Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217980
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812217980.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom ul.
Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

V y l u č u j na samostatné konanie vec č. k. 7C 263/2012.

Návrhy navrhovateľa vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie s vecou č. k. 7C 144/2012

z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.9.2012, podaným prostredníctvom právneho zástupcu v konaniach
vedených na tunajšom súde pod č. 7C 144/2012, 7C 145/2012, 7C 146/2012, 7C 148/2012, 7C
149/2012, 7C 150/2012, 7C 151/2012, 7C 152/2012, 7C 153/2012, 7C 154/2012, 7C 155/2012, 7C
156/2012, 7C 157/2012, 7C 158/2012, 7C 159/2012, 7C 160/2012, 7C 161/2012, 7C 162/2012, 7C
163/2012, 7C 164/2012, 7C 165/2012, 7C 166/2012, 7C 167/2012, 7C 168/2012, 7C 169/2012, 7C

170/2012, 7C 171/2012, 7C 172/2012, 7C 173/2012, 7C 174/2012, 7C 175/2012, 7C 176/2012, 7C
177/2012, 7C 178/2012, 7C 179/2012, 7C 180/2012, 7C 181/2012, 7C 182/2012, 7C 183/2012, 7C
184/2012, 7C 185/2012, 7C 187/2012, 7C 188/2012, 7C 190/2012, 7C 191/2012, 7C 192/2012, 7C
193/2012, 7C 194/2012, 7C 196/2012, 7C 197/2012, 7C 198/2012, 7C 199/2012, 7C 200/2012, 7C
201/2012, 7C 202/2012, 7C 203/2012, 7C 204/2012, 7C 205/2012, 7C 206/2012, 7C 207/2012, 7C
208/2012, 7C 209/2012, 7C 212/2012, 7C 213/2012, 7C 214/2012, 7C 215/2012, 7C 216/2012, 7C
217/2012, 7C 218/2012, 7C 219/2012, 7C 220/2012, 7C 221/2012, 7C 222/2012, 7C 223/2012, 7C

224/2012, 7C 225/2012, 7C 226/2012, 7C 227/2012, 7C 228/2012, 7C 229/2012, 7C 230/2012, 7C
231/2012, 7C 232/2012, 7C 233/2012, 7C 234/2012, 7C 235/2012, 7C 236/2012, 7C 237/2012, 7C
238/2012, 7C 240/2012, 7C 241/2012, 7C 242/2012, 7C 243/2012, 7C 244/2012, 7C 245/2012, 7C
246/2012, 7C 247/2012, 7C 248/2012, 7C 249/2012, 7C 250/2012, 7C 251/2012, 7C 252/2012, 7C
253/2012, 7C 254/2012, 7C 255/2012, 7C 256/2012, 7C 257/2012, 7C 258/2012, 7C 259/2012, 7C
260/2012, 7C 261/2012, 7C 262/2012, 7C 263/2012, 7C 264/2012, 7C 265/2012, 7C 266/2012, 7C
267/2012, 7C 268/2012, 7C 274/2012, domáhal sa proti odporcovi náhrady škody a nemajetkovej ujmy

(agenda NP, ZE, NZP, ISTINA RS).

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 144/2012-7 zo dňa 25.10.2012 spojil na spoločné konanie
uvedené veci s tým, že vec bude ďalej vedená pod č. k. 7C 144/2012.Navrhovateľ návrhom zo dňa 13.8.2014 navrhol, aby súd vylúčil na samostatné konanie veci, ktoré boli
spojené na spoločné konanie pod spisovú značku č. 7C 144/2012. Návrh odôvodnil tým, že svojich

nárokov sa domáha vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý je v každej prejednávanej
veci odlišný. Škoda bola spôsobená v odlišných časových súvislostiach, ktoré môžu podliehať odlišnej
právnej úprave. V jednotlivých konaniach došlo aj k jeho rozdielnym snahám o urýchlenie konania súdu.
Uvedené má zásadný význam aj v časti dokazovania o nemajetkovej ujme, pretože je nutné analyzovať
rad a stupeň zásahov do jeho práva. Uviedol, že ako nevhodné sa na spojenie javia tie konania, v

ktorých sa prejednáva oneskorené rozhodnutie o poverení exekútora (agenda NZP, NP) s konaniami o
oneskorenom rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora (agenda ZE) a navzájom s konaniami o odňatí
možnosti dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu vytvorenia prekážky res iudicata (ISTINA RS a
ISTINA NZ).

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 144/2012-405 zo dňa 28.8.2014 vylúčil na samostatné

konanie veci č.: 7C 149/2012, 7C 151/2012, 7C 152/2012, 7C 153/2012, 7C 157/2012, 7C 159/2012,
7C 172/2012, 7C 173/2012, 7C 174/2012, 7C 175/2012, 7C 176/2012, 7C 177/2012, 7C 178/2012,
7C 182/2012, 7C 183/2012, 7C 188/2012, 7C 194/2012, 7C 197/2012, 7C 199/2012, 7C 200/2012,
7C 205/2012, 7C 207/2012, 7C 209/2012, 7C 215/2012, 7C 216/2012, 7C 218/2012, 7C 222/2012,
7C 223/2012, 7C 224/2012, 7C 225/2012, 7C 226/2012, 7C 227/2012, 7C 228/2012, 7C 229/2012,

7C 230/2012, 7C 231/2012, 7C 232/2012, 7C 233/2012, 7C 234/2012, 7C 237/2012, 7C 240/2012,
7C 241/2012, 7C 242/2012, 7C 243/2012, 7C 245/2012, 7C 246/2012, 7C 248/2012, 7C 249/2012,
7C 251/2012, 7C 253/2012, 7C 260/2012, 7C 161/2012, 7C 162/2012, 7C 165/2012, 7C 168/2012,
7C 171/2012, 7C 181/2012, 7C 185/2012, 7C 187/2012, 7C 190/2012, 7C 192/2012, 7C 193/2012, 7C
196/2012, 7C 198/2012, 7C 202/2012, 7C 203/2012, 7C 204/2012, 7C 208/2012, 7C 214/2012, 7C

247/2012, 7C 250/2012, 7C 257/2012, 7C 261/2012, 7C 264/2012, 7C 267/2012, 7C 268/2012, 7C
179/2012, 7C 255/2012, 7C 259/2012, 7C 146/2012, ktoré boli uznesením Okresného súdu Prievidza
č. k. 7C 144/2012-7 zo dňa 25.10.2012 spojené na spoločné konanie s vecou č. 7C 144/2012. Návrh
navrhovateľa na vylúčenie na samostatné konanie č. : 7C 160/2012, 7C 167/2012, 7C 170/2012, 7C
256/2012, 7C 254/2012, 7C 263/2012, 7C 145/2012, 7C 148/2012, 7C 150/2012, 7C 154/2012, 7C

155/2012, 7C 156/2012, 7C 158/2012, 7C 163/2012, 7C 164/2012, 7C 166/2012, 7C 169/2012, 7C
180/2012, 7C 184/2012, 7C 191/2012, 7C 201/2012, 7C 206/2012, 7C 212/2012, 7C 213/2012, 7C
217/2012, 7C 219/2012, 7C 220/2012, 7C 221/2012, 7C 235/2012, 7C 236/2012, 7C 238/2012, 7C
244/2012, 7C 252/2012, 7C 258/2012, 7C 262/2012, 7C 265/2012, 7C 266/2012, 7C 274/2012, ktoré
boli uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 7C 144/2012-7 zo dňa 25.10.2012 spojené na spoločné

konanie s vecou č. 7C 144/2012 zamietol.

Navrhovateľ návrh vo veciach (agenda NP) vedených pod č. 7C 160/2012, 7C 167/2012, 7C 170/2012,
7C 254/2012, 7C 256/2012, 7C 263/2012 odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv
o úvere) navrhol písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia § 38

a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, z dôvodu nerešpektovania
zmluvnýchdojednaníazákonnýchustanovenízostranydlžníka.Poprijatínávrhunavykonanieexekúcie
v uvedených jednotlivých veciach, súdny exekútor im registráciou pridelil číslo. Následne návrh na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom predložil Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15

dní odo dňa jej doručenia, keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 8.3.2010 (EX 4378/2009), dňa 3.2.2009 (EX 12403/2008), dňa 5.10.2010

(EX 4688/2010), dňa 29.11.2010 (EX 11450/2010), dňa 29.3.2010 (EX 5898/2009), dňa 12.1.2009
(EX 10684/2008), a to rozhodnutím o udelenie poverenia. V predmetných veciach neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o udelení poverení na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo nevykonával vo veciach také úkony, ktoré by

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa ako poškodený v predmetných veciach
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(SR). Majetková škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočneuplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. V predmetnom období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému vynaložil 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému

40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- eur. V súvislosti s nárokom o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonomstanovenejlehotevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu, je podľa jeho názoru, dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorámázanásledokzbytočnéprieťahyvkonaní,spojenésozásahomdovýkonujehomajetkovýchpráv

ako poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: a/
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, b/ neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, c/ neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u neho, resp.
u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné
časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených

podnikateľskýchplánov.Vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratuna
jeho strane, a tiež na strane majiteľov spoločnosti. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie jeho podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy určil vo veci EX 4378/2009 sumou 1.100,- eur, vo veci EX
12403/2008 sumou 330,- eur, vo veci EX 4688/2010 sumou 275,- eur, vo veci EX 11450/2010 sumou

385,- eur, vo veci EX 5898/2009 sumou 605,- eur, vo veci EX 10684/2008 sumou 330,- eur, pričom
vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia cca
600,- eur. V zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku o
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Odporca do podania návrhu na začatie konania

na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ návrh vo veciach (agenda NZP) vedených pod č. k. 7C 145/2012, 7C 148/2012, 7C
150/2012, 7C 154/2012, 7C 155/2012, 7C 156/2012, 7C 158/2012, 7C 163/2012, 7C 164/2012, 7C
166/2012, 7C 169/2012, 7C 180/2012, 7C 184/2012, 7C 191/2012, 7C 201/2012, 7C 206/2012, 7C

212/2012, 7C 213/2012, 7C 217/2012, 7C 219/2012, 7C 220/2012, 7C 221/2012, 7C 235/2012, 7C
236/2012, 7C 238/2012, 7C 244/2012, 7C 252/2012, 7C 258/2012, 7C 262/2012, 7C 265/2012, 7C
266/2012, 7C 274/2012 odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol
písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z.
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných

ustanovení zo strany dlžníka. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie v uvedených jednotlivých
veciach, súdny exekútor im registráciou pridelil číslo. Následne návrh na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom predložil Exekučnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa jej doručenia,
keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek

tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010 (EX 12624/2011),
dňa 30.1.2011 (EX 10703/2010), dňa 16.8.2010 (EX 4525/2009), dňa 16.8.2010 (EX 6031/2009),
dňa 16.8.2010 (EX 4309/2009), dňa 16.8.2010 (EX 8336/2011), dňa 30.1.2011 (EX 10474/2010),

dňa 16.8.2010 (EX 4782/2009), dňa 16.8.2010 (EX 12809/2009), dňa 18.11.2010 (EX 3593/2010),
dňa 16.8.2010 (EX 8608/2009), dňa 16.8.2010 (EX 8318/2011), dňa 16.8.2010 (EX 12591/2009),
dňa 16.8.2010 (EX 7888/2009), dňa 30.1.2011 (EX 10344/2010), dňa 20.4.2012 (EX 12176/2011),
dňa 16.8.2010 (EX 7341/2009), dňa 16.8.2010 (EX 4285/2009), dňa 16.8.2010 (EX 6332/2009), dňa16.8.2010 (EX 5960/2009), dňa 20.4.2012 (EX 12454/2011), dňa 18.11.2010 (EX 12826/2011), dňa
16.8.2010 (EX 4394/2009), dňa 29.2.2012 (EX 11586/2011), dňa 16.8.2010 (EX 2671/2010), dňa
16.8.2010 (EX 8267/2011), dňa 30.1.2011 (EX 10661/2010), dňa 24.2.2011 (EX 15334/2010), dňa

16.8.2010 (EX 8289/2011), dňa 30.1.2011 (EX 12604/2011), dňa 16.8.2010 (EX 8293/2011), dňa
30.1.2011 (EX 10552/2010), dňa 16.8.2010 (EX 6922/2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Uviedol, že v jednotlivých konaniach vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučných konaniach, keď vo viacerých a právne porovnateľných stagnujúcich exekučných
konaniach podával opakovane žiadosti o informáciu o stave konania, a to podaniami zo dňa 2.7.2009,

zo dňa 23.9.2009, zo dňa 13.11.2009, zo dňa 25.2.2010, zo dňa 30.8.2010, v ktoré dni spísal a podal
sťažnosť na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, rovnako dňa 23.11.2010 spísal
a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, a to v nadväznosti na nesprávny procesný postup, pričom
jasne a zreteľne vo vyjadrených skutkových a právnych argumentoch, judikatúry a citovanej právnej
doktríny žiadal, aby došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení na odstránenie nedostatkov v
podobeokamžitéhovydaniarozhodnutíožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie. Ďalej dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom explicitne
upozornil na fakt, že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda,
spočívajúca v nemožnosti výkonu práva priznaného exekučným titulom, v oslabení vymožiteľnosti
pohľadávky, v poklese bonity dlžníka a nebezpečenstve, že sa dlžník bude zbavovať svojho majetku.
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa (navrhovateľ) v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústildospôsobenejškodysadozvedelpodoručeníupovedomeniaozačatíexekúcie.Majetkováškoda
teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur, ďalej na administratívne spracovanie
textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi
podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne

125,- eur. Uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Ďalej
v žalobných návrhoch v jednotlivých veciach uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného
súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom
do výkonu jeho majetkových práv, pričom márnym plynutím času nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu mohol včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu
exekučnéhotitulu.Napodporunárokunanáhradunemajetkovejujmyďalejuviedoldôvody:neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,

vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv vyvolal u členov riadiacich orgánov
spoločnosti a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosť, ďalej bol spôsobený zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších

rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny
prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak
sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur, čo predstavuje alikvótnym
pomerom sumu 55,- eur za každý začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu v jednotlivýchveciach. Odporcu požiadal v zmysle zákonného postupu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, na žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ v žalobných návrhoch zo dňa 27.9.2012 v jednotlivých veciach uplatnil námietku zaujatosti
sudcov Okresného súdu Prievidza. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4NcC 613/2012-19 zo dňa
2.11.2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Danka Lauková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, vedenej na Okresnom súde Prievidza č. k. 7C 144/2012 (s ktorou vecou na spoločné konanie sú
spojené aj predmetné veci).

Odporca vo vyjadrení k žalobnému návrhu vo veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie s vecou č.
7C 144/2012 uviedol, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Je nepravdivé tvrdenie, že nemá (navrhovateľ) vedomosť o spisových značkách
uvádzaných exekučných konaní, pretože v týchto konaniach bol účastníkom. Neoznačenie spisových
značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti

navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. Nároky navrhovateľa
sú pritom uplatnené predčasne. Dňa 23.4.2012 mu (odporcovi) boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku o náhradu škody. Ku dňu 27.9.2012 lehota 6 mesiacov ešte neuplynula. Pokiaľ ide
o agendu NP samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia, ešte neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o agendu NZP nie je zrejmé, či navrhovateľ si uplatňuje nárok v

jednotlivých veciach z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Podľa jeho názoru súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, preto 15-

dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
vo veciach. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim
režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo
v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15

dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Nie
je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov
v konaniach poukázal na znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 s

tým, že navrhovateľ nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR.

Odporcaďalejvzniesolnámietkupremlčania,vsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom,keďuviedol,
že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku), vznáša námietku premlčania. K otázke vyčíslenia škody poukázal
na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať

za hypotetické. Poukázal na to, že navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania
prieťahov. Podľa jeho názoru, uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a preto nie je možné domáhať

sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Tiež poukázal na to, že navrhovateľ je spoločnosť
zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi a k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu
informačného systému vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporcapovažuje za účelové. Uviedol, že skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie nároku by bolo znemožnené. K uplatnenej

nemajetkovej ujme poukázal odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur je nesprávnou
úvahou, pretože i Ústavný súd SR vychádza vždy z okolností jednotlivého prípadu, predovšetkým
z významu sporu pre navrhovateľa. Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba
a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im

priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa.
Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie (k uvedenému odporca pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010/1360), súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto
považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody
voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti,
pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie

exekúcie súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím
je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

Vyjadrenie odporcu k návrhu, bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 19.9.2013 (č.l. 158
p.v.).

Navrhovateľ návrhom zo dňa 11.11.2013, doručeným súdu dňa 14.11.2013 navrhol konanie vo veci č.
k. 7C 144/2012 prerušiť, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd, a to v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č. 4NcC 613/2012 zo dňa

2.11.2012.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 144/2012-190 zo dňa 14.11.2013 (s ktorou vecou na
spoločné konanie boli spojené aj predmetné veci) návrh navrhovateľa zo dňa 11.11.2013, doručený
súdu dňa 14.11.2013 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd Trenčín

uznesením č. k. 17Co 76/2014-219 zo dňa 6.5.2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 7.8.2014 (č.l. 281) opätovne navrhol konanie vo veci 7C 144/2012
prerušiť, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení jeho práva v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č. 4NcC 613/2012

z 2.11.2012. Dňa 12.8.2012 (č.l. 375) navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
uvedený procesný návrh berie späť, netrvá, aby sa o ňom rozhodovalo.

Vo veci vedenej pod č. k. 7C 144/2012 (s ktorou vecou na spoločné konanie sú spojené aj predmetné
veci) bol určený termín pojednávania na 12.8.2014, na ktorom navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu predložil podanie označené ako: Stanovisko (agenda NP, NZP) žalobcu k vyjadreniu žalovanej
k obsahu žaloby, v ktorom uviedol, že v žalobných návrhoch označuje osobu povinného spôsobom,
ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu, a to tak v rámci tohto súdneho konania, ako aj v rámci
exekučnej agendy vedenej príslušným exekučným súdom. Žalobný návrh v časti VI. jednoznačne
vypovedá o tom, že titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a ide o

nesprávny úradný postup. Podrobne špecifikuje v čom vidí nesprávny úradný postup súdu: a/ exekučný
súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase (v legálnej lehote) a po uplynutí takto
predpokladaného času bol právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil
zbytočné prieťahy. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. platného v čase nesprávneho úradného
postupu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri jej
výkone, zbytočné prieťahy v konaní. V zmysle zákonnej úpravy nie je vylúčené, aby nesprávny úradný
postup predstavoval kumuláciu právnych skutočností. V danom prípade je intenzita zásahu do jeho
práv a právom chránených záujmov nesprávnym úradným postupom veľmi vysoká, z dôvodu právnychskutočností vyvolávajúcich nesprávny úradný postup, resp. rad nesprávnych úradných postupov. Štátny
orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo veci konať
aj bez urgencií a sťažností účastníka, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky. Napriek tomuto faktu

vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, aby súd vydal rozhodnutie. Súdu
v tejto súvislosti adresoval podanie zo dňa 18.2.2009, 20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010, 27.9.2010. Z
uvedeného výpočtu úkonov je zrejmé, že nečinnosť a neefektívna a nekoordinovaná činnosť súdu, mu
spôsobila ničím neodôvodniteľné problémy v jeho podnikateľskej činnosti a vytvorila v sfére jeho práv
stav dlhotrvajúcej neistoty. Okrem toho, žiadne prostriedky nápravy nemôžu konvalidovať časový aspekt

konania. Z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný
preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či
poverenie vydá alebo nevydá. Súd musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15
dní, bez ohľadu na konečný výsledok, t. j. bez ohľadu na to, či poverenia udelí alebo neudelí. V praxi
tak môžu nastať modelové situácie, ktoré špecifikoval vo vyjadrení s tým, že podľa nich je nevyhnutné

dospieť k záveru, že ak exekučný súd včas nevydá, či už poverenie, alebo uznesenie o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia (ku ktorému musel dospieť v lehote 15 dní od podania návrhu) spôsobuje
zbytočné prieťahy a táto jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú nečinnosť súdu, ktoré je nevyhnutné
hodnotiť, ako nesprávny úradný postup spôsobilý privodiť účastníkom konania škodu. Argumentácia
odporcu, že ak bol návrh na vydanie poverenia podaný súdu pred 1.6.2011, pričom exekučným titulom

bol rozhodcovský rozsudok, v zmysle § 44 ods. 2 v nadväznosti na § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku sa lehota na vydanie poverenia nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky a to napriek tomu, že
v predmetnom ustanovení je namiesto rozhodcovského rozsudku uvedené rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, nemôže obstáť a pri výklade právnych noriem je naopak nevyhnutné vychádzať z predpokladu,
že zákonodarca je racionálny, a ak použil dva odlišné pojmy, myslel tým aj dve odlišné veci. Pokiaľ

odporca vo vyjadrení k žalobným návrhom uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, tak poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.
z., podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, a nečinnosť orgánu verejnej moci
pri jej výkone. Náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa nedomáha z titulu nezákonného rozhodnutia.

Poukázal na to, že z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do tohto práva, a to bez ohľadu na to,
ako dlho z hľadiska času pretrváva. Samotné prekročenie lehoty upravenej v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku predstavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah. Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o škode
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a v tejto súvislosti skúmať okolnosti označované v justičnej

praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky ako zbytočné prieťahy. Ochrana ústavnosti nie je, a ani z
povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je tiež úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v
tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Podľa jeho názoru preukázal vznik škody označením
dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne predpokladať, že
nesprávny úradný postup súdu nemal na jeho majetok a aktivity žiaden vplyv. Súd o návrhu rozhodoval

neprimerane dlho, pričom čas navyše pri hospodárskych aktivitách niečo stojí. Toto všetko predstavuje
škodu na jeho strane. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách jeho (navrhovateľa)
zamestnancov (práca navyše) a v administratívnych postupoch (úkony navyše), a to v smere zvýšenia
objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov
na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na jeho strane. Ako náhradu

majetkovej škody si uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním
exekučného súdu: náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému, náklady na udržiavanie a správu informačného systému, náklady
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde (náklady, ktoré musel vynaložiť na zamestnancov,
poštovné, papier, tlač, elektronické služby, atď.) v záujme toho, aby docielil postup v exekučnom konaní
a rozhodnutie o jeho návrhu. Ak by súd bol včas rozhodol, nemusel by sa prostredníctvom svojich
zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, kde nebolo rozhodnuté, atď. Pre
konanie nie je významný fakt, ako bolo o jeho návrhu rozhodnuté (či pozitívne, alebo negatívne), keďže

toto nemohlo ovplyvniť jeho činnosť v snahe dosiahnuť (akékoľvek) rozhodnutie o návrhu na vydanie
poverenia. Na preukázanie skutočnosti, že predmetný postup exekučného súdu je nesprávny, nechal
spracovať znalecký posudok - posudok znalcom v odbore 330000 - Právne vzťahy k cudzine, odvetvie
330300 - Európske právo. Nesprávny úradný postup vidí aj v porušení práva Európskej únie zo stranyexekučného súdu. K uplatňovanej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nie je vylúčené, že i pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj
iná ako peňažná škoda, volajúca po finančnom odškodnení. Podľa jeho názoru jednoznačne

preukázal, že konštatovanie porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie
spravodlivosti, a to predloženou argumentáciou dokumentujúcou intenzitu, rozsiahlosť a komplexnosť
následkov vyvolaných porušením práv.

Opis stanoviska navrhovateľa (agenda NP, NPZ) k vyjadreniu odporcu k obsahu žaloby v jednotlivých

predmetných veciach spojených na spoločné konanie s vecou č. k. 7C 144/2012 bol odporcovi doručený
dňa 18.8.2014 (č. l. 391 p.v. spisu č. k. 7C 144/2012).

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Návrhom zo dňa 16.1.2015
opakovane prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie vo veci prerušil, a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o

porušení jeho páva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Ďalším návrhom zo dňa 16.1.2015
sa domáhal prerušenia konania z dôvodu, že v konaní pred Okresným súdom Prešov č. k. 7C 6/2010
o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, budú Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne
otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci č. k. 7C 144/2012.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 144/2012 zo dňa 20.1.2015 návrhy navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia uznesení vyplýva, že Ústavný súd SR nálezom zo dňa
30.4.2013 č. k. I.ÚS 250/2013-10 sťažnosť navrhovateľa proti rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín č.
k. 4NcC 613/2012-19 zo dňa 2.11.2012 zamietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na
prerokovanie a rozhodnutie a ďalej, že odpovede na otázky, ktoré v konaní vedenom pred Okresným

súdom Prešov č. k. 7C 6/2010 majú byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie, pre konanie č. 7C
144/2012 nemajú význam.

Tunajší súd právnemu zástupcovi navrhovateľa na e-mail oznámil, že jeho žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptuje a pojednávanie vo veci sa dňa 20.1.2015 uskutoční.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. 4NcC 613/2012-19 zo dňa 2.11.2012,
ktorým rozhodol, že JUDr. Danka Lauková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci č. k.
7C 144/2012. Uznesenie Krajského súdu Trenčín bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené

dňa 21.2.2013, pričom na základe neho už aj podal ústavnú sťažnosť, ktorú predložil v súvislosti s
procesným návrhom v konaní č. k. 7C 144/2012 zo dňa 11.11.2013, doručeným súdu dňa 14.11.2013, na
prerušenie konania. Ako to už bolo uvedené, Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 144/2012-190
zo dňa 14.11.2013 tento návrh na prerušenie konania zamietol a odvolací súd uznesením č. k.
17Co 76/2014-219 zo dňa 6.5.2014, uznesenie okresného súdu potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia

Krajského súdu Trenčín vyplýva, že o vznesenej námietke zaujatosti sudcu JUDr. Danky Laukovej
nadriadený súd už rozhodol, a že Ústavný súd SR sťažnosť navrhovateľa o porušení práva na
zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom nálezom z 30.4.2013 č. k. I.ÚS
250/2013-10, odmietol. Navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi všetky uvedené skutočnosti, v čase
podania žiadosti o zrušenie určeného termínu pojednávania boli známe. Navrhovateľ vo veci vedenej

pred Okresným súdom Prešov č. k. 7C 6/2010 vystupuje ako odporca, predmetom ktorého konania je
nárok povinnej z exekučného konania (v postavení navrhovateľky) o vydanie bezdôvodného obohatenia
voči subjektu, ktorý sa mal v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej
moci bezdôvodne obohatiť. V príslušnej exekučnej veci bol teda postup Okresného súdu Prešov ako
exekučného súdu iný, ako v exekučných veciach, ktoré sú posudzované Okresným súdom Prievidza

v predmetných veciach. Navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi tieto skutočnosti, v čase podania
žiadosti o zrušenie určeného termínu pojednávania, boli tiež známe. Súd dospel k názoru, že neboli
splnené podmienky pre odročenie (zrušenie termínu) pojednávania z dôvodu označeného právnym
zástupcom navrhovateľa, v zmysle § 119 O.s.p., a vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho a
navrhovateľovej neprítomnosti. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať

na pojednávaní svoje procesné oprávnenia. Navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi pritom za
účelom prípravy na pojednávanie, dňa 14.1.2015 bolo oznámené na e-mail, ktorému číslu konania boli
priradené jeho interné čísla.Odporca mal doručenie riadne vykázané, neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd podľa § 101
ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spismi č. k. : 15Er 1279/2009, 9Er 25/2009,
16Er 1500/2010, 15Er 2736/2010, 15Er 1626/2009, 16Er 2499/2011, 15Er 2453/2010, 16Er 1275/2009,
15Er 1632/2009, 9Er 1284/2009, 16Er 2503/2011, 15Er 2447/2010, 15Er 1406/2009, 15Er 2894/2009,
9Er 1319/2010, 15Er 2127/2009, 16Er 2507/2011, 16Er 2827/2009, 15Er 1861/2009, 15Er 2563/2010,
15Er 2767/2011, 15Er 1779/2009, 16Er 1273/2009, 16Er 1623/2009, 15Er 1629/2009, 15Er 2899/2011,

9Er 2966/2011, 9Er 1285/2009, 9Er 2644/2011, 15Er 1121/2010, 9Er 2506/2011, 9Er 2432/2010, 16Er
3374/2010, 15Er 2505/2011, 15Er 2499/2011, 16Er 2496/2011, 9Er 2431/2010, 16Er 1778/2009, so
znaleckým posudkom č. 1/2013, č. 1/2014, s písomným vyjadrením odporcu k žalobným návrhom,
listom Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D/200/1360, so
zoznamom fyzických osôb v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku, s Spr spismi.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Vo veci č. k. 7C 160/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 1279/2009 (EX 4378/2009)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 24.7.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.

Dňa 12.8.2009 súd vyzval exekútora na doplnenie návrhu o vykonanie exekúcie tak, že predloží
spotrebiteľskú zmluvu na základe ktorej sa má vymáhať pohľadávka v predmetnom exekučnom konaní.
Dňa 8.9.2009 exekútor predložil súdu na vedomie výzvu adresovanú navrhovateľovi, aby predložil
zmluvu o úvere. Dňa 14.9.2009 navrhovateľ požiadal súd o predĺženie lehoty o 60 dní, za účelom
predloženia zmluvy o úvere, ktorú musí hľadať v archíve. Po predložení uvedeného listinného dôkazu

exekučný súd uznesením č. k. 15Er 1279/2009-14 zo dňa 23.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcievčastiovymoženípoplatku371,77eur,poplatku7,97eur,úrokuzomeškania0,25%
zo sumy 836,49 eur od 13.8.2008 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania 223,63 eur a v časti trov
oprávneného v exekučnom konaní v sume 65,68 eur zamietol. Exekučný súd dňa 8.3.2010 poveril JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie, a to o vymoženie istiny 464,72 eur.

Vo veci č. k. 7C 167/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er 25/2009 (EX 12403/2008)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 29.1.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
Exekučný súd dňa 3.2.2009 poveril JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie.

Vo veci č. k. 7C 170/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er 1500/2010 (EX 4688/2010)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 7.6.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 16Er 1500/2010-10 zo dňa 9.9.2010 žiadosť súdneho exekútora v časti o

vymoženie poplatku za poskytnutie úveru 570,94 eur, poplatku za upomienky 7,96 eur, zmluvnej pokuty
312,- eur, úrokov z omeškania (špecifikovaných vo výroku), trov rozhodcovského konania 278,96 eur,
trov oprávneného v exekučnom konaní 114,87 eur zamietol. Exekučný súd dňa 5.10.2010 poveril JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie o vymoženie istiny 89,26 eur.

Vo veci č. k. 7C 254/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 2736/2010 (EX 1145/2010)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 14.10.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2736/2010-10 zo dňa 24.11.2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie istiny 331,27 eur, úroku

z omeškania (špecifikovaného vo výroku), trov rozhodcovského konania 163,39 eur, trov exekúcie
oprávneného 67,60 eur zamietol. Exekučný súd dňa 29.11.2010 poveril JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie o vymoženie istiny 114,20 eur.

Vo veci č. k. 7C 256/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 1626/2009 (EX 5898/2009)

vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 26.8.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
18.9.2009 exekučný súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s neoddeliteľnými
súčasťami. Oprávnený na výzvu nereagoval, preto súd predvolal na informatívny výsluch povinnú, naktorom predložila zmluvu o úvere a splátkový kalendár. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er
1626/2009-14 zo dňa 25.3.2010 žiadosť súdneho exekútora v časti o vymoženie istiny 252,27 eur
(poplatky), úrokov z omeškania (špecifikovaných vo výroku), trov rozhodcovského konania 147,08 eur,

trov exekúcie zamietol. Exekučný súd dňa 29.3.2010 poveril JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie
o vymoženie istiny 212,17 eur.

Vo veci č. k. 7C 148/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er 1275/2009 (EX 4525/2009)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu

súdu doručená dňa 24.7.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
5.8.2009 exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej sa
vymáha pohľadávka v predmetnom konaní. Dňa 25.8.2009 súdny exekútor predložil súdu výzvu, ktorú
adresoval oprávnenému s obsahom, aby zaslal priamo exekučnému súdu zmluvu o úvere. Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 16Er 1275/2009-10 zo dňa 29.10.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého

rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o
úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa
obsahu rozhodcovského rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania
0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným
exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného

konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudkualeboexekučnékonanieajbeznávrhu,akzistívrozhodcovskomkonanínedostatkypodľa§45
ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepremožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.1písm.c/zák.č.244/2002Z.z..Poukázalnato,
že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne
poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania

0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený

neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.
244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého
stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 150/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 1632/2009 (EX 6031/2009)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená
dňa 26.8.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 24.9.2009
exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej sa vymáha
pohľadávka v predmetnom konaní. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 1632/2009-10 zo

dňa 23.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi
účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol
nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky

za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj

bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č.
244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia
ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovskéhorozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je

neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňapotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,že§45ods.1zák.č.
244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia
podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého

stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenej
právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných rozhodnutí v zmysle § 41
Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie
podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 154/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er 1284/2009 (EX 4309/2009)

vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 24.7.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 1284/2009-10 zo dňa 11.12.2009 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z
predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá

zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom
plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru,
úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na
to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučnéhokonania,jerozsudokvydanývrozhodcovskomkonaní.Akrozhodcovskýrozsudokzaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný,
nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná
skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej
istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti

uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje
súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia podmienok uvedených
pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky
podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať

exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je
obsiahnutýrozdielmedzipreskúmavanímvykonateľnýchrozhodnutívzmysle§41Exekučnéhoporiadku
a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák.
č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 158/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 1406/2009 (EX 4782/2009)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 6.8.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
14.8.2009 exekučný súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej sa vymáha
pohľadávka v predmetnom konaní. Dňa 8.9.2009 exekútor predložil súdu výzvu, ktorú adresoval

oprávnenému s obsahom, aby priamo súdu predložil požadované listiny. Okresný súd Prievidza
uznesením č. k. 15Er 1406/2009-10 zo dňa 21.10.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého
rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o
úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa

obsahu rozhodcovského rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania
0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným
exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného
konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkarozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudkualeboexekučnékonanieajbeznávrhu,akzistívrozhodcovskomkonanínedostatkypodľa§45

ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny.
Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepremožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.1písm.c/zák.č.244/2002Z.z..Poukázalnato,
že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne
poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,

či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania
0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený

neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.
244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého
stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 163/2012 zo spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er 2894/2009 (EX 12809/2009)
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu
súdu doručená dňa 29.12.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
18.2.2010 súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere aj s neoddeliteľnými súčasťami.
Dňa 4.3.2010 exekútor oznámil, že oprávnený sa rozhodol, že nebude predkladať súdu k návrhu, a

ani v priebehu exekučného konania zmluvu o úvere. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er
2894/2009-11zodňa26.3.2010žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že
medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol

nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky
za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj
bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č.
244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia
ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovského

rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je
neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňapotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,že§45ods.1zák.č.

244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia
podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenej
právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných rozhodnutí v zmysle § 41

Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie
podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 166/2012 zo spisu č. k. 15Er 2127/2009 (EX 8608/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.10.2009.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 22.10.2009 súd vyzval exekútora,
aby predložil zmluvu o úvere s neoddeliteľnými súčasťami, na základe ktorej sa vymáha pohľadávka
v predmetnom konaní. Dňa 11.11.2009 exekútor predložil výzvu adresovanú oprávnenému, aby priamo
súdu zaslal zmluvu o úvere s neoddeliteľnými súčasťami. Dňa 19.11.2009 navrhovateľ ako oprávnenýžiadal o informáciu o stave konania. Dňa 30.11.2009 oprávnený súdu oznámil, že k návrhu na vykonanie
exekúcie, a ani v priebehu exekučného konania nebude predkladať zmluvu o úvere. Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 15Er 2127/2009-12 zo dňa 19.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého
rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o
úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa
obsahu rozhodcovského rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania
0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným

exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného
konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudkualeboexekučnékonanieajbeznávrhu,akzistívrozhodcovskomkonanínedostatkypodľa§45
ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepremožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.1písm.c/zák.č.244/2002Z.z..Poukázalnato,
že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne
poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania

0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený

neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.
244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého
stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 180/2012 zo spisu č. k. 16Er 2827/2009 (EX 12591/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 21.12.2009.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 23.2.2010 súd vyzval exekútora,
aby predložil zmluvu o úvere s neoddeliteľnými súčasťami, na základe ktorej sa vymáha pohľadávka
v predmetnom konaní. Dňa 16.3.2010 exekútor predložil výzvu adresovanú oprávnenému, aby priamo

súdu zaslal zmluvu o úvere s neoddeliteľnými súčasťami. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er
2827/2009-10zodňa10.5.2010žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že
medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol

nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky
za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj
bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č.
244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia
ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovského

rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je
neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňapotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,že§45ods.1zák.č.

244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia
podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenejprávnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných rozhodnutí v zmysle § 41
Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie
podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 184/2012 zo spisu č. k. 15Er 1861/2009 (EX 7888/2009) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa
25.9.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 5.10.2009 súd vyzval
exekútora, aby predložil zmluvu o úvere, na základe ktorej sa vymáha pohľadávka v predmetnom

konaní. Dňa 19.11.2009 navrhovateľ ako oprávnený žiadal o informáciu o stave konania. Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 15Er 1861/2009-10 zo dňa 22.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého
rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o
úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa
obsahu rozhodcovského rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania

0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným
exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného
konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského

rozsudkualeboexekučnékonanieajbeznávrhu,akzistívrozhodcovskomkonanínedostatkypodľa§45
ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny.
Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepremožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.1písm.c/zák.č.244/2002Z.z..Poukázalnato,
že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne

poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania
0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený
neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.
244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého

stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 206/2012 z rozhodnutia č. k. 15Er 1779/2009 (EX 7341/2009) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa
16.9.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza

uznesením č. k. 15Er 1779/2009-10 zo dňa 23.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého
rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o
úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa
obsahu rozhodcovského rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania

0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným
exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného
konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského

rozsudkualeboexekučnékonanieajbeznávrhu,akzistívrozhodcovskomkonanínedostatkypodľa§45
ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny.
Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepremožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.1písm.c/zák.č.244/2002Z.z..Poukázalnato,
že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne

poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania
0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený

neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.
244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého
stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 213/2012 zo spisu č. k. 16Er 1273/2009 (EX 4285/2009) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa
24.7.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 5.8.2009 súd vyzval
exekútora,abypredložilzmluvuoúvere,nazákladektorejsavymáhapohľadávkavpredmetnomkonaní.
Dňa 25.8.2009 exekútor predložil výzvu adresovanú oprávnenému, aby priamo súdu zaslal zmluvu
o úvere s jej neoddeliteľnými súčasťami. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er 1273/2009-10

zo dňa 29.10.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že medzi
účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol
nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky

za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj

bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č.
244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia
ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovského
rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet

povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je
neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňapotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,že§45ods.1zák.č.
244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia

podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenej
právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných rozhodnutí v zmysle § 41
Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie

podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 212/2012 zo spisu č. k. 16Er 1623/2009 (EX 6332/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.8.2009.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 11.11.2009 súd vyzval exekútora,

aby predložil zmluvu o úvere s neoddeliteľnými súčasťami, na základe ktorej sa vymáha pohľadávka
v predmetnom konaní. Dňa 2.12.2009 exekútor oznámil, že oprávnený sa rozhodol, že nebude k
návrhu na vykonanie exekúcie a ani v priebehu exekučného konania predkladať zmluvu o úvere.
Dňa 4.12.2009 oprávnený súdu predložil podanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru výzva na
predloženie zmluvy o úvere je právne neopodstatnená. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er

1623/2009-12zodňa15.2.2010žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že
medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol
nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky

za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkonrozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj
bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č.
244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia

ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovského
rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva
obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je

neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňapotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,že§45ods.1zák.č.
244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia
podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenej

právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných rozhodnutí v zmysle § 41
Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie
podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 217/2012 zo spisu č. k. 15Er 1629/2009 (EX 5960/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.8.2009.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 15Er 1629/2009-10 zo dňa 23.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku
zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný

zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského
rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej
sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom
súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,súdpríslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo
c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia
rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre

možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z
rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne
poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania
0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací

súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený
neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.

244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého
stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 221/2012 zo spisu č. k. 9Er 1285/2009 (EX 4394/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.7.2009.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 9Er 1285/2009-10 zo dňa 11.12.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku
zistil, že medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný

zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského
rozsudku bol nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej
sumy, poplatky za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom
súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný vrozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,súdpríslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné

konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo
c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia
rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z
rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne

poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania
0,25% denne je neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že
§ 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený
neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č.
244/2002 Z.z.). V uvedenej právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných
rozhodnutí v zmysle § 41 Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého
stupňa exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 274/2012 zo spisu č. k. 16Er 1778/2009 (EX 6922/2009) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 16.9.2009.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 11.11.2009 súd vyzval exekútora,
aby predložil zmluvu o úvere s neoddeliteľnými súčasťami, na základe ktorej sa vymáha pohľadávka

v predmetnom konaní. Dňa 2.12.2009 exekútor oznámil, že oprávnený sa rozhodol, že nebude k
návrhu o vykonanie exekúcie, a ani v priebehu exekučného konania predkladať zmluvu o úvere.
Dňa 4.12.2009 oprávnený súdu predložil podanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru výzva na
predloženie zmluvy o úvere je právne neopodstatnená. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er
1778/2009-11zodňa18.2.2010žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že
medzi účastníkmi exekučného konania bola uzavretá zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinný zaviazal
splácať úver v dohodnutých splátkach. Predmetom plnenia podľa obsahu rozhodcovského rozsudku bol
nesplatený úver, poplatok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania 0,25% denne z dlžnej sumy, poplatky
za upomienky. Exekučný súd poukázal na to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd vstupuje

aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj
bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zák. č.

244/2002 Z.z.. Oprávnený zostal nečinný, nepredložil požadované listiny. Z odôvodnenia rozhodnutia
ďalej vyplýva, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukázal na to, že z rozhodcovského
rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosť a to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet
povinného, aká suma z priznanej istiny predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva

obsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je
neprimerane vysoký. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesenie
súduprvéhostupňapotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduvyplýva,že§45ods.1zák.č.
244/2002 Z.z. umožňuje súdu zastaviť konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie za splnenia
podmienok uvedených pod písm. a/, b/, c/ ods. 1 v prípade, ak v zmysle ods. 2 zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého
stupňa preskúmať exekučný titul, resp. rozhodcovské konanie (§ 45 zák. č. 244/2002 Z.z.). V uvedenej
právnej úprave je obsiahnutý rozdiel medzi preskúmavaním vykonateľných rozhodnutí v zmysle § 41
Exekučného poriadku a rozhodcovských rozsudkov. Následne súd prvého stupňa exekučné konanie
podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 236/2012 zo spisu č. k. 15Er 1121/2010 (EX 2671/2010) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.4.2010. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 1121/2010-10zo dňa 25.5.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutiavyplýva,žesúdprávnyvzťahmedziúčastníkmiexekučnéhokonaniazaložený
zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu exekučný súd
zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky povinného, ktorá bola
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou
veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve nie je žiadna dohoda o

zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie -
zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky
veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal na to, že právna úprava
spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania
blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku

zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky.
Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd
uznesenie okresného súdu potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zmluvné

dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa s cieľom obísť právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a preto
takáto dohoda je v rozpore s § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Keďže neprijateľné podmienky sú neplatné,
nie je možné na ich základe priznať plnenie. Následne súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 3 zák. č.
233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 164/2012 zo spisu č. k. 9Er 1319/2010 (EX 3593/2010) vyplýva, že žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 12.5.2010. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 1319/2010-11
zo dňa 10.9.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z

odôvodnenia rozhodnutiavyplýva,žesúdprávnyvzťahmedziúčastníkmiexekučnéhokonaniazaložený
zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu exekučný súd
zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky povinného, ktorá bola
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení

zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou
veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve nie je žiadna dohoda o
zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie -
zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky
veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,

čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal na to, že právna úprava
spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania
blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku
zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky.
Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd
uznesenie okresného súdu potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zmluvné
dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa s cieľom obísť právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a preto

takáto dohoda je v rozpore s § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Keďže neprijateľné podmienky sú neplatné,
nie je možné na ich základe priznať plnenie. Následne súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 3 zák. č.
233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 145/2012 zo spisu č. k. 15Er 2453/2010 (EX 10703/2010) vyplýva, že žiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 10.9.2010. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2453/2010-9
zo dňa 15.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutiavyplýva,žesúdprávnyvzťahmedziúčastníkmiexekučnéhokonaniazaloženýzmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu exekučný súd
zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky povinného, ktorá bola

vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou
veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve nie je žiadna dohoda o
zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie -
zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky

veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal na to, že právna úprava
spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania
blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku
zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky.
Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd
odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Následne súd prvého stupňa podľa § 44
ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 156/2012 zo spisu č. k. 15Er 2447/2010 (EX 10474/2010) vyplýva, že žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 10.9.2010. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2447/2010-9
zo dňa 11.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania založený

zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu exekučný súd
zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky povinného, ktorá bola
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou

veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve nie je žiadna dohoda o
zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie -
zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky
veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal na to, že právna úprava

spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania
blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku
zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky.
Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka

na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd
odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Následne súd prvého stupňa podľa § 44 ods.
3 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 191/2012 zo spisu č. k. 15Er 2563/2010 (EX 10344/2010) vyplýva, že žiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 23.9.2010. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2563/2010-9
zo dňa 15.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania založený
zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu exekučný súd
zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky povinného, ktorá bola
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou
veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve nie je žiadna dohoda o

zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie -
zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky
veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal na to, že právna úpravaspotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania
blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku
zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky.

Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd
uznesenie okresného súdu potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zmluvné
dojednanie, dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyznieva výrazne

v neprospech spotrebiteľa s cieľom obísť právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a preto
takáto dohoda je v rozpore s § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Keďže neprijateľné podmienky sú neplatné,
nie je možné na ich základe priznať plnenie. Následne súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 3 zák. č.
233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 244/2012 zo spisu č. k. 9Er 2432/2010 (EX 10661/2010) vyplýva, že žiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 9.9.2010. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 2432/2010-9 zo
dňa 12.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania založený
zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu exekučný súd
zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky povinného, ktorá bola
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou
veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve nie je žiadna dohoda o

zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie -
zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky
veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal na to, že právna úprava
spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania

blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku
zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky.
Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd

odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Následne súd prvého stupňa podľa § 44 ods.
3 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 266/2012 zo spisu č. k. 9Er 2431/2010 (EX 10552/2010) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 9.9.2010. Exekučným

titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er
2431/2010-9zodňa21.10.2010žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi exekučného
konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na
ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky
povinného,ktorábolavyplnenáoprávnenýmnazákladedohodyovyplnenízmenky.Zmluvnédojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to,
že takouto dohodou veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy a to napríklad v tom, že v zmluve
nie je žiadna dohoda o zmluvných úrokoch, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané

ako zmluvné dojednanie - zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím
dohody o vyplnení zmenky veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie
je v súlade so zmluvou, čo však je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Exekučný súd poukázal
na to, že právna úprava spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred
možnosťou podpisovania blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne

sa splnenie záväzku zmenkou, alebo šekom vylučuje, preto nie je možné priznať plnenie na základe
vystavenej zmenky. Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu podal odvolanieoprávnený. Odvolací súd odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Následne súd
prvého stupňa podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Vo veci č. k. 7C 252/2012 zo spisu č. k. 16Er 3374/2010 (EX 15334/2010) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 13.12.2010.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 16Er 3374/2010-9 zo dňa 7.2.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi

exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými

okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 144/2012 zo spisu č. k. 16Er 2499/2011 (EX 12624/2011) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 16Er 2499/2011-10 zo dňa 26.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi

exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 155/2012 zo spisu č. k. 16Er 2503/2011 (EX 8336/2011) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 16Er 2503/2011-10 zo dňa 25.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v

tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 169/2012 zo spisu č. k. 16Er 2507/2011 (EX 8318/2011) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.

k. 16Er 2507/2011-11 zo dňa 30.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadomna absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 201/2012 zo spisu č. k. 15Er 2767/2011 (EX 12176/2011) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 24.8.2011. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 18.11.2011 súd vyzval oprávneného na
predloženie rozhodcovskej zmluvy a zmluvy o úvere. Dňa 20.12.2011 oprávnený predložil zmluvu o
úvere. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2767/2011-14 zo dňa 28.3.2012 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá však k návrhu
na vykonanie exekúcie (ani k žiadosti o udelenie poverenia) priložená nebola. Za účelom posúdenia
platnosti a prijateľnosti rozhodcovskej doložky, vyzval súd oprávneného prostredníctvom právneho
zástupcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval. Exekučný súd

nemal k dispozícii všetky listiny, ktorými by mohol podrobne posúdiť prijateľnosť podmienok, podľa
ktorých bola zmluva uzavretá a zákonnosť vydania exekučného titulu. Následne exekučný súd konanie
podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 219/2012 zo spisu č. k. 15Er 2899/2011 (EX 12454/2011) vyplýva, že žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 7.9.2011.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 18.11.2011 súd vyzval právneho
zástupcu oprávneného, aby predložil rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
Dňa 8.12.2011 (došlo 20.12.2011) oprávnený predložil zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2899/2011-15 zo dňa 28.3.2012 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá však
k návrhu na vykonanie exekúcie (ani k žiadosti o udelenie poverenia) priložená nebola. Za účelom
posúdenia platnosti a prijateľnosti rozhodcovskej doložky, vyzval súd oprávneného prostredníctvom
právneho zástupcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval.

Exekučný súd nemal k dispozícii všetky listiny, ktorými by mohol podrobne posúdiť prijateľnosť
podmienok, podľa ktorých bola zmluva uzavretá a zákonnosť vydania exekučného titulu. Následne
exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 220/2012 zo spisu č. k. 9Er 2966/2011 (EX 12826/2011) vyplýva, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 13.9.2011. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er
2966/2011-10 zo dňa 18.10.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je

potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými

okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3

zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 235/2012 zo spisu č. k. 9Er 2644/2011 (EX 11586/2011) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 15.8.2011. Exekučnýmtitulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 12.9.2011 súd vyzval právneho zástupcu
oprávneného,abypredložilrozhodcovskúzmluvu,resp.rozhodcovskúdoložku,nazákladektorejvznikla
rozhodcovskému súdu právomoc rozhodnúť predmetný spor v rozhodcovskom konaní. Dňa 14.11.2011

súd urgoval právneho zástupcu oprávneného na predloženie požadovanej listiny. Dňa 25.11.2011 (došlo
6.12.2011) oprávnený predložil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 9Er 2644/2011-15 zo dňa 21.12.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc z uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá však k návrhu na vykonanie exekúcie

(ani k žiadosti o udelenie poverenia) priložená nebola. Za účelom posúdenia platnosti a prijateľnosti
rozhodcovskej doložky, vyzval súd oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu na predloženie
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený na výzvu súdu nereagoval. Exekučný súd nemal k dispozícii všetky
listiny, ktorými by mohol podrobne posúdiť prijateľnosť podmienok, podľa ktorých bola zmluva uzavretá
a zákonnosť vydania exekučného titulu. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č.
233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 238/2012 zo spisu č. k. 9Er 2506/2011 (EX 8267/2011) vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er
2506/2011-10 zo dňa 12.9.2011 žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi exekučného
konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, považoval
za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v tom zmysle, že

vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve,
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej

povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 258/2012 zo spisu č. k. 15Er 2505/2011 (EX 8289/2011) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.

k. 15Er 2505/2011-10 zo dňa 30.8.2011 žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,

považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 262/2012 zo spisu č. k. 15Er 2499/2011 (EX 12604/2011) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 15Er 2499/2011-10 zo dňa 30.8.2011 žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom

na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovýmiokolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Vo veci č. k. 7C 265/2012 zo spisu č. k. 16Er 2496/2011 (EX 8293/2011) vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd došla dňa 3.8.2011.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Okresný súd Prievidza uznesením č.

k. 16Er 2496/2011-9 zo dňa 11.8.2011 žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou o úvere, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu vo veci konať, a to i s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
považoval za nespôsobilý exekučný titul. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 sa má vykladať v

tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí po oboznámení sa s právnymi a skutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. Následne exekučný súd konanie podľa § 44 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.

Z úradnej činnosti (č. l. 192a) súd zistil, že navrhovateľ ako oprávnený podal sťažnosti na prieťahy v
konaní vo veci: č. k. 15Er 2453/2012 (7C 145/2012) evidovaná ako Spr 1447/2010, č. k. 15Er 2447/2010
(7C 156/2012) evidovaná ako Spr 1442/2010, č. k. 9Er 1319/2010 (7C 164/2012) evidovaná ako Spr

1025/2010, č. k. 15Er 2563/2010 (7C 191/2012) evidovaná ako Spr 1450/2010, č. k. 15Er 2767/2011
(7C 201/2012) evidovaná ako Spr 379/2012, č. k. 15Er 2899/2011 (7C 219/2012) evidovaná ako Spr
378/2012, č. k. 9Er 2506/2011 (7C 238/2012) evidovaná ako Spr 1160/2012, č. k. 9Er 2432/2010 (7C
244/2012) evidovaná ako Spr 1497/2010, č. k. 9Er 2431/2010 evidovaná ako Spr 1496/2010. Predseda
súdu v odpovediach konštatoval, že sťažnosť na prieťahy je neopodstatnená.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 31.5.2009 do 31.5.2010 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom od 31.5.2009 do 31.5.2010, exekúciu
možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomod1.6.2010do31.5.2011súdpreskúmažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ cit. zák., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1998 Z. z. o

štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,
preto ho zamietol.

Vpredmetnýchexekučnýchveciachnedošlokuplynutiu30-dňovejlehotyoddoručenianávrhunazmenu

exekútora pred dňom 23.4.2009. Súd sa preto uplatnenou námietkou zaujatosti zo strany odporcu
nezaoberal.

V prejednávaných veciach sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza. Právnym predpisom, upravujúcim

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon (nesprávny úradný postup),

b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil, alebo nie).Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako objektívna, tzn. že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať

zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je článok 46 ods. 3 Ústavy SR.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a

následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku

navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom, ktorý by bol z
hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

S poukazom na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, súd v danej veci skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli.

Odporca v konaní namietal nedostatky návrhov na začatie konania. V tejto súvislosti súd konštatuje,
že pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky, návrhy navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p.
majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisovej značky exekučného

konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nie
je takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávaných veciach poskytol súdu len tvrdenie, že

podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podaných žiadostí o prerokovanie
nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitný
spis pre jednotlivú podanú žiadosť. Podľa odporcu navrhovateľ neposkytol, ani napriek opakovaným
výzvam v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho

nárokov. Za tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov podal
a odporca v zásade uvedenú skutočnosť potvrdil, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné prerokovanie
navrhovateľom boli podané v deň 23.4.2012, nároky boli uplatnené na základe žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku a s ohľadom na skutočnosť, že nároky navrhovateľa uspokojené neboli v lehote
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania

za splnenú. Súd nevidel v podaní predmetných návrhov pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku
v konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012
a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu jednotlivých nárokov navrhovateľa nedošlo.
Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, platného do 31.12.2012
nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu

škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a
neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľaprávnejúpravyplatnejvčasetvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupu(vjednotlivýchveciach)a
vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody má pritom len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Navrhovateľ za nesprávny úradný postup označil porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť, zbytočné prieťahy v konaní, nečinnosť exekučného súdu.Vo všetkých predmetných veciach spojených na spoločné konanie s vecou č. k. 7C 144/2012,
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.

Žalobné návrhy označené NZP navrhovateľ odôvodnil tým, že exekučný súd o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol po zákonnej lehote, že bol bezdôvodne nečinný, a že nesprávnym úradným
postupom sú aj zbytočné prieťahy v konaní.

Odpoveď, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej

lehote, poskytuje ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Prejav vôle normotvorcu vyjadrený
v tejto právnej norme je pritom potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovajú autenticitu
sledovaného zámeru.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ v znení platnom v období od 31.5.2009 do 31.5.2010 a v znení platnom
od 1.6.2010 do 31.5.2011, exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených. Hoci v tomto ustanovení rozhodcovský rozsudok za exekučný titul expressis
nebol ustanovený (k tomu došlo až novelou účinnou od 1.6.2011), napriek tomu ho treba považovať za
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely uskutočnenej
zákonomč.102/2011Z.z..Súdvychádzazteologickéhovýkladuzákonavloženímslov„rozhodcovských
súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d/ sa podľa dôvodovej správy k tejto novele, odstraňuje len rozporný

výklad § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených sa rozumejú rozhodcovské rozsudky. Pokiaľ pritom ide o novelizáciu
Exekučného poriadku účinnú od 1.6.2010 (zák. č. 144/2010 Z. z.) jej účelom a zmyslom bolo zaviesť
širšiu kontrolu materiálnej a formálnej vykonateľnosti tzv. mimosúdnych exekučných titulov, ku ktorým
rozhodcovský rozsudok patrí (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 11C 128/2014 z

14.4.2014). Súd teda prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do zákonnej formulácie
exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tomto smere je argumentácia
navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo možné považovať
za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účelová. Navrhovateľ ani v

exekučných konaniach nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované
ustanovenie Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, 15 dňová lehota v období od 31.5.2009 do 31.5.2010 sa vzťahovala vždy
len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.

Následne sa osobitne upravovala situácia, keď súd takýto rozpor zistil a bol povinný nie udeliť
poverenie, ale rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keby bol
zámer zákonodarcu pod zákonnú 15-dňovú lehotu vsunúť obe procesné situácie, nebola by osobitne
upravovaná situácia pri zistení rozporu, napríklad exekučného titulu so zákonom. Uvedené má i logické
opodstatnenie, pretože pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší proces posudzovania zákonnosti

priznaného plnenia, a to i v rozhodcovskom rozsudku. Súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu
SR II.ÚS 5209/2012-39 z 10.7.2013. V období od 31.5.2010 do 31.5.2011 a v období po 1.6.2011
procesná lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom neplatila, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (potreba preverenia prípadnej

existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie) a neplatila ani v prípade negatívneho rozhodnutia, t. j. ak
exekučnýsúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonomažiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Pokiaľ by aj v uvedených časových obdobiach
zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala na rozhodnutie, ktorým
zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia (situácia, že exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok), bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného
poriadku, napr. v ustanovení § 44 ods. 8, § 50 ods. 2, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už
pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote. S ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku,
na ktorých je budovaný, jeho ustanovenie § 44 ods. 2 nie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom
tak, ako to predpokladá navrhovateľ.

Pri posudzovaní uplatnených nárokov (NZP) je potrebné poukázať na ustanovenie § 45 ods. 1, ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z. z.), podľa ktorého súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorémubol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, okrem iného i z dôvodu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo písm. c/. V tejto súvislosti z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný
súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia

orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má
byť - rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné), teda z právneho hľadiska za neexistujúce
a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento
nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Ak je predmetom

rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, podľa zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, doložky a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť a

teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Za uvedeným účelom je tiež dôležité predloženie listín -
úverovej zmluvy s neoddeliteľnými súčasťami, rozhodcovskej doložky. Takúto interpretáciu označených
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje
naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie kvality života
občanov. Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy. Toto právo sa zaručuje nielen
tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. V spotrebiteľských veciach
je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú

spravodlivú ochranu jeho práv, až po podaní návrhu na začatie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku. Právna úprava spotrebiteľského práva pritom jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa aj
pred možnosťou podpisovania blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu vo veci

č. k. 16Er 1275/2009 (7C 148/2012) doručená dňa 24.7.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa
29.10.2009, vo veci č. k. 15Er 1632/2009 (7C 150/2012) doručená dňa 26.8.2009 a súd ju zamietol
uznesením zo dňa 23.2.2010, vo veci č. k. 9Er 1284/2009 (7C 154/2012) doručená dňa 24.7.2009 a súd
ju zamietol uznesením zo dňa 11.12.2009, vo veci č. k. 15Er 1406/2009 (7C 158/2012) doručená dňa
6.8.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.10.2009, vo veci č. k. 15Er 2894/2012 (7C 163/2012)

doručená dňa 29.12.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 26.3.2010, vo veci č. k. 15Er 2127/2009
(7C 166/2012) doručená dňa 14.10.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 19.2.2010, vo veci č. k.
16Er 2827/2009 (7C 180/2012) doručená dňa 21.2.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 10.5.2010,
vo veci č. k. 15Er 1861/2009 (7C 184/2012) doručená dňa 25.9.2009 a súd ju zamietol uznesením zo
dňa 22.2.2010, vo veci č. k. 15Er 1779/2009 (7C 206/2012) doručená dňa 19.9.2009 a súd ju zamietol

uznesením zo dňa 23.2.2010, vo veci č. k. 16Er 1273/2009 (7C 213/2012) doručená dňa 24.7.2009 a súd
ju zamietol uznesením zo dňa 29.10.2009, vo veci č. k. 16Er 1623/2009 (7C 212/2012) doručená dňa
26.8.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 15.2.2010, vo veci č. k. 15Er 1629/2009 (7C 217/2012)
doručená dňa 26.8.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 23.2.2010, vo veci č. k. 9Er 1285/2009 (7C
221/2012) doručená dňa 24.7.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 11.12.2009, vo veci č. k. 16Er

1778/2009 (7C 274/2012) doručená dňa 16.9.2009 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 18.2.2010.

V uvedených veciach súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku a možného rozporu exekučného
titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z.. Predloženie úverovej zmluvy a jej neoddeliteľných

súčasti bolo nevyhnutne potrebné aj pre účely posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky a tým i
právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul v predmetnej
veci. Oprávnený teda úverovú zmluvu a jej neoddeliteľné súčasti súdu, a ani exekútorovi neposkytol.
Exekučný súd poukázal i na to, že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva ani základná skutočnosťa to, aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, aká suma z priznanej istiny
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, že úrok z omeškania 0,25% denne je neprimerane vysoký. V zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku súdu neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote. Doba, za ktorú rozhodol, vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného
nároku v rozhodcovskom rozsudku a uvedené vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje
za primeranú.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu vo
veci č. k. 15Er 1121/2010 (7C 236/2012) doručená dňa 26.4.2010 a súd ju zamietol uznesením zo
dňa 25.5.2010, vo veci č. k. 9Er 1319/2010 (7C 164/2012) doručená dňa 12.5.2010 a súd ju zamietol
uznesením zo dňa 10.9.2010, vo veci č. k. 15Er 2453/2010 (7C 145/2012) doručená dňa 10.9.2010 a súd
ju zamietol uznesením zo dňa 15.11.2010, č. k. 15Er 2447/2010 (7C 156/2012) doručená dňa 10.9.2010

a súd ju zamietol uznesením zo dňa 11.11.2010, č. k. 15Er 2563/2010 (7C 191/2012) doručená dňa
23.9.2010 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 15.11.2010, č. k. 9Er 2432/2010 (7C 244/2012) doručená
dňa 9.9.2010 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 12.11.2010, č. k. 9Er 2431/2010 (7C 266/2012)
doručená dňa 9.9.2010 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.10.2010.

V uvedených veciach súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciezdôvodovuvedenýchv§45ods.1,ods.2zák.č.244/2002Z.z.,atopovykonanímateriálneho
prieskumu súdu exekučného titulu so zákonom. Vychádzal z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou
ku škode spotrebiteľa. Exekučný súd zistil, že súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár, v ktorých okrem iného je uvedené: „Na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí všetky 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Zmluvné dojednanie - dohodu o

vyplnení zmenky exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto
dohodou veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy, a to napríklad v tom, že v zmluve nie je dohoda
o zmluvných úrokoch žiadna, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné
dojednanie - zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o
vyplnení zmenky veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade

so zmluvou, čo je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák.). V zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote. Doba, za ktorú rozhodol, vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného
nároku v rozhodcovskom rozsudku a uvedené vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje

za primeranú.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu vo veci
č. k. 16Er 3374/2010 (7C 252/2012) doručená dňa 13.12.2010 a súd ju zamietol uznesením zo dňa
7.2.2011, č. k. 16Er 2499/2011 (7C 144/2012) doručená dňa 3.8.2011 a súd ju zamietol uznesením zo

dňa 26.8.2011, č. k. 16Er 2503/2011 (7C 155/2012) doručená dňa 3.8.2011 a súd ju zamietol uznesením
zo dňa 25.8.2011, č. k. 16Er 2507/2011 (7C 169/2012) doručená dňa 3.8.2011 a súd ju zamietol
uznesením zo dňa 30.8.2011, č. k. 9Er 2966/2011 (7C 220/2012) doručená dňa 13.9.2011 a súd ju
zamietol uznesením zo dňa 18.10.2011, č. k. 9Er 2506/2011 (7C 238/2012) doručená dňa 3.8.2011 a súd
ju zamietol uznesením zo dňa 12.9.2011, č. k. 15Er 2505/2011 (7C 258/2012) doručená dňa 3.8.2011

a súd ju zamietol uznesením zo dňa 30.8.2011, č. k. 15Er 2499/2011 (7C 262/2012) doručená dňa
3.8.2011 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 30.8.2011, č. k. 16Er 2496/2011 (7C 265/2012) doručená
dňa 3.8.2011 a súd ju zamietol uznesením zo dňa 11.8.2011.V uvedených veciach súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., a to po vykonaní materiálneho
prieskumusúladnostiexekučnéhotitulusozákonom.Rozhodcovskúdoložkuvyhodnotilakoneprijateľnú

zmluvnú podmienku, teda ako neplatnú, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu neplynula
lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo strany exekučného súdu nedošlo
k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Doba, za ktorú rozhodol,
vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného nároku v rozhodcovskom rozsudku a uvedené

vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje za primeranú.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu vo veci
č. k. 15Er 2767/2011 (7C 201/2012) doručená dňa 24.8.2011 a súd ju zamietol uznesením zo dňa
28.3.2012, č. k. 15Er 289/2011 (7C 219/2012) doručená dňa 7.9.2011 a súd ju zamietol uznesením zo
dňa 28.3.2012, č. k. 9Er 2644/2011 (7C 235/2012) doručená dňa 15.8.2011 a súd ju zamietol uznesením

zo dňa 21.12.2011.

V uvedených veciach súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodcovskej doložky, či vôbec mohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu a možného rozporu exekučného titulu s § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002

Z.z.. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdu neplynula lehota na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu povinnosti vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Doba, za ktorú rozhodol, vzhľadom na potrebu posudzovať
povahu prisúdeného nároku v rozhodcovskom rozsudku a uvedené vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany
spotrebiteľa, považuje za primeranú.

V sporom dotknutých exekučných konaniach neboli preukázané navrhovateľom avizovaná nečinnosť,
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
(§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom zakotvuje aj čl. 6
ods. 1 vety prvej Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax Ústavného súdu SR ustálila,
že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v
konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny,

ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale aj s ohľadom na
konkrétne okolnosti veci. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci č. III. ÚS 69/2011,
v ktorom konštatoval, že účastník konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu, prieťahov v konaní,
neprejaví navonok svoju nespokojnosť s jeho postupom, koná v rozpore so zásadou každý nech si
stráži svoje práva. Navrhovateľ (oprávnený subjekt z predmetného exekučného konania) nepreukázal,

že by urobil procesné úkony smerujúce k urýchlenému rozhodnutiu vo veciach (pokiaľ ide o č. k.
15Er 2453/2012, 15Er 2447/2010, 9Er 1319/2010, 15Er 2563/2010, 15Er 2767/2011, 15Er 2899/2011,
9Er 2506/2011, 9Er 2432/2010, 9Er 2431/2010, sťažnosti oprávneného, predseda súdu vyhodnotil ako
neopodstatnené). Súd tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013
týkajúci sa navrhovateľa vo veciach Okresného súdu Zvolen, vedených pod sp. zn. 27Er 539/2010 a

sp. zn. 22Er 915/2010, v ktorých navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v
primeranejlehotepodľačl.6ods.1Dohovoru.Ústavnýsúdrozhodol,žezákladnéprávanavrhovateľana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené neboli, hoci konania na okresnom súde trvali ku
dňupodaniasťažnosti20resp.24mesiacov(súdvobochprípadochzamietolžiadosťsúdnehoexekútora

na vykonanie exekúcie). Ústavný súd v náleze konštatoval, že je významná, priam kľúčová skutočnosť,
že sťažovateľka (spoločnosť POHOTOVOSŤ) pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet
exekučných konaní (ide o 100 až 1000 exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach),
pričom je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov v
záujme ochrany práv a slobôd iných subjektov. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu

SR č. IV.ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti navrhovateľa v obdobnej veci, v ktorej bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná dňa 15.8.2011, nasledovala výzva na predloženie
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, ktorá bola predložená dňa 4.5.2012 a uznesením zo dňa
5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, žeaj niekoľkomesačná nečinnosť súdu, nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (navrhovateľ) podával žiadosti hromadne, teda
zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-

administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s
určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Uvedené závery Ústavného súdu je možné
aplikovaťajvpredmetnejveci.Navrhovateľvpredmetnomčasovomobdobípodávalviacero(vstovkách)
exekučných návrhov, ktoré následne boli predkladané súdu, ako návrhy na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ musel vychádzať z daných technických a administratívnych možností

súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 1Co
122/2014, č. k. 2Co 82/2014, Krajského súdu Bratislava č. k. 2Co 306/2014, Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 13Co 147/2014, Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co 18/2014, č. k. 5Co 169/2014).
Súd ďalej poukazuje na to, že exekučné súdy žiadosti o udelenie poverenia na základe predkladaných
rozhodcovskýchrozsudkovzamietaliužodroku2009,pretonavrhovateľnemoholodôvodneneočakávať
aj v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných titulov exekúciu pripúšťať

a vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený neustále predkladal tieto exekučné tituly
na vykonanie exekúcie, napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxe. Ďalej súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013 (porovnaj aj
rozsudok Krajského súdu Nitra č. k. 26Co 16/2014), podľa ktorého dokazovanie (vyžadujúce nariadenie
pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) vo fáze exekučného konania, a to podania

žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým
nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa povinný má prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o
začatí exekúcie. Právo Európskej únie tým exekučný súd neporušil, a z tohto hľadiska sa tiež nejedná
o nesprávny úradný postup. V tejto časti súd opätovne poukazuje na § 45 ods. 1, ods. 2 Zákona č.
244/2012 Z. z. Navrhovateľ v priebehu konania predložil znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný

Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD, na základe jeho žiadosti za účelom zistenia, či je
právom Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ,
mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záveru
posudku vyplýva, že právo Európskej únie a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa
nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované

rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Znalec v uvedenom posudku riešil
právnu otázku, ktorú však je oprávnený riešiť len súd. Tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v
nečinnosti, v zbytočných prieťahoch v exekučnom konaní možno pritom objektívne zistiť iba dôkazom,
ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Nesprávny úradný postup exekučného súdu nemohol
spočívať ani v tom, že súd nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konania o

prejudiciálnej otázke, lebo exekučnému súdu nebránilo v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia
nevyriešenie žiadnej prejudiciálnej otázky.

Hodnotiac postup exekučného súdu v uvedených jednotlivých veciach (NZP) je teda významné, že
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. V nadväznosti na tento exekučný titul, exekučný súd

viazaný ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zvýrazňujúcim zodpovednosť exekučného súdu
na vydanie poverenia ako výsledok náležitého preskúmania, okrem iného i exekučného titulu, žiadosť
súdneho exekútora v jednotlivých veciach na vydanie poverenia zamietol. Doba, ktorá uplynula odo dňa
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, do rozhodnutia exekučného súdu nie je tak
významná, aby ju s poukazom na okolnosti veci, bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť, resp. zbytočné

prieťahy. Exekučný súd rozhodol v čase primeranom skutkovému a právnemu stavu veci.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (NP) vo veci č. k. 15Er
1279/2009 (7C 160/2012) bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.7.2009, uznesením zo dňa 23.2.2010
ju sčasti zamietol, a dňa 8.3.2010 poveril exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie istiny 464,72 eur.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (NP) vo veci č. k. 9Er 25/2009
(7C 167/2012) bola tunajšiemu súdu doručená dňa 29.1.2009 a dňa 3.2.2009 súd poveril exekútora
vykonaním exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (NP) vo
veci č. k. 16Er 1500/2010 (7C 170/2012) bola tunajšiemu súdu doručená dňa 7.6.2010, uznesením zo
dňa 9.9.2010 ju sčasti zamietol, a dňa 5.10.2010 poveril exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie

istiny 89,26 eur. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (NP) vo veci
č. k. 15Er 2736/2010 (7C 254/2012) bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.10.2010, uznesením zo dňa
24.11.2010 ju sčasti zamietol, a dňa 29.11.2010 poveril exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie
istiny 114,20 eur. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (NP) vo vecič. k. 15Er 1626/2009 (7C 256/2012) bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.8.2009, uznesením zo dňa
25.3.2010 ju sčasti zamietol, a dňa 29.3.2010 poveril exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie istiny
212,17 eur.

V uvedených veciach po vykonaní materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom,
súd sčasti žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (okrem 9Er 25/2009) sčasti
zamietol, a na časť vymáhanej istiny mu poverenie udelil. Vo veci č. k. 15Er 1279/2009, č. k. 15Er
1626/2009 pritom najskôr vyzýval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s neoddeliteľnými

súčasťami. Vo veci č. k. 15Er 1279/2009 oprávnený za týmto účelom žiadal o poskytnutie lehoty 60 dní a
vo veci č. k. 15Er 1626/2009 na výzvu nereagoval, preto súd na informatívny výsluch predvolal povinnú,
na ktorom predložila potrebné listiny. V posudzovaných veciach (NP) rozhodcovský súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo zmluvy o úvere a exekučný súd najskôr zisťoval, či neobsahuje neprijateľné
podmienky. V období 1.6.2010 (legislatívna zmena) pritom zákonná 15 dňová lehota bola určená len
na poverenie exekútora a to iba v prípadoch, ak exekučným titulom okrem iného nie je rozhodcovský

rozsudok. Zákonná 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení platnom a účinnom do 31.5.2010 síce platila, ale len v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd
však vo veciach 15Er 1279/2009, 15Er 1626/2009 zistil rozpor exekučného titulu v časti vymáhaného
úroku z omeškania, poplatkov, zmluvnej pokuty so zákonom, v ktorej časti zamietol žiadosť exekútora

o udelenie poverenia. Pretože exekučný titul bol sčasti v rozpore so zákonom, súd nebol povinný
rozhodnúť v zmysle dikcie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o žiadosti o udelenie poverenia v lehote
15 dní. Preto podľa názoru súdu zo strany exekučného súdu nedošlo v tomto prípade k nesprávnemu
úradnému postupu (porovnaj rozhodnutie v podobnej veci a to Krajského súdu Prešov č. 3Co 123/2014).

V sporom dotknutých exekučných konaniach (NP) nebola preukázaná navrhovateľom avizovaná
nečinnosť, zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej
právnej úpravy (§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.) v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Súd v tejto
časti pritom tiež odkazuje na odôvodnenie rozsudku v skupine vecí NZP, a to konkrétne na rozhodnutie
Ústavného súdu vo veci č. III.ÚS 69/2011, vo veci č. II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013, č. IV.ÚS

606/2012 a na predložený znalecký posudok č. 1/2013.

Navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 1/2014 zo záverov ktorého vyplýva, že majetková škoda
v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie predstavuje minimálne 30,76,- eur: mzdové náklady 4,15,- eur, náklady na tlač

5,31,- eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86,- eur, náklady na poštovné 3,01,- eur,
náklady na telekomunikačné služby 4,43,- eur.

Uvedený znalecký posudok je vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom v
uvedenom kontexte je nutné vziať v úvahu, že úradný postup exekučného súdu, ktorý je navrhovateľom

namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Rozdielnosť možno vidieť či už v spôsobe
akým exekučný súd rozhodol, resp. nerozhodol, ako i v lehotách, o ktoré mali byť zákonné lehoty
stanovené pre rozhodovanie exekučného súdu prekročené. Vo vypracovanom znaleckom posudku (v
konaní posudzovaný ako listinný dôkaz) nie je relevantným spôsobom vyčíslená škoda, ku ktorej v
predmetných exekučných konaniach malo dôjsť tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu, lebo táto je určená iba ako parciálna časť nepreukázaného balíka nákladov, ktorý je rozpočítaný
medzi počet žalôb, ktorými sa navrhovateľ domáha náhrady škody na jednotlivých súdoch v Slovenskej
republike. Škoda je tak výlučne paušálnou bez dopadu na konkrétne jednotlivo uplatnené nároky,
teda i na predmetné nároky. V podaní označenom ako: Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej
k obsahu žaloby navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru preukázal vznik škody označením

dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne predpokladať,
že nesprávny úradný postup súdu nemal na jeho majetok a aktivity žiaden vplyv (súd vykonaním
úradného postupu spôsobil konečnú nevymožiteľnosť jeho nároku, keď požičané finančné prostriedky
viac nemôže získať naspäť a zároveň o návrhu rozhodoval neprimerane dlho, pričom čas navyše
pri hospodárskych aktivitách niečo stojí). Toto všetko predstavuje škodu na jeho strane. Nečinnosť

súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách jeho (navrhovateľa) zamestnancov (práca navyše) a
v administratívnych postupoch (úkony navyše), a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V
hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu
prác. Dôsledkom je zníženie majetku na jeho strane. Ako náhradu majetkovej škody si uplatňujenáklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu: náklady na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,
náklady na udržiavanie a správu informačného systému, náklady na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným exekútorom, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde (náklady, ktoré musel vynaložiť na zamestnancov, poštovné, papier, tlač, elektronické
služby, atď.) v záujme toho, aby docielil postup v exekučnom konaní a rozhodnutie o jeho návrhu. Ak
by súd bol včas rozhodol, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám,

sťažnostiam, evidencii prípadov, kde nebolo rozhodnuté, atď. Pre konanie nie je významný fakt, ako bolo
o jeho návrhu rozhodnuté (či pozitívne, alebo negatívne), keďže toto nemohlo ovplyvniť jeho činnosť, v
snahe dosiahnuť (akékoľvek) rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia.

Uvedený znalecký posudok, ako to už bolo uvedené, je vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach
exekučných konaní. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody,

nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody. K činnosti označenej ako
overovanie skutočností, či súd rozhodol v exekučnej veci, by pritom, podľa názoru súdu, pristúpil bez
ohľadu na prípadnú existenciu namietaného postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o informačný systém
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi ho k svojej činnosti nevyhnutne potrebuje,
a to v období pred spornou exekúciou, ako i po nej. Navrhovateľ pritom ani nepreukázal k akým

konkrétnym úpravám informačného systému došlo a ani, či je daná príčinná súvislosť s namietaným
úradným postupom. Nepreukázal zvýšenie objemu prác a postupov, a ani ďalšiu tvrdenú majetkovú
škodu a jej výšku.

Navrhovateľ tiež nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej

tvrdil v žalobe. Preto nemožno, z dôvodu nepreukázania (ako to však už bolo uvedené, nedošlo k
naplneniu ani prvého predpokladu zodpovednosti a to nesprávneho úradného postupu) akceptovať ako
dôvod pre takéto priznanie to, že vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne mohol uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k vymožiteľnosti pohľadávky
s príslušenstvom, že došlo u neho, resp. u členov riadiacich orgánov, ako aj u majiteľov k pocitom

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, že došlo k
zániku ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, k zániku už vytvorených podnikateľských plánov,
že došlo u neho k hospodárskej strate, k ovplyvneniu podnikateľských postupov, neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa

a povedomí, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s
dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť

považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy voči štátu. Podľa názoru súdu, navrhovateľ sa snaží predmetným návrhom eliminovať po finančnej
stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že

by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim podľa neho v porušení povinnosti vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, že bol nečinný, konal so zbytočnými prieťahmi, že vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou. Návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola
priznaná. Odporcovi, ktorý mal vo veci úspech náhrada trov konania nebola priznaná, pretože ichneuplatnil a napokon mu žiadne ani nevznikli. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo,
pretože vo veci úspech nemal.

Zdôvodunepreukázaniazákladunárokuzodpovednostiodporcuzavznikškody,neboldôvodnavydanie
medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. S
poukazom na odôvodnenie rozsudku nebolo potrebné podať návrh na kontrolu ústavnosti § 9 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 z dôvodu, že by mal byť v rozpore s Ústavou SR.

Vec č. k. 7C 263/2012 súd vylúčil na samostatné konanie, kde bude potrebné doplniť dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).