Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7C/110/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213798
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912213798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25; v zastúpení Fridrichom
Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde zo dňa 27. 09. 2012 domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 125 € z titulu majetkovej škody a sumu 368,80 € z titulu nemajetkovej
ujmy, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky
priznanej exekučným titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6830182 povinnou: L. F. (Ex 2977/2010). Okresný súd v Rimavskej

Sobote bol povinný v exekučnom konaní rozhodnúť o následnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd však rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 06. 09. 2010, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenia,pouplynutízákonomstanovenejdoby,viacako200dní.Prejednávanávec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca

vyvinul enormné úsilie, aby dosiahol vecný posun v exekučnom konaní podávaním žiadosti o informácie
o stave konania.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že škodu by bolo možné vyčísliť len s

nepomernými ťažkosťami.
Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym uplynutím času došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu
konania pre stratu konania s povinným, neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojenís absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených

podnikateľskýchaktivít,hospodárskustratu,spôsobilaneistotuplánovanýchďalšíchrozhodnutí.Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru
ústavného súdu.

Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však pozitívne nereagoval.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná namietala zmätočnosť žalobných
návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v

znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu,nepreukázanienesprávnehoúradnéhopostupu,nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplnenie
podmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazochakoajneexistenciupríčinnejsúvislosti,priznania
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku na
náhradu škody žalobcu.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalovaná požiadala o ospravedlnenie
neúčasti, z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Žalobca a jeho právny zástupca napriek
nezrušeniu súdneho pojednávania sa na súdne pojednávanie nedostavili, pričom právny zástupca

žalobcu doručil súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu.
Súd vo veci rozhodol prihliadnuc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný
skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho
pojednávania, pričom o odročení súdneho pojednávania alebo zrušení termínu súdneho pojednávania

vždy rozhoduje súd, nie účastník konania. Podanie návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania
neospravedlňuje neúčasť účastníka súdneho pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 13NcC/329/2012 zo dňa 15. 10. 2012; vyjadrením žalovanej; celým obsahom spisu ako aj

pripojeného spisu č. k. 2Er 1122/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca si uplatňuje od žalovanej náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom
konaní, kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej

lehote 15 dní nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného
postupu vznikla žalobcovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Žalobca spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania
z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR vo veci 13NcC/329/2012 Krajského súdu v Banskej

Bystrici, pretože podľa názoru žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil
sudcov okresného súdu z konania, a tým boli porušené jeho práva na zákonného sudcu a právo na
nestranný súd. Keďže bola podaná sťažnosť na ústavný súd, kde sa má vyriešiť otázka zákonného
sudcu, kde okrem iného žalobca navrhuje zrušenie vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a
vrátenie veci na ďalšie konanie a keďže táto otázka môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané

dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP.

V zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda povinnosť súdu konanie prerušiť,
ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. O daný prípad však v tejto veci nejde, keďže o

námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici, týmto rozhodnutím je tunajší súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie
konania, pretože o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup súdu.Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, v zmysle tohto ustanovenia
môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o ustanovenie, kde súd len
môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Ako bolo vyššie uvedené, o zaujatosti sudcov tunajšieho
súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod na
prerušenie konania vzhľadom na to, že žalobca podal sťažnosť na ústavný súd, k čomu súd uvádza,
že žalobca ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd podal, keďže predložil len rovnopis

sťažnosti bez dokladu preukazujúceho jej podanie a zároveň súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že
predložená sťažnosť žalobcu na ústavný súd sa ani netýka tejto konkrétnej veci, pretože o námietke
zaujatosti vznesenej žalobcom v predmetnom konaní bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
BanskejBystricič.konania13NcC/329/2012.Ztýchtodôvodovsúdnávrhžalobcunaprerušeniekonania
zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012): Ku
dňu podania návrhu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (Exekučný poriadok) platného v čase začatia exekúcie, v znení do 31. 05.
2010: Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c)

a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.Podľa § 3 ods. 1 ObZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si uplatnil u žalobkyne nárok na náhradu škody a
nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto
žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a
preto sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu.

Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na
základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-
dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.

V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom
2Er 1122/2010 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18. 03. 2010 a súdny exekútor
podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 26. 04. 2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. O žiadosti súdneho exekútora o

vydanie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 06. 09. 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 04.
2011.Následnebolaexekúciazastavenáuznesenímzodňa26.07.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňom 17. 09. 2011.

Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej
Exekučným poriadkom tak, ako na to poukazuje žalobca. Touto lehotou však okresný súd nebol viazaný.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15-tich dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí

žiadosti o vykonanie exekúcie. V danom prípade teda v konkrétnej exekučnej veci existoval dôvod, pri
ktorom neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá lehota platí len v prípade, že súd poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a nie pre prípad, že súd žiadosť súdneho exekútora uznesením zamietne, ako to bolo v tomto
konkrétnom prípade.

Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to nesprávny úradný postup okresného súdu, a preto v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním
otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná

nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Pokiaľ by na strane žalobcu mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe konštatovania
zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci okresného súdu

nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie konštatovať
túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby a na druhej strane je
potrebné uviesť, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z
ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy,
resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I.
ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v

zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov,
ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I.
ÚS 42/01). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca podáva hromadne v rámci celej
Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov- rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách,
pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti,
že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so

zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany žalobcu dochádza k šikanóznemu
výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu
vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný žalobca a
túto situáciu zneužíva tým, že podáva žaloby na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup
súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže žalobca chce ťažiť zo

situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.

Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo
žalobcu na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi predstavujúc účelovo
vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb
rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch v SR, bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového
výkladu práva.

Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný
žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším
atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania. Nebol taktiež dôvod na vydanie
medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V

čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným
prerokovaním nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. OSP podľa ktorého žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z

dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku,
v zmysle § 151 ods. 1 OSP, a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.