Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/956/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203155
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113203155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: R. banka Y., a. s., so sídlom
v M., F. č. XX, IČO: 31 575 951, zast. Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom v U., M. č. X/B, IČO:
36 866 881 proti odporkyni F. X., štátnej občianke Y. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, D.
nad T., o zaplatenie 779,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2014 č. k. 11C/70/2013-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 392,14 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 392,14 eur od 08.05.2008 do zaplatenia, všetko do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
proti odporkyni zaplatenia sumy 779,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo
sumy 392,14 eur od 08.05.2008 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 25.09.2006 uzavrel s odporkyňou
zmluvu č. 4408197001 podľa ust. § 269, § 708 a nasl. a § 716 Obchodného zákonníka. Na základe

uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni službu Povolené prečerpanie na osobnom účte.
Odporkyňa počas splatnosti zmluvy prečerpala sumu vo výške 392,14 eur, predstavujúcu nepovolený
debetný zostatok. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o
čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v Zmluve a Sadzobníku
poplatkov, navrhovateľ dňa 07.05.2008 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných
podmienok. Dlžná suma pozostáva z istiny 392,14 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 387,63
eur. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby považoval deň 08.05.2008, teda

deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný čiastočne. Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa výpisu z osobného účtu
odporkyne bol debetný zostatok na tomto účte ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 11.813,69,- Sk
(392,14 eur) vrátane poplatku za balík Výhoda+ v sume 59,- Sk, úrokov 35,90,- Sk a zmluvnej pokuty -
bonus 600,- Sk, pričom tento bol tvorený debetnými operáciami vykonanými bankou na pokyn odporcu,
klienta, ako aj úrokmi a poplatkami za služby banky. Listom zo dňa 02.05.2008 navrhovateľ odstúpil od
zmluvy o zriadení účtu a vyzval odporkyňu opätovne na úhradu jej debetného zostatku na osobnom

účte. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Na daný vzťah aplikoval ust. § 497,
§ 504, § 708 ods. 1, 2, § 710, § 365, § 369 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1, § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1
Obchodného zákonníka. Konštatoval, že odporkyňa výšku debetného limitu presiahla a ani na výzvu
navrhovateľa zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnila. Navrhovateľ bol preto oprávnenýpre toto podstatné porušenie zmluvných podmienok odporkyňou od zmluvy odstúpiť podľa § 344 a §
345 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo aj urobil listom zo dňa 02.05.2008. Odstúpenie navrhovateľa od
zmluvy o bežnom účte nadobudlo účinnosť dňom 07.05.2008. Odporkyňa tak bola povinná vrátiť celý

debetný zostatok na svojom účte vo výške ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, čo odporkyňa
nesplnila, preto jej súd splnenie tejto povinnosti uložil týmto rozsudkom. Navrhovateľovi priznal aj úroky
z omeškania z dlžnej sumy za dobu odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení od zmluvy do
zaplatenia. V zostávajúcej časti, o zaplatenie 387,63 eur, ktorá suma by mala predstavovať sankčné
úroky z omeškania 20% ročne za dobu od odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na súd, návrh

navrhovateľazamietol.Poukázalvprvomradenazmäteniepojmov,ktorénavrhovateľpoužívavosvojich
listinách. Bez ohľadu na použité pojmoslovie uviedol, že sa mu javí ako zrejmé, že v danom prípade si
navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom zmluva medzi ním a odporkyňou. Navrhovateľ
si však toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy až do podania návrhu na súd, pričom
odstúpením od zmluvy došlo podľa § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy
o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby

zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je zrejmé,
že právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania (poplatku, či zmluvnej pokuty) si navrhovateľ
uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi
účastníkmianavrhovateľsúdunepreukázal,žebyišlooprávo,ktorépodľaust.§351ods.1Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ tak nemá právny titul, na základe ktorého by

mohol požadovať od odporkyne zaplatenie sumy 387,63 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako

odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní citoval čl. I. bod
2, bod 6, čl. III. bod 23 a 37 všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že nakoľko odporkyňa
porušila zmluvu a všeobecné obchodné podmienky tým, že jej účet dosiahol debetný zostatok, ktorý
nadobudolcharakternepovolenéhodebetuvzmyslečl.III.bod23všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
navrhovateľ v súlade s čl. III. bod 37 všeobecných obchodných podmienok zo dňa 02.05.2008 odstúpil

od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní od
doručenia odstúpenia. Odporkyňa na uvedenú výzvu nereagovala a navrhovateľovi neuhradila príslušný
debetný zostatok, na základe čoho došlo dňa 07.05.2008 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného
zostatku odporkyne navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie
zostatku zatv. účtu“. Ide o účtovnú operáciu banky. Z uvedeného titulu sa preto navrhovateľ v tomto

konaní domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 392,14
eur, ktorá pozostáva z úrokov, poplatkov za balík Výhoda+, zmluvnej pokuty - bonus a iné poplatky
spojené s transakciami na účte a ďalej sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) vo výške 387,63 eur, ktorá
predstavuje 20% sankčný poplatok zo sumy 392,14 eur od 08.05.2008 (deň nasledujúci po vyrovnaní
zostatku zatvoreného účtu) do 30.06.2012 a 28% sankčný poplatok zo sumy 392,14 eur od 01.07.2012

do zaplatenia. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/159/2003, podľa ktorého všetky
právnenásledkyporušeniazmluvy,kuktorýmdošlodozánikuzmluvyodstúpením,zostávajúzachované,
čo platí aj pre úroky z omeškania, a to aj so zreteľom na ich odškodňovaciu funkciu. Ďalej citoval
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/131/2003 zo dňa 25.06.2003, podľa ktorého nárok na
zmluvnú pokutu v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezaniká, ak vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy

z dôvodu jej skoršieho porušenia, z čoho vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa už existujúceho nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty nedotýka. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť
pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, nie však vždy aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú
pokutu, ako následok nezaplatenia zmluvného záväzku. Z uvedeného vyvodil, že záver súdu prvého
stupňa o tom, že nemá právny základ, na základe ktorého by mohol požadovať od odporkyne sumu vo

výške 387,63 eur je nesprávny, nakoľko má nárok na sankčný poplatok odo dňa porušenia povinnosti
udržiavať na účte kladný zostatok, avšak v danom prípade si ho dokonca uplatňuje za kratšie obdobie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej
časti (t. j. v časti, v ktorej nebolo navrhovateľovi vyhovené) ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysleust.§219ods.2O.s.p.saodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutia,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje, a len pre doplnenie správnosti uvádza nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V preskúmavanej veci odporca v odvolaní uplatňuje ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a
f/ O.s.p., t. j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého hodnotí súd dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až
135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako

k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Vprejednávanejveciodvolacísúdzistil,žeprvostupňovýsúdvykonanédokazovanievyhodnotilvzmysle
zásad upravených v ustanovení § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory.

Jeho skutkové zistenia, že odporkyňa presiahla výšku debetného limitu a ani na výzvu navrhovateľa
zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnila, preto bol navrhovateľ v zmysle uzavretej
zmluvy oprávnený pre toto podstatné porušenie povinností odporkyňou od zmluvy odstúpiť, čo aj urobil
listom zo dňa 02.05.2008, a teda došlo k zániku zmluvy dňom 07.05.2008, zodpovedá zistenému
skutkovému stavu veci vyplývajúcemu z predložených listinných dôkazov. Odvolací súd preto nezistil

opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., keď nezistil, že by
prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v rozpore s ust. § 132 O.s.p..

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený

skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd na vec použil správne ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktoré na vec aj správne aplikoval. Pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku,
navrhovateľ v návrhu na začatie konania výslovne uvádza, že suma vo výške 387,63 eur predstavuje

sankčný poplatok (zmluvnú pokutu) vo výške 387,63 eur, ktorú si uplatňuje od 08.05.2008 do zaplatenia.
V konaní bolo zistené, že odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zániku zmluvy s
účinnosťou od 07.05.2008. Súd prvého stupňa (ktorý aj správne poukázal na zmätenie pojmov, keď
navrhovateľ ten istý nárok označuje raz ako sankčný poplatok, inokedy ako sankčné úroky a napokon
ako zmluvnú pokutu) správne posúdil, že odstúpením od zmluvy došlo podľa § 349 ods. 1 a § 351

ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zmluvy o bežnom účte, čím zanikli aj všetky práva a povinnosti
zmluvných strán zo zmluvy, pokiaľ tieto nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti
podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo nebolo v konaní preukázané. Dospel preto k správnemu
právnemu záveru, že právo na zaplatenie navrhovateľom uplatneného sankčného úroku z omeškania
(poplatku, či zmluvnej pokuty), si môže navrhovateľ uplatniť len za obdobie do odstúpenia od zmluvy,

a teda za obdobie existencie zmluvného vzťahu. Keďže navrhovateľ si uplatňoval tento nárok výslovne
za obdobie po odstúpení od zmluvy, t. j. od 08.05.2008 do zaplatenia, ako nárok zo zmluvy, ktorá
odstúpením zanikla, bolo potrebné tento nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Toto napokon
vyplýva aj z rozhodnutí, na ktoré poukazuje sám navrhovateľ vo svojom odvolaní, z ktorých je zrejmé,že v prípade odstúpenia od zmluvy má zmluvná strana nárok na zaplatenie iba takej zmluvnej pokuty
(úroku z omeškania), ktorý v čase odstúpenia od zmluvy už existoval. Rovnaký názor bol vyslovený aj v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/2833/2011 z 27.11.2013 a 23Cdo/554/2015 zo dňa

07.05.2015. Preto námietky navrhovateľ uvedené v odvolaní považoval odvolací súd za nedôvodné,
preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich

neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.