Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914204171.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SUOKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému
Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. K. XX, XXX XX Y. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanéhoVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,sosídlomŠafárikovonám.7,81102Bratislava,IČO:

42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 494,89 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/250/2014 - 40 zo dňa 22.
04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je prípustný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 22.
04. 2015 na základe námietky žalobcu rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka občianskeho združenia
Všeobecnáochranaprávspotrebiteľov dokonanianastranežalovanéhopripúšťa. Vodôvodnenísvojho
rozhodnutia poukázal na to, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a že vedľajší

účastník vstúpil do konania ešte pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku
vykonanej zákonom č. 353/2004 Z. z., účinnej od 01. 01. 2015, ktorá doplnila ustanovenia §93 ods. 3
O. s. p. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky
nastávajú doručením takéhoto oznámenia súdu, a preto keď vedľajší účastník oznámil svoj vstup do
konania 01. 12. 2014, súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej právnej úpravy k tomto dňu,
teda postupoval pri rozhodovaní o námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania podľa ustanovenia § 93 O. s. p. v znení platnom do 31. 12. 2014. V posudzovanom prípad ide
o tzv. druhú skupinu subjektov - vedľajších účastníkov, u ktorých sa neskúma hmotnoprávny záujem na
výsledku konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p.
dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal pritom na názor
vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 27/2012 zo dňa 27. 08. 2012. Vedľajší

účastník je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv spotrebiteľov a vstúpil
do konania, keď zákonná úprava nevyžadovala, aby súčasne so svojim vstupom do
konania predložil aj súhlas toho účastníka, na strane ktorého do konania vstupuje. Žalovanému bol
oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania, avšak tento sa k vstupu nevyjadril, teda neudelil
ani výslovný súhlas a ani nesúhlas. Nečinnosť žalovaného resp. výslovné neudelenie súhlasu so
vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane však nemožno považovať za jeho nesúhlasné stanovisko

so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane alebo až vyvodenie záveru, že
si žalovaný jeho účasť v konaní výslovne neželá. Žalobca v námietke neprípustnosti neuviedol žiadnerelevantné dôvody, ktoré by bránili vstupu vedľajšieho účastníka ako spotrebiteľského združenia do
konania na podporu záujmov žalovaného ako spotrebiteľa. Ďalej ešte prvostupňový súd poukázal na
závery v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. 1/2014 zo dňa 29. 01. 2014.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s tým, že namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Poukázal na dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorá
nadobudla účinnosť 01. 01. 2015, ktorá podľa jeho názoru zohľadňuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť
súdovSlovenskejrepublikyavychádzazozáverovjudikatúryazjednocovacejčinnostiNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky a taktiež zohľadňuje závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie so zámerom
odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho
konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
188/2012 a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 470/12. Uviedol, že účel pomoci
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný
účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť

tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle uvedeného musí súd
vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho
účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník,
ktoréhochcevedľajšíúčastníkvkonanípodporovať,sjehopodporousúhlasíresp.činevyjadrilnesúhlas.
Poukázal ešte na závery v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Co/375/2013 a na to,

že podľa jeho názoru ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajších účastníkov
do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho,
aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní
ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Na základe uvedeného potom
žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že vstup vedľajšieho

účastníka do konania nepripúšťa a aby vedľajšieho účastníka zaviazal na náhradu jeho trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu rozsiahlo poukázal na súvisiacu

rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej na to, že v
tomto prípade dochádza k vzniku vedľajšieho účastníctva doručením oznámenia o vstupe do konania,
a to podľa § 93 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014. V zmysle uvedenej právnej úpravy
sa výslovný súhlas podporovaného účastníka pre vstup vedľajšieho účastníka nevyžadoval, preto boli
splnené všetky podmienky pre jeho účinný vstup do konania. Na základe uvedeného potom žiadal

uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O. s. p, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil. Je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku
uznesenia okresného súdu a z hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky

vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného nastali a jeho vstup do
konania je prípustný. Formuláciu výroku bolo potrebné zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení
vstupu vedľajšieho účastníka do konania“ evokuje, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka
do konania nastávajú až právoplatným rozhodnutím súdu ako je to napríklad v prípade
rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O. s. p. o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania. Účinky

vstupu vedľajšieho účastníka do konania však nastávajú už samotným doručením oznámenia o vstupe
súdu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu obsahu rozhodnutia lepšie zodpovedá znenie výroku o
tom, že vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave do
konania ako vedľajšieho účastníka je prípustný.

Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že žalobca správne poukázal na to, že zákonom č.
353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia §
93 ods. 3 O. s. p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho

konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce v konaní vystupovať, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015
a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlopred uvedeným termínom. Tejto skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia
tohto rozhodnutia.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na

výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p. v znení do 31. 12. 2014, v konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ ako právny nástupca
pôvodného veriteľa voči odporcovi domáha zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom.
Dňa 01. 12. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného. Prvostupňový súd následne oboznámil žalobcu aj žalovaného o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania (č.l. 35 p.v.), na ktoré žalobca reagoval vznesením námietky proti
vstupu vedľajšieho účastníka (č.l. 36). Žalovaný na oboznámenie nijako nereagoval. O námietke žalobcu
následne okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože zmluvu o poskytovaní služby
a nájme koncového zariadenia zo dňa 16. 12. 2010 uzavrel podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov právny predchodca žalobcu ako dodávateľ
a žalovaný ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľov.

Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci
odôvodnil zmenou právnej úpravy (účinnou od 01. 01. 2015), ďalej najmä potrebou súhlasu hlavného
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať so vstupom do konania a
neúčelnosťou vstupu vedľajšieho účastníka za účelom uplatňovania alebo bránenia práva spotrebiteľa,

nakoľko súd je povinný realizovať ochranu spotrebiteľa ex offo. Ďalej ešte namietal, že účinky vstupu
nemôžu nastať v tzv. skrátenom konaní a pre vstup združenia do tohto súdneho konania nie sú podľa
jeho názoru splnené podmienky, nakoľko predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov ale
žaloba na plnenie podaná voči jednej osobe.

Pokiaľ ide o právnu úpravu vedľajšieho účastníctva, v podstate je potrebné rozlišovať dve
skupiny vedľajších účastníkov. Predpokladom pre prípustnosť účasti v konaní vedľajšieho účastníka
vystupujúceho podľa § 93 ods. 1 O. s. p. je jeho právny záujem na úspechu hlavného
účastníka,nastranektorého vstúpildokonania.Privedľajšíchúčastníkochvystupujúcichvkonanípodľa
§ 93 ods. 2 O. s. p. však už zákon podmienku záujmu vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na

strane ktorého vstúpil do konania, nestanovuje. Legitimácia na vstup podľa uvedeného ustanovenia je
daná priamo zákonom - procesnoprávnou normou s odkazom na osobitný predpis. Takýmto osobitným
predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného sú potom v
zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. oprávnené do konania vstúpiť v pozícii vedľajšieho účastníka aj združenia

založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov.

Pre účely posudzovanej veci je potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu.
Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho

strane nie je potrebný a prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy
neskúma. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas
podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu kukonkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná. Odvolací súd zdôrazňuje,
že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je
právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci ide

spor zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu, vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do
konania na strane žalovaného, tento po doručení oznámenia o vstupe výslovne nevyjadril svoj nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, boli splnené podmienky pre
vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, odvolací súd považuje k jeho interpretácii zo strany žalobcu za
potrebné uviesť a zdôrazniť predovšetkým skutkové okolnosti, za ktorých bolo predmetné rozhodnutie
prijaté. Uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu bolo v dovolacom konaní zrušené rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho, ktorým odmietol odvolanie podané vedľajším
účastníkom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V danom prípade oznámilo občianske združenie

založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa vstup do konania ako vedľajší účastník. Po oboznámení
sa so vstupom vedľajšieho účastníka súdom navrhovateľ namietol prípustnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania a prvostupňový súd konal ďalej bez toho, aby o tejto námietke rozhodol.
Prvostupňový súd taktiež vyzýval aj odporcu na vyjadrenie, či so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasí
s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa mať za to, že so vstupom súhlasí.

K takémuto postupu najvyšší súd uviedol, že „súd prvého stupňa chcel zrejme postupovať podľa §
101 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý
sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že nemá námietky. Súd prvého stupňa si ale pri tom dostatočne neuvedomil, že
jeho výzva adresovaná účastníkom konania sa netýka "postupu a vedenia konania", a že z tohto dôvodu

sa nemôže uplatniť domnienka v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov
zúčastňujúcich sa konania. Postup súdu prvého stupňa, ktorý nezodpovedal uvedenému ustanoveniu,
mal v danej veci za následok, že ZDRUŽENIE bolo súdmi považované za vedľajšieho
účastníka bez toho, aby bolo (právne účinným spôsobom) zisťované a zistené stanovisko odporcu k

vstupu ZDRUŽENIA do konania.“

Prvostupňový súd následne rozhodol o uplatňovanom nároku rozsudkom a proti výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o zmluvnej pokute, podal odvolanie vedľajší účastník. Toto odvolanie bolo odvolacím
súdom odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou s argumentáciou, že vedľajší účastník môže

podať odvolanie podľa § 201 O. s. p. len v tom prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a vedľajším účastníkom, čo v danom prípade nie je dané. Proti
uvedenému rozhodnutiu podalo dovolanie občianske združenie v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa
názoru dovolacieho súdu v tomto prípade odvolací súd odvolanie odmietol z dôvodu, ktorý jednoznačne
neprichádzal do úvahy a postupom odvolacieho súdu bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť

konať pred súdom. Podstatným pritom bolo, že súdy oboch stupňov vo veci konali a rozhodovali bez
toho, aby bolo právne účinným spôsobom zisťované a zistené stanovisko odporcu k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania.

V súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania najvyšší súd ďalej vo

svojom rozhodnutí uviedol, že „vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo
iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako
vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu
vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný
úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde

jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho
účastníctvasanevyžadujerozhodnutiesúdu.Pokiaľúčastníkomnavrhnutýsubjektneprejavívôľuvstúpiť
do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo;
nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma,
či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva

rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho
úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.“Vo vzťahu k predchádzajúcej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu je v odôvodnení rozhodnutia
uvedené, že „uvedený výklad dovolacieho súdu sa neprieči doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho
súdu (viď napríklad jeho rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3 Cdo 319/2009 alebo 5 Cdo

201/2004), ani konštantnej judikatúre (R 57/2009) spočívajúcej na právnom závere, že vedľajší účastník
nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu dôjde
jeho oznámenie o vstupe do konania a že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd
len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Výklad, ktorý
v preskúmavanej veci podáva dovolací súd, iba: 1. pripomína, že súd musí vždy účastníkov konania

právne relevantným spôsobom (viď tiež ďalej) upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej
osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, 2. zdôrazňuje, že súd
musí mať za každých okolností jasno v otázke, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do
konania z vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil
nesúhlas s vedľajším účastníctvom, 3. dodáva, že súd musí vždy zákonu zodpovedajúcim spôsobom
reagovať na prípadný nesúhlasný (resp. neprípustnosť namietajúci) procesný úkon účastníka konania.“

Z právnych názorov vyslovených najvyšším súdom v predmetnom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho
súdu je nosným ten, ktorým najvyšší súd konštatoval, že „skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania
prejavíprávnickáosoba,činnosťktorejjezameraná naochranuprávspotrebiteľa,neznamená,
že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového

konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi
nanútený.“ Z kontextu celého rozhodnutia preto nemožno dôjsť k záveru aký prezentoval žalobca v
odvolaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s

odkazom na § 220 O. s. p. zmenil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.