostriedky, o ktorých sa dá predpokladať, že
povedú k dosiahnutiu nápravy rozhodnutia súdu. V súlade s tým je na účastníkovi konania, aby - až
po najvyššiu úroveň využil možnosť podať všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré sú čo aj len
potenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť v jeho prospech rozhodnutie, s ktorým nesúhlasí. To sa v
plnom rozsahu vzťahuje aj na prípady, v ktorých súd mohol (alebo bol povinný) konať aj bez návrhu

účastníka. Osobný názor účastníka konania na účinnosť alebo neúčinnosť konkrétneho opravného
prostriedku nie je významný. Právomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky,
náleží ex officio súdu, ktorý rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku. Požiadavka vyčerpania
adekvátneho opravného prostriedku pritom nie je splnená už tým, že konanie o určitom opravnomprostriedku („hierarchicky nižšom“) začalo, avšak ešte neskončilo. Vzhľadom na vyššie uvedené je
opodstatnené konštatovanie, že mimoriadne dovolanie podané na podnet účastníka konania (teda
nie mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom vo veciach uvedených v § 35 ods. 1 a

2 O.s.p. a tiež nie mimoriadne dovolanie podané na podnet osoby odlišnej od účastníka konania)
nemožno považovať za procesne prípustné, ak účastník konania bol pasívny v tom zmysle, že sa
nepokúsil využiť možnosť podať riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli v jeho dispozícii.
V prípade, že účastník občianskeho súdneho konania nevyužil sám možnosť napadnúť rozhodnutie
súdu prvého stupňa riadnym opravným prostriedkom (odvolaním alebo odporom), je mimoriadne

dovolaniegenerálnehoprokurátorasmerujúceprotitomutorozhodnutiuprocesneneprípustné.Obdobne
je procesne neprípustné mimoriadne dovolanie, pokiaľ je ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu, proti ktorému predtým (neúspešne) nepodal dovolanie ten účastník konania, na podnet ktorého
generálny prokurátor podal neskôr mimoriadne dovolanie.

V stanovisku je tiež poukázané na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

z ktorej vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany
Dohovoru musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe
už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania
veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci oproti právnemu názoru
vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne rozhodli (porovnaj

RoseltransprotiRuskuzroku2005).Opakovanetiežzdôraznil,ževzáujmeprávnejistotybyprávoplatné
rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba pre účely
nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010)]. Právoplatnosť
rozhodnutia súdu môže byť prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom zaistenia opravy
základných vád alebo justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia

„vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik
proti Rusku, rozsudok z roku 2009) alebo iného právneho názoru. ESĽP tieto predpoklady prípustnosti
mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne zdôraznil v rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach
DRAFT-OVA,a.s.protiSlovenskejrepublike,PSMA,s.r.o.protiSlovenskejrepublikeaCOMPCAR,s.r.o.
proti Slovenskej republike. Poukázal v nich na svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu

právnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch
na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pripomenul, že takýto postup je prípustný len za
účelomnapraveniapodstatnýchvádkonaniaaleboomylovvovýkonespravodlivosti,ktorémajúzásadný
vplyv na právny systém a nie za účelom zabezpečenia právnej čistoty. ESĽP zastáva názor, že ak súd
nezistí žiadne „podstatné a presvedčivé okolnosti“, ktoré by odôvodňovali výnimku z princípu právnej

istoty, ktorý vyžaduje nezrušiteľnosť súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch, nemožno takýto
mimoriadny opravný prostriedok použiť. V označených veciach došlo podľa ESĽP v dôsledku využitia
inštitútu mimoriadneho dovolania k porušeniu práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie, ktoré je
zaručené čl. 6 Dohovoru.

Stanovisko R 36/2008 vychádza zo záverov, ktoré v súčasnosti nie sú súladné s rozhodnutiam
ESĽP týkajúcimi sa mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ani s ostatným zjednocujúcim
stanoviskom ústavného súdu PL. z. 3/2015, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej
istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť
v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych,
ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol
účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“

Nezanedbateľnou skutočnosťou pritom je, že v týchto rozhodnutiach a stanovisku boli vyjadrené závery
tých súdnych orgánov, ktoré sú v určitých prípadoch oprávnené zrušiť rozhodnutie najvyššieho súdu a
v zrušujúcom rozhodnutí vysloviť právne názory, ktorými je najvyšší súd viazaný.

V danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal žalobca možnosť realizovať

svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by sám náležite chránil svoje práva a konal
dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalobca nepodal dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 27. decembra 2013 sp.zn. 19Co/78/2013. V zmysle vyššie uvedeného výkladu
najvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal kdispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na
pasivitu samotného žalobcu pri včasnej ochrane jeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita
generálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podnecovaného žalobcom.

Z týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť

trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal
podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal
podnet na mimoriadne dovolanie žalobca. Žalovaná nepodala návrh na priznanie náhrady trov konania o
mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd jej vzhľadom na to nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom
dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.