Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010215
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1614010215.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného A. M., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomS.XXX/XX,N.priZ.,preprečinkrádežepodľa§212ods.1Trestnéhozákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, N. pri Z.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v čase medzi 17.30 hod. a 19.30 hod. dňa 29.04.2014 vo N. pri Z. na D. ulici č. XXX/XXB vošiel na
pozemok rodinného domu, podišiel k dverám rodinného domu, ktoré neboli uzamknuté, otvoril ich, vošiel
do vnútra, kde z kuchyne zobral 1 ks notebooku zn. Lenovo neznámeho typu a výrobného čísla spolu s
myšou, USB internetovým pripojením a nabíjačkou, z vedľa položeného košíka zobral hnedú peňaženku
s obsahom 4.700,- srbských dinárov, nabíjačku na mobilný telefón a z dverí zobral kľúče od domu a
odišiel na neznáme miesto, pričom okrem USB internetového pripojenia a kľúčov od domu sa uvedené
veci našli vo N. pri Z. na konci T. ulice v bielej igelitovej taške, ktorá bola voľne položená vedľa cesty,

uvedeným konaním poškodenému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXC., N. pri Z. vznikla škoda
krádežou vo výške 470,76 €,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, neoprávnene vnikol do obydlia
iného,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 54 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 2
Tr. zák, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. k súhrnnému trestu povinnej práce
vo výmere 260 (dvestošesťdesiat) hodín.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom

Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/42/2014 zo dňa 22.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodený Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXC.,
N. pri Morave, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 18.06.2014 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 2Pv 262/14/1106-7 na obžalovaného A. M. pre krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a iné,
na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. por.), že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného
súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a vo vzťahu k tomuto skutku,
zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo
skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu a náhrade škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov na obžalovaného,
výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, odborným vyjadrením k výške škody, rozsudkom OS
Malacky sp. zn. 1T/42/2014 zo dňa 22.10.2014.

Súd pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému A. M. uloží, vychádzal

z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda
zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľa, aby viedol riadny život.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol

doposiaľ prejednávaný v priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že
obžalovaný bol v minulosti 10 x súdne trestaný na území SR, pričom vo väčšine prípadov sa na
neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Trestným rozkazom OS Malacky sp. zn. 0T/75/2013 zo dňa
08.10.2013, právoplatným dňa 09.10.2013, bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, s
dvojročnou skúšobnou dobou do 09.10.2015, teda trestnej činnosti v danej trestnej veci sa dopustil v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/42/2014zo dňa 22.10.2014, právoplatným dňa 22.10.2014, bol obžalovaný A. M. odsúdený na trest povinnej
práce v trvaní 200 (dvesto) hodín.

Zo skutku spáchaného obžalovaným ako aj z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaný
spáchal trestný čin skôr, ako bol Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 1T/42/2014 vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Terajšia trestná činnosť sa teda zbieha s ďalšou trestnou
činnosťou obžalovaného, a to s trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a iné, za čo bol
odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2014 pod sp. zn. 1T/42/2014 a bol mu uložený trest

povinnej práce v trvaní 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku veľmi ľutuje. Obžalovaný žiadal, aby mu bol uložený inú druh
trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody a to trest povinnej práce, s uložením ktorého súhlasí.
Uviedol,žesadobudúcnavyvarujeďalšejtrestnejčinnosti.Ďalejuviedol,žetrestpovinnejpráceuložený

rozsudkom sp. zn. 1T/42/2014 už bol tunajším súdom nariadený a z trestu už odpracoval cca. 30 hodín.
Toho času je vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn 0T/75/2013,
pričom vo výkone trestu je pracovne zaradený a riaditeľom ústavu bol podaný návrh na jeho pochvalu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu.

Pri ukladaní trestu musel súd teda vychádzať z viacerých ustanovení trestného zákona a to jednak
všeobecných ustanovení o ukladaní trestu, t.j. §§ 34, 36, 37, 38 Tr. zák. ako aj o použití ust. súhrnného
trestu, t.j. § 42 ods. 1 Tr. zák..

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného

činu sa priznal a tento úprimne oľutoval a sám taktiež napomáhal pri objasňovaní danej trestnej činnosti.
Naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, a taktiež že spáchal
viac trestných činov. Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti sú teda v rovnováhe a súd preto neupravoval
dolnú ani hornú hranicu trestnej sadzby.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 1T/42/2014 zo dňa
22.10.2014, súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1
Tr. zák., nakoľko skutku sa dopustil skôr ako bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci OS Malacky pod sp.
zn. 1T/42/2014 zo dňa 22.10.2014. Súd odsúdil obžalovaného podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, teda
podľa najprísnejšie trestného činu so sadzbou až do dvoch rokov odňatia slobody, pričom prihliadnuc na

okolnosti trestných činov, osobu páchateľa i na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
ktoré sú v rovnováhe, uložil súhrnný trest povinnej práce vo výmere 260 (dvestošesťdesiat) hodín. Súd
zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. o zrušení výroku o treste ohľadom obž. A. M. v rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/42/2014 zo dňa 22.10.2014. Napriek recidíve obžalovaného
a tomu, že prečiny spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, má súd za to, že nie je

nevyhnutné, aby prevážil represívny účinok trestu a páchateľovi bolo potrebné brániť v páchaní trestnej
činnosti tým, že bude vykonávať trest odňatia slobody, ale naopak je vhodné a účelné, aby v tomto
prípade bol uložený rovnaký druh trestu, ako bol právoplatne uložený v zbiehajúcej sa trestnej činnosti
aj s ohľadom na skutočnosť, že trest povinnej práce, uložený skorším rozsudkom OS Malacky sp.
zn. 1T/42/2014, už obžalovaný začal vykonávať. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v danom

prípade sú splnené zákonom vyžadované podmienky pre uloženie trestu povinnej práce, nakoľko
odsudzuje páchateľa za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov, obžalovaný s uložením tohto druhu trestu
súhlasil a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovaného, možnosť jehonápravy a okolnosti spáchania trestného činu má súd za to, že takto uložený trest možno považovať
za primeraný. Nie je teda v danom prípade potrebné uložiť trest odňatia slobody a to nepodmienečný,
keďže trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom s poukazom

na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. tak prichádzalo do úvahy uloženie tohto druhu trestu jedine
ako nepodmienečného. Je síce faktom, že k ďalšiemu uloženiu trestu odňatia slobody s povolením
podmienečného odkladu nemohlo dôjsť, avšak ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., o nemožnosti uloženia
trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, nemožno vždy vykladať tak, že do úvahy
prichádza len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na druhej strane, najmä pri ukladaní

krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody, musí súd skúmať, či nemôže byť účel trestu
splnený alternatívnym trestom nespojeným s odňatím slobody. Je pritom všeobecne v súdnej praxi
uznávané, že krátkodobé tresty odňatia slobody by mali byť ukladané len výnimočne a taktiež, že záujem
všeobecnej prevencie nemôže prevážiť nad reálnym záujmom individuálnej prevencie. V predmetnej
veci v prospech neuloženia trestu odňatia slobody (v danom prípade jedine nepodmienečného) naviac
svedčí aj okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a napomáhal pri objasňovaní danej trestnej

činnosti. Významne však súd prihliadol aj k zásade pre ukladanie trestov uvedenej v § 34 ods. 1 Tr. zák.
Podľa tejto zásady má trest plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny
život. Uložený druh trestu - trest povinnej práce, tak splnia svoj účel uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák. -
trest bude plniť prevýchovnú funkciu najmä tým, že umožní obžalovanému vlastným pričinením nahradiť

spoločnosti ujmu spôsobenú na právom chránených záujmoch tým, že vo svojom voľnom čase a bez
nároku na odmenu odpracuje v prospech spoločnosti určité práce v rozsahu 260 hodín. Úplne na záver
súd uvádza, že obžalovaný si počas výkonu uloženého trestu bude musieť uvedomiť, že do budúcnosti
svoje eventuálne protiprávne konanie nebude môcť pred prísnejšou sankciou nijako ospravedlniť.

V adhéznom konaní si poškodený Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXC., N. pri Z., uplatnil
nárok na náhradu škody, ktorá nebola dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi (vo vzťahu k veciam,
ktoré neboli poškodenému vrátené), keď pre určenie výšky škody by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie presahujúce potreby trestného konania, preto súd poškodeného odkázal s nárokom na

náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Tr. por.).