Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Er/63/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311203018
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Braníková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2311203018.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom
Bratislava, ul. 29.augusta 8 a 10, proti povinnému: Róbert Matula, zomr. 20.11.2012, za účasti súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 115,20 Eur s prísl. a ďalších
trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom pod spis. značkou EX 263/2011

vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril dňa 25.2.2011
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka.

Súdu v priebehu exekučného konania zistil, že povinný zomrel dňa 20.11.2012 a dedičské konanie
po ňom bolo uznesením tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 13D/57/2013 dňa 30.9.2013 zastavené pre
nemajetnosť. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 84,02 Eur bez DPH.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 2, 4 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po

tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého
byť účastníkom konania. Smrťou povinného tento stratil právnu subjektivitu ako i spôsobilosť byťúčastníkomexekučnéhokonania.Povinnýzomreldňa20.11.2012,vzmyslečohojepredmetnáexekúcia
v súčasnosti vedená v neprospech neexistujúceho subjektu. Na základe uvedených skutočností súd
rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez

zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie pri
zastavení exekúcie v troch prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z
dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo pri vyhlásení konkurzu

na majetok povinného. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu smrti povinného,
ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda v danom prípade bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Ani prípadný výsledok
dedičského konania - zastavené pre nemajetnosť nezakladá automaticky povinnosť platiť trovy exekúcie
oprávneným podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP. Uvedené ustanovenie rieši otázku, ak povinný nemá

postihnuteľný majetok a nie je možné exekúciu uskutočniť žiadnym zo spôsobov uvedených v
Exekučnom poriadku. Nemožno toto ustanovenie aplikovať na prípady, ak povinný zomrel a dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
a exekučné konanie nebolo zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ ale podľa § 57 ods. 1 písm.g/ EP.
Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, preto sa nejedná ani o prípad, kedy možno k náhrade trov

zaviazať oprávneného podľa § 203 ods. 1 EP. V exekučnom poriadku je zákonom taxatívne vymedzený
okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného konania zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy
nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý
v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom

bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za
odvedenú prácu) je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný
súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho,
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Na záver tunajší súd ešte poukazuje na to,
že samotná skutočnosť, že povinný (príp. aj oprávnený) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného

konania a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok
uloženie tejto povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje
možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy
exekúcie na štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.