Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215263
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114215263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.

o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C 162/2012 - 44 zo dňa 27. Marca 2014 súd žalobu žalobcu
zamietol, veci pôvodne vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C 381/2012, 17C 382/2012,
17C 383/2012, 17C 386/2012, 17C 387/2012, 17C 388/2012, 17C 389/2012 a 17C 390/2012 vylúčil na
samostatné konanie a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 17C 388/2012 na Okresnom súdu Humenné bola v novom konaní

pridelená sp. zn. 7C 221/2014.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27. Septembra 2012 žalobca žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 125 eur ako majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu v sume
550 eur. Žalobu, ktorej bola na Okresnom súdu Humenné pridelená sp. zn. 17C 388/2012 odôvodnil
tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesným pravidiel je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní

od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd v konaní proti povinnej S. S., nar. X. C. XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie poverenie na
vykonanie exekúcie až dňa 11. Mája 2011 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení došlo
po uplynutí zákonnom stanovenej doby pri omeškaní viac ako 10 mesiacov. Majetkovú škodu žalobca
v žalobe odôvodnil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou. Sumu 70
eur titulom správy pohľadávok, 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému, administratívne
spracovanie textov a urgencií adresovaných exekučnému súdu 15 eur, spolu poškodený vynaložil na

vymáhanie svojej pohľadávky sumu 125 eur. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca ju žiadal
priznať vo výške 550 eur, vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ktorý pri každom roku
poznačenom prieťahmi v konaní poskytuje satisfakciu vo výške 20 000,- Slovenských korún, t. j. sumu
660 eur.Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 10.4.2015, kde
žalobu žalobcu žiadala v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na procesné námietky a

na dôkazné bremeno, ktoré znáša samotný žalobca. V ďalšom poukázala na predpoklady úspešného
uplatnenianárokunanáhraduškody,ktorýmisúnezákonnérozhodnutie,resp.nesprávnyúradnýpostup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Zároveň poukázala na to, že pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia 15. dňová lehota
neplatí. Žalobca v tomto konaní nepreukázal existenciu škody, ktorú si uplatňuje. Škoda vyčíslená v

žalobe je hypotetická.

Súd si z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyžiadal exekučný spis sp. zn. 17Er 427/2010 povinnej
S. S., nar. X.X.XXXX, z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Dňa 5. Októbra 2010 bola exekučnému súdu Okresnému súdu Humenné doručená žiadosť žalobcu

ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej predložil zápisnicu spísanú
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 26.7.2010, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
22508/2009zodňa14.1.2010azmluvuoúverezodňa3.3.2009.UznesenímOkresnéhosúduHumenné
č. k. 17Er 427/2010 - 13 zo dňa 21.2.2011 súd žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti 0,25 % zmenkového úroku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. Mája

2011. Dojednané úroky z omeškania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, neplatnú pre
rozpor so zákonom. Dňa 11. Mája 2011 vo zvyšnej časti vydal exekučný súd poverenie na vykonanie
exekúcie. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17Er 427/2010 - 21 zo dňa 19. Októbra 2011
súd exekúciu zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.8.2012. Vadou rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu bola priznaná čas príslušenstva a to zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne. Súd ju považoval za neprijateľnú podmienku, neplatnú pre rozpor so zákonom, ktorá spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň súd
rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, považoval ju za neplatnú.
Pre nesporné vady rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a pre neplatnosť rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd exekúciu zastavil. Voči uvedenému uzneseniu podal

oprávnený dňa 2. Decembra 2011 odvolanie. Krajský súd svojím uznesením č. k. 6CoE 95/2012 zo
dňa 31.5.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený
30.8.2012 dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Cdo 89/2013 - 74 zo dňa 23.9.2014 návrh na
prerušenie konania zamietol, dovolanie odmietol a povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 25. Mája 2015 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 21. Mája 2015, v
ktorom žiadali toto pojednávanie odročiť z dôvodu, že súd nerozhodol o ich procesnom návrhu na
prerušenie tohto konania do podania prejudiciálnych otázok v konaní na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C 6/2010. Rovnako sa na súdom nariadené pojednávanie neustanovila žalovaná, ktorá svoju

neprítomnosť ospravedlnila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 22. Mája 2015, v ktorom súhlasila
s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu
ako aj v neprítomnosti žalovanej.

Dôvod, ktorý uviedol žalobca vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania, nepovažoval súd za dôvod
pre ktorý je možné pojednávanie vo veci samej odročiť. O procesnom návrhu žalobcu na prerušenie
konania sa dá rozhodnúť aj na pojednávaní, aj v rozhodnutí vo veci samej. Súd neakceptoval tento
dôvod a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej

radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy majúc
za to, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné došlo k prieťahom v konaní.

Žalobca mal za to, že exekučný súd rozhodol o o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote 15 dní.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov

verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie

orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného

rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za
jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v

prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov sivyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

V tomto prípade súd žiadosť žalobcu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 17Er
427/2010-13 zo dňa 21.02.2011 v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zamietol, nakoľko ich
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, neplatnú pre rozpor so zákonom, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.05.2011 a následne súd rozhodol dňa 11.05.2011 o vydaní poverenia vo zvyšnej
časti. Navyše je potrebné zdôrazniť, že uznesením zo dňa 19.10.2011 č.k. 17 Er 427/2010-21 súd

exekúciu zastavil a to pre vady rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a pre neplatnosť
rozhodcovskej doložky.

Nepochybne je tak možné konštatovať, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdneho exekútora bolo v exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Zároveň súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody.

Žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V bode
2. Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho
konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované ku ktorému súdnemu konaniu. Nakoľko ide o
všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý bol vypracovaný na konkrétnu právnu

vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá
bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov SR v exekučných konaniach. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o
všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa

navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.

Žalobca v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 21.05.2015 požiadal súd o prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 6/2010. Žiadal,
aby súd toto konanie prerušil a to do zodpovedania otázok Súdneho dvora Európskej únie o

prejudiciálnych otázkach. Svoju žiadosť o prerušenie konania odôvodnil tou skutočnosťou, že
zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre toto konanie, nakoľko pre vznik nároku
na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu.

Súd návrh žalobcu na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 7C 6/2010 v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré znamená také prerušenie,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a je upravené len

ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných
opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie veci,
prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu
pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany
práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O. s. p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa

ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom
je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr
výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku,
ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Je však nutné

zdôrazniť, že nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu,
ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť sám, ale jedná sa o prípad, kedy otázku, ktorú síce konajúci
súd je oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych dôvodov (napr. z dôvodu spomínanej
hospodárnosti konania) je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného orgánu, najčastejšie súdu.

Súd je názoru, že rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, bol rešpektovaný
účel konania v zmysle § 6 O. s. p., t. j. aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná
a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne
konanie) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. splnené nie sú. Súd nevidel dôvod prerušiť toto konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 7C 6/2010.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania

účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.